Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Obce, Slovenské, Spiš, Zámky, Stavby

Markušovce

skala
Hits: 2188

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala „Terra Marci“ – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Odkazy

Mlyny, Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Podunajsko, Stavby

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

skala
Hits: 379

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove siaha do minulosti, kedy vodné mlyny slúžili ako zdroje energie. Do doby, kedy boli neodmysliteľnou súčasťou vidieckeho života. Je príkladom tradičnej slovenskej architektúry. Dnes je mlyn historickým artefaktom a turistickou atrakciou.

Mlyn sa nachádza na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Po viac ako 40 rokoch od ukončenie prevádzky v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a slúži Žitnoostrovnému múzeu v Dunajskej Strede. V mlynice boli umiestnené drevené atypické vitríny pre expozíciu drobných exponátov a dobových listín (dunajskyklatov.sk). Mlyn je typickým príkladom spodkového mlyna (muzeum.sk). Do roku 1920 bol plne funkčný. Počas vojny bol silne poškodený. Zrekonštruovaný mlyn zaujme obrovským mlynským kolesom. V interiéroch mlynu sa nachádza expozícia vodného mlynárstva (kamnavylety.sk). Rekonštrukcia zahŕňala nové pilóty podopierajúce vodné kolesá, obnovu strojovne, postavilo sa mólo na druhej strane rieky (parameter.sk). Obnovilo sa mlynské koleso a k nemu patriace ozubené koleso. Spevnené boli brehy, vybudovala sa nová ohrada, komplexne sa upravil okolitý terén (muzeum.sk). Počas prác zistili, že základy mlynice sú o meter vyššie ako je podlaha, čim bolo zabezpečené, že počas povodní netiekla voda dovnútra (Žaneta Mikulíková).

Mlyn je dnes vzácnou technickou pamiatkou. Predstavuje stav mlynárskej výroby a technického myslenia v tejto oblasti na začiatku 20. storočia. Pred Michalom Cséfalvayom bol majiteľom rodiny Dukasovcov (dunajskyklatov.sk).

The water mill in Dunajský Klátov dates back to a time when water mills served as sources of energy, integral to rural life. It is an example of traditional Slovak architecture and today stands as a historic artifact and tourist attraction.

Situated on the bank of the Klátovské rameno of the Little Danube, the mill is a national cultural monument. After more than 40 years of disuse, which began in the second half of the 1980s, the mill was purchased by the state and now serves the Žitnoostrovské Museum in Dunajská Streda. Inside the mill, wooden unconventional showcases have been installed to display small exhibits and period documents (dunajskyklatov.sk). The mill is a typical example of an undershot mill (muzeum.sk). Until 1920, it was fully functional but suffered significant damage during the war. The reconstructed mill features a large mill wheel and hosts an exhibition on water milling in its interiors (kamnavylety.sk). The reconstruction included new pilings supporting the water wheels, restoration of the engine room, and the construction of a pier on the opposite side of the river (parameter.sk). The mill wheel and associated gears were restored, the river banks reinforced, a new enclosure built, and the surrounding terrain comprehensively landscaped (muzeum.sk). During the works, it was discovered that the mill’s foundations were a meter higher than the floor, ensuring that water would not enter during floods (Žaneta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare technical monument, representing the state of milling production and technical thinking in the region at the beginning of the 20th century. Prior to Michal Cséfalvay, the mill was owned by the Dukasov family (dunajskyklatov.sk).

A Dunaszerdahelyi Klátói vízimalom múltjának gyökerei a vízimalmok energiaforrásként való szolgáltatásához nyúlnak vissza, melyek elengedhetetlenek voltak a vidéki életben. Ez a hagyományos szlovák építészet példája, és ma már történelmi műemlék és turisztikai látványosság.

A Kis-Duna klátói medrének partján található vízimalom nemzeti kulturális emlék. Több mint 40 évnyi használaton kívüliség után, ami a 80-as évek második felében kezdődött, az állam megvette, és most a Dunaújvárosi Žitnoostrovské Múzeum számára szolgál. A malom belsejében fa alakú vitrinek találhatók, amelyekben kis kiállítási tárgyak és korabeli dokumentumok találhatók (dunajskyklatov.sk). A malom egy tipikus vízimalom példája (muzeum.sk). 1920-ig teljesen működött, de a háború során jelentős károkat szenvedett. A rekonstruált malom egy nagy vízimalom kerékkel rendelkezik, és az épület belső tereiben a vízimalom technológiájának kiállítása található (kamnavylety.sk). A rekonstrukció magában foglalta az új tuskók kiépítését a vízimalom kerékek alá, a motorház helyreállítását és egy móló építését a folyó túloldalán (parameter.sk). A malomkerék és a hozzá tartozó fogaskerék helyreállításra került, megerősítették a folyópartokat, új kerítést építettek, és a környező területet átfogóan parkosították (muzeum.sk). A munkák során felfedezték, hogy a malom alapjai egy méterrel magasabban vannak, mint a padló, biztosítva ezzel, hogy árvizek esetén ne juthasson be a víz az épületbe (Žaneta Mikulíková).

Ma ez a malom ritka műszaki emléknek számít, amely az 1900-as évek elején tükrözi a malomipari termelés és a technikai gondolkodás állapotát a régióban. Michal Cséfalvay előtt a malom a Dukasov családé volt (dunajskyklatov.sk).

Odkazy

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Podunajsko, Mlyny, Stavby

Vodný mlyn v Jelke

skala
Hits: 407

Vodný mlyn sa dnes nachádza na brehu Malého Dunaja, v jeho blízkosti sa nachádza skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce Jelka. Pôvodný charakter mlynu bol lodný, na kolový bol prestavaný v roku 1905 (muzeum.sk). Je pozoruhodnou technickou pamiatkou juhozápadného Slovenska. Zrekonštruovaný je od 18. mája 2019. V minulosti boli v Jelke mlyny štyri. Je sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, neskôr jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 vnukovi Ernestovi. V mlyne mleli prevažne raž. Mlyn fungoval do apríla 1951 (jelka.sk). Jeho mlynské koleso je funkčné, poháňané je však elektromotorom (cestujzamenej.sk). 

V areáli mlynu sa nachádzajú ukážky rôznych poľnohospodárskych strojov a zariadení. Napr. sekačku na repu, pluhy, lis na ľan, sane, váhy, sedliacky voz, rajtár (cestujzamenej.sk). 

Vodný mlyn slúžil na výrobu múky. Jeho architektonické riešenie spája funkčnosť s estetikou. Tradičné prvky mlynského kolesa, drevená konštrukcia a kamenné steny vytvárajú harmóniu, ktorá kontrastuje s okolitou krajinou. Každý detail, každá časť, rozpráva príbeh o dávnych časoch, cez ktoré prešiel. Miestni obyvatelia chránia a udržiavajú tento unikátny mlyn ako pamäť pre budúce generácie. Dnes je vodný mlyn turistickou atrakciou aj pre mnohých bratislavčanov. Občasne sa tu konajú kultúrne udalosti, festivaly a koncerty.

The water mill is located on the bank of the Small Danube, near which there is a museum focusing on the agricultural history of the village of Jelka. The original character of the mill was maritime, converted to a wheel mill in 1905 (muzeum.sk). It is a remarkable technical monument of southwestern Slovakia. It has been reconstructed since May 18, 2019. In the past, there were four mills in Jelka. It is open to the public, originally owned by Jozef Németh, later his son Vincent, and until 1973 his grandson Ernest. The mill mainly ground rye. The mill operated until April 1951 (jelka.sk). Its mill wheel is functional, but it is powered by an electric motor (cestujzamenej.sk).

In the mill complex, there are demonstrations of various agricultural machines and equipment. For example, a sugar beet mower, plows, flax press, sledges, scales, a farmer’s cart, a carter (cestujzamenej.sk).

The water mill served for flour production. Its architectural solution combines functionality with aesthetics. Traditional elements of the mill wheel, wooden construction, and stone walls create harmony that contrasts with the surrounding landscape. Every detail, every part, tells a story of ancient times through which it has passed. Local residents protect and maintain this unique mill as a memory for future generations. Today, the water mill is a tourist attraction even for many residents of Bratislava. Occasionally, cultural events, festivals, and concerts are held here.

Odkazy

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Dokumenty, Slovenské, Podunajsko, Mlyny, Stavby

Mlyn v Tomášikove

skala
Hits: 384

Kolový mlyn v Tomášikove patrí k pôvodným zachovaným vodným mlynom so spodným náhonom. Dnes má status technickej pamiatky ľudového mlynárstva južného Slovenska. Nachádza sa dva km západne od obce Tomášikovo na Malom Dunaji pri sútoku so Suchým potokom. Postavil ho v roku 1893 mlynár Ján Maticza, poslednou väčšou zmenou prešiel v roku 1940. Mlelo sa v ňom do roku 1960. V roku 1982 bol obnovený ako expozícia Vlastivedného múzea v Galante. Okolie mlynu tvorí lužný les, samotný mlyn je na vodáckej trase. Dá sa tu kotviť pri splav, táboriť, kúpať sa (slovakia.travel).

The Water Mill in Tomášikovo is among the original preserved water mills with a lower flume. Today, it holds the status of a technical monument of folk milling in southern Slovakia. Situated two kilometers west of the village of Tomášikovo on the Little Danube at the confluence with the Suchý Stream, it was built in 1893 by miller Ján Maticza, undergoing its last major modification in 1940. It operated until 1960. In 1982, it was restored as an exhibition of the Regional Museum in Galanta. The mill’s surroundings consist of a riparian forest, and the mill itself is part of a canoeing route. Visitors can anchor near the mill, camp, and swim in the area (slovakia.travel).

Odkazy

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Hrady, Horné Považie, Stavby

Hrad Strečno

skala
Hits: 2455

Strečniansky hrad (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) sa nachádza na 103 metrov vysokom brale vo nadmorskej výške 440 metrov (Wikipedia). Hrad Strečno sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Neďaleko pod hradom tečie Váh (hradstrecno.sk). Hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1316 (strecno.sk). Vznikol pravdepodobne na staršom základe slovanského hradiska (Wikipedia).

Architektúra hradu je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko (Informačná tabuľa). V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva mlyny – jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou (pokladyslovenska.sk). Pod hlavnou bránou bola nájdená studňa hlboká 88 metrov (slovakia.com). V roku 1910 bol hrad čiastočne spevnený. V roku 1944 bol cez vojnu poškodený. V rokoch 1978 až 1994 prebiehala komplexná rekonštrukcia (strecno.sk). Na hrade sa každoročne konajú akcie: Beh do hradných schodov, Rozprávkový hrad, Hradné hry Žofie Bosniakovej, Nočné prehliadky, „Duchovia, elfovia a strečniansky des“. „Noc duchov, tekvíc a strašidiel“, Noc múzeí a galérií (Wikipedia).

Strečniansky Castle (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) is situated on a 103-meter-high cliff at an elevation of 440 meters above sea level (Wikipedia). The Strečno Castle is located on the main road and railway route Bratislava – Žilina – Košice. The Váh River flows nearby beneath the castle (hradstrecno.sk). The castle hill was inhabited as early as the 13th century. The first written mention is from 1316 (strecno.sk). It likely originated on an older foundation of a Slavic hillfort (Wikipedia).

The architecture of the castle is evidence of the development of a medieval fortress from Gothic to Baroque styles (Information Board). In the immediate vicinity of the castle, there were two mills – one on the Váh River, the other located near the steward’s house beneath the castle along the road (pokladyslovenska.sk). A well 88 meters deep was found beneath the main gate (slovakia.com). The castle was partially fortified in 1910. It was damaged during the war in 1944. Comprehensive reconstruction took place from 1978 to 1994 (strecno.sk). Various events take place at the castle annually, such as the Castle Stairs Run, Fairytale Castle, Castle Games of Žofia Bosniaková, Night Tours, „Ghosts, Elves, and Strečniansky Des“, „Night of Ghosts, Pumpkins, and Spooks“, and Night of Museums and Galleries (Wikipedia).

Odkazy