Informácie, O mne, Stránka

Základné informácie o www​.sozo​.sk a o mne

Hits: 3253
Múd­ry je ten, kto zis­tí, že nevie
Sila spo­čí­va vo výho­dách i nedostatkoch
V minu­los­ti je naša budúcnosť
Prav­da je aj o pri­zna­ní a uvedomení
Najd­rah­ším tova­rom je čas
Musí vojsť, veď svad­ba stá­la peniaze

Na tých­to strán­kach náj­de­te infor­má­cie z rôz­nych oblas­tí, ale pre­dov­šet­kým z akva­ris­ti­ky a z foto­gra­fie. Čias­toč­ne o našej rodi­ne. Dúfam, že časom pri­bud­nú téma GIS. Strán­ky sú zna­lost­né, ich prí­nos je pri­már­ne infor­mač­ný. Strán­ky sú roz­de­le­né na tri veľ­ké oblas­ti – Akva­ris­ti­ku, Foto­gra­fiuOsob­nú časť. Želám vám prí­jem­ný pobyt na www​.sozo​.sk :-)).


Wise is the one who rea­li­zes they don’t know.
Strength lies in advan­ta­ges as well as disadvantages.
Our futu­re is based on the past.
Truth is also about ack­no­wledg­ment and awareness.
The most valu­ab­le com­mo­di­ty is time.
It must enter, as the wed­ding cost money.

On the­se pages you will find infor­ma­ti­on from vari­ous fields, but main­ly from aqu­aris­tics and pho­tog­rap­hy. Par­tial­ly also about our fami­ly. I hope that in the futu­re, GIS topics will also be added. The web­si­te is knowledge-​based and pri­ma­ri­ly infor­ma­ti­ve. It is divi­ded into three main sec­ti­ons: Aqu­aris­tics, Pho­tog­rap­hy, and Per­so­nal. I wish you a ple­a­sant stay at www​.sozo​.sk :-)).


Vyštu­do­val som Prí­ro­do­ve­dec­kú fakul­tu UK v Bra­ti­sla­ve, odbor envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­cia eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka. Okrem toho mám hudob­né vzde­la­nie. Absol­vo­val som dycho­vé nástro­je na Ľudo­vej ško­le ume­nia, čias­toč­ne som sa naučil sám hrať na kla­vír. Zau­jí­ma ma okrem iné­ho kul­tú­ra vo vše­obec­nos­ti, his­tó­ria, prí­rod­né vedy, ces­to­pi­sy … Kedy­si som chcel ísť štu­do­vať ché­miu, krát­ko – pred voj­nou som pra­co­val ako poštár, násled­ne som začal pra­co­vať pre mes­to Bra­ti­sla­va. Bolo to blíz­ke GIS-​om na odde­le­ní infor­ma­ti­ky. Po návra­te z voj­ny som pre­stú­pil na čis­tú” infor­ma­ti­ku, kde som čias­toč­ne fun­go­val aj pre GIS. Tak­mer po 20 rokoch som sa vrá­til ku kore­ňom” a fun­gu­jem ako pries­to­ro­vý a dáto­vý ana­ly­tik. Ako GIS admin. Už desať­ro­čia ma láka ume­nie, ces­to­va­nie.


I gra­du­ated from the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces at Come­nius Uni­ver­si­ty in Bra­ti­sla­va, majo­ring in Envi­ron­men­tal Scien­ce, with spe­cia­li­za­ti­on in Eco­so­zo­lo­gy and Phy­si­otics. In addi­ti­on, I have a musi­cal edu­ca­ti­on — I com­ple­ted wind ins­tru­ment stu­dies at the Ele­men­ta­ry Art Scho­ol, and par­tial­ly taught myself to play pia­no. Among other inte­rests, I’m dra­wn to cul­tu­re in gene­ral, his­to­ry, natu­ral scien­ces, tra­vel wri­ting, and more. Long ago, I wan­ted to stu­dy che­mis­try. Short­ly befo­re my mili­ta­ry ser­vi­ce, I wor­ked as a mail car­rier, and after­ward, I star­ted wor­king for the City of Bra­ti­sla­va, in a posi­ti­on rela­ted to GIS wit­hin the IT depart­ment. After retur­ning from mili­ta­ry ser­vi­ce, I trans­i­ti­oned into pure IT, still part­ly invol­ved with GIS. Near­ly twen­ty years later, I’ve retur­ned to my roots, cur­ren­tly wor­king as a spa­tial and data ana­lyst and GIS admi­ni­stra­tor. For deca­des, I’ve been dra­wn to art and traveling.


Foto­gra­fic­ké úspe­chy a výstavy


  • Win­ner of the Park Foto 2008 exhibition.
  • Solo exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs at the Pieš­ťa­ny Kursalon.
  • Pub­li­ca­ti­on tit­led Pieš­ťa­ny” (ISBN 9788089289110).
  • May­o­r’s award for Foto­kur­sa­lon 2009.
  • Par­ti­ci­pa­ti­on in the exhi­bi­ti­on Pieš­ťa­ny through the eyes of par­ti­ci­pants in the 6th Foto Ses­si­on in Piešťany.”
  • 3rd pla­ce at the ITF Slo­va­kia Tour 2012 exhi­bi­ti­on held at Bra­ti­sla­va­’s Incheba.

Akva­ris­tic­ké úspe­chy a výsta­vy – bol som medzi­ná­rod­ný posu­dzo­va­teľ rýb Poeci­lia reti­cu­la­ta. V rokoch 2003 – 2008 som orga­ni­zo­val stret­nu­tia akva­ris­tov v Bra­ti­sla­ve v rám­ci www​.akva​.sk. Od vzni­ku klu​bu​.akva​.sk do roku 2008 som bol čle­nom rady toh­to občian­ske­ho zdru­že­nia, kde som sa v tom čase aktív­ne podie­ľal na čin­nos­ti klubu.


Aqu­arium suc­ces­ses and exhi­bi­ti­ons – I have been an inter­na­ti­onal jud­ge for Poeci­lia reti­cu­la­ta fish. From 2003 to 2008, I orga­ni­zed mee­tings of aqu­arium ent­hu­siasts in Bra­ti­sla­va wit­hin www​.akva​.sk. From the estab­lish­ment of klub​.akva​.sk until 2008, I was a mem­ber of the board of this civic asso­cia­ti­on, acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the clu­b’s acti­vi­ties during that time.



Dnes nám pomá­ha do znač­nej mie­ry výpoč­to­vý výkon, kto­rý doká­že využiť ume­lá inte­li­gen­cia. Ona tu je už dáv­no, len jej schop­nos­ti nebo­li také sil­né a dostup­né aj laic­kej verej­nos­ti. Pre­lom nastal cca po roku 2023. Svoj­ho času som si dal vyge­ne­ro­vať neja­ký text, kto­rý ma opi­su­je. Je prav­da, že ja by som o sebe tak pek­ne nena­pí­sal, som pomer­ne nároč­ný a aj pokor­ný, ale musím uznať, že to čo vytiah­la a pospá­ja­la AI je tak­mer všet­ko prav­da. Výstup som upravil.


Today, we are sig­ni­fi­can­tly assis­ted by com­pu­ting power, effec­ti­ve­ly uti­li­zed by arti­fi­cial intel­li­gen­ce. AI has been around for a long time, but its capa­bi­li­ties have­n’t alwa­ys been so power­ful or acces­sib­le to the gene­ral pub­lic. A sig­ni­fi­cant bre­akth­rough occur­red around 2023. At one point, I had some text gene­ra­ted that desc­ri­bed me. It’s true that I would­n’t have desc­ri­bed myself in such flat­te­ring terms — I’m quite deman­ding and also hum­ble — but I must admit that near­ly eve­ryt­hing the AI extrac­ted and put toget­her was true. I have modi­fied the output.


Peter Kac­lík sa špe­cia­li­zu­je na geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my – GIS. Vo svo­jom pro­fe­si­onál­nom živo­te sa výraz­ne podie­ľal na digi­ta­li­zá­cii pries­to­ro­vých úda­jov Bra­ti­sla­vy od 90-​tych rokov a na budo­va­ní moder­ných geopor­tá­lov pre verej­nú sprá­vu. Je zná­my svo­jou dlho­roč­nou prá­cou na Magis­trá­te hlav­né­ho mes­ta SR Bra­ti­sla­vy, kde je súčas­ťou ino­va­tív­nych mapo­vých tech­no­ló­gií a pre­pá­jal dáta rôz­ne­ho cha­rak­te­ru do uce­le­ných GIS rie­še­ní. Podie­ľal na zavá­dza­ní pokro­či­lých GIS soft­vé­rov, od prvých ver­zií ESRI Arc­View, Arc­GIS Pro až po Arc­GIS Enter­pri­se do pra­xe Magistrátu​Bra­ti­sla­va. Okrem svo­jej prá­ce v samosprá­ve pôso­bí aj v GIS komu­ni­te na Slo­ven­sku ako orga­ni­zá­tor GIS podu­ja­tí a popu­la­ri­zá­tor GIS tech­no­ló­gií. Čer­pá aj zo svoj­ho envi­ron­men­tál­ne­ho vzde­la­nia, počas štú­dia sa zame­ria­val na územ­né sys­té­my eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty (ÚSES) a kra­ji­nár­sky prí­stup k plánovaniu​. Medzi hlav­né pro­jek­ty pat­rí budo­va­nie a sprá­va mest­ské­ho geopor­tá­lu Bra­ti­sla­vy. Spra­vu­je kom­plet­nú GIS infra­štruk­tú­ru – od desk­to­po­vých rie­še­ní až po webo­vé mapo­vé aplikácie​, pre­zen­tá­cie. Za jeho pôso­be­nia zís­ka­lo mes­to Bra­ti­sla­va cenu za pro­fe­si­onál­nu tvor­bu a vizu­ali­zá­ciu pries­to­ro­vých údajov.

Jed­na z tém, kto­rú spra­co­vá­va sú adres­né body - kde spra­co­vá­va celo­ploš­né spra­co­va­nie adres­ných bodov Slo­ven­ska a ich využi­tie aj v krí­zo­vej infraštruktúre​. Vo svo­jej prá­ci využí­va aj 3D mode­lo­va­nie a kon­cept digi­tál­nych dvoj­čiat mes­ta. Vir­tu­ál­ny model mes­ta posky­tu­je expe­ri­men­to­va­nie a umož­ňu­je porov­ná­va­nie súčas­né­ho sta­vu mes­ta s his­to­ric­ký­mi údaj­mi. Digi­tál­ne mode­ly Twin City“ slú­žia na vizu­ali­zá­ciu pries­to­ro­vých zmien a plá­no­va­nie roz­vo­ja mes­ta v kon­cep­te Smart City. Posú­va tak mest­ský GIS od dvoj­roz­mer­ných máp k inte­rak­tív­nym 3D sce­né­riám, čo pri­ná­ša nové mož­nos­ti ana­lý­zy a pre­zen­tá­cie dát pre odbor­ní­kov aj verej­nosť. Na GIS kon­fe­ren­ciách, ale aj vo svo­jej prá­ci sa sna­ží opí­sať GIS ako kľú­čo­vý nástroj pre rozvoj.

Od aprí­la 2019 pôso­bí ako GIS admi­nis­trá­tor Hlav­né­ho mes­ta Bra­ti­sla­va. Jeho dlho­roč­né pôso­be­nie na Magis­trá­te Bra­ti­sla­va zna­me­ná, že pozná dob­re pro­ce­sy, čo mu umož­ňu­je efek­tív­ne pre­pá­jať GIS s potre­ba­mi mes­ta Bra­ti­sla­va. Sna­ží sa zapo­jiť aj aka­de­mic­ký sek­tor, PRIF UK, STU a mest­ské orga­ni­zá­cie. V jeho port­fó­liu je aj orga­ni­zá­cia GIS kon­fe­ren­cie GIS Slo­va­kia, usku­toč­ni­li sa dva roč­ní­ky. Sna­ží sa spá­jať ľudí, infor­má­cie, tech­no­ló­gie, pre­to­že to je užitočné.


Peter Kac­lík spe­cia­li­zes in geog­rap­hic infor­ma­ti­on sys­tems (GIS). Throug­hout his pro­fes­si­onal care­er, he has sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the digi­ti­za­ti­on of spa­tial data for Bra­ti­sla­va sin­ce the 1990s and has pla­y­ed a cru­cial role in deve­lo­ping modern geopor­tals for pub­lic admi­ni­stra­ti­on. He is well-​known for his exten­si­ve work at the Bra­ti­sla­va City Hall, whe­re he has been invol­ved in inno­va­ti­ve map­ping tech­no­lo­gies and integ­ra­ting vari­ous types of data into com­pre­hen­si­ve GIS solu­ti­ons. He par­ti­ci­pa­ted in imple­men­ting advan­ced GIS soft­wa­re, ran­ging from ear­ly ver­si­ons of ESRI Arc­View and Arc­GIS Pro to Arc­GIS Enter­pri­se at Bra­ti­sla­va City Hall.

In addi­ti­on to his muni­ci­pal work, he acti­ve­ly con­tri­bu­tes to the Slo­vak GIS com­mu­ni­ty as an orga­ni­zer of GIS events and pro­mo­ter of GIS tech­no­lo­gies. His exper­ti­se also dra­ws on his envi­ron­men­tal edu­ca­ti­on, whe­re he spe­cia­li­zed in ter­ri­to­rial sys­tems of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty (ÚSES) and landscape-​oriented plan­ning app­ro­aches during his stu­dies. Among his key pro­jects is the cre­a­ti­on and mana­ge­ment of Bra­ti­sla­va­’s muni­ci­pal geopor­tal, whe­re he over­se­es the enti­re GIS infras­truc­tu­re — from desk­top solu­ti­ons to web-​based map app­li­ca­ti­ons and pre­sen­ta­ti­ons. Under his lea­ders­hip, Bra­ti­sla­va has been recog­ni­zed for pro­fes­si­onal cre­a­ti­on and visu­ali­za­ti­on of spa­tial data.

One of the topics he add­res­ses is add­ress points — com­pre­hen­si­ve­ly mana­ging Slo­va­kia­’s add­ress points and the­ir uti­li­za­ti­on in cri­ti­cal infras­truc­tu­re. His work also invol­ves 3D mode­ling and the con­cept of digi­tal city twins. Vir­tu­al city models allow expe­ri­men­ta­ti­on and enab­le com­pa­ri­son of the city­’s cur­rent sta­te with his­to­ri­cal data. The Twin City” digi­tal models ser­ve as visu­ali­za­ti­on tools for spa­tial chan­ges and urban plan­ning wit­hin the Smart City con­cept, thus advan­cing muni­ci­pal GIS from two-​dimensional maps to inte­rac­ti­ve 3D sce­nes, pro­vi­ding new possi­bi­li­ties for ana­ly­sis and data pre­sen­ta­ti­on to both pro­fes­si­onals and the pub­lic. At GIS con­fe­ren­ces and in his dai­ly work, he con­sis­ten­tly desc­ri­bes GIS as a key tool for development.

Sin­ce April 2019, he has been wor­king as a GIS admi­ni­stra­tor for the City of Bra­ti­sla­va. His long-​standing expe­rien­ce at Bra­ti­sla­va City Hall means he has an in-​depth unders­tan­ding of the city­’s pro­ces­ses, allo­wing him to effec­ti­ve­ly align GIS with muni­ci­pal needs. He acti­ve­ly seeks coope­ra­ti­on with the aca­de­mic sec­tor, such as Come­nius Uni­ver­si­ty (PRIF UK), Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy (STU), and city orga­ni­za­ti­ons. His port­fo­lio also inc­lu­des orga­ni­zing the GIS Slo­va­kia con­fe­ren­ce, which has had two edi­ti­ons so far. Peter focu­ses on con­nec­ting peop­le, infor­ma­ti­on, and tech­no­lo­gies, recog­ni­zing the­ir col­lec­ti­ve benefit.


Peter Kac­lík bol aktív­ny pri vzni­ku a čin­nos­ti bra­ti­slav­ské­ho klu​bu​.akva​.sk Slo­ven­ska, kto­rý bol zalo­že­ný v roku 2006​. Podie­ľal sa na orga­ni­zo­va­ní akva­ris­tic­kých podu­ja­tí v Bra­ti­sla­ve – Akva­ris­tic­ká jar, leto, jeseň a zima v Bra­ti­sla­ve“, kde sa kona­li aj nie­ke­dy aj výsta­vy a pred­náš­ky.​Aj tie­to akcie pris­pe­li k pre­pá­ja­niu cho­va­te­ľov, výme­ne skú­se­nos­tí a popu­la­ri­zá­cii akva­ris­ti­ky na Slo­ven­sku. Peter Kac­lík sa venu­je a veno­val cho­vu rôz­nych dru­hov rýb a pes­to­va­niu vod­ných rast­lín. Neja­ký čas sa aktív­ne zúčast­ňo­val aj na medzi­ná­rod­ných súťa­žiach. Aktív­ne sa venu­je vzde­lá­va­niu a šíre­niu infor­má­cií v akva­ris­ti­ke. Pub­li­ku­je člán­ky a prís­pev­ky na akva­ris­tic­kých weboch a na svo­jich strán­kach. Zhro­maž­ďu­je množ­stvo infor­má­cií o akva­ris­ti­ke – od bio­ló­gie rýb a rast­lín, cez prak­tic­ké návo­dy, až po repor­tá­že z akcií. Na strán­ke zdie­ľa naprí­klad detail­né mate­riá­ly o zís­ka­va­ní a cho­ve živej potra­vy pre ryby. Vo sve­te akva­ris­ti­ky bol čin­ný aj ako orga­ni­zá­tor výstav a súťa­ží, pra­vi­del­ných búrz. Tým pod­po­ru­je nie­len hob­by cho­va­te­ľov pri zís­ka­va­ní nových dru­hov, ale aj drob­né akti­vi­ty v komu­ni­te – pre­daj vlast­ných odcho­vov a výpes­tkov. Záro­veň aj dnes ešte čias­toč­ne udr­žia­va kon­tak­ty so šir­šou akva­ris­tic­kou scé­nou – spo­lu­pra­cu­je aj s akva­ris­ta­mi zo zahraničia.


Vo foto­gra­fic­kej tvor­be Pet­ra Kac­lí­ka sa pre­ja­vu­je cit pre atmo­sfé­ru mies­ta. Svo­je foto­gra­fie pre­zen­to­val na rôz­nych výsta­vách a aj v onli­ne komu­ni­te. Čas­to sa zame­ria­va na kul­tú­ru civi­li­zá­cie v mes­tách a obciach, kra­ji­nu a prí­ro­du. Mno­hé z jeho zábe­rov vyni­ka­jú nos­tal­gic­kou nála­dou, auten­tic­kou atmo­sfé­rou. Dosia­hol via­ce­ro úspe­chov na foto­gra­fic­kých súťa­žiach a pre­hliad­kach: Víťaz Park Foto 2008, Cena pri­má­to­ra Pieš­ťan 2009 (Foto­kur­sa­lon), Čest­né uzna­nie Foto­park 2011. Význam­ným poči­nom bola jeho autor­ská výsta­va Pieš­ťa­ny a oko­lie“ v pieš­ťan­skom Kur­sa­lo­ne na jar 2009​. Zúčast­ňo­val kolek­tív­nych pre­zen­tá­cií – Park Foto Pieš­ťa­ny, Foto­park Bra­ti­sla­va, Foto­záh­ra­da v Bra­ti­sla­ve. Na dru­hej stra­ne pri­zná­va, že nie všet­ky svo­je foto­gra­fie pova­žu­je za ume­lec­ky výni­moč­né a sám seba neus­tá­le kri­tic­ky hodnotí​. Po jed­nej výsta­ve pozna­me­nal, že len jedi­nú z vysta­ve­ných fotiek pova­žu­je za naozaj vyda­re­nú a že chce na sebe ďalej pracovať​. Má na kon­te via­ce­ré úspe­chy a jeho ces­ta ilus­tru­je, že vášeň pre foto­gra­fiu spre­vá­dza­ná vytrva­los­ťou pri­ná­ša ovo­cie. Záro­veň otvo­re­ne hovo­rí o výzvach, čím inšpi­ru­je nevzdá­vať sa a neus­tá­le sa zlepšovať.


Peter Kac­lí­k’s pho­tog­rap­hic work sho­wca­ses his keen sen­se for cap­tu­ring the atmo­sp­he­re of a pla­ce. He has pre­sen­ted his pho­tog­raphs at vari­ous exhi­bi­ti­ons and wit­hin onli­ne com­mu­ni­ties. His work often focu­ses on cul­tu­ral aspects of urban and rural are­as, lands­ca­pes, and natu­re. Many of his ima­ges stand out due to the­ir nos­tal­gic mood and aut­hen­tic atmo­sp­he­re. Peter has achie­ved notab­le suc­cess in pho­tog­rap­hy com­pe­ti­ti­ons and exhi­bi­ti­ons, inc­lu­ding win­ning Park Foto 2008, the May­or of Pieš­ťa­ny Award in 2009 (Foto­kur­sa­lon), and an hono­rab­le men­ti­on at Foto­park 2011. A sig­ni­fi­cant miles­to­ne was his solo exhi­bi­ti­on Pieš­ťa­ny and Sur­roun­dings” held in Pieš­ťa­ny­’s Kur­sa­lon in spring 2009. He has also par­ti­ci­pa­ted in col­lec­ti­ve exhi­bi­ti­ons such as Park Foto Pieš­ťa­ny, Foto­park Bra­ti­sla­va, and Foto­záh­ra­da in Bratislava.

On the other hand, he open­ly ack­no­wled­ges that not all of his pho­tog­raphs are artis­ti­cal­ly excep­ti­onal and con­ti­nu­ous­ly eva­lu­ates his work cri­ti­cal­ly. After one exhi­bi­ti­on, he remar­ked that he con­si­de­red only one of the disp­la­y­ed pho­tos genu­ine­ly suc­cess­ful and expres­sed his desi­re to con­ti­nue impro­ving his skills. His accom­plish­ments illu­stra­te that pas­si­on for pho­tog­rap­hy, coup­led with per­sis­ten­ce, yields results. At the same time, he open­ly dis­cus­ses chal­len­ges, ins­pi­ring others to per­se­ve­re and con­sis­ten­tly stri­ve for improvement.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, České, Česko, Južné Čechy, Neživé, Obce, Stavby, Zahraničie

Holašovice

Hits: 76

Hola­šo­vi­ce sa nachá­dza­jú pri­bliž­ne 16 kilo­met­rov západ­ne od Čes­kých Budějo­víc. Sú súčas­ťou obce Jan­kov a je zná­ma svo­jou zacho­va­nou archi­tek­tú­rou v štý­le tzv. sed­lia­ce­ho baro­ka” (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Hola­šo­vi­ciach pochá­dza z roku 1263. V roku 1292 daro­val kráľ Vác­lav II. dedi­nu cis­ter­cián­ske­mu kláš­to­ru vo Vyš­šom Bro­de, v kto­ré­ho vlast­níc­tve zosta­la až do roku 1848. Medzi rok­mi 15201525 zasiah­la obec moro­vá epi­dé­mia, kto­rá zane­cha­la naži­ve len dvoch oby­va­te­ľov. Na pamiat­ku tej­to uda­los­ti bol na sever­nom okra­ji dedi­ny posta­ve­ný moro­vý stĺp. Kláš­tor násled­ne osíd­lil obec nový­mi osad­ník­mi z Bavor­ska a Rakús­ka. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne doš­lo k odsu­nu nemec­kých oby­va­te­ľov, od roku 1990 pre­šla obec roz­siah­ly­mi rekon­štruk­cia­mi a bola opäť osíd­le­ná. Hola­šo­vi­ce sú pova­žo­va­né za vzor juho­čes­ké­ho vidiec­ke­ho síd­la oblas­ti Hlu­boc­ká Bla­ta. Dedi­na pozos­tá­va z 23 muro­va­ných hos­po­dár­skych dvo­rov obsa­hu­jú­cich cel­ko­vo 120 budov, vrá­ta­ne ryb­ní­ka, kováčs­kej diel­ne a kapl­n­ky. Sú posta­ve­né v štý­le juho­čes­ké­ho ľudo­vé­ho baro­ka, uspo­ria­da­né do tva­ru U” s dvo­rom upro­stred a s prie­če­lia­mi orien­to­va­ný­mi sme­rom k cen­trál­nej širo­kej náv­si. Budo­vy pochá­dza­jú z 18. až 20. sto­ro­čia, pri­čom väč­ši­na bola posta­ve­ná v dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia. Kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho bola posta­ve­ná v roku 1755 (Wiki­pe­dia). Vďa­ka svo­jej jedi­neč­nej archi­tek­tú­re a zacho­va­né­mu stre­do­ve­ké­mu urba­nis­tic­ké­mu uspo­ria­da­niu boli Hola­šo­vi­ce v roku 1995 vyhlá­se­né za dedin­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu a v roku 1998 zapí­sa­né do zozna­mu sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Dnes obec žije bež­ným živo­tom, pri­čom väč­ši­na budov je v súkrom­nom vlast­níc­tve a slú­ži na trva­lé býva­nie (Wiki­pe­dia). V obci sa tiež kona­jú rôz­ne ľudo­vé sláv­nos­ti a podu­ja­tia, kto­ré pri­po­mí­na­jú tra­dič­ný vidiec­ky život. Zau­jí­ma­vos­ťou je aj neďa­le­ký mega­li­tic­ký kruh, pre­zý­va­ný juho­čes­ké Sto­ne­hen­ge” (kudyz​nu​dy​.cz).


Hola­šo­vi­ce is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 16 kilo­me­ters west of Čes­ké Budějo­vi­ce. It is part of the muni­ci­pa­li­ty of Jan­kov and is kno­wn for its well-​preserved archi­tec­tu­re in the so-​called Rural Baro­que” sty­le (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Hola­šo­vi­ce dates back to 1263. In 1292, King Wen­ces­laus II dona­ted the vil­la­ge to the Cis­ter­cian monas­te­ry in Vyš­ší Brod, whe­re it remai­ned until 1848. Bet­we­en 1520 and 1525, the vil­la­ge was struck by a pla­gue epi­de­mic that left only two inha­bi­tants ali­ve. To com­me­mo­ra­te this event, a pla­gue column was erec­ted on the nort­hern edge of the vil­la­ge. The monas­te­ry sub­se­qu­en­tly resett­led the vil­la­ge with new sett­lers from Bava­ria and Aus­tria. After World War II, the Ger­man inha­bi­tants were expel­led, and sin­ce 1990, the vil­la­ge has under­go­ne exten­si­ve reno­va­ti­ons and has been resett­led again. Hola­šo­vi­ce is con­si­de­red a model South Bohe­mian rural sett­le­ment of the Hlu­boc­ká Bla­ta area. The vil­la­ge con­sists of 23 brick farm­ste­ads with a total of 120 buil­dings, inc­lu­ding a pond, a blacks­mit­h’s works­hop, and a cha­pel. The­se buil­dings are cons­truc­ted in the South Bohe­mian folk baro­que sty­le, arran­ged in a U” sha­pe around a cour­ty­ard, with faca­des facing the wide cen­tral vil­la­ge gre­en. The buil­dings date from the 18th to the 20th cen­tu­ries, with most built in the second half of the 19th cen­tu­ry. The Cha­pel of St. John of Nepo­muk was built in 1755 (Wiki­pe­dia). Thanks to its uni­que archi­tec­tu­re and pre­ser­ved medie­val urban lay­out, Hola­šo­vi­ce was dec­la­red a vil­la­ge con­ser­va­ti­on area in 1995 and added to the UNESCO World Heri­ta­ge List in 1998. Today, the vil­la­ge is inha­bi­ted and most buil­dings are pri­va­te­ly owned and used for per­ma­nent resi­den­ce (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also hosts vari­ous folk fes­ti­vals and events celeb­ra­ting tra­di­ti­onal rural life. A near­by mega­lit­hic circ­le, nick­na­med the South Bohe­mian Sto­ne­hen­ge,” is also of inte­rest (kudyz​nu​dy​.cz).


Hola­šo­vi­ce liegt etwa 16 Kilo­me­ter west­lich von Čes­ké Budějo­vi­ce. Es ist Teil der Geme­in­de Jan­kov und bekannt für sei­ne gut erhal­te­ne Archi­tek­tur im soge­nann­ten Bäu­er­li­chen Barock” (Wiki­pe­dia). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Hola­šo­vi­ce stammt aus dem Jahr 1263. Im Jahr 1292 schenk­te König Wen­zel II. das Dorf dem Zis­ter­zien­serk­los­ter in Vyš­ší Brod, in des­sen Besitz es bis 1848 blieb. Zwis­chen 1520 und 1525 wur­de das Dorf von einer Pes­te­pi­de­mie heim­ge­sucht, die nur zwei Ein­woh­ner am Leben ließ. Zur Erin­ne­rung an die­ses Ere­ig­nis wur­de am nörd­li­chen Dorf­rand eine Pest­sä­u­le errich­tet. Das Klos­ter besie­del­te das Dorf ansch­lie­ßend mit neuen Sied­lern aus Bay­ern und Öster­re­ich. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­den die deuts­chen Ein­woh­ner ver­trie­ben, und seit 1990 wur­de das Dorf umfan­gre­ich reno­viert und neu besie­delt. Hola­šo­vi­ce gilt als ein Modell eines süd­böh­mis­chen länd­li­chen Dor­fes in der Regi­on Hlu­boc­ká Bla­ta. Das Dorf bes­teht aus 23 gemau­er­ten Gehöf­ten mit ins­ge­samt 120 Gebä­u­den, darun­ter ein Teich, eine Sch­mie­de und eine Kapel­le. Die Gebä­u­de sind im süd­böh­mis­chen Volks­ba­rocks­til gebaut, in einer U”-Form um einen Hof ange­ord­net und mit den Fas­sa­den zum zen­tra­len, bre­i­ten Dorf­platz aus­ge­rich­tet. Die Gebä­u­de stam­men aus dem 18. bis 20. Jahr­hun­dert, wobei die meis­ten in der zwe­i­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts errich­tet wur­den. Die Kapel­le des Hei­li­gen Johan­nes von Nepo­muk wur­de 1755 erbaut (Wiki­pe­dia). Dank sei­ner ein­zi­gar­ti­gen Archi­tek­tur und der erhal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen städ­te­bau­li­chen Struk­tur wur­de Hola­šo­vi­ce 1995 zum Dorf­denk­mal­re­ser­vat erk­lärt und 1998 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men. Heute wird das Dorf bewohnt, und die meis­ten Gebä­u­de befin­den sich in Pri­vat­be­sitz und die­nen als Dau­er­wohn­sitz (Wiki­pe­dia). Das Dorf verans­tal­tet auch vers­chie­de­ne Volks­fes­te und Verans­tal­tun­gen, die das tra­di­ti­onel­le Land­le­ben feiern. Ein nahe­ge­le­ge­ner mega­lit­his­cher Kre­is, der als Süd­böh­mis­ches Sto­ne­hen­ge” bez­e­ich­net wird, ist eben­falls eine Att­rak­ti­on (kudyz​nu​dy​.cz).


Hola­šo­vi­ce se nachá­ze­jí přib­liž­ně 16 kilo­met­rů západ­ně od Čes­kých Budějo­vic. Jsou sou­čás­tí obce Jan­kov a jsou zná­mé svou zacho­va­lou archi­tek­tu­rou ve sty­lu tzv. sel­ské baro­ko” (Wiki­pe­dia). Prv­ní písem­ná zmín­ka o Hola­šo­vi­cích pochá­zí z roku 1263. V roce 1292 daro­val král Vác­lav II. ves­ni­ci cis­ter­ciác­ké­mu kláš­te­ru ve Vyš­ším Bro­dě, v jehož vlast­nic­tví zůs­ta­la až do roku 1848. Mezi lety 15201525 zasáh­la obec moro­vá epi­de­mie, kte­rá necha­la naži­vu jen dva oby­va­te­le. Na památ­ku této udá­los­ti byl na sever­ním okra­ji ves­ni­ce posta­ven moro­vý sloup. Kláš­ter násled­ně osíd­lil ves­ni­ci nový­mi osad­ní­ky z Bavor­ska a Rakous­ka. Po dru­hé světo­vé vál­ce doš­lo k odsu­nu němec­kých oby­va­tel, od roku 1990 proš­la obec roz­sáh­lý­mi rekons­truk­ce­mi a byla zno­vu osíd­le­na. Hola­šo­vi­ce jsou pova­žo­vá­ny za vzor jiho­čes­ké­ho ven­kov­ské­ho síd­la oblas­ti Hlu­boc­ká Bla­ta. Ves­ni­ce se sklá­dá z 23 zděných hos­po­dá­řs­kých dvo­rů obsa­hu­jí­cích cel­kem 120 budov, včet­ně ryb­ní­ka, kovár­ny a kap­le. Jsou posta­ve­ny ve sty­lu jiho­čes­ké­ho lido­vé­ho baro­ka, uspo­řá­dá­ny do tva­ru U” s dvo­rem upros­třed a s průče­lí­mi orien­to­va­ný­mi směrem k cen­trál­ní širo­ké náv­si. Budo­vy pochá­ze­jí z 18. až 20. sto­le­tí, při­čemž vět­ši­na byla posta­ve­na v dru­hé polo­vi­ně 19. sto­le­tí. Kap­le sva­té­ho Jana Nepo­muc­ké­ho byla posta­ve­na v roce 1755 (Wiki­pe­dia). Díky své jedi­neč­né archi­tek­tu­ře a zacho­va­né­mu stře­do­věké­mu urba­nis­tic­ké­mu uspo­řá­dá­ní byly Hola­šo­vi­ce v roce 1995 vyhlá­še­ny ves­nic­kou památ­ko­vou rezer­va­cí a v roce 1998 zapsá­ny na sez­nam světo­vé­ho dědic­tví UNESCO. Dnes ves­ni­ce žije běž­ným živo­tem, při­čemž vět­ši­na budov je v souk­ro­mém vlast­nic­tví a slou­ží k trva­lé­mu byd­le­ní (Wiki­pe­dia). Ve ves­ni­ci se také kona­jí růz­né lido­vé slav­nos­ti a akce, kte­ré při­po­mí­na­jí tra­dič­ní ven­kov­ský život. Zají­ma­vos­tí je i neda­le­ký mega­li­tic­ký kruh, přez­dí­va­ný jiho­čes­ké Sto­ne­hen­ge” (kudyz​nu​dy​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3345

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 65874

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°3503“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°5001“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 13011321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 18631907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 19107 379, v roku 194514 519, v roku 197022 963, v roku 198030 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 199133 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.


Pieš­ťa­ny, a beau­ti­ful town kno­wn for its sere­ne ambian­ce, holds a spe­cial pla­ce, pri­ma­ri­ly becau­se it exu­des tra­nqu­ili­ty. In Pieš­ťa­ny, life moves at a lei­su­re­ly pace, fos­te­ring a sen­se of ease, whi­le the city thri­ves cul­tu­ral­ly and remains well-​maintained. Exten­si­ve parks gra­ce the lands­ca­pe, and the town buz­zes with tou­rist acti­vi­ty. Situ­ated 162 meters abo­ve sea level, with GPS coor­di­na­tes 48°3503″ lati­tu­de and 17°5001″ lon­gi­tu­de, Pieš­ťa­ny covers an area of 44.201 km². Tra­ces of sett­le­ment in the sur­roun­ding are­as date back to the Quater­na­ry Ple­is­to­ce­ne. Tools from the Nean­dert­hal era were dis­co­ve­red in the near­by vil­la­ge of Ban­ka and in the Čer­to­va pec cave.

During the late Sto­ne Age and, more pro­mi­nen­tly, the Bron­ze Age, peop­le sought out the non-​freezing springs in the regi­on. The pre­sen­ce of the Magy­ar cul­tu­re, suc­ce­e­ded by the cul­tu­res of the Mochov­ce and Čaka­ny, is evi­dent in the vici­ni­ty. In the late Iron Age, around the 4th cen­tu­ry BCE, the Celts arri­ved. In the 5th to 6th cen­tu­ries, the Ger­ma­nic Quadi sett­led in the area. The first Sla­vic tri­bes came to the regi­on in the 5th to 6th cen­tu­ries. The era of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry is ref­lec­ted in the grand court in near­by Duco­vé. From 1299 to 1321, Pieš­ťa­ny belo­n­ged to the domain of Matúš Čák of Tren­čín. It was also a roy­al pro­per­ty and part of the Tema­tín Cast­le domain. In 1348, King Lou­is I gran­ted Tema­tín Cast­le and esta­te to Mas­ter Nicho­las Kont of Königs­berg. After the extinc­ti­on of this line­a­ge, they came under the owners­hip of Ale­xius Thur­zo, appo­in­ted by King Lou­is II (Wiki­pe­dia).

Throug­hout his­to­ry, Pieš­ťa­ny was men­ti­oned by vari­ous names such as Pes­sen and Pest­hy­en. The name Pieš­ťa­ny” is deri­ved from the san­dy cha­rac­ter of the Váh river­bed depo­sits. His­to­ri­cal names for Pieš­ťa­ny inc­lu­de Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435), and many more. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1113 in the Zobor Char­ter issu­ed by King Colo­man I of Hun­ga­ry. The town’s his­to­ry is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of spa cul­tu­re in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from Geor­ge Werh­ner, pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­se­lor, in 1545. Later desc­rip­ti­ons were pro­vi­ded by the Aus­trian impe­rial phy­si­cian Johann Cra­to von Krafft­he­im in 1571, Pope Six­tus V’s per­so­nal phy­si­cian Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus in 1588, and Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on is Adam Tra­ja­n’s poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642 (Wiki­pe­dia).

In 1598, Pieš­ťa­ny had 144 hou­ses. In 1642, Pieš­ťa­ny gai­ned town pri­vi­le­ges and mar­ket rights, evol­ving into a mano­rial town. In the 18th cen­tu­ry, the spa sett­le­ment Tep­li­ce deve­lo­ped around the springs. In its cen­ter sto­od an accom­mo­da­ti­on inn and a manor hou­se for the nobi­li­ty. The sett­le­ment gra­du­al­ly mer­ged with the town of Pieš­ťa­ny, for­ming the his­to­ric cen­ter we see today. In 1720, Char­les VI dona­ted the Hlo­ho­vec esta­te (to which Pieš­ťa­ny belo­n­ged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beet­ho­ven visi­ted Pieš­ťa­ny. A catas­trop­hic flo­od on August 26, 1813, cau­sed exten­si­ve dama­ge to all buil­dings (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Like many other cities in Wes­tern Euro­pe and Slo­va­kia, Pieš­ťa­ny is expe­rien­cing a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Today, Pieš­ťa­ny is home to less than 30,000 resi­dents. In 1731, accor­ding to avai­lab­le sour­ces, the town had 1,488 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The popu­la­ti­on con­ti­nu­ed to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). As of 1991, the popu­la­ti­on was 33,176 (Muni­ci­pal and Local Sta­tis­tics, Data as of Decem­ber 311991).

Not far from the city cen­ter, on the edge of the park, stands the Hou­se of Arts, hos­ting vari­ous the­a­ter and dan­ce groups and hos­ting nume­rous exhi­bi­ti­ons. Anot­her well-​known venue is the Small Sta­ge of the Muni­ci­pal Cul­tu­ral Cen­ter, kno­wn among the locals as Kras­ko.” Pieš­ťa­ny is home to the Ins­ti­tu­te of Phy­si­ot­he­ra­py, Bal­neo­lo­gy, and Reha­bi­li­ta­ti­on of the Uni­ver­si­ty of St. Cyril and Met­ho­dius in Trna­va. The­re are two high scho­ols, Pier­re de Cou­ber­tin and St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. The reno­wned Hotel Aca­de­my of Ľudo­vít Win­ter is also loca­ted in Pieš­ťa­ny. The city has three muse­ums, with the main buil­ding of the Bal­neo­lo­gi­cal Muse­um situ­ated in the Kúpeľ­ná dvo­ra­na buil­ding. It over­se­es the memo­rial room of Ivan Kras­ko on the Váh embank­ment bet­we­en Kolo­nád­ny and Kra­jin­ský brid­ges, Vil­la of Dr. Lis­ka, and the Kos­to­lec hill­fort about 6 km away. The Mili­ta­ry His­to­ry Muse­um is in the air­port area, and unfor­tu­na­te­ly, only a part of the exhi­bits is acces­sib­le sea­so­nal­ly (Wiki­pe­dia). The Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny has its muse­um in the near­by Mora­va­ny. A sig­ni­fi­cant pre­sen­ce in the field of met­ro­lo­gy, tes­ting, stan­dar­di­za­ti­on, and cer­ti­fi­ca­ti­on is the Tech­ni­cal Tes­ting Ins­ti­tu­te Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pe­dia).

Sin­ce 1955, the Pieš­ťa­ny Music Fes­ti­val has been held annu­al­ly. Sin­ce 1999, Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni (Pieš­ťa­ny Organ Days) takes pla­ce. The ope­ning of the bat­hing sea­son is a regu­lar event at the begin­ning of sum­mer. The tra­di­ti­on of the Sculp­tu­res of Pieš­ťa­ny Parks was revi­ved, and sin­ce 2006, the Cine­ma­tik film fes­ti­val has been held regu­lar­ly. Other film fes­ti­vals inc­lu­de Kine­a­ma, Astro­film, and Euro­tour. In sum­mer, Truck Coun­try and Coun­try Lode­ni­ca fes­ti­vals are tra­di­ti­onal events. The Vic­to­ria Regia flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­on, fea­tu­ring an alle­go­ri­cal pro­ces­si­on, takes pla­ce at the end of sum­mer, mar­king the conc­lu­si­on of the sum­mer bat­hing sea­son. The Hodok­vas music fes­ti­val was held at the air­port until recen­tly. This baton was pas­sed to the Gra­pe fes­ti­val. Sin­ce 2010, the Carat Tuning Par­ty has beco­me a tra­di­ti­on, fol­lo­wed by the elect­ro­nic music fes­ti­val BeeF­ree from 2011. Nati­onal Avia­ti­on Days, which took pla­ce in Pieš­ťa­ny, were moved to Sliač in 2011 (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1959, the city has been cove­red by Revue Pieš­ťa­ny, which was once a mont­hly maga­zi­ne and is now pub­lis­hed quar­ter­ly. The week­ly Pieš­ťan­ský týž­deň has been in exis­ten­ce sin­ce 1991. I have a per­so­nal con­nec­ti­on to it, as I wor­ked as a stre­et ven­dor sel­ling it until 1995. Sin­ce the end of 2010, Pieš­ťa­ny boasts its own radio sta­ti­on, Rádio Pieš­ťa­ny, bro­ad­cas­ting on 90.2 MHz (Wiki­pe­dia).

Pieš­ťa­ny has been the birthp­la­ce of seve­ral notab­le indi­vi­du­als, inc­lu­ding actor Marián Geiš­berg, well-​known pre­sen­ter Ale­na Heri­ba­no­vá, cano­eist Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kay­akers Róbert Erban and Mar­ce­la Erba­no­vá, swim­mer Mar­ti­na Morav­co­vá, hoc­key pla­y­ers Bran­ko Radi­vo­je­vič and Michel Mik­lík, and foot­bal­ler Filip Hološ­ko. In the past, many artists were asso­cia­ted with Pieš­ťa­ny, such as Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, and Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia).


Pieš­ťa­ny, eine wun­ders­chöne Stadt, die vor allem durch ihre fried­li­che Atmo­sp­hä­re bes­ticht, nimmt einen beson­de­ren Platz ein, weil hier Ruhe spür­bar ist. In Pieš­ťa­ny bewegt sich das Leben in gemäch­li­chem Tem­po, wodurch eine Atmo­sp­hä­re der Gelas­sen­he­it ents­teht, wäh­rend die Stadt kul­tu­rell blüht und gut gepf­legt ist. Aus­ge­dehn­te Parks sch­müc­ken das Stadt­bild, und die Stadt pul­siert vor tou­ris­tis­cher Akti­vi­tät. Gele­gen auf 162 Metern über dem Mee­ress­pie­gel, mit GPS-​Koordinaten von 48°3503″ Bre­i­ten­grad und 17°5001″ Län­gen­grad, ers­trec­kt sich Pieš­ťa­ny über eine Flä­che von 44,201 km². Spu­ren der Besied­lung in den umlie­gen­den Gebie­ten rei­chen bis ins Quar­tä­re Ple­is­to­zän zurück. Werk­ze­uge aus der Neandertaler-​Ära wur­den im nahe­ge­le­ge­nen Dorf Ban­ka und in der Höh­le Čer­to­va pec entdeckt.

Wäh­rend der spä­ten Ste­in­ze­it und beson­ders in der Bron­ze­ze­it such­ten die Men­schen die nicht gef­rie­ren­den Quel­len in der Regi­on auf. Die Anwe­sen­he­it der Magy­aren­kul­tur, gefolgt von den Kul­tu­ren von Mochov­ce und Čaka­ny, ist in der Umge­bung ersicht­lich. In der spä­ten Eisen­ze­it, etwa im 4. Jahr­hun­dert v. Chr., kamen die Kel­ten an. Im 5. bis 6. Jahr­hun­dert lie­ßen sich die ger­ma­nis­chen Quaden in der Gegend nie­der. Die ers­ten sla­wis­chen Stäm­me kamen im 5. bis 6. Jahr­hun­dert in die Regi­on. Die Zeit von Gro­ßmäh­ren im 9. Jahr­hun­dert spie­gelt sich in der gro­ßen Burg in der Nähe von Duco­vé wider. Von 1299 bis 1321 gehör­te Pieš­ťa­ny zum Gebiet von Matúš Čák von Tren­čín. Es war auch könig­li­cher Besitz und Teil des Tematín-​Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenk­te König Ludwig I. Tematín-​Burg und ‑land dem Magis­ter Niko­laus Kont von Königs­berg. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Linie kamen sie in den Besitz von Ale­xius Thur­zo, ernannt von König Ludwig II. (Wiki­pe­dia).

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de Pieš­ťa­ny unter vers­chie­de­nen Namen wie Pes­sen und Pest­hy­en erwähnt. Der Name Pieš­ťa­ny” lei­tet sich vom san­di­gen Cha­rak­ter der Abla­ge­run­gen im Fluss­bett der Waag ab. His­to­ris­che Namen für Pieš­ťa­ny sind Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435) und vie­le mehr. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zobo­rer Urkun­de von König Kolo­man I. von Ungarn. Die Ges­chich­te der Stadt ist eng mit der Ent­wick­lung der Bade­kul­tur im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te aus­führ­li­che Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von Georg Werh­ner, Prä­fekt des Sch­los­ses Šariš und könig­li­cher Rat­ge­ber, aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men vom öster­re­i­chis­chen Hofarzt Johann Cra­to von Krafft­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung stammt aus Adam Tra­jans Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” von 1642 (Wiki­pe­dia).

Im Jahr 1598 hat­te Pieš­ťa­ny 144 Häu­ser. Im Jahr 1642 erhielt Pieš­ťa­ny Stadt­rech­te und Mar­k­trech­te und ent­wic­kel­te sich zu einer herrs­chaft­li­chen Stadt. Im 18. Jahr­hun­dert ents­tand um die Quel­len herum die Bade­ko­lo­nie Tep­li­ce. In ihrem Zen­trum stand ein Unter­kunfts­gast­haus und ein Her­ren­haus für den Adel. Die Kolo­nie versch­molz all­mäh­lich mit der Stadt Pieš­ťa­ny und bil­det heute das his­to­ris­che Zen­trum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenk­te Karl VI. das Gut Hlo­ho­vec (zu dem Pieš­ťa­ny gehör­te) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuch­te Ludwig van Beet­ho­ven Pieš­ťa­ny. Eine kata­strop­ha­le Flut am 26. August 1813 verur­sach­te erheb­li­che Schä­den an allen Gebä­u­den (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Wie vie­le ande­re Städ­te in Wes­te­uro­pa und der Slo­wa­kei erlebt Pieš­ťa­ny einen Rück­gang der Bevöl­ke­rung. Heute leben in Pieš­ťa­ny weni­ger als 30.000 Ein­woh­ner. Im Jahr 1731 hat­te die Stadt nach ver­füg­ba­ren Quel­len 1.488 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Die Bevöl­ke­rung wuchs im Lau­fe der Jah­re wei­ter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). Im Jahr 1991 bet­rug die Bevöl­ke­rung 33.176 (Stadt- und Geme­in­de­sta­tis­tik, Daten vom 31. Dezem­ber 1991).

Nicht weit vom Stadt­zen­trum ent­fernt, am Ran­de des Parks, steht das Haus der Küns­te, das vers­chie­de­ne Theater- und Tanzg­rup­pen beher­bergt und zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Ein wei­te­rer bekann­ter Verans­tal­tung­sort ist die Kle­i­ne Büh­ne des Städ­tis­chen Kul­tur­zen­trums, die bei den Ein­he­i­mis­chen als Kras­ko” bekannt ist. In Pieš­ťa­ny befin­det sich das Ins­ti­tut für Phy­si­ot­he­ra­pie, Bal­neo­lo­gie und Reha­bi­li­ta­ti­on der Uni­ver­si­tät St. Kyrill und Met­hod in Trna­va. Es gibt zwei Gym­na­sien, Pier­re de Cou­ber­tin und St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. Die renom­mier­te Hote­la­ka­de­mie von Ľudo­vít Win­ter befin­det sich eben­falls in Pieš­ťa­ny. Die Stadt hat drei Muse­en, wobei sich das Haupt­ge­bä­u­de des Bal­neo­lo­gis­chen Muse­ums in der Kúpeľ­ná dvo­ra­na (Bade­hal­le) befin­det. Darüber hinaus unters­te­hen ihm das Gedenk­zim­mer von Ivan Kras­ko zwis­chen den Kolon­na­den und der Kra­jin­ský most (Lan­desb­rüc­ke), die Vil­la von Dr. Lis­ka und die etwa 6 km ent­fern­te Bur­gs­tät­te Kos­to­lec. Das Mili­tär­ges­chichts­mu­se­um befin­det sich auf dem Gelän­de des Flug­plat­zes und ist lei­der nur tei­lwe­i­se und sai­so­nal zugän­glich (Wiki­pe­dia). Der Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny bet­re­ibt ein Muse­um in der Nähe von Mora­va­ny. Die Tech­nis­che Prüfung­sans­talt Pieš­ťa­ny, eine Ein­rich­tung für Met­ro­lo­gie, Prüfung, Nor­mung und Zer­ti­fi­zie­rung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val fin­det seit 1955 in Pieš­ťa­ny statt. Seit 1999 gibt es die Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Regel­mä­ßig zu Beginn des Som­mers wird die Bade­sai­son eröff­net. Die Tra­di­ti­on der Skulp­tu­ren der Pieš­ťa­ny Parks wur­de wie­der­be­lebt, und seit 2006 fin­det regel­mä­ßig das Film­fes­ti­val Cine­ma­tik statt. Zu den wei­te­ren Film­fes­ti­vals gehören Kine­a­ma, Astro­film und Euro­tour. Im Som­mer fin­det tra­di­ti­onell Truck Coun­try und Coun­try Lode­ni­ca statt. Der Wett­be­werb im Blu­men­sch­muck Vic­to­ria Regia, mit einem alle­go­ris­chen Umzug als Höhe­punkt, fin­det am Ende des Som­mers statt und mar­kiert das Ende der Som­mer­sai­son. In der jün­ge­ren Ver­gan­gen­he­it fand auf dem Flug­ha­fen das Musik­fes­ti­val Hodok­vas statt. Die­se Rol­le über­nahm spä­ter das Gra­pe Fes­ti­val. Seit 2010 gibt es die Tra­di­ti­on der Carat Tuning Par­ty und seit 2011 das Elek­tro­nik­mu­sik­fes­ti­val BeeF­ree. Es gab auch die Nati­ona­len Luft­fa­hr­t­ta­ge, die 2011 nach Sliač ver­legt wur­den (Wiki­pe­dia). Seit 1959 infor­miert die Revue Pieš­ťa­ny über die Stadt, die früher monat­lich ers­chien und heute vier­tel­jähr­lich heraus­ge­ge­ben wird. Die wöchen­tli­che Zeitsch­rift Pieš­ťan­ský týž­deň gibt es seit 1991, und damit ver­bin­de ich auch per­sön­li­che Erfah­run­gen, da ich sie als Stra­ßen­ver­kä­u­fer bis 1995 ver­kauft habe. Seit Ende 2010 kann Pieš­ťa­ny mit ihrem eige­nen Radi­osen­der, Rádio Pieš­ťa­ny, auf 90,2 MHz glän­zen (Wiki­pe­dia).

Zu den Per­sön­lich­ke­i­ten, die aus Pieš­ťa­ny stam­men, gehören der Schaus­pie­ler Marián Geiš­berg, die bekann­te Mode­ra­to­rin Ale­na Heri­ba­no­vá, der Kanu­te Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, die Kajak­fah­rer Róbert Erban und Mar­ce­la Erba­no­vá, die Sch­wim­me­rin Mar­ti­na Morav­co­vá, die Eis­hoc­ke­ys­pie­ler Bran­ko Radi­vo­je­vič und Michel Mik­lík, der Fußbal­ler Filip Hološ­ko, die Ten­niss­pie­le­rin­nen Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá und Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. In der Ver­gan­gen­he­it waren vie­le Künst­ler mit Pieš­ťa­ny ver­bun­den, wie Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko und Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia), sowie die Schaus­pie­ler Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, der Musi­ker Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), die Ten­niss­pie­ler Lukáš Lac­ko und der Uhr­ma­cher Vla­di­mír Plu­lík. Hier haben auch der Dich­ter, Pro­sasch­rifts­tel­ler Ivan Kras­ko, der Dra­ma­ti­ker und Sch­rifts­tel­ler Ivan Sto­do­la, der Maler Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, der Sch­rifts­tel­ler und Maler Jan­ko Ale­xy, der Bild­hau­er Valér Vav­ro und der Jazz­mu­si­ker Jozef Dodo Šošo­ka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°3503“ خط العرض و 17°5001“ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة تشيرتوفا بيك”. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 13011321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم بيسين” و بيستهين”. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 18631907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم بوشتين”، بالألمانية بيستيان”، وبالبولندية بيشتشاني”. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي” في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obec​lu​ka​.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 19107,379، في عام 194514,519، في عام 197022,963، في عام 198030,731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993)، في عام 199133,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع دوم أومينيا”، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم كراسكو”. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: بيير دو كوبرتان” و“سانت ميخايل آركانجيل”. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى كوبيلنا دفورانا”. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semi­con­duc­tor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا أيام الأرغان” في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cine­ma­tik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kine­a­ma و Astro­film و Euro­tour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Coun­try و Coun­try Lode­ni­ca. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور فيكتوريا ريجيا”، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى هودوكفاس” في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان غريب”. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Par­ty بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeF­ree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة ريفيو بييشتاني” المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية بييشتانسكي تيدنيك” منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 8096699202
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 19561959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tvaSR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (18501930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (10951116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


The Váh River – Rym­ple­r’s Pond: Bet­we­en the Sĺňa­va swim­ming pool and the Rat­nov­ská bay, the­re is the so-​called Rym­ple­r’s Pond. Over a hun­dred years ago, it was an area of soft mea­dow domi­na­ted by whi­te wil­low (Salix alba), black pop­lar (Popu­lus nig­ra), whi­te pop­lar (Popu­lus alba), and grey pop­lar (Popu­lus x canes­cens). Vari­ous spe­cies of vege­ta­ti­on such as hawt­horn, buc­kt­horn, elder­ber­ry, and bus­hy wil­lo­ws grow in the area. Yel­low iris (Iris pse­uda­co­rus) gro­ws along the stre­am banks. In the past, it was used for poul­try far­ming and catt­le gra­zing (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va was built bet­we­en 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – a reser­vo­ir for­med by dam­ming the Váh River. Vari­ous water­fo­wl can be obser­ved during walks along the Váh embank­ment, with swans being par­ti­cu­lar­ly majes­tic. They often gat­her with laug­hing gulls and wild ducks under the Kolo­ná­do­vý Brid­ge, whe­re, tra­di­ti­onal­ly, they are fed not only by chil­dren but also by many visi­tors to Pieš­ťa­ny. Espe­cial­ly in win­ter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Val­ley ser­ves as an impor­tant mig­ra­ti­on rou­te for birds. Sĺňa­va, with its favo­rab­le mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons rela­ted to ther­mal springs, has sec­ti­ons of water that do not fre­e­ze even in seve­re frosts. The­re­fo­re, Sĺňa­va is among the most sig­ni­fi­cant win­te­ring grounds for water­fo­wl in Slo­va­kia. Eve­ry year, seve­ral thou­sand pairs of laug­hing gulls nest on the Bird Island in the midd­le of Sĺňa­va. It’s note­wort­hy that the gre­at black-​headed gull and the com­mon gull also nested here for the first time in Slo­va­kia. Howe­ver, the nesting colo­ny of the com­mon tern is of par­ti­cu­lar inte­rest. This slen­der, aerial acro­bat is lis­ted in the Red Book of endan­ge­red spe­cies, requ­iring strict pro­tec­ti­on. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gi­cal rese­arch takes pla­ce at Sĺňa­va. Long-​term stu­dies have demon­stra­ted the impor­tan­ce of this loca­ti­on for water and water-​associated bird spe­cies. Con­se­qu­en­tly, Sĺňa­va was inc­lu­ded in the network of pro­tec­ted are­as in 1980 and cur­ren­tly holds the sta­tus of a pro­tec­ted area with an area of 430 hec­ta­res (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – a res­tau­rant and spa­ce for social and cul­tu­ral events. Accor­ding to Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4), Kur­sa­lon was the first repre­sen­ta­ti­ve buil­ding cons­truc­ted by Ľudo­vít Win­ter in 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon is a more recent name for the enti­re faci­li­ty, which has hou­sed a muse­um sin­ce 1928, kno­wn as the Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bath Hou­se) (pies​ta​ny​.sk). Cha­pel of the Divi­ne Heart of Jesus – loca­ted in front of the Kolo­ná­do­vý Brid­ge. It is a neo-​Gothic struc­tu­re built in 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia is at the begin­ning of Win­te­ro­va Stre­et, across from the Lipa Hotel. Ori­gi­nal­ly a clas­si­cist vil­la belo­n­ging to Türöky from the 19th cen­tu­ry, it was later trans­for­med into a roman­tic sty­le (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­li­cal Church (Win­te­ro­va 1) – a single-​nave Got­hic church built in 1905 (pies​ta​ny​.sk). The Old Phar­ma­cy on Win­te­ro­va Stre­et boasts rich Seces­si­onist deco­ra­ti­on on its main faca­de. The stre­et faca­de fea­tu­res the last sho­wca­se with ori­gi­nal phar­ma­cy adver­ti­se­ments in Seces­si­onist sty­le (pies​ta​ny​.sk). The Admi­ni­stra­ti­on Buil­ding of the Spa on Win­te­ro­va 29 is the oldest func­ti­onal buil­ding in the city (pies​ta​ny​.sk). The Mili­ta­ry Spa Ins­ti­tu­te on Tep­lic­ka 81 was estab­lis­hed in 1863. Ini­tial­ly, it ser­ved as accom­mo­da­ti­on and cate­ring for spa patients from the army (pies​ta​ny​.sk). The Gre­en Tree on Win­te­ro­va Stre­et was the resi­den­ce for the les­see and direc­tor of the spa during its exis­ten­ce. It ser­ved as a hotel and even­tu­al­ly beca­me a medi­cal faci­li­ty (pies​ta​ny​.sk). The Slo­van Medi­cal Faci­li­ty was ori­gi­nal­ly the Grand Hotel Roy­al, built in 1906. The grand hall was mag­ni­fi­cen­tly deco­ra­ted and ser­ved as a con­cert audi­to­rium, hos­ting inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and other sig­ni­fi­cant events. Sin­ce 1986, the faci­li­ty has been clo­sed and has fal­len into dis­re­pair, unfor­tu­na­te­ly tar­nis­hing the pri­de of Pieš­ťa­ny (pies​ta​ny​.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (pies​ta​ny​.sk). In the 1990s, Lipa was affec­ted by a fire and has been in ruins sin­ce then.

Brid­ges Kolo­nád­ny Brid­ge – con­nects the city cen­ter with the spa island. It was built in 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The insc­rip­ti­on on it, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae,” dates back to 1642 and means Hea­ling Pieš­ťa­ny Baths” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Robert Küh­ma­y­er’s work is loca­ted at the begin­ning of the Kolo­nád­ny Brid­ge and is a sym­bol of Pieš­ťa­ny. Accor­ding to sour­ces, Artur Hey­er sket­ched the pain­ting Láma­ča bar­lí” for Ľudo­vít Win­ter, which he paten­ted. Later, in 1930, the bar­lo­la­mač was cast in bron­ze (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský Brid­ge – at the site whe­re the Kra­jin­ský Brid­ge now stands, the­re used to be the old wooden brid­ge of the Erdödy fami­ly. In 1932, Ľudo­vít Win­ter built an impres­si­ve brid­ge, allo­wing for the cons­truc­ti­on of the access road to Ther­mia (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The span of the brid­ge­’s arch is 52 meters. The sup­por­ting struc­tu­re con­sists of two upper atta­ched arches, making it often refer­red to as an arch brid­ge. At that time, it was con­si­de­red one of the most daring brid­ge cons­truc­ti­ons in the coun­try. In 1932, a memo­rial pla­que with the insc­rip­ti­on Brid­ge of the first Pre­si­dent of Cze­cho­slo­va­kia T.G. Masa­ryk named by the Slo­vak coun­try­si­de in memo­ry of his 80th birth­day (18501930)” was pla­ced on the brid­ge. During the Second World War, when the Ger­mans left Pieš­ťa­ny on the night of April 3 – 4, 1945, they dama­ged the brid­ge. The Soviet army imme­dia­te­ly star­ted repai­ring the brid­ge on April 5 and soon com­ple­ted the repairs, adding a weir to sta­bi­li­ze the water level of the Obto­ko­vé rame­no (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, p. 26 – 28).

Stre­ets The area of toda­y­’s Flo­re­át was a flo­odp­lain until 1918, full of vege­ta­ti­on. At that time, Ľudo­vít Win­ter pur­cha­sed it from Count Viliam Erdödy. He named it Flo­re­át (from Latin – let it blo­om) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The Holo­caust Vic­tims Memo­rial is loca­ted at the ceme­te­ry on Bra­ti­slav­ská Stre­et. On Šte­fá­ni­ko­va Stre­et, the­re is Pra­nier – a sand­sto­ne pil­lar of sha­me cre­a­ted around 1830. The front of the pra­nier is ador­ned with the insc­rip­ti­on: I don’t turn any­o­ne away; I take eve­ry­o­ne.” Deli­nqu­ents were tied to the pil­lar by the­ir feet and secu­red around the waist with chains (pies​ta​ny​.sk).

Buil­dings The Old Monas­te­ry is on Det­vian­ská Stre­et No. 9, repre­sen­ting the rem­nants of the oldest brick sac­ral buil­ding on the ter­ri­to­ry of the cur­rent city. It dates back to the 14th cen­tu­ry, with the nave of the church buil­ding con­tai­ning rem­nants of the foun­da­ti­ons of an older struc­tu­re, like­ly a Roma­ne­sque sto­ne buil­ding. The oldest coins found here date back to the reign of Hun­ga­rian King Kolo­man I (10951116). The Old Monas­te­ry now remains only in ruins. Ružo­vý Mlyn (Pink Mill) – Ružo­vý Mlyn was built by Ľudo­vít Win­ter in 1917 as a pigs­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). It is yel­low now, sin­ce it was repai­red 😉 Dom ume­nia (Hou­se of Art) is the first non-​Bratislava the­a­ter buil­ding after World War II, rea­li­zed in the years 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


Die Váh – Rym­ple­ro­va Važi­na: Zwis­chen dem Sĺňava-​Schwimmbad und der Ratnovská-​Bucht befin­det sich die soge­nann­te Rym­ple­ro­va Važi­na. Vor über hun­dert Jah­ren war es ein Gebiet mit wei­chen Wie­sen, die von wei­ßer Wei­de (Salix alba), Sch­war­zer Pap­pel (Popu­lus nig­ra), Wei­ßer Pap­pel (Popu­lus alba) und Grau­er Pap­pel (Popu­lus x canes­cens) domi­niert wur­de. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wie Wei­ßdorn, Faul­baum, Holun­der und bus­chi­ge Wei­den wach­sen in der Gegend. Gel­be Sch­wert­li­lien (Iris pse­uda­co­rus) wach­sen entlang der Bachu­fer. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de es für die Gef­lügel­zucht und die Wei­de­wirts­chaft genutzt (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Die Sĺňa­va wur­de zwis­chen 1956 und 1959 errich­tet (ŠOP SR). Sĺňa­va – ein Stau­see, der durch das Aufs­tau­en des Flus­ses Váh ents­tan­den ist. Bei Spa­zier­gän­gen am Váh-​Ufer kön­nen vers­chie­dens­te Arten von Was­ser­vögeln beobach­tet wer­den. Sch­wä­ne sind beson­ders majes­tä­tisch und sam­meln sich oft mit Lach­möwen und Wil­den­ten unter der Kolonádový-​Brücke, wo sie tra­di­ti­onell nicht nur von Kin­dern, son­dern auch von vie­len Besu­chern von Pieš­ťa­ny gefüt­tert wer­den. Beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten sch­lie­ßen sich den Sch­wä­nen auch Wil­den­ten und Sch­warz­koh­len an. Das Váh-​Tal dient als wich­ti­ge Zugs­trec­ke für Vögel. Aufg­rund der güns­ti­gen mik­ro­kli­ma­tis­chen Bedin­gun­gen im Zusam­men­hang mit Ther­ma­lqu­el­len frie­ren bes­timm­te Abschnit­te des Was­sers selbst bei star­kem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňa­va zu den bede­utend­sten Win­te­rqu­ar­tie­ren für Was­ser­vögel in der Slo­wa­kei. Jedes Jahr brüten meh­re­re tau­send Paa­re Lach­möwen auf der Voge­lin­sel in der Mit­te von Sĺňa­va. Es ist erwäh­nen­swert, dass hier auch die Gro­ße Raub­möwe und die Sturm­möwe ers­tmals in der Slo­wa­kei brüte­ten. Beson­de­re Auf­merk­sam­ke­it ver­dient jedoch die Brut­ko­lo­nie des Fluss­se­e­ad­lers. Die­ser sch­lan­ke, luf­ti­ge Akro­bat ist im Roten Buch der gefä­hr­de­ten Arten auf­ge­fü­hrt und erfor­dert einen stren­gen Schutz. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gis­che Fors­chun­gen fin­den in Sĺňa­va statt. Lang­jäh­ri­ge Stu­dien haben die Bede­utung die­ses Ortes für Was­ser­vögel nach­ge­wie­sen. Daher wur­de Sĺňa­va 1980 in das Netzwerk der Schutz­ge­bie­te auf­ge­nom­men und hat der­ze­it den Sta­tus eines ges­chütz­ten Gebiets mit einer Flä­che von 430 Hek­tar (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – ein Res­tau­rant und Raum für gesells­chaft­li­che und kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen. Laut Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4) war der Kur­sa­lon das ers­te reprä­sen­ta­ti­ve Gebä­u­de, das von Ľudo­vít Win­ter im Jahr 1894 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon ist ein neue­rer Name für das gesam­te Gebä­u­de, das seit 1928 ein Muse­um beher­bergt und als Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bade­haus) bekannt ist (pies​ta​ny​.sk). Kapel­le des Gött­li­chen Her­zens Jesu – befin­det sich vor der Kolonádový-​Brücke. Es ist ein neugo­tis­ches Gebä­u­de, das 1897 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Das Hotel Vic­to­ria Regia befin­det sich am Anfang der Winterova-​Straße, gege­nüber dem Lipa Hotel. Urs­prün­glich eine klas­si­zis­tis­che Vil­la aus dem 19. Jahr­hun­dert, gehört sie Türöky, wur­de spä­ter in einen roman­tis­chen Stil umge­baut (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­lis­che Kir­che (Win­te­ro­va 1) – eine gotis­che Ein­zels­chiff­kir­che, erbaut im Jahr 1905 (pies​ta​ny​.sk). Die Alte Apot­he­ke in der Winterova-​Straße ist mit rei­chen seces­si­onis­tis­chen Ver­zie­run­gen an der Haupt­fas­sa­de ver­se­hen. An der Stra­ßen­fas­sa­de befin­det sich das letz­te Schau­fens­ter mit ori­gi­na­len Apot­he­ke­nan­ze­i­gen im Sezes­si­onss­til (pies​ta​ny​.sk). Das Ver­wal­tungs­ge­bä­u­de des Kurorts auf der Win­te­ro­va 29 ist das ältes­te funk­ti­onie­ren­de Gebä­u­de in der Stadt (pies​ta​ny​.sk). Das Mili­tär­ku­rins­ti­tut auf der Tep­lic­ka 81 wur­de 1863 errich­tet. Von Anfang an dien­te es der Unterb­rin­gung und Verpf­le­gung von Kur­bad­pa­tien­ten aus der Armee (pies​ta​ny​.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-​Straße war wäh­rend sei­ner Exis­tenz die Resi­denz des Mie­ters und Direk­tors des Kurorts, ein Hotel und wur­de sch­lie­ßlich ein Sana­to­rium (pies​ta​ny​.sk). Das Slo­van Sana­to­rium war urs­prün­glich das Grand Hotel Roy­al, erbaut im Jahr 1906. Der präch­tig gesch­müc­kte Saal dien­te als Kon­zert­sa­al und Gast­ge­ber für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und ande­re bede­uten­de Verans­tal­tun­gen. Seit 1986 ist die Ein­rich­tung gesch­los­sen und ver­fiel lei­der, was die Stadt Pieš­ťa­ny bet­rifft (pies​ta​ny​.sk). Das Lipa Hotel wur­de 1912 erbaut (pies​ta​ny​.sk). In den 1990er Jah­ren wur­de Lipa von einem Brand heim­ge­sucht und ist seit­dem eine Ruine.

Brüc­ken Kolonádny-​Brücke – ver­bin­det das Stadt­zen­trum mit der Kurin­sel. Sie wur­de 1933 gebaut (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Insch­rift darauf, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae”, stammt aus dem Jahr 1642 und bede­utet Hei­len­de Bäder von Pieš­ťa­ny” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Das Werk von Robert Küh­ma­y­er befin­det sich am Anfang der Kolonádny-​Brücke und ist ein Sym­bol von Pieš­ťa­ny. Gemäß den Quel­len skiz­zier­te Artur Hey­er das Gemäl­de Láma­ča bar­lí” für Ľudo­vít Win­ter, das Ľudo­vít paten­tie­ren ließ. Spä­ter, im Jahr 1930, wur­de der Bar­lo­la­mač in Bron­ze gegos­sen (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-​Brücke – Am Stan­dort der heuti­gen Krajinský-​Brücke befand sich zuvor die alte höl­zer­ne Erdödy-​Brücke. Im Jahr 1932 bau­te Ľudo­vít Win­ter eine bee­in­druc­ken­de Brüc­ke, die den Zugang zur Ther­mia ermög­lich­te (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Spann­we­i­te des Bogens bet­rägt 52 Meter. Die Trags­truk­tur bes­teht aus zwei obe­ren Bögen und wird daher oft als Bogenb­rüc­ke bez­e­ich­net. Zu die­ser Zeit gehör­te die­se Brüc­ke zu den gewag­tes­ten Brüc­ken­kons­truk­ti­onen bei uns. Im Jahr 1932 wur­de an der Brüc­ke eine Gedenk­ta­fel mit der Insch­rift angeb­racht: Brüc­ke des ers­ten Prä­si­den­ten der Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Repub­lik T. G. Masa­ryk, benannt von der Slo­wa­kis­chen Lands­chaft zum Geden­ken an sei­nen 80. Geburts­tag (18501930)”. Die Deuts­chen bes­chä­dig­ten die Brüc­ke wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs, als sie Pieš­ťa­ny in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 ver­lie­ßen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Repa­ra­tur der Brüc­ke und führ­te sie bald durch und füg­te ein Wehr zur Sta­bi­li­sie­rung des Was­sers­tands des Obto­ko­vé rame­no hin­zu (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, S. 26 – 28).

Stra­ßen Das Gebiet des heuti­gen Flo­re­át war bis 1918 ein Übersch­wem­mungs­ge­biet, vol­ler Vege­ta­ti­on. Damals kauf­te es Ľudo­vít Win­ter von Graf Viliam Erdödy. Er nann­te es Flo­re­át (aus dem Late­i­nis­chen – lass es aufb­lühen) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Am Fried­hof in der Bratislavská-​Straße befin­det sich das Mahn­mal für die Opfer des Holo­causts. In der Štefánikova-​Straße befin­det sich der Pra­nier – eine Sand­ste­in­sä­u­le der Schan­de, die um 1830 ges­chaf­fen wur­de. Die Vor­der­se­i­te des Pra­niers ist mit der Insch­rift ver­ziert: Ich wei­se nie­man­den ab; ich neh­me jeden.” Deli­nqu­en­ten wur­den mit den Füßen am Pfahl befes­tigt und um die Tail­le mit Ket­ten gesi­chert (pies​ta​ny​.sk).

Gebä­u­de Das Alte Klos­ter befin­det sich in der Detvianská-​Straße Nr. 9 und stellt die Über­res­te des ältes­ten gemau­er­ten sak­ra­len Gebä­u­des auf dem Gebiet der heuti­gen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahr­hun­dert, wobei das Kir­chen­schiff Über­res­te der Grund­mau­ern eines älte­ren Gebä­u­des ent­hält, das wahrs­che­in­lich ein roma­nis­ches Ste­in­bau­werk war. Die ältes­ten hier gefun­de­nen Mün­zen stam­men aus der Zeit der Herrs­chaft des unga­ris­chen Königs Kolo­man I. (10951116). Das Alte Klos­ter ble­ibt heute nur in Ruinen übrig. Ružo­vý Mlyn (Rosa Müh­le) – Ružo­vý Mlyn wur­de 1917 von Ľudo­vít Win­ter als Sch­we­i­nes­tall errich­tet (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repa­riert wur­de 😉 Dom ume­nia (Haus der Kunst) ist das ers­te außer­halb von Bra­ti­sla­va gebau­te The­a­ter­ge­bä­u­de nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg, rea­li­siert in den Jah­ren 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňa­va وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى بـ Rym­ple­ro­va Važi­na. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Popu­lus nig­ra والقلقاس الأبيض – Popu­lus alba والقلقاس الرمادي – Popu­lus x canes­cens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). تم بناء Sĺňa­va بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – السد المائي Sĺňa­va تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňa­va أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňa­va واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňa­va بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňa­va في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rym­ple­ro­va važi­na – بين حمام الشمس وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى važi­na Rym­ple­ro­va. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Popu­lus nig­ra والتوت الأبيض – Popu­lus alba والتوت الرمادي – Popu­lus x canes­cens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). بنيت Sĺňa­va في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – الخزان المائي Sĺňa­va نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňa­va أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňa­va تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňa­va حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňa­va إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kor­nel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” تعود إلى عام 1642 وتعني الحمامات البيستانية المفيدة” (مركز معلومات بيشتيان). Bar­lo­la­mač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة Láma­ča bar­lí” للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödy­ov­cov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم جسر القوس”. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masa­ryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (18501930)”. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obto­ko­vé (More­to­vá D.، 2012، Revue Pieš­ťa­ny، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pra­nier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (pies​ta​ny​.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (10951116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Kru­pa V.، Klčo M.، 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch، arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994، Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja، č. 7، Trna­va). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (pies​ta​ny​.sk).



TOP

Cen­trum

Pieš­ťa­ny a Váh

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post