Mesto pod lupou – GIS transformuje priestor na rozhodnutia

Abstrakt

Príspevok syntetizuje využitie geografických informačných systémov pri analýze, plánovaní a riadení mestského prostredia na príkladoch prezentovaných na konferencii GIS Slovakia 2026. Zdôrazňuje prechod od mapového zobrazovania k priestorovému modelovaniu a dátovo podloženému rozhodovaniu. Tematicky prepája hodnotenie klimatických rizík, adaptačné opatrenia, ekologické benefity stromov a systematický manažment mestskej zelene. Predstavuje využitie senzorických sietí, otvorených údajov a analytických dashboardov pri monitorovaní dopravy, mikroklímy a mestských procesov. Osobitná pozornosť sa venuje analýze dopravného správania pomocou UAV, strojového učenia a georeferencie, ako aj hodnoteniu bezbariérovej dostupnosti verejného priestoru. Príspevok poukazuje na význam integrácie priestorových a časových údajov, interdisciplinárnej spolupráce a priestorových analýz pri tvorbe bezpečnejších, dostupnejších a klimaticky odolnejších miest.

Článok vznikol z toho, čo odznelo na GIS Slovakia 2026.

Mesto možno vnímať ako súbor rôznych prvkov, no takýto pohľad je povrchný. Priestorové dáta ukazujú, ako tieto prvky spolu súvisia, ako sa navzájom ovplyvňujú a aké rozhodnutia z nich môžu vyplynúť. GIS pritom vystupuje ako nástroj na tvorbu máp, ale aj ako spôsob, ktorým sa priestor premieňa na merateľné poznanie a následne na rozhodnutia. Dôležité je vedieť, kde presne sa problém nachádza, aký má rozsah, čo ho spôsobuje, koho sa týka, ako sa mení v čase a ktoré opatrenie môže byť najúčinnejšie. GIS sa tak stáva prostredím, v ktorom sa realita dá analyzovať, porovnávať, modelovať a komunikovať.

Pavol Faško ukázal klimatickú zmenu ako merateľný proces v čase a priestore. Jeho príspevok pripomína, že ak sa menia fyzikálne podmienky prostredia, musí sa meniť aj spôsob, akým mestá, regióny a krajina pristupujú k rozhodovaniu. Radovan Hilbert posunul túto tému smerom k adaptačným opatreniam a lokálnemu spracovaniu klimatických dát. Projekt FOCAL ukazuje, že globálne klimatické poznanie musí byť prenesené do lokálnych rozhodovacích nástrojov. Renáta Farkas sa sústredila na mestá Slovenskej republiky a hodnotenie klimatických rizík. Výsledkom nie je iba mapa rizika, ale aj podklad pre rozhodovanie o tom, kde je potrebné konať prednostne.

Najviditeľnejším mestským motívom konferencie bola zeleň. Hana Bobáľová ukázala, že stromy v meste sú merateľnou súčasťou zelenej infraštruktúry. Ich prínosy možno kvantifikovať. Ak má strom vyjadriteľnú ekologickú, klimatickú a ekonomickú hodnotu, potom sa stáva argumentom v plánovaní. Na Bobáľovej príspevok prirodzene nadväzuje Josef Tračík s koncepciou zelene mesta Ostravy. Kým Bobáľová sa sústredila na hodnotenie benefitov stromov, Tračík predstavil zeleň ako priestorový systém a infraštruktúru mesta. Zeleň je v tomto pohľade chápaná ako sieť vzťahov. Mesto pod lupou tu znamená schopnosť rozlíšiť, kde je zeleň dostupná, kde chýba, kde je kvalitná a kde potrebuje zásah. Samuel Ferencei doplnil túto tému z pohľadu praktickej správy verejnej zelene v Bratislave. Jeho príspevok ukazuje zeleň v GIS riešení, ktoré umožňuje plánovať, kontrolovať a transparentne riadiť starostlivosť o verejnú zeleň.

Ďalšiu podobu mesta pod lupou predstavil Jaroslav Burian na príklade využitia dát zo senzorických sietí pre plánovanie mesta Olomouc. Senzory, mikrozóny, dashboardy, meteorologické merania, dopravné údaje, parkovanie a otvorené dáta ukazujú mesto ako dynamický systém. Niektoré javy už nie je potrebné iba spätne hodnotiť. Možno ich priebežne merať, sledovať a interpretovať. Mesto sa tak stáva čitateľné nielen v mapovej vrstve, ale aj v čase. Denné a nočné rytmy, obsadenosť parkovania, teplotné rozdiely alebo pohybové vzorce obyvateľov sa môžu stať súčasťou plánovania.

Maroš Michalov posunul túto dynamickú rovinu ešte ďalej cez využitie UAV pri analýze dopravného správania v Bratislave. Drony sú analytickým nástrojom, ktorý umožňuje sledovať pohyb vozidiel, ich trajektórie, rýchlosť, zastavenia, konfliktné situácie a riziko zrážky. GIS sa v tomto prípade prepája s obrazovou analýzou, strojovým učením, georeferenciou a dopravným modelovaním. Mestský priestor je tu analyzovaný ako priestor správania. S témou pohybu a dostupnosti súvisí aj príspevok Kataríny Juhaniakovej o debarierizácii priechodov v Bratislave. Bezbariérovosť je aj otázkou nadväznosti trás, kvality pešieho pohybu, dostupnosti verejných služieb a inkluzívnosti mesta. Ak jeden priechod funguje, ale ďalší úsek trasy nie, výsledný pohyb stále nie je bezbariérový. GIS tu umožňuje chápať jednotlivé úpravy ako súčasť siete.

Pri pohľade na všetky tieto príspevky sa ukazuje, že GIS najprv pomáha pomenovať javy v priestore. Následne ich umožňuje merať, evidovať, modelovať, porovnávať a vizualizovať. Až potom prichádza rozhodovanie. Mesto v GIS-e by preto malo byť živým, prepojeným a dátovo čitateľným systémom. Príbehom premeny priestoru na poznanie a poznania na zodpovedné rozhodnutie. Konferencia GIS Slovakia ukázala, že budúcnosť GIS nie je iba v presnejších mapách. Je v schopnosti prepájať vedu, samosprávu, technológie, terénne merania, otvorené dáta, modelovanie, verejný priestor a každodenné potreby obyvateľov. GIS transformuje priestor na rozhodnutia práve tým, že dáva mestu schopnosť lepšie vidieť samé seba. A mesto, ktoré lepšie rozumie vlastnému priestoru, má väčšiu šancu rozhodovať spravodlivejšie, presnejšie a zodpovednejšie.

A city can be perceived as a collection of different elements, but such a view is superficial. Spatial data reveal how these elements are related, how they influence one another, and what decisions can be derived from them. GIS serves as a tool for creating maps, but also as a means of transforming space into measurable knowledge and subsequently into decisions. What matters is knowing precisely where a problem is located, how extensive it is, what causes it, whom it affects, how it changes over time, and which measure may be the most effective. GIS thus becomes an environment in which reality can be analysed, compared, modelled, and communicated.

Pavol Faško presented climate change as a measurable process unfolding across time and space. His contribution reminds us that when the physical conditions of the environment change, the way cities, regions, and landscapes approach decision-making must also change. Radovan Hilbert moved this topic towards adaptation measures and the local processing of climate data. The FOCAL project demonstrates that global climate knowledge must be translated into local decision-support tools. Renáta Farkas focused on the cities of the Slovak Republic and the assessment of climate risks. The result is not merely a risk map, but also a basis for deciding where action is needed most urgently.

The most visible urban theme of the conference was greenery. Hana Bobáľová demonstrated that trees in cities are a measurable component of green infrastructure. Their benefits can be quantified. If a tree has anentifiable ecological, climatic, and economic value, it becomes an argument in planning. Bobáľová’s contribution is naturally complemented by Josef Tračík and his concept for green infrastructure in Ostrava. While Bobáľová focused on evaluating the benefits of trees, Tračík presented greenery as a spatial system and part of the city’s infrastructure. From this perspective, greenery is understood as a network of relationships. Looking at the city under a microscope means being able to distinguish where green space is accessible, where it is missing, where it is of high quality, and where intervention is required. Samuel Ferencei added a practical perspective on the management of public greenery in Bratislava. His contribution presents greenery through a GIS solution that makes it possible to plan, monitor, and transparently manage the maintenance of public green spaces.

Jaroslav Burian presented another perspective on the city under the microscope through the use of data from sensor networks for urban planning in Olomouc. Sensors, micro-zones, dashboards, meteorological measurements, transport data, parking, and open data portray the city as a dynamic system. Some phenomena no longer need to be evaluated only retrospectively. They can be continuously measured, monitored, and interpreted. The city therefore becomes readable not only through map layers, but also through time. Daily and nightly rhythms, parking occupancy, temperature differences, and residents‘ movement patterns can all become part of urban planning.

Maroš Michalov took this dynamic perspective further through the use of UAVs to analyse traffic behaviour in Bratislava. Drones serve as analytical tools that make it possible to monitor vehicle movement, trajectories, speed, stops, conflict situations, and collision risk. In this case, GIS is connected with image analysis, machine learning, georeferencing, and transport modelling. Urban space is analysed here as a space of behaviour.

The topic of movement and accessibility is also closely related to the contribution by Katarína Juhaniaková on making pedestrian crossings in Bratislava barrier-free. Accessibility is also a question of route continuity, the quality of pedestrian movement, access to public services, and urban inclusiveness. If one crossing is accessible but the next section of the route is not, the journey as a whole remains inaccessible. GIS makes it possible to understand individual interventions as parts of a wider network.

Taken together, all these contributions show that GIS first helps usentify and describe phenomena in space. It then makes it possible to measure, record, model, compare, and visualize them. Only after that does decision-making follow. A city represented in GIS should therefore be a living, interconnected, and data-readable system — a story of transforming space into knowledge and knowledge into responsible decisions.

The GIS Slovakia conference demonstrated that the future of GIS lies not only in more accurate maps. It lies in the ability to connect science, local government, technology, field measurements, open data, modelling, public space, and the everyday needs of residents. GIS transforms space into decisions precisely by giving a city the ability to see itself more clearly. And a city that understands its own space better has a greater chance of making decisions that are fairer, more precise, and more responsible.