2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3053

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Stavby, Technika, Technika

Vodný mlyn v Jelke

Hits: 130

Vod­ný mlyn sa dnes nachá­dza na bre­hu Malé­ho Duna­ja, v jeho blíz­kos­ti sa nachá­dza skan­zen zame­ra­ný na poľ­no­hos­po­dár­sku minu­losť obce Jel­ka. Pôvod­ný cha­rak­ter mly­nu bol lod­ný, na kolo­vý bol pre­sta­va­ný v roku 1905 (muze​um​.sk). Je pozo­ru­hod­nou tech­nic­kou pamiat­kou juho­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska. Zre­kon­štru­ova­ný je od 18. mája 2019. V minu­los­ti boli v Jel­ke mly­ny šty­ri. Je sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti, pôvod­ne pat­ril Joze­fo­vi Német­ho­vi, neskôr jeho syno­vi Vin­cen­to­vi a do roku 1973 vnu­ko­vi Ernes­to­vi. V mly­ne mle­li pre­važ­ne raž. Mlyn fun­go­val do aprí­la 1951 (jel​ka​.sk). Jeho mlyn­ské kole­so je funkč­né, pohá­ňa­né je však elek­tro­mo­to­rom (ces​tuj​za​me​nej​.sk). 

V are­áli mly­nu sa nachá­dza­jú ukáž­ky rôz­nych poľ­no­hos­po­dár­skych stro­jov a zaria­de­ní. Napr. sekač­ku na repu, plu­hy, lis na ľan, sane, váhy, sed­liac­ky voz, raj­tár (ces​tuj​za​me​nej​.sk). 

Vod­ný mlyn slú­žil na výro­bu múky. Jeho archi­tek­to­nic­ké rie­še­nie spá­ja funkč­nosť s este­ti­kou. Tra­dič­né prv­ky mlyn­ské­ho kole­sa, dre­ve­ná kon­štruk­cia a kamen­né ste­ny vytvá­ra­jú har­mó­niu, kto­rá kon­tras­tu­je s oko­li­tou kra­ji­nou. Kaž­dý detail, kaž­dá časť, roz­prá­va prí­beh o dáv­nych časoch, cez kto­ré pre­šiel. Miest­ni oby­va­te­lia chrá­nia a udr­žia­va­jú ten­to uni­kát­ny mlyn ako pamäť pre budú­ce gene­rá­cie. Dnes je vod­ný mlyn turis­tic­kou atrak­ci­ou aj pre mno­hých bra­ti­slav­ča­nov. Občas­ne sa tu kona­jú kul­túr­ne uda­los­ti, fes­ti­va­ly a koncerty.


The water mill is loca­ted on the bank of the Small Danu­be, near which the­re is a muse­um focu­sing on the agri­cul­tu­ral his­to­ry of the vil­la­ge of Jel­ka. The ori­gi­nal cha­rac­ter of the mill was mari­ti­me, con­ver­ted to a whe­el mill in 1905 (muze​um​.sk). It is a remar­kab­le tech­ni­cal monu­ment of sout­hwes­tern Slo­va­kia. It has been recons­truc­ted sin­ce May 18, 2019. In the past, the­re were four mills in Jel­ka. It is open to the pub­lic, ori­gi­nal­ly owned by Jozef Németh, later his son Vin­cent, and until 1973 his grand­son Ernest. The mill main­ly ground rye. The mill ope­ra­ted until April 1951 (jel​ka​.sk). Its mill whe­el is func­ti­onal, but it is powe­red by an elect­ric motor (ces​tuj​za​me​nej​.sk).

In the mill com­plex, the­re are demon­stra­ti­ons of vari­ous agri­cul­tu­ral machi­nes and equ­ip­ment. For exam­ple, a sugar beet mower, plo­ws, flax pre­ss, sled­ges, sca­les, a far­me­r’s cart, a car­ter (ces​tuj​za​me​nej​.sk).

The water mill ser­ved for flour pro­duc­ti­on. Its archi­tec­tu­ral solu­ti­on com­bi­nes func­ti­ona­li­ty with aest­he­tics. Tra­di­ti­onal ele­ments of the mill whe­el, wooden cons­truc­ti­on, and sto­ne walls cre­a­te har­mo­ny that con­trasts with the sur­roun­ding lands­ca­pe. Eve­ry detail, eve­ry part, tells a sto­ry of ancient times through which it has pas­sed. Local resi­dents pro­tect and main­tain this uni­que mill as a memo­ry for futu­re gene­ra­ti­ons. Today, the water mill is a tou­rist att­rac­ti­on even for many resi­dents of Bra­ti­sla­va. Occa­si­onal­ly, cul­tu­ral events, fes­ti­vals, and con­certs are held here.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, České, Česko, Dokumenty, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Neživé, Stavby, Stavby, Zahraničie, Zahraničné

Vila Tugendhat v Brne

Hits: 187

Vila Tue­gend­hat sa nachá­dza na Drob­né­ho uli­ci v Brne. Je poboč­kou Muzea Brněn­ska. Pat­rí ku nej aj záh­ra­da. Maji­teľ Alf­red Löw-​Beer v roku 1929 daro­val hor­nú časť pozem­ku svo­jej dcé­re, kto­rá si na ňom posta­vi­la rodin­ný dom, vilu Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). V 19. sto­ro­čí tu stá­ly záh­rad­né domy, vinoh­rad a záh­ra­da. V roku 1903 tu dal posta­viť Moriz Fuhr­mann rodin­nú vilu. V roku 1913 dal vilu Alf­red Löw-​Beer čias­toč­ne upra­viť. V roku 1940 zaba­vi­li vilu Nemci a síd­li­lo tu ges­ta­po. Po voj­ne tu krát­ko fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 objekt fun­go­val ako Masa­ry­kov štu­dent­ský domov (vila​lo​wbe​er​.cz).

Od 50-​tych rokov do kon­ca 20. sto­ro­čia spra­ve­ná iba čias­toč­ná opra­va stre­chy, inšta­lá­cie nové­ho kot­la a ústred­né­ho kúre­nia. Ku pamiat­ko­vej obno­ve doš­lo v máji 2013 a trva­la do decem­bra 2014. Súčas­ťou boli mno­hé reme­sel­né inte­ri­é­ro­vé prá­ce. Rekon­štru­ova­ný bol aj záh­rad­ný dom, tzv. Col­ni­ca”. Záh­ra­da bola pre­tvo­re­ná do podo­by z 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vil­la Tugend­hat is loca­ted on Drob­né­ho Stre­et in Brno. It is a branch of the Brno Muse­um. It also inc­lu­des a gar­den. Owner Alf­red Löw-​Beer dona­ted the upper part of the land to his daugh­ter in 1929, who built a fami­ly hou­se on it, Vil­la Tugend­hat (vila​lo​wbe​er​.cz). In the 19th cen­tu­ry, the­re were gar­den hou­ses, a vine­y­ard, and a gar­den. In 1903, Moriz Fuhr­mann built a fami­ly vil­la here. In 1913, Alf­red Löw-​Beer par­tial­ly reno­va­ted the vil­la. In 1940, the vil­la was con­fis­ca­ted by the Ger­mans and used as a Ges­ta­po hea­dqu­ar­ters. After the war, the Ame­ri­can Ins­ti­tu­te brief­ly ope­ra­ted here. From 1954 to 2012, the buil­ding ser­ved as the Masa­ryk Stu­dent Resi­den­ce (vila​lo​wbe​er​.cz).

From the 1950s to the end of the 20th cen­tu­ry, only par­tial repairs were made to the roof, ins­tal­la­ti­on of a new boiler, and cen­tral hea­ting sys­tem. Monu­men­tal res­to­ra­ti­on took pla­ce from May 2013 to Decem­ber 2014. Many craft inte­ri­or works were inc­lu­ded. The gar­den hou­se, kno­wn as the Cus­toms Hou­se,” was also reno­va­ted. The gar­den was trans­for­med to resem­ble its appe­a­ran­ce in the 1930s (vila​lo​wbe​er​.cz).


Vila Tugend­hat se nachá­zí na uli­ci Drob­né­ho v Brně. Je sou­čás­tí Muzea Brněn­ska a zahr­nu­je také zahra­du. Maji­tel Alf­red Löw-​Beer v roce 1929 daro­val hor­ní část pozem­ku své dce­ři, kte­rá na něm posta­vi­la rodin­ný dům, vilu Tugendhat.

V 19. sto­le­tí zde stá­ly zahrad­ní domy, vini­ce a zahra­dy. V roce 1903 nechal Moriz Fuhr­mann posta­vit rodin­nou vilu. V roce 1913 nechal Alf­red Löw-​Beer vilu čás­teč­ně upra­vit. V roce 1940 byla vila zabrá­na Něm­ci a slou­ži­la jako síd­lo ges­ta­pa. Po vál­ce zde krát­ce fun­go­val Ame­ric­ký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 slou­žil objekt jako Masa­ry­kův stu­dent­ský dům.

Od 50. let do kon­ce 20. sto­le­tí byla pro­ve­de­na pou­ze čás­teč­ná opra­va stře­chy, ins­ta­la­ce nové­ho kot­le a ústřed­ní­ho tope­ní. Památ­ko­vá obno­va pro­běh­la v květ­nu 2013 a trva­la do pro­sin­ce 2014. Zahr­no­va­la mno­ho řeme­sl­ných inte­ri­é­ro­vých pra­cí. Byl také zre­kons­tru­ován zahrad­ní dům, tzv. Col­ni­ca”. Zahra­da byla přet­vo­ře­na do podo­by z 30. let 20. století.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Kysuce, Kysucké, Kysucké, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Stavby, V čase

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

Hits: 306

Skan­zen – múze­um kysuc­kej dedi­ny pre­zen­tu­je sídel­nú kra­ji­ny, spô­sob živo­ta, ľudo­vú kul­tú­ru a archi­tek­tú­ru v obdo­bí 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia, vychá­dza­jú­cu z valaš­skej a kopa­ni­čiar­skej for­my osíd­ľo­va­nia. Tak­mer 11 km dlhý zacho­va­ný úsek les­nej želez­ni­ce je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Tech­nic­ky a pamiat­ko­vo naj­cen­nej­šou čas­ťou želez­ni­ce je úvra­ťo­vý sys­tém na pre­ko­ná­va­nie väč­šie­ho pre­vý­še­nia na krát­kom úse­ku. Je to jeden z dvoch takých­to sys­té­mov, kto­ré sa do súčas­nos­ti zacho­va­li v Euró­pe. Poľ­no­hos­po­dár­ske políč­ka pri domoch pre­zen­tu­jú pôvod­ný troj­poľ­ný sys­tém hos­po­dá­re­nia, Obno­ve­ných bolo aj nie­koľ­ko chol­vár­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skan­zen bol zalo­že­ný v roku 1972. V rám­ci expo­zí­cie sa nachá­dza aj his­to­ric­ká les­ná úvra­ťo­vá želez­ni­ca (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Želez­ni­ca pôvod­ne slú­ži­la na zvá­ža­nie dre­va, zača­la fun­go­vať pred tak­mer 100 rok­mi a v pre­vádz­ke bola do roku 1971. Hlav­ná trať mala dĺž­ku 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Expo­zí­cia kysuc­kej dedi­ny vznik­la v roku 1974, aby zachrá­ni­la pamiat­ky zo zato­pe­ných obcí Rieč­ni­ca a Har­vel­ka, kto­ré pad­li za obeť vod­nej nádr­ži Nová Bys­tri­ca. Pre­su­nu­li sem 34 sta­vieb, väč­ši­nou obyt­ných domov, hos­po­dár­skych budov, krč­mu z Kor­ne, dva mly­ny a kapl­n­ku. Želez­ni­ca sa spá­ja s Orav­skou les­nou želez­ni­cou. Skan­zen okrem iné­ho ponú­ka množ­stvo sprie­vod­ných prog­ra­mov (turis​tic​ky​.sk).


The open-​air muse­um of the Kysu­ce vil­la­ge pre­sents the sett­le­ment lands­ca­pe, way of life, folk cul­tu­re, and archi­tec­tu­re during the 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries, ori­gi­na­ting from the Wal­la­chian and hill sett­le­ment forms. The near­ly 11 km long pre­ser­ved sec­ti­on of the forest rai­lway is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most tech­ni­cal­ly and monu­men­tal­ly valu­ab­le part of the rai­lway is the inc­li­ne sys­tem used to over­co­me sig­ni­fi­cant ele­va­ti­on chan­ges over a short dis­tan­ce. It is one of two such sys­tems that have been pre­ser­ved in Euro­pe to this day. Agri­cul­tu­ral fields near the hou­ses sho­wca­se the ori­gi­nal three-​field far­ming sys­tem. Seve­ral char­co­al kilns have also been res­to­red (Infor­ma­ti­on Board). The open-​air muse­um was estab­lis­hed in 1972. The exhi­bi­ti­on also inc­lu­des a his­to­ri­cal forest inc­li­ne rai­lway (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The rai­lway ori­gi­nal­ly ser­ved for tim­ber tran­s­por­ta­ti­on, star­ting ope­ra­ti­ons almost 100 years ago and being in ope­ra­ti­on until 1971. The main line was 61 km long (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The exhi­bi­ti­on of the Kysu­ce vil­la­ge was cre­a­ted in 1974 to pre­ser­ve the monu­ments from the flo­oded vil­la­ges of Rieč­ni­ca and Har­vel­ka, which fell vic­tim to the Nová Bys­tri­ca reser­vo­ir. 34 buil­dings, most­ly resi­den­tial hou­ses, farm buil­dings, a tavern from Kor­na, two mills, and a cha­pel were relo­ca­ted here. The rai­lway is con­nec­ted with the Ora­va forest rai­lway. In addi­ti­on to other att­rac­ti­ons, the open-​air muse­um offers a varie­ty of accom­pa­ny­ing prog­rams (turis​tic​ky​.sk).


Skan­sen – muze­um wsi kysuc­kiej pre­zen­tu­je kra­job­raz osad­nic­zy, spo­sób życia, kul­tu­rę ludo­wą i archi­tek­tu­rę z XIX i poc­ząt­ku XX wie­ku, wywo­dzącą się z form osad­nict­wa wołos­kie­go i góral­skie­go. Zacho­wa­ny nie­mal 11-​kilometrowy odci­nek leśnej kolei jest naro­do­wym zabyt­kiem kul­tu­ry. Tech­nicz­nie i zabyt­ko­wo naj­cen­niejs­zą częścią kolei jest sys­tem pochyl­ni­owy uży­wa­ny do poko­ny­wa­nia znacz­nych różnic wyso­ko­ści na krót­kim odcin­ku. Jest to jeden z dwóch takich sys­te­mów, któ­re zacho­wa­ły się w Euro­pie do dziś. Pola upra­wne obok domów pre­zen­tu­ją pier­wot­ny sys­tem upra­wy trój­po­lo­wej. Odtwor­zo­no także kil­ka pie­ców węg­lo­wych (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Skan­sen został zało­żo­ny w 1972 roku. W skład eks­po­zyc­ji wcho­dzi także his­to­rycz­na kolej leśna (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Kolej pier­wot­nie słu­ży­ła do tran­s­por­tu dre­wna, roz­poc­zęła dzia­łal­no­ść pra­wie 100 lat temu i była w uży­ciu do 1971 roku. Głó­wna linia mia­ła dłu­go­ść 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Eks­po­zyc­ja wsi kysuc­kiej pows­ta­ła w 1974 roku, aby zacho­wać zabyt­ki z zala­nych wsi Rieč­ni­ca i Har­vel­ka, któ­re padły ofia­rą zbi­or­ni­ka Nová Bys­tri­ca. Prze­nie­si­ono tu 34 budyn­ki, głó­wnie domy miesz­kal­ne, budyn­ki gos­po­darc­ze, karcz­mę z Kor­na, dwa mły­ny i kap­li­cę. Kolej jest połąc­zo­na z Orav­ską leśną kole­ją. Oprócz innych atrakc­ji, skan­sen ofe­ru­je wie­le prog­ra­mów towar­zys­zących (turis​tic​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2565

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post