Stavby - Skala

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

18/04/202420/04/2024 skala

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. “Ovčiarska nedeľa” s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, “Hasičská nedeľa” s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. “Včelárska nedeľa” ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. “Nedeľa rodákov” je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. “Deň sv. Huberta” je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. “Stredoveká nedeľa” ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako “Vianoce v Liptove” (Zuskinová et al.).

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

The open-air museum of the Liptov village in Pribylina is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in Ružomberok. It is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its first part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in Slovakia, established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the “rínok” or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14^th century. The second is a wooden noble mansion from Paludza, built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11^th or 12^th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts’ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as “Shepherd’s Sunday” with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, “Firefighter’s Sunday” with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. “Beekeeper’s Sunday” offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. “Native Sunday” is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. “St. Hubert’s Day” is an opportunity for hunters and foresters to meet. “Medieval Sunday” shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like “Christmas in Liptov” (Zuskinová et al.).

In the zoo exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).

Odkazy

TOP

Všetky

Pani drotárku chcem ubezpečiť, že jediným cieľom tejto prezentácie je ukázať na to krásne, čo vytvorila, resp. prezentovala. Vzhľadom na to, že na niektorých fotkách je vidno aj ceny - nedá mi nepovedať - myslím si, že ceny za tieto výrobky sú podľa mňa podhodnotené.

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Stavby, Technika, Technika

Vodný mlyn v Jelke

18/11/202311/03/2024 skala

Vodný mlyn sa dnes nachádza na brehu Malého Dunaja, v jeho blízkosti sa nachádza skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce Jelka. Pôvodný charakter mlynu bol lodný, na kolový bol prestavaný v roku 1905 (muzeum.sk). Je pozoruhodnou technickou pamiatkou juhozápadného Slovenska. Zrekonštruovaný je od 18. mája 2019. V minulosti boli v Jelke mlyny štyri. Je sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, neskôr jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 vnukovi Ernestovi. V mlyne mleli prevažne raž. Mlyn fungoval do apríla 1951 (jelka.sk). Jeho mlynské koleso je funkčné, poháňané je však elektromotorom (cestujzamenej.sk).

V areáli mlynu sa nachádzajú ukážky rôznych poľnohospodárskych strojov a zariadení. Napr. sekačku na repu, pluhy, lis na ľan, sane, váhy, sedliacky voz, rajtár (cestujzamenej.sk).

Vodný mlyn slúžil na výrobu múky. Jeho architektonické riešenie spája funkčnosť s estetikou. Tradičné prvky mlynského kolesa, drevená konštrukcia a kamenné steny vytvárajú harmóniu, ktorá kontrastuje s okolitou krajinou. Každý detail, každá časť, rozpráva príbeh o dávnych časoch, cez ktoré prešiel. Miestni obyvatelia chránia a udržiavajú tento unikátny mlyn ako pamäť pre budúce generácie. Dnes je vodný mlyn turistickou atrakciou aj pre mnohých bratislavčanov. Občasne sa tu konajú kultúrne udalosti, festivaly a koncerty.

The water mill is located on the bank of the Small Danube, near which there is a museum focusing on the agricultural history of the village of Jelka. The original character of the mill was maritime, converted to a wheel mill in 1905 (muzeum.sk). It is a remarkable technical monument of southwestern Slovakia. It has been reconstructed since May 18, 2019. In the past, there were four mills in Jelka. It is open to the public, originally owned by Jozef Németh, later his son Vincent, and until 1973 his grandson Ernest. The mill mainly ground rye. The mill operated until April 1951 (jelka.sk). Its mill wheel is functional, but it is powered by an electric motor (cestujzamenej.sk).

In the mill complex, there are demonstrations of various agricultural machines and equipment. For example, a sugar beet mower, plows, flax press, sledges, scales, a farmer’s cart, a carter (cestujzamenej.sk).

The water mill served for flour production. Its architectural solution combines functionality with aesthetics. Traditional elements of the mill wheel, wooden construction, and stone walls create harmony that contrasts with the surrounding landscape. Every detail, every part, tells a story of ancient times through which it has passed. Local residents protect and maintain this unique mill as a memory for future generations. Today, the water mill is a tourist attraction even for many residents of Bratislava. Occasionally, cultural events, festivals, and concerts are held here.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, České, Česko, Dokumenty, Južná Morava, Krajina, Mestá, Moravské, Neživé, Stavby, Stavby, Zahraničie, Zahraničné

Vila Tugendhat v Brne

20/10/202307/03/2024 skala

Vila Tuegendhat sa nachádza na Drobného ulici v Brne. Je pobočkou Muzea Brněnska. Patrí ku nej aj záhrada. Majiteľ Alfred Löw-Beer v roku 1929 daroval hornú časť pozemku svojej dcére, ktorá si na ňom postavila rodinný dom, vilu Tugendhat (vilalowbeer.cz). V 19. storočí tu stály záhradné domy, vinohrad a záhrada. V roku 1903 tu dal postaviť Moriz Fuhrmann rodinnú vilu. V roku 1913 dal vilu Alfred Löw-Beer čiastočne upraviť. V roku 1940 zabavili vilu Nemci a sídlilo tu gestapo. Po vojne tu krátko fungoval Americký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 objekt fungoval ako Masarykov študentský domov (vilalowbeer.cz).

Od 50-tych rokov do konca 20. storočia spravená iba čiastočná oprava strechy, inštalácie nového kotla a ústredného kúrenia. Ku pamiatkovej obnove došlo v máji 2013 a trvala do decembra 2014. Súčasťou boli mnohé remeselné interiérové práce. Rekonštruovaný bol aj záhradný dom, tzv. “Colnica”. Záhrada bola pretvorená do podoby z 30-tych rokov 20. storočia. (vilalowbeer.cz).

Villa Tugendhat is located on Drobného Street in Brno. It is a branch of the Brno Museum. It also includes a garden. Owner Alfred Löw-Beer donated the upper part of the land to his daughter in 1929, who built a family house on it, Villa Tugendhat (vilalowbeer.cz). In the 19^th century, there were garden houses, a vineyard, and a garden. In 1903, Moriz Fuhrmann built a family villa here. In 1913, Alfred Löw-Beer partially renovated the villa. In 1940, the villa was confiscated by the Germans and used as a Gestapo headquarters. After the war, the American Institute briefly operated here. From 1954 to 2012, the building served as the Masaryk Student Residence (vilalowbeer.cz).

From the 1950s to the end of the 20^th century, only partial repairs were made to the roof, installation of a new boiler, and central heating system. Monumental restoration took place from May 2013 to December 2014. Many craft interior works were included. The garden house, known as the “Customs House,” was also renovated. The garden was transformed to resemble its appearance in the 1930s (vilalowbeer.cz).

Vila Tugendhat se nachází na ulici Drobného v Brně. Je součástí Muzea Brněnska a zahrnuje také zahradu. Majitel Alfred Löw-Beer v roce 1929 daroval horní část pozemku své dceři, která na něm postavila rodinný dům, vilu Tugendhat.

V 19. století zde stály zahradní domy, vinice a zahrady. V roce 1903 nechal Moriz Fuhrmann postavit rodinnou vilu. V roce 1913 nechal Alfred Löw-Beer vilu částečně upravit. V roce 1940 byla vila zabrána Němci a sloužila jako sídlo gestapa. Po válce zde krátce fungoval Americký ústav. Od roku 1954 do roku 2012 sloužil objekt jako Masarykův studentský dům.

Od 50. let do konce 20. století byla provedena pouze částečná oprava střechy, instalace nového kotle a ústředního topení. Památková obnova proběhla v květnu 2013 a trvala do prosince 2014. Zahrnovala mnoho řemeslných interiérových prací. Byl také zrekonstruován zahradní dům, tzv. “Colnica”. Zahrada byla přetvořena do podoby z 30. let 20. století.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Kysuce, Kysucké, Kysucké, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Stavby, V čase

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

01/06/202201/04/2024 skala

Skanzen – múzeum kysuckej dediny prezentuje sídelnú krajiny, spôsob života, ľudovú kultúru a architektúru v období 19. a začiatku 20. storočia, vychádzajúcu z valašskej a kopaničiarskej formy osídľovania. Takmer 11 km dlhý zachovaný úsek lesnej železnice je národnou kultúrnou pamiatkou. Technicky a pamiatkovo najcennejšou časťou železnice je úvraťový systém na prekonávanie väčšieho prevýšenia na krátkom úseku. Je to jeden z dvoch takýchto systémov, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. Poľnohospodárske políčka pri domoch prezentujú pôvodný trojpoľný systém hospodárenia, Obnovených bolo aj niekoľko cholvárkov (Informačná tabuľa). Skanzen bol založený v roku 1972. V rámci expozície sa nachádza aj historická lesná úvraťová železnica (kysuckemuzeum.sk). Železnica pôvodne slúžila na zvážanie dreva, začala fungovať pred takmer 100 rokmi a v prevádzke bola do roku 1971. Hlavná trať mala dĺžku 61 km (kysuckemuzeum.sk). Expozícia kysuckej dediny vznikla v roku 1974, aby zachránila pamiatky zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka, ktoré padli za obeť vodnej nádrži Nová Bystrica. Presunuli sem 34 stavieb, väčšinou obytných domov, hospodárskych budov, krčmu z Korne, dva mlyny a kaplnku. Železnica sa spája s Oravskou lesnou železnicou. Skanzen okrem iného ponúka množstvo sprievodných programov (turisticky.sk).

The open-air museum of the Kysuce village presents the settlement landscape, way of life, folk culture, and architecture during the 19^th and early 20^th centuries, originating from the Wallachian and hill settlement forms. The nearly 11 km long preserved section of the forest railway is a national cultural monument. The most technically and monumentally valuable part of the railway is the incline system used to overcome significant elevation changes over a short distance. It is one of two such systems that have been preserved in Europe to this day. Agricultural fields near the houses showcase the original three-field farming system. Several charcoal kilns have also been restored (Information Board). The open-air museum was established in 1972. The exhibition also includes a historical forest incline railway (kysuckemuzeum.sk). The railway originally served for timber transportation, starting operations almost 100 years ago and being in operation until 1971. The main line was 61 km long (kysuckemuzeum.sk). The exhibition of the Kysuce village was created in 1974 to preserve the monuments from the flooded villages of Riečnica and Harvelka, which fell victim to the Nová Bystrica reservoir. 34 buildings, mostly residential houses, farm buildings, a tavern from Korna, two mills, and a chapel were relocated here. The railway is connected with the Orava forest railway. In addition to other attractions, the open-air museum offers a variety of accompanying programs (turisticky.sk).

“Skansen – muzeum wsi kysuckiej prezentuje krajobraz osadniczy, sposób życia, kulturę ludową i architekturę z XIX i początku XX wieku, wywodzącą się z form osadnictwa wołoskiego i góralskiego. Zachowany niemal 11-kilometrowy odcinek leśnej kolei jest narodowym zabytkiem kultury. Technicznie i zabytkowo najcenniejszą częścią kolei jest system pochylniowy używany do pokonywania znacznych różnic wysokości na krótkim odcinku. Jest to jeden z dwóch takich systemów, które zachowały się w Europie do dziś. Pola uprawne obok domów prezentują pierwotny system uprawy trójpolowej. Odtworzono także kilka pieców węglowych (Tablica informacyjna). Skansen został założony w 1972 roku. W skład ekspozycji wchodzi także historyczna kolej leśna (kysuckemuzeum.sk). Kolej pierwotnie służyła do transportu drewna, rozpoczęła działalność prawie 100 lat temu i była w użyciu do 1971 roku. Główna linia miała długość 61 km (kysuckemuzeum.sk). Ekspozycja wsi kysuckiej powstała w 1974 roku, aby zachować zabytki z zalanych wsi Riečnica i Harvelka, które padły ofiarą zbiornika Nová Bystrica. Przeniesiono tu 34 budynki, głównie domy mieszkalne, budynki gospodarcze, karczmę z Korna, dwa młyny i kaplicę. Kolej jest połączona z Oravską leśną koleją. Oprócz innych atrakcji, skansen oferuje wiele programów towarzyszących (turisticky.sk).

Odkazy