2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská, Stavby, Typ

Kunerádsky zámok

Hits: 1546

Kunerádský zámok slúžil ako lovecký zámok a príležitostné sídlo grófskej rodiny Ballestrémovcov (Wikipedia). Nachádza sa neďaleko od Rajeckých Teplíc (kastiel.org), 2 km od obce Kunerád (travel-to-zilina.biz). Postavili ho v roku 1916 v secesnom štýle (Wikipedia). Pôsobil romaticky, vybavený bol komfortne s najmodernejším zariadením. Mal vlastnú elektráreň na vodný pohon. Vo svojich počiatkoch mal slúžiť aj ako cisárske letovisko, čomu zabránila 1. svetová vojna (kastiel.org). Počas SNP tu sídlil štáb partizánskej brigády. 25.9.1944 ho Nemci vypálili (Wikipedia). Obnovený bol v roku 1959, následne slúžil ako liečebný ústav (kastiel.org). V roku 2010 bola jeho strecha zničená požiarom a zámok poškodila voda pri hasení (Wikipedia).

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Ľudská, Mestá, Príroda, Rastliny, Slovenská, Slovenské, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch – lákavé miesto pre návštevníkov aj domácich

Hits: 7763

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934-35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky „odkladajú“ do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovskáVictoria amazonica, puškvorecAcorus, kalmusCalamus, pálkaTypha minima, prasličkaEquisetum, kosatecIris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo „pletivo“, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská, Záhorie

Devínske jazero

Hits: 3945

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva rieky Morava, inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú dreviny mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole. Na Devínskom jazere môžeme okrem iného pozorovať cca od 15.3 do 15.8 bociany.

Devínske jazero je riečne jazero, mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je rozlohou 10.5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku. Začiatkom 60-tych rokov 20. storočia sa tu pri ťažbe piesku našlo niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Pozostatkom z nedávnejšej doby sú bunkre, ktoré sa budovali v 30-tych rokoch 20. storočia. Nazývajú sa aj ropíky, podľa skratky ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác. Posádku tvorilo 3-7 mužov, vyzbrojení boli guľometmi, vybavení periskopmi, granátovou rúrou (Wlachovský). Od roku 1993 je celá oblasť zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia. Hniezdia tu bociany, volavky a celkovo až 118 druhov vtákov. Žije tu aj veľa druhov netopierov, hady, vzácna užovka stromová, bobor európsky, v rieke Morava žije až 62 druhov rýb (panorama.sk).

Nachádza sa tu aj Marcheggský viadukt, ktorý je vlastne už technickou pamiatkou, ktorá sa ale dodnes používa na železničnú prepravu. V roku 1846 sa začal stavať most medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. 474 metrov dlhý, patril vtedy k najväčším v Uhorsku. Počas svojej histórie bol viackrát počas vojny zničený, ale vždy opäť postavený. Posledná rekonštrukcia je z roku 1959 (Wlachovský).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská, Stavby

Oravský hrad

Hits: 1474

Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post