2006-2010, 2007, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Organizmy, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenské, Živočíchy, Živočíchy

Vtáky v Piešťanoch

Hits: 5148

Vtá­kom sa v Pieš­ťa­noch cel­kom darí. Rie­ka Váh posky­tu­je množ­stvo mož­nos­tí, vod­ná nádrž Sĺňa­va, Lido takis­to. Aj pre­to naj­mä vod­né vtá­ky sa v Pieš­ťa­noch vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Park je úto­čis­kom pre men­šie dru­hy, napr. spevavce. 

V Pieš­ťa­noch a ich oko­lí môže­te pozo­ro­vať rôz­ne dru­hy vtá­kov. Labu­te (Cyg­nus olor) môžu byť čas­to vidieť na jaze­re Sĺňa­va. Kači­ce divo­ké (Anas pla­tyr­hyn­chos) sa bež­ne vysky­tu­jú na rie­ke Váh a vod­ných plo­chách. Žlto­rít­ka ryša­vá (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) je spe­va­vec, kto­rý sa nachá­dza blíz­kos­ti les­ných oblas­tí v Pieš­ťa­noch. Vysky­tu­jú sa tu rôz­ne dru­hy sýko­riek, naprí­klad sýkor­ka bie­lo­lí­ca (Parus major), sýkor­ka uhliar­ka (Peri­pa­rus ater). Vra­na čier­na (Cor­vus coro­ne) sú čas­to vidi­teľ­né v mest­skom pro­stre­dí. Holub domo­vý (Colum­ba livia) sú čas­tým oby­va­te­ľom mest­ských oblas­tí. Ško­rec oby­čaj­ný (Stur­nus vul­ga­ris) je zná­my svo­jím kolek­tív­nym sprá­va­ním. Sokol las­to­vi­čiar (Fal­co sub­bu­teo) sa vysky­tu­jú blíz­kos­ti lesov a lúk.


Birds thri­ve in Pieš­ťa­ny. The Váh River pro­vi­des nume­rous oppor­tu­ni­ties, and the water reser­vo­irs such as Sĺňa­va and Lido con­tri­bu­te to this. The­re­fo­re, espe­cial­ly water­fo­wl are abun­dant in Pieš­ťa­ny. The park ser­ves as a refu­ge for smal­ler spe­cies, such as songbirds.

In Pieš­ťa­ny and its sur­roun­dings, you can obser­ve vari­ous bird spe­cies. Swans (Cyg­nus olor) can often be seen on the Sĺňa­va lake. Mal­lards (Anas pla­tyr­hyn­chos) are com­mon­ly found on the Váh River and water sur­fa­ces. The Rufous-​tailed Scrub Robin (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) is a song­bird loca­ted near wooded are­as in Pieš­ťa­ny. Vari­ous spe­cies of tits, such as the Gre­at Tit (Parus major) and Coal Tit (Peri­pa­rus ater), are pre­sent. Car­ri­on Cro­ws (Cor­vus coro­ne) are fre­qu­en­tly visib­le in urban envi­ron­ments. Rock Pige­ons (Colum­ba livia) are com­mon resi­dents of urban are­as. Com­mon Star­lings (Stur­nus vul­ga­ris) are kno­wn for the­ir col­lec­ti­ve beha­vi­or. Eura­sian Hob­by Fal­cons (Fal­co sub­bu­teo) are found near forests and meadows.


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1545

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 2890

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmlymra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. VáhPovaž­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.


When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny

Život v Piešťanoch

Hits: 853

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3897

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post