Pozorujem, vnímam, tvorím
Každoročne sa v Piešťanoch otvára kúpeľná sezóna v prvý júnový víkend. Organizátori vždy pripravia spoločenský a kultúrny program.
Rok 2012 – Súčasťou podujatia boli aj preteky dračích lodí medzi mostami. Starým a Kolonádnym mostom.
Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júnový víkend konali voľby do európskeho parlamentu, preto sa tentokrát Otvorenie konalo týždeň predtým ako obvykle.
Odkazy
Slovensko leží v srdci Európy. Hraničí s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Je to hornatá krajina, na Slovensku sú krásne hory, napr. Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Takmer celým územím prechádza časť Karpatského oblúka. Z geologického a geotermálneho hľadiska je Slovensko veľmi bohatá krajina.
Slovensko disponuje 1200 objavenými jaskyňami, prístupných verejnosti je len 14. Najdlhšou je Demänovský jaskynný systém, ktorý má viac ako 30 km. Najhlbšou je Starý hrad v Nízkych Tatrách, s hĺbkou 432 metrov. Najdlhšou riekou je Váh, ktorý tečie 406 km. 80 metrov má najvyšší Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách. Najveternejším miestom je Chopok. Najdaždivejším miestom je Zbojnícka chata. Najrozsiahlejším pohorím je Ondavská vrchovina, ktorá sa rozprestiera na ploche 1 320 km2 (slovakia.eu.sk). Na Slovensku sa nachádza najväčší drevených oltár na svete – Kostol svätého Jakuba v Levoči, geografický stred Európy v Kremnických vrchoch, jediný studený artézsky prameň v Európe – Herliansky gejzír pri Košiciach, najrozsiahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, najvyšší vrch v Karpatoch – Gerlachovský štít, najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa v Bratislave (visitslovakia.com). Na Slovensku sa nachádza najväčší počet hradov a zámkov v Európe. 425 kaštieľov, 180 hradov, zámkov a zrúcanín (slovakia.eu.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 obyvateľov (statistics.sk). V mestách žije viac ako 57 % z nich (slovakia.eu.sk).
Na Slovensku žijú prevažne Slováci. Z menšín sú zastúpení Maďarí, Rómovia, Ukrajinci, Češi, Nemci. Na Slovensku sa nachádzajú rôzne špecifické oblasti, ktoré majú svoj pôvod v minulosti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Niekedy v 5. storočí sem prišli Slovania, ktorí boli neskôr napádaní okrem iného Avarmi, ktorých sme neskôr vyhnali. Cca z tohto územia. Každopádne mnoho Avarov sa asimilovalo. Podľa novších prameňov je otázne kam až siahalo v istom období rímske osídlenie. Každopádne aj na Slovensku sa našli pozostatky rímskeho osídlenia na viacerých miestach.
Prvé osídlenie Slovenska pochádza z konca paleolitu, spred 250 tisíc rokov, s lokality Gánovce, kde sa našla lebka neandertálca a z Moravian, kde sa našla soška Venuše – tzv. Moravianska Venuša. Prví roľníci sa tu objavili asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kristom. Od konca 4. storočia pred Kristom sem prichádzajú Kelti. V 1. storočí pre Kristom Dákovia. Od začiatku 1. storočia sem prišli Germáni – Vanniove kráľovstvo. Prví slovania osídľovali naše územie zrejme v 5. storočí (Wikipedia).
Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7. storočí. Neskôr Nitrianske kniežatstvo, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vnikla v roku 833 Veľká Morava (Wikipedia). Čo bola veľmi významná epizóda v dejinách v tom období to bol pomerne silný štát. Zhruba do tohto obdobia patrí aj návšteva Solúnskych bratov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ktorí hlásali kresťanskú vieru na našom území. Z hľadiska kultúrneho šlo o veľmi významný posun. Dosiahli, že popri latinčine sa staroslovienčina stala liturgickým jazykom, čo uznal aj pápež. Za zváženie stojí fakt, že to boli vtedy jediné dva jazyky, v ktorých sa mohli viesť omše. Zhruba v 10. storočí sem prišli Maďari, ktorí podobne ako Avari v 5. storočí kočovali. Narazili však na odpor Slovanov, ale aj Rimanov a Germánov. Viacmenej nemali kam ísť, tak sa tu usadili a naučili sa obhospodarovať pôdu. Od 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Uhorska, od 19. storočia Rakúsko-Uhorska. Bratislava, dnešné hlavné mesto, bola veľmi dlho korunovačným mestom. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československa, s krátkou prestávkou samostatného Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Od 1.1.1993 je Slovenská republika samostatným štátom. Od 1. mája 2004 sme členmi Európskej únie, od 29.3.2004 sme členmi NATO, od 1.1.2009 sme členmi Eurozóny – Európskej menovej únie, oficiálnou menou sa stalo euro.
Počas celej histórie bolo Slovensko mnohokrát napádané Tatármi, Turkami, ale z hľadiska celistvosti územia odolávalo. Je pravda, že Turci aj Tatári mali aj iné ciele, ktoré ich mnohokrát donútili odísť z územia Slovenska. Každopádne ani germánske, alebo rímske útoky neboli priveľké. Hrady, ktoré na Slovensku boli v minulosti boli pomerne dobre opevnené a v minulosti dokázali úspešne odolávať nepriateľom. Neraz našim protivníkom pomohla zrada na ich obsadenie. Do stredoveku boli napr. hrady v Devíne, vo Fiľakove veľkou prekážkou pre nepriateľov. Napokon aj Bratislavský hrad. Veď Bratislava bola dlho nazývaná aj ako kamenné mesto. Zlé obdobie obdobie pre jednoduchý ľud bolo po roku 1526 a trvalo zhruba do roku 1868. Je zaujímavé, že niektoré reality z vtedajšieho obdobia sa dostalo aj do slovníka – pojem turecké hospodárstvo pochádza práve zo stredoveku. Ide o to, že Turek len bral a nestaral sa. Turkom nezáležalo na tom, čo bude, keď oni využijú úrodu, nestarali sa o budúcnosť, jednoducho šli ďalej, zdierali niekoho iného.
Z hľadiska kultúry bola významná existencia Academie Istropolitany – jednej z najstarších univerzít v Európe. Založil je Matej Korvín v Bratislave okolo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodifikovaná spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia – bernolákovčina. Od roku 1843 je vďaka Ľudovítovi Štúrovi spisovná slovenčina kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia.
Najviac ľudí žije v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Národné parky: TANAP – Tatranský národný park, NAPANT – Národný park Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najvýznamnejšie sviatky: Vianoce, Veľká noc, Mikuláš, Svätá Lucia, Silvester, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiatka zosnulých, Fašiangy (slovakiasite.com). Významné osobnosti: Juraj Jánošík – zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával, Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, Milan Rastislav Štefánik – vedec, politik, vojak, zakladateľ československého štátu, Alexander Dubček – štátnik, osobnosť Pražskej jari 1968 (slovakiasite.com). Gastronomické charakteristické jedlá: parenica, ovčí syr, syrové korbáčiky, oštiepok, bryndra, skalický trdelník, bratislavské rožky (mpsr.sk), tokajské víno, kapustnica, pirohy, lokše, tlačenka, jaternice, pagáče a napokon aj kofola. Z tvrdého alkoholu sú známe: borovička, slivovica, demänovka. Slovensko je veľmi bohaté na minerálne pramene – minerálky: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka a mnoho iných.
Niektoré príspevky
Odkazy
Z histórie
História stretnutí sa začala písať v lete 2001 na vtedajšej www.akvarium.sk. Prebiehali v Prešporskej kúrii v Bratislave. 11.06.2003 jeden z členov fóra akva.sk – azet inicioval myšlienke diskutovať aj zoči voči a nielen na fóre prostredníctvo Internetu. Medzitým pretieklo v Dunaji veľa vody a Bratislava sa stala miestom mnohých stretnutí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väčšine z nich som sa aj zúčastnil. Po istom čase som začal evidovať, aby som zhruba vedel koľko ľudí chodí na tieto stretnutia. Zúčastnilo sa ich celkovo možno až dvesto akvaristov a iných chovateľov, manželiek apod. Predovšetkým z Bratislavy, ale aj z okolia, niekoľkokrát dokonca z Nitry. Výborné je, že k nám neustále prichádzali noví a noví a to ako z radov mladých akvaristov, tak aj z tých skúsených. Dúfam, že sa nám podarilo naozaj osloviť veľa ľudí, o čom svedčí aj skladba chovateľov a akvaristov na stretnutiach. Stretávali sme sa najmä v Smichovskej perle na Špitálskej, v Rakete pri Draždiaku a na konci môjho pôsobenia v Prešporskej kúrii.
Aj v súčasnosti sa stretnutia robia, momentálne „U Očka“. Dôležitou vecou je, že sme neoslovili len Bratislavu, že sa nestretávame len v Bratislave, ale aj Košice, kde sa stretnutia konajú takmer tak dlho ako v Bratislave. Okrem toho sa tieto aktivity množia v Bánovciach nad Bebravou, v Nitre, v Leviciach, v Poprade, v Žiline, v Dubnici nad Váhom, v Trenčíne, v Banskej Bystrici
Klub.akva.sk
Bol som členom akvaristického klubu, ktorý nesie meno KLUB.AKVA.SK. Od 1.1.2009 už nie som členom klubu.akva.sk. Je to myslím škoda pre mňa aj pre klub, ale pracovne som sa nezhodol s praktikami v klube a rozhodol som sa s tým ďalej nebojovať. Nech vás to prosím neodradí. Ja niekedy nerád splývam s davom, a ak mám niečo robiť, tak zvyčajne naozaj robím. A keď nerobím, tak nerobím :-). Ak sa situácia zmení – tak sa možno milerád do klubu vrátim. Momentálne, píše sa september 2010 nemám na to ani pomyslenie.
Prednáška Norberta Dokoupila
KLUB.AKVA.SK zorganizoval 6.9.2006 v Dome kultúry Ružinov akvaristickú prednášku Norberta Dokoupila „Nielen o živorodkách“. Zúčastnilo sa jej 50-60 ľudí. Pán Dokoupil rozprával o sfarbení rýb, o tom akými farbivami ryby disponujú. Po prednáške prebehla diskusia, kde sme sa napr. pýtali, prečo ryby nebývajú zelené. Položili sme pánovi Dokoupilovi asi päť otázok, jednu z nich aj prítomný Miro Rusko. Aj mimo oficiálneho programu sa živo diskutovalo a verím, že mnohí z nás využili príležitosť prehodiť zopár viet so svojimi kolegami. Po prednáške sa uskutočnila ustanovujúca schôdza, na ktorej sa volil výbor klubu a revízna komisia. Zvolený výbor: Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, Ivan Vyslúžil. Revízna komisia: Milo Pešek, Ľubomír Holubčík. Priebeh prednášky máme zaznamenaný prostredníctvom kamery a ja som zachytával dej fotoaparátom, aby som vám priblížil atmosféru, ktorá v DK Ružinov 6.9.2006 vládla.
Je otázne kedy možno datovať vznik akvaristiky. Každopádne dejiny hovoria o chovaní malých pekných rýb už zo starovekého Egypta. Minimálne tisícročnú minulosť má chov na ázijskom kontinente v Číne, kde chov karasov má veľmi bohatú tradíciu. Predmety, v ktorých sa chovali ryby a pestovali rastliny boli úplne iné ako ich poznáme dnes. Aj u nás si niektorí pamätajú gupky v päť litrových fľašiach od uhoriek. V 19. storočí akvárium bolo vlastne atrakciou, zariadili si ich biológovia, lekári, vzdelaní ľudia na univerzitách, vo verejných záhradách. Medzi jedny z najstarších klubov patria tu v našom regióne napr. Cyperus, 1899. U nás je najstarší pravdepodobne klub v Banskej Bystrici. Dá sa povedať, že Európa sa stala kolískou akvaristiky a trúfam si povedať, že je ňou dodnes. Už od spomínaného 19. storočia sa v nej začala akvaristika vzmáhať. Je zaujímavé, že aj naša krajina patrí medzi vyspelé štáty, ktoré poskytujú akvaristov, ktorí patria medzi špičku. Nemecko, Poľsko, Česko a Slovensko sú aj historicky aj v súčasnosti špičkou na poli chovu rýb a pestovanie rastlín.