Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Spiš, Umenie, Zámky, Stavby, Fotografie, Spišské obce

Markušovce

skala
Hits: 2251

ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku (markusovce.sk). rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „“ – Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval v rokoch 1770 – 1775. Pri príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť . (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

: , , , , , , . Maďarsky je to , , nemecky . V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec . V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej . V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Basin, near Spišská (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office , Workplace). lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – ‚s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in . This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Hrady, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Zamagurie, Umenie, Stavby, Fotografie

Ľubovniansky hrad

skala
Hits: 3305

sa nachádza severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov (slovenskycestovatel.sk). Hrad stojí na skalnatom výbežku s príkrym zrázom na severnej a východnej strane. Najstaršia časť bola úzka podlhovastá obytná budova s hrúbkou múrov cca 1,8 m a výškou asi 13 metrov (medievalheritage.eu). V minulosti bol známy aj ako castrum , , , , . Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža , zať uhorského kráľa Bela IV (Wikipedia). Hrad bol od začiatku kráľovským majetkom a jeho velitelia zabezpečovali ochranu a hrad spravovali pre uhorskú korunu. (Wikipedia). V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu (Wikipedia). Stretli sa tu uhorský a poľský kráľ , podpísali mierovú dohodu a uzavreli . Od tohto momentu sa hrad a okolitý región na takmer 360 rokov dostali do poľských rúk (hradlubovna.sk). Počas švédsko-poľskej 1655–1661 tu boli prevezené a ukryté poľské z Krakova (Wikipedia ENG). Po požiaroch v 1553 bol hrad rozsiahle prestavaný a získal renesančný charakter (medievalheritage.eu).

Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako , neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku začal na hrade archeologický a (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia). Hrad bol dôležitým miestom stretávania uhorských a poľských panovníkov (dennikn.sk). Dnes hrad slúži ako so stálymi aj sezónnymi expozíciami. zahŕňajú historické , , , o miestnej histórii a (Wikipedia). Hrad ponúka aj výhľadové okolia – na , Popradskú kotlinu a niekedy aj na (slovenskycestovatel.sk).

Ľubovňa Castle is located in northern , above the town of , at an altitude of 548 metres above sea level (slovenskycestovatel.sk). The castle stands on a rocky promontory with steep slopes on its northern and eastern sides. The oldest part consisted of a narrow, elongated residential building with walls approximately 1.8 metres thick and about 13 metres high (medievalheritage.eu). In the past, was also known as , de , de , Lyblyo, and arx .

The castle was founded at the turn of the 13th and 14th centuries as a border and guard fortress. According to some sources, it was built around 1280 by the Polish prince Bolesław, the son-in-law of the Hungarian king Béla IV (). From the very beginning, the castle was royal property, and its commanders ensured the protection of the border and administered the castle on behalf of the Hungarian Crown (Wikipedia).

In 1412, together with another 13 towns and estates, it was pledged to (Wikipedia). The Hungarian king Sigismund of Luxembourg and the Polish king Władysław II Jagiełło met here, signed a peace treaty, and concluded the Spiš Pledge. From that moment, the castle and the surrounding region came under Polish control for almost 360 years (hradlubovna.sk). During the Swedish–Polish War of 1655–1661, the Polish coronation jewels from were transported here and hidden for safekeeping (Wikipedia ENG). After fires in 1553, the castle was extensively rebuilt and acquired a Renaissance character (medievalheritage.eu).

The pledge ended in 1772, after which the castle began to decline. It was used as barracks and later as a warehouse. After 1945, following several earlier reconstructions, it was adapted for use as a school. In 1971, archaeological and architectural research began at the castle (Wikipedia). Within the castle grounds grows a massive small-leaved lime tree, about 25 metres high with a trunk circumference of 450 cm, estimated to be around 350–400 years old (Wikipedia). The castle was an important meeting place for Hungarian and Polish rulers (dennikn.sk).

Today, the castle serves as a historical museum with permanent and seasonal exhibitions. These include historical interiors, weapons, furniture, exhibitions on local history, and replicas of the Crown Jewels (Wikipedia). The castle also offers panoramic views of the surrounding landscape—towards the Spiš Mountains, the Basin, and occasionally even the Mountains (slovenskycestovatel.sk).

Zamek Lubowelski znajduje się na północy Słowacji, nad miastem Stará Ľubovňa, na wysokości 548 metrów n.p.m. (slovenskycestovatel.sk). Zamek wznosi się na skalnym występie ze stromymi zboczami od strony północnej i wschodniej. Najstarszą część stanowił wąski, podłużny budynek mieszkalny o grubości murów około 1,8 m i wysokości około 13 metrów (medievalheritage.eu). W przeszłości był on znany również pod nazwami castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo oraz arx Lublos.

Zamek powstał na przełomie XIII i XIV wieku jako obiekt graniczny i strażniczy. Według niektórych źródeł został wzniesiony około 1280 roku przez polskiego księcia Bolesława, zięcia węgierskiego króla Beli IV (Wikipedia). Od samego początku był własnością królewską, a jego dowódcy zapewniali ochronę granicy i zarządzali zamkiem w imieniu Korony Węgierskiej (Wikipedia).

W 1412 roku, wraz z kolejnymi 13 miastami i dobrami Spisza, trafił w zastaw do Polski (Wikipedia). Spotkali się tu węgierski król Zygmunt Luksemburski i polski król Władysław II Jagiełło, podpisali traktat pokojowy i zawarli zastaw spiski. Od tego momentu zamek i okoliczny region znalazły się na prawie 360 lat w rękach polskich (hradlubovna.sk). Podczas wojny szwedzko-polskiej w latach 1655–1661 przewieziono tu i ukryto polskie insygnia koronacyjne z Krakowa (Wikipedia ENG). Po pożarach w 1553 roku zamek został gruntownie przebudowany i uzyskał charakter renesansowy (medievalheritage.eu).

Zastaw zakończył się w 1772 roku, po czym zamek zaczął podupadać. Był wykorzystywany jako koszary, a później jako magazyn. Po 1945 roku, po kilku wcześniejszych rekonstrukcjach, został zaadaptowany na szkołę. W 1971 roku rozpoczęto na zamku badania archeologiczne i architektoniczne (Wikipedia). Na terenie zamku rośnie okazała lipa drobnolistna o wysokości około 25 metrów i obwodzie pnia 450 cm, licząca około 350–400 lat (Wikipedia). Zamek był ważnym miejscem spotkań węgierskich i polskich władców (dennikn.sk).

Obecnie zamek pełni funkcję muzeum historycznego ze stałymi i sezonowymi ekspozycjami. Obejmują one historyczne wnętrza, broń, meble, wystawy poświęcone lokalnej historii oraz kopie insygniów koronacyjnych (Wikipedia). Zamek oferuje również panoramiczne widoki na okolicę – na Góry Spiskie, Kotlinę Popradzką, a niekiedy także na Tatry (slovenskycestovatel.sk).

Ľubovniansky hrad nahodí sa na severi Slovakiji, nad mestom Stará Ľubovňa, u nadmorskej vyške 548 metrov (slovenskycestovatel.sk). Hrad stojí na skalnatym výbežku so strmym spadom na severnej i východnej storoni. Najstarša časť bula úzka podĺžna obytná budova, so stinamy hrubymi priblížne 1,8 metra i vyškou asi 13 metrov (medievalheritage.eu). V minulosti bol známy aj pod nazvami castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo i arx Lublos.

Hrad vznikol na prechodi 13. i 14. storočja jak hraničný i stražny objekt. Podľa niekotorych prameňiv ho okolo roku 1280 vystavil poľsky kniaź Boleslav, zet uhorskeho kráľa Beľu IV. (Wikipedia). Od samého počatku bol hrad kráľovskym majetkom a jeho velitelia zabezpečovali ochranu hranicy i spravovali hrad pre uhorsku korunu (Wikipedia).

V roku 1412 sa spolu s daľšymi 13 spišskymi mestami i panstvami dostal do poľskeho zaloha (Wikipedia). Tu sa stretli uhorsky kráľ Luxembursky i poľsky kráľ Vladislav II. Jagelonsky, podpísali mierovu dohodu i uzavreli Spišsky zaloch. Od toho momentu sa hrad i okolitý kraj na skoro 360 rokov dostali do poľskych ruk (hradlubovna.sk). Podčas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655–1661 sem boli prevezene i skryte poľske korunovačné klenoty z Krakova (Wikipedia ENG). Po požiaroch v roku 1553 bol hrad rozsiahle prestavjeny i nadobudol renesančny charakter (medievalheritage.eu).

Zaloch skončil v roku 1772 i hrad začal upadať. Bol využivany jak kasárne, neskôr jak sklad. Po roku 1945, po viacerych staršich rekonštrukcijach, bol obnoveny i využivany jak škola. V roku 1971 začal na hrade archeologičny i architektoničny výskum (Wikipedia). V areali hradu rastie mohutna lipa malolistna, vysoka priblížne 25 metrov, s obvodom kmeňa 450 cm, stara asi 350–400 rokov (Wikipedia). Hrad bol dôležitym miestom stretavania uhorskych i poľskych panovnikov (dennikn.sk).

Dnes hrad slúži jak historične muzeum so stalymi i sezonnyma expozicijami. Expozicije zahŕňaju historične interiery, zbrane, nabytok, vystavy o miestnej historii i korunovačnych klenotov (Wikipedia). Hrad ponuka aj vyhľadove panoramy okolia – na Spišske pohorje, Popradsku kotlinu i niekedy aj na Tatry (slovenskycestovatel.sk).

TOP

Všetky

Mlyny, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Podunajsko, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

skala
Hits: 416

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove siaha do minulosti, kedy vodné slúžili ako . Do doby, kedy boli neodmysliteľnou súčasťou vidieckeho života. Je príkladom tradičnej slovenskej architektúry. Dnes je mlyn historickým artefaktom a turistickou atrakciou.

Mlyn sa nachádza brehu Klátovského ramena Malého Dunaja. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Po viac ako 40 rokoch od ukončenie v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a slúži Žitnoostrovnému múzeu v Dunajskej Strede. V mlynice boli umiestnené drevené atypické pre expozíciu drobných exponátov a dobových listín (dunajskyklatov.sk). Mlyn je typickým príkladom spodkového mlyna (muzeum.sk). Do roku 1920 bol plne funkčný. Počas bol silne poškodený. Zrekonštruovaný mlyn zaujme obrovským mlynským kolesom. V interiéroch mlynu sa nachádza expozícia vodného mlynárstva (kamnavylety.sk). Rekonštrukcia zahŕňala nové pilóty podopierajúce , obnovu strojovne, postavilo sa mólo na druhej strane (parameter.sk). Obnovilo sa mlynské koleso a k nemu patriace ozubené koleso. Spevnené boli , vybudovala sa nová ohrada, komplexne sa upravil okolitý (muzeum.sk). Počas prác zistili, že mlynice sú o meter vyššie ako je podlaha, čim bolo zabezpečené, že počas povodní netiekla dovnútra (Žaneta Mikulíková).

Mlyn je dnes vzácnou technickou pamiatkou. Predstavuje stav mlynárskej výroby a technického myslenia v tejto na začiatku 20. storočia. Pred Michalom Cséfalvayom bol majiteľom Dukasovcov (dunajskyklatov.sk).

The water mill in dates back to a time when water mills served as sources of energy, integral to rural life. is an example of traditional Slovak architecture and today stands as a historic artifact and tourist attraction.

Situated on the bank of the of the Little Danube, the mill is a national cultural monument. After more than 40 years of disuse, which began in the second half of the 1980s, the mill was purchased by the state and now serves the Žitnoostrovské Museum in . Inside the mill, wooden unconventional showcases have been installed to display small exhibits and period documents (dunajskyklatov.sk). The mill is a typical example of an undershot mill (muzeum.sk). Until 1920, it was fully functional but suffered significant damage during the war. The reconstructed mill features a large mill wheel and hosts an exhibition on water milling in its interiors (kamnavylety.sk). The reconstruction included new pilings supporting the water wheels, restoration of the engine room, and the construction of a pier on the opposite side of the river (parameter.sk). The mill wheel and associated gears were restored, the river banks reinforced, a new enclosure built, and the surrounding terrain comprehensively landscaped (muzeum.sk). During the works, it was discovered that the mill’s foundations were a meter higher than the floor, ensuring that water would not enter during floods (Žaneta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare technical monument, representing the state of milling production and technical thinking in the region at the beginning of the 20th century. Prior to Cséfalvay, the mill was owned by the Dukasov family (dunajskyklatov.sk).

A Dunaszerdahelyi Klátói vízimalom múltjának gyökerei a vízimalmok energiaforrásként való szolgáltatásához nyúlnak vissza, melyek elengedhetetlenek voltak a vidéki életben. Ez a hagyományos szlovák építészet példája, és ma már történelmi műemlék és turisztikai látványosság.

A Kis-Duna klátói medrének partján található vízimalom nemzeti kulturális emlék. Több mint 40 évnyi használaton kívüliség után, ami a 80-as évek második felében kezdődött, az állam megvette, és most a Dunaújvárosi Žitnoostrovské Múzeum számára szolgál. A malom belsejében fa alakú vitrinek találhatók, amelyekben kis kiállítási tárgyak és korabeli dokumentumok találhatók (dunajskyklatov.sk). A malom egy tipikus vízimalom példája (muzeum.sk). 1920-ig teljesen működött, de a háború során jelentős károkat szenvedett. A rekonstruált malom egy nagy vízimalom kerékkel rendelkezik, és az épület belső tereiben a vízimalom technológiájának kiállítása található (kamnavylety.sk). A rekonstrukció magában foglalta az új tuskók kiépítését a vízimalom kerékek alá, a motorház helyreállítását és egy móló építését a folyó túloldalán (parameter.sk). A malomkerék és a hozzá tartozó fogaskerék helyreállításra került, megerősítették a folyópartokat, új kerítést építettek, és a környező területet átfogóan parkosították (muzeum.sk). A munkák során felfedezték, hogy a malom alapjai egy méterrel magasabban vannak, mint a padló, biztosítva ezzel, hogy árvizek esetén ne juthasson be a víz az épületbe (Žaneta Mikulíková).

Ma ez a malom ritka műszaki emléknek számít, amely az 1900-as évek elején tükrözi a malomipari termelés és a technikai gondolkodás állapotát a régióban. előtt a malom a Dukasov családé volt (dunajskyklatov.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Podunajsko, Mlyny, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Vodný mlyn v Jelke

skala
Hits: 441

Vodný mlyn sa dnes nachádza brehu Malého Dunaja, v jeho blízkosti sa nachádza skanzen zameraný na poľnohospodársku . Pôvodný charakter mlynu bol lodný, na kolový bol prestavaný v roku 1905 (muzeum.sk). Je pozoruhodnou technickou pamiatkou juhozápadného Slovenska. Zrekonštruovaný je od 18. mája 2019. V minulosti boli v Jelke štyri. Je sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, neskôr jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 vnukovi Ernestovi. V mlyne mleli prevažne . Mlyn fungoval do apríla 1951 (jelka.sk). Jeho mlynské koleso je funkčné, poháňané je však elektromotorom (cestujzamenej.sk). 

V areáli mlynu sa nachádzajú ukážky rôznych poľnohospodárskych strojov a zariadení. Napr. sekačku na repu, , lis na , , , sedliacky voz, rajtár (cestujzamenej.sk). 

Vodný mlyn slúžil na výrobu múky. Jeho architektonické riešenie spája s estetikou. Tradičné prvky mlynského kolesa, drevená konštrukcia a vytvárajú harmóniu, ktorá kontrastuje s okolitou krajinou. Každý detail, každá časť, rozpráva príbeh o dávnych časoch, cez ktoré prešiel. Miestni obyvatelia chránia a udržiavajú tento unikátny mlyn ako pre budúce . Dnes je vodný mlyn turistickou atrakciou aj pre mnohých bratislavčanov. Občasne sa tu konajú , a .

The water mill is located on the bank of the Small Danube, near which there is a museum focusing on the agricultural history of the village of Jelka. The original character of the mill was maritime, converted to a wheel mill in 1905 (muzeum.sk). is a remarkable technical monument of southwestern . It has been reconstructed since May 18, 2019. In the past, there were four mills in Jelka. It is open to the public, originally owned by , later his son Vincent, and until 1973 his grandson Ernest. The mill mainly ground rye. The mill operated until April 1951 (jelka.sk). Its mill wheel is functional, but it is powered by an electric motor (cestujzamenej.sk).

In the mill complex, there are demonstrations of various agricultural machines and equipment. For example, a sugar beet mower, plows, flax press, sledges, scales, a farmer’s cart, a carter (cestujzamenej.sk).

The water mill served for flour production. Its architectural solution combines functionality with aesthetics. Traditional elements of the mill wheel, wooden construction, and stone walls create that contrasts with the surrounding landscape. Every detail, every part, tells a story of ancient times through which it has passed. Local residents protect and maintain this unique mill as a memory for future generations. Today, the water mill is a tourist attraction even for many residents of . Occasionally, cultural events, festivals, and concerts are held here.

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Podunajsko, Podunajské dokumenty, Mlyny, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Mlyn v Tomášikove

skala
Hits: 426

Kolový mlyn v Tomášikove patrí k pôvodným zachovaným vodným mlynom so spodným náhonom. Dnes má status technickej ľudového mlynárstva južného Slovenska. Nachádza sa dva km západne od Malom Dunaji pri sútoku so Suchým potokom. Postavil ho v roku 1893 mlynár , poslednou väčšou zmenou prešiel v roku 1940. Mlelo sa v ňom do roku 1960. V roku 1982 bol obnovený ako expozícia Vlastivedného múzea v Galante. Okolie mlynu tvorí lužný , samotný mlyn je na vodáckej trase. Dá sa tu kotviť pri splav, táboriť, kúpať sa (slovakia.travel).

The Water Mill in Tomášikovo is among the original preserved water mills with a lower flume. Today, holds the status of a technical monument of milling in southern . Situated two kilometers west of the village of Tomášikovo on the Little Danube at the confluence with the Suchý Stream, it was built in 1893 by miller Ján Maticza, undergoing its last major modification in 1940. It operated until 1960. In 1982, it was restored as an exhibition of the Regional Museum in . The mill’s surroundings consist of a riparian forest, and the mill itself is part of a canoeing route. Visitors can anchor near the mill, camp, and swim in the area (slovakia.travel).