Hits: 4428

je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, , Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené Slovenska. Patrí do katastra Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov ““, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta “” (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako , slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, , Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína . Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Čítaj príspevok  Liptovské Matiašovce

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske , prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné , severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve : Občianske združenie “Hrad Tematín” a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy Váh až po hradu (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a . Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito , neskôr . Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj , ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii a suchomilných spoločenstiev významne podieľal – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii,  subsp. lumnitzerii, , , Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. , Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – .

je dominantou prírodnej rezervácie , ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch Quercus pubescens, endemická , jaseň mannový , introdukovaná . Na severných svahoch prevláda buk a hrab . Suchú a teplomilnú flóru zastupuje , Draba lasiocarpa, rod kavyľ , Campanula sibirica, lykovec voňavý , viaceré orchidei ako , , D. sambucina. Endemitom je var. tematínsky . Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé , Rosalia alpina, a . Z iných je to napr. , bystruška , Lacerta viridis, orol kráľovský (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vzácna je sága stepná –  a cikády  a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – slovenský endemit , užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný , lelek lesný , Dendrocopos leucotos, jazvec lesný Meles meles,  , Bufo viridis, Rana dalmatina,  , Myotis mystacinus, .

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, modráčik slovenský, .

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post