Veda

Vilém Pechanec – Hodnocení zranitelnosti krajiny České republiky v důsledku změny klimatu a prioritizace naléhavosti adaptačních opatření

skala
Hits: 57

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Zmena klímy zásadne mení fungovanie krajiny a zvyšuje tlak na jej ekologickú stabilitu, vodný režim, biodiverzitu aj kvalitu života obyvateľstva. V krajine sa však klimatické vplyvy neprejavujú izolovane. Sucho, vlny horúčav, extrémne zrážky, požiare, strata prírodnosti biotopov, fragmentácia, znečistenie či antropický tlak sa navzájom kombinujú, zosilňujú alebo naopak čiastočne tlmia. Príspevok Viléma Pechance preto bol ukážkou komplexného prístupu, ktorý sa snaží odpovedať na otázku: kde je najzraniteľnejšia a kde je potrebné adaptačné opatrenia riešiť najnaliehavejšie. Prezentovaný projekt RegAdapt sa zameriava na mapovanie regionálneho rozdelenia Českej republiky z pohľadu naliehavosti vykonania adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ide o projekt programu TAČR Prostředí pro život, riešený v období 04/2024 – 03/2026, ktorého cieľom je regionalizovať celé územie ČR podľa zraniteľnosti krajiny a podľa potreby adaptačných zásahov. Výsledky majú byť spracované v lokálnom meradle a sprístupnené na úrovni obcí, respektíve katastrálnych území, vo forme interaktívnej mapy a databázy.

Pechanec202601

Zraniteľnosť krajiny je v projekte chápaná ako kombinácia troch základných komponentov: expozície, citlivosti a adaptačnej kapacity. Expozícia vyjadruje mieru vystavenia územia klimatickému alebo environmentálnemu stresu, citlivosť určuje, ako silno daná krajinná alebo urbánna zložka na tento stres reaguje, a adaptačná kapacita zachytáva schopnosť systému odolávať, obnoviť sa alebo negatívne vplyvy zmierniť. Dôležité je, že rovnaký klimatický jav nemusí mať všade rovnaký dôsledok. Sucho inak pôsobí v lesnej krajine, inak v poľnohospodárskom území, inak v mestskom prostredí a inak v území s vysokou retenčnou schopnosťou biotopov. Metodický prístup RegAdapt je postavený na piatich nadväzujúcich etapách. Prvou je tvorba matíc zraniteľnosti, v ktorých sa príčiny zraniteľnosti zoskupujú do tematických celkov podľa hlavného faktora, ktorý ich vyvoláva, a podľa prejavov vo voľnej krajine alebo v urbanizovanom prostredí. Druhou etapou je tvorba jednotlivých indikátorov – výber a spracovanie dát, ktoré dokážu jednotlivé prejavy zraniteľnosti vyjadriť. Treťou etapou je tvorba komponentov zraniteľnosti, kde sa indikátory kombinujú do hodnôt expozície, citlivosti a adaptačnej kapacity. Štvrtou etapou je hodnotenie zraniteľnosti na úrovni katastrálnych území a piatou etapou je prioritizácia naliehavosti riešenia.

Pechanec202602

Významnou prednosťou projektu je práca s veľmi podrobným priestorovým detailom. Analýzy prebiehajú na úrovni veľkých administratívnych regiónov, ale podľa charakteru vstupných dát aj na úrovni biotopu, pixelu, segmentu alebo bloku. Až následne sa výsledné hodnoty sumarizujú na úroveň katastrálnych území. V prezentácii sa uvádza 13 091 katastrálnych území, pre ktoré sa počítajú hodnoty komponentov a zraniteľnosti pre jednotlivé riziká. Takýto postup umožňuje zachytiť lokálnu heterogenitu krajiny a zároveň vytvoriť výstup, ktorý je prakticky využiteľný pre plánovanie a rozhodovanie verejnej správy. Projekt pracuje s rozsiahlym súborom dát. Zahŕňa klimatické dáta, napríklad ukazovatele sucha založené na zrážkach a evapotranspirácii, počty tropických dní a nocí, teplotu, zrážky a dostupnosť v pôde, ale aj klimatické normály a predikcie. Dôležitú úlohu zohráva detailná kombinovaná vrstva biotopov ČR z roku 2024, dáta o ekosystémových funkciách a službách, údaje o zásobe uhlíka v biomase, evapotranspirácii, ekologickej hodnote biotopov, produkčnej a vodoretenčnej funkcii. Dopĺňajú ich údaje o spade NOx, povrchovej teplote odvodené z dát Landsat 8/9, vegetačné charakteristiky zo Sentinel 1/2, nepriepustné povrchy, protierózny účinok vegetácie a predspracované adresné body ako vstup do analýz dopadu na ľudskú spoločnosť.

Pechanec202603

Z metodického hľadiska nejde o jednoduchý jednorazový výpočet jedného indexu. Prezentácia ukazuje, že RegAdapt využíva multikriteriálny prístup a viacero typov modelov. Medzi aplikované prístupy patrí napríklad ESAI – Environmental Sensitive Area Index, ktorý hodnotí stratu produkčnej schopnosti krajiny, modelovanie straty prírodnosti biotopov prostredníctvom prístupu CZ-GLOBIO, ako aj bioklimatické modelovanie dopadov klimatickej zmeny na vybrané indikačné taxóny. Takto sa zraniteľnosť krajiny nechápe iba ako klimatický problém, ale ako výsledok vzťahu medzi klimatickou expozíciou, stavom krajiny, intenzitou ľudskej činnosti, fragmentáciou, infraštruktúrou a schopnosťou ekosystémov plniť svoje funkcie. Samotné hodnotenie zahŕňa trinásť rizík. medzi nepoškodenie vegetácie suchom, zvýšený výskyt požiarov, zníženie prírodnosti biotopov v dôsledku zmien využitia územia, fragmentácie a znečistenia, dopady vĺn horúčav v mestskom prostredí, vznik mestských tepelných ostrovov, nedostupnosť pitnej vody pre obyvateľstvo, dopady extrémnych zrážok, dopady sucha na obyvateľov a mestské prostredie, vysychanie prameňov, vodných tokov, mokradí a pokles hladín vodných nádrží, ohrozenie veternou eróziou a posun areálov indikačných druhov. Tieto riziká vytvárajú komplexný obraz o tom, kde je krajina zraniteľná environmentálne, kde sociálne a kde sa oba typy zraniteľnosti prekrývajú. Pre každé katastrálne územie vzniká sada hodnôt pre jednotlivé riziká a ich komponenty. Následne sa riziká vzájomne kombinujú a rankujú, čím vzniká jednotná vrstva s hodnotami rizík, stupňom priority a popisnými atribútmi. Výsledná kategória neslúži iba na vizualizáciu zraniteľnosti, ale najmä na určenie priority opatrení.

Pechanec202604

Jednotlivé časti klastra zároveň umožňujú identifikovať, čo je hlavnou príčinou problému a aká je jej závažnosť. Veľmi dôležitý je práve posun od analytického výstupu k rozhodovaniu. Projekt umožňuje povedať, kde je územie zraniteľné, ale aj kde je zásah najnaliehavejší a aký typ opatrení by mal byť preferovaný. Tým sa GIS analýza prepája s adaptačným plánovaním, environmentálnou politikou, územným rozvojom a investičným rozhodovaním. V praxi to znamená, že výsledky môžu pomôcť nasmerovať pozornosť a zdroje tam, kde majú adaptačné opatrenia najväčší potenciálny efekt. Projekt generuje tri hlavné výstupy. Prvým je interaktívna mapa zraniteľnosti krajiny ČR a prioritizácie adaptačných opatrení. Druhým je špecializovaná verejná databáza charakterizujúca jednotlivé regióny alebo katastrálne územia z pohľadu zraniteľnosti. Tretím výstupom je metodická správa opisujúca metodologické prístupy analýzy zraniteľnosti krajiny.

Pechanec202605

Prezentácia zároveň ukázala, že projekt má širší význam než len pre územie Českej republiky. V závere bola otvorená otázka prenositeľnosti prístupu na Slovensko, najmä prostredníctvom projektu JIZKES – Jednotná identifikace zranitelnosti krajiny a metodologie návrhu adaptačních opatření se zvláštním zřetelem na ekosystémové funkce. Ide o projekt Interreg SK-CZ, v ktorom spolupracujú Univerzita Palackého v Olomouci, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Ústav výzkumu globální změny AV ČR. Cieľom je porovnať národné prístupy k analýze zraniteľnosti, prakticky aplikovať metodiky jedného štátu na území druhého, vytvoriť jednotný prístup pre prihraničné regióny a pripraviť spoločné dátové a metodické základy.

V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá aj otázka dátovej kompatibility. Prezentácia upozornila, že GIS je schopný pracovať s veľmi rozsiahlymi a heterogénnymi dátami, no kvalita výslednej analýzy je priamo závislá od kvality vstupných dát. Problémom zostáva dostupnosť relevantných údajov, ich mierka, aktuálnosť, cyklus aktualizácie aj cezhraničná kompatibilita. Dáta programu Copernicus boli označené za veľmi prínosný, no stále nie úplne využitý zdroj. Zároveň platí, že nekompatibilita dát v pohraničí môže skresľovať výsledky analýz a musí sa zohľadniť pri interpretácii.

Prezentácia ukázala hodnotenie zraniteľnosti krajiny ako plnohodnotnú GIS disciplínu, ktorá spája klimatológiu, ekológiu, diaľkový prieskum Zeme, priestorové modelovanie, environmentálne plánovanie a rozhodovaciu prax. RegAdapt je metodickým rámcom, ktorý umožňuje pochopiť, prečo sú niektoré územia zraniteľnejšie než iné, ktoré faktory túto zraniteľnosť spôsobujú a kde je potrebné konať najskôr. Práve v tom spočíva hlavná hodnota projektu: premieňať komplexné environmentálne dáta na zrozumiteľný, priestorovo presný a prakticky použiteľný podklad pre adaptáciu krajiny na zmenu klímy.

Climate change is fundamentally altering the functioning of the landscape and increasing pressure on its ecological stability, water regime, biodiversity, and the quality of life of the population. However, climate impacts do not occur in isolation within the landscape. Drought, heatwaves, extreme precipitation, fires, loss of habitat naturalness, fragmentation, pollution, and anthropogenic pressure interact with one another, reinforcing or, conversely, partially mitigating their effects. Vilém Pechanec’s contribution therefore presented an example of a comprehensive GIS approach seeking to answer the question: where is the landscape most vulnerable, and where is the implementation of adaptation measures most urgent?

The presented RegAdapt project focuses on mapping the regional distribution of the Czech Republic according to the urgency of implementing climate change adaptation measures. It is a project under the Technology Agency of the Czech Republic’s Environment for Life programme, implemented between 04/2024 and 03/2026, whose objective is to regionalise the entire territory of the Czech Republic according to landscape vulnerability and the need for adaptation interventions. The results are intended to be produced at a local scale and made accessible at the level of municipalities or cadastral areas in the form of an interactive map and database. Landscape vulnerability is understood within the project as a combination of three basic components: exposure, sensitivity, and adaptive capacity. Exposure expresses the degree to which an area is subjected to climatic or environmental stress, sensitivity determines how strongly a particular landscape or urban component responds to that stress, and adaptive capacity reflects the system’s ability to resist, recover, or mitigate negative impacts. Importantly, the same climatic phenomenon does not necessarily have the same consequences everywhere. Drought has different effects in a forest landscape, agricultural areas, urban environments, and areas with a high water-retention capacity of habitats.

The RegAdapt methodological approach is based on five consecutive stages. The first is the creation of vulnerability matrices, in which the causes of vulnerability are grouped into thematic categories according to the main factor causing them and according to their manifestations in open landscapes or urbanised environments. The second stage involves the creation of individual indicators – the selection and processing of data capable of expressing particular manifestations of vulnerability. The third stage is the development of vulnerability components, where indicators are combined into values representing exposure, sensitivity, and adaptive capacity. The fourth stage is the assessment of vulnerability at the level of cadastral areas, while the fifth stage consists of prioritising the urgency of intervention. A major strength of the project is its use of a very high level of spatial detail. Analyses are conducted at the level of large administrative regions but, depending on the nature of the input data, also at the level of habitats, pixels, segments, or blocks. Only subsequently are the resulting values aggregated to the level of cadastral areas. The presentation referred to 13,091 cadastral areas for which component and vulnerability values are calculated for individual risks. This approach makes it possible to capture the local heterogeneity of the landscape while at the same time producing outputs that can be practically used for planning and public-sector decision-making.

The project works with an extensive collection of datasets. These include climate data, such as drought indicators based on precipitation and evapotranspiration, numbers of tropical days and nights, temperature, precipitation, and soil-water availability, as well as climate normals and projections. An important role is played by a detailed combined habitat layer of the Czech Republic from 2024, data on ecosystem functions and services, information on carbon stored in biomass, evapotranspiration, the ecological value of habitats, and their production and water-retention functions. These are complemented by data on NOx deposition, land surface temperature derived from Landsat 8/9 data, vegetation characteristics obtained from Sentinel-1/2, impervious surfaces, the anti-erosion effect of vegetation, and pre-processed address points used as inputs for analyses of impacts on human society. From a methodological perspective, this is not a simple one-off calculation of a single index. The presentation showed that RegAdapt uses a multicriteria approach and several types of models. Applied approaches include, for example, ESAI – the Environmental Sensitive Area Index, which assesses the loss of the landscape’s productive capacity; modelling the loss of habitat naturalness using the CZ-GLOBIO approach; and bioclimatic modelling of climate change impacts on selected indicator taxa. Landscape vulnerability is therefore not understood solely as a climatic problem, but rather as the result of interactions between climatic exposure, the condition of the landscape, the intensity of human activity, fragmentation, infrastructure, and the ability of ecosystems to perform their functions.

The assessment itself covers thirteen risks. These include drought-related damage to vegetation, an increased incidence of fires, declining habitat naturalness as a result of land-use change, fragmentation and pollution, the impacts of heatwaves in urban environments, the formation of urban heat islands, insufficient availability of drinking water for the population, impacts of extreme precipitation, impacts of drought on residents and the urban environment, the drying up of springs, watercourses and wetlands and declining water levels in reservoirs, vulnerability to wind erosion, and shifts in the distribution ranges of indicator species. Together, these risks create a comprehensive picture of where the landscape is vulnerable environmentally, where it is vulnerable socially, and where the two types of vulnerability overlap. For every cadastral area, a set of values is created for the individual risks and their components. The risks are subsequently combined and ranked, producing a unified layer containing risk values, priority levels, and descriptive attributes. The resulting category is intended not only to visualise vulnerability but, above all, to determine the priority of individual measures.

The individual parts of the cluster also make it possible to identify the principal cause of a problem and its severity. Particularly important is the shift from analytical output to decision-making. The project makes it possible to determine not only where an area is vulnerable, but also where intervention is most urgent and what type of measures should be preferred. GIS analysis is thus linked with adaptation planning, environmental policy, spatial development, and investment decision-making. In practice, this means that the results can help direct attention and resources towards areas where adaptation measures have the greatest potential impact. The project generates three main outputs. The first is an interactive vulnerability map of the Czech landscape and the prioritisation of adaptation measures. The second is a specialised public database characterising individual regions or cadastral areas from the perspective of vulnerability. The third output is a methodological report describing the methodological approaches used in landscape vulnerability analysis.

The presentation also demonstrated that the project has broader significance beyond the territory of the Czech Republic. Its conclusion raised the question of transferring the approach to Slovakia, particularly through the JIZKES project – Unified Identification of Landscape Vulnerability and Methodology for Designing Adaptation Measures with Special Regard to Ecosystem Functions. This is an Interreg SK-CZ project involving Palacký University in Olomouc, Constantine the Philosopher University in Nitra, and the Global Change Research Institute of the Czech Academy of Sciences. Its objective is to compare national approaches to vulnerability analysis, practically apply the methodology of one country in the territory of the other, develop a unified approach for cross-border regions, and establish common data and methodological foundations. In this context, the issue of data compatibility is particularly important. The presentation highlighted that GIS is capable of working with very large and heterogeneous datasets, but the quality of the resulting analysis is directly dependent on the quality of the input data. The availability of relevant data, their scale, timeliness, update cycle, and cross-border compatibility remain important challenges. Data from the Copernicus programme were identified as a highly valuable but still not fully utilised resource. At the same time, data incompatibility in border regions can distort analytical results and therefore needs to be taken into account when interpreting them.

The presentation demonstrated landscape vulnerability assessment as a fully developed GIS discipline that integrates climatology, ecology, remote sensing, spatial modelling, environmental planning, and decision-making practice. RegAdapt provides a methodological framework for understanding why some areas are more vulnerable than others, which factors cause this vulnerability, and where action is required most urgently. This is precisely where the project’s principal value lies: transforming complex environmental data into an understandable, spatially precise, and practically applicable basis for adapting the landscape to climate change.

Změna klimatu zásadně mění fungování krajiny a zvyšuje tlak na její ekologickou stabilitu, vodní režim, biodiverzitu i kvalitu života obyvatelstva. V krajině se však klimatické vlivy neprojevují izolovaně. Sucho, vlny veder, extrémní srážky, požáry, ztráta přirozenosti biotopů, fragmentace, znečištění či antropogenní tlak se navzájem kombinují, zesilují nebo naopak částečně tlumí. Příspěvek Viléma Pechance proto představoval ukázku komplexního GIS přístupu, který se snaží odpovědět na otázku: kde je krajina nejzranitelnější a kde je třeba adaptační opatření řešit nejnaléhavěji.

Prezentovaný projekt RegAdapt se zaměřuje na mapování regionálního rozdělení České republiky z hlediska naléhavosti realizace adaptačních opatření na změnu klimatu. Jedná se o projekt programu TAČR Prostředí pro život, řešený v období 04/2024–03/2026, jehož cílem je regionalizovat celé území ČR podle zranitelnosti krajiny a potřeby adaptačních zásahů. Výsledky mají být zpracovány v lokálním měřítku a zpřístupněny na úrovni obcí, respektive katastrálních území, ve formě interaktivní mapy a databáze.

Zranitelnost krajiny je v projektu chápána jako kombinace tří základních komponent: expozice, citlivosti a adaptační kapacity. Expozice vyjadřuje míru vystavení území klimatickému nebo environmentálnímu stresu, citlivost určuje, jak silně daná krajinná nebo urbánní složka na tento stres reaguje, a adaptační kapacita zachycuje schopnost systému odolávat, obnovit se nebo negativní vlivy zmírnit. Důležité je, že stejný klimatický jev nemusí mít všude stejný důsledek. Sucho působí jinak v lesní krajině, jinak v zemědělském území, jinak v městském prostředí a jinak v území s vysokou retenční schopností biotopů.

Metodický přístup RegAdapt je založen na pěti navazujících etapách. První je tvorba matic zranitelnosti, v nichž se příčiny zranitelnosti seskupují do tematických celků podle hlavního faktoru, který je vyvolává, a podle jejich projevů ve volné krajině nebo v urbanizovaném prostředí. Druhou etapou je tvorba jednotlivých indikátorů – výběr a zpracování dat, která dokážou jednotlivé projevy zranitelnosti vyjádřit. Třetí etapou je tvorba komponent zranitelnosti, kde se indikátory kombinují do hodnot expozice, citlivosti a adaptační kapacity. Čtvrtou etapou je hodnocení zranitelnosti na úrovni katastrálních území a pátou etapou je prioritizace naléhavosti řešení.

Významnou předností projektu je práce s velmi podrobným prostorovým detailem. Analýzy probíhají na úrovni velkých administrativních regionů, ale podle charakteru vstupních dat také na úrovni biotopu, pixelu, segmentu nebo bloku. Teprve následně se výsledné hodnoty sumarizují na úroveň katastrálních území. V prezentaci je uvedeno 13 091 katastrálních území, pro která se počítají hodnoty komponent a zranitelnosti pro jednotlivá rizika. Takový postup umožňuje zachytit lokální heterogenitu krajiny a zároveň vytvořit výstup, který je prakticky využitelný pro plánování a rozhodování veřejné správy.

Projekt pracuje s rozsáhlým souborem dat. Zahrnuje klimatická data, například ukazatele sucha založené na srážkách a evapotranspiraci, počty tropických dnů a nocí, teplotu, srážky a dostupnost vody v půdě, ale také klimatické normály a predikce. Důležitou roli hraje detailní kombinovaná vrstva biotopů ČR z roku 2024, data o ekosystémových funkcích a službách, údaje o zásobě uhlíku v biomase, evapotranspiraci, ekologické hodnotě biotopů, produkční a vodoretenční funkci. Doplňují je údaje o spadu NOx, povrchové teplotě odvozené z dat Landsat 8/9, vegetační charakteristiky ze Sentinel 1/2, nepropustné povrchy, protierozní účinek vegetace a předzpracované adresní body jako vstup do analýz dopadu na lidskou společnost.

Z metodického hlediska se nejedná o jednoduchý jednorázový výpočet jednoho indexu. Prezentace ukazuje, že RegAdapt využívá multikriteriální přístup a několik typů modelů. Mezi aplikované přístupy patří například ESAI – Environmental Sensitive Area Index, který hodnotí ztrátu produkční schopnosti krajiny, modelování ztráty přirozenosti biotopů prostřednictvím přístupu CZ-GLOBIO a také bioklimatické modelování dopadů změny klimatu na vybrané indikační taxony. Zranitelnost krajiny tak není chápána pouze jako klimatický problém, ale jako výsledek vztahu mezi klimatickou expozicí, stavem krajiny, intenzitou lidské činnosti, fragmentací, infrastrukturou a schopností ekosystémů plnit své funkce.

Samotné hodnocení zahrnuje třináct rizik. Patří mezi ně poškození vegetace suchem, zvýšený výskyt požárů, snížení přirozenosti biotopů v důsledku změn využití území, fragmentace a znečištění, dopady vln veder v městském prostředí, vznik městských tepelných ostrovů, nedostupnost pitné vody pro obyvatelstvo, dopady extrémních srážek, dopady sucha na obyvatele a městské prostředí, vysychání pramenů, vodních toků a mokřadů a pokles hladin vodních nádrží, ohrožení větrnou erozí a posun areálů indikačních druhů.

Tato rizika vytvářejí komplexní obraz o tom, kde je krajina zranitelná environmentálně, kde sociálně a kde se oba typy zranitelnosti překrývají. Pro každé katastrální území vzniká sada hodnot pro jednotlivá rizika a jejich komponenty. Následně se rizika vzájemně kombinují a řadí podle významnosti, čímž vzniká jednotná vrstva s hodnotami rizik, stupněm priority a popisnými atributy. Výsledná kategorie neslouží pouze k vizualizaci zranitelnosti, ale především k určení priority opatření.

Jednotlivé části klastru zároveň umožňují identifikovat, co je hlavní příčinou problému a jaká je její závažnost. Velmi důležitý je právě posun od analytického výstupu k rozhodování. Projekt umožňuje určit nejen to, kde je území zranitelné, ale také kde je zásah nejnaléhavější a jaký typ opatření by měl být preferován. GIS analýza se tak propojuje s adaptačním plánováním, environmentální politikou, územním rozvojem a investičním rozhodováním. V praxi to znamená, že výsledky mohou pomoci nasměrovat pozornost a zdroje tam, kde mají adaptační opatření největší potenciální efekt.

Projekt generuje tři hlavní výstupy. Prvním je interaktivní mapa zranitelnosti krajiny ČR a prioritizace adaptačních opatření. Druhým je specializovaná veřejná databáze charakterizující jednotlivé regiony nebo katastrální území z hlediska zranitelnosti. Třetím výstupem je metodická zpráva popisující metodologické přístupy analýzy zranitelnosti krajiny.

Prezentace zároveň ukázala, že projekt má širší význam než pouze pro území České republiky. V závěru byla otevřena otázka přenositelnosti přístupu na , zejména prostřednictvím projektu JIZKES – Jednotná identifikace zranitelnosti krajiny a metodologie návrhu adaptačních opatření se zvláštním zřetelem na ekosystémové funkce. Jedná se o projekt Interreg SK-CZ, na němž spolupracují Univerzita Palackého v Olomouci, Univerzita Konstantina Filozofa v Nitře a Ústav výzkumu globální změny AV ČR. Cílem je porovnat národní přístupy k analýze zranitelnosti, prakticky aplikovat metodiky jednoho státu na území druhého, vytvořit jednotný přístup pro příhraniční regiony a připravit společné datové a metodické základy.

V této souvislosti je mimořádně důležitá také otázka datové kompatibility. Prezentace upozornila, že GIS je schopen pracovat s velmi rozsáhlými a heterogenními daty, avšak kvalita výsledné analýzy je přímo závislá na kvalitě vstupních dat. Problémem zůstává dostupnost relevantních údajů, jejich měřítko, aktuálnost, cyklus aktualizace i přeshraniční kompatibilita. Data programu Copernicus byla označena za velmi přínosný, avšak stále ne zcela využitý zdroj. Zároveň platí, že nekompatibilita dat v příhraničí může výsledky analýz zkreslovat a musí být zohledněna při jejich interpretaci.

Prezentace představila hodnocení zranitelnosti krajiny jako plnohodnotnou GIS disciplínu, která propojuje klimatologii, ekologii, dálkový průzkum Země, prostorové modelování, environmentální plánování a rozhodovací praxi. RegAdapt je metodickým rámcem, který umožňuje pochopit, proč jsou některá území zranitelnější než jiná, které faktory tuto zranitelnost způsobují a kde je třeba jednat nejdříve. Právě v tom spočívá hlavní hodnota projektu: převádět komplexní environmentální data do srozumitelného, prostorově přesného a prakticky využitelného podkladu pro adaptaci krajiny na změnu klimatu.

Veda

Marcel Vasiľák – Klimatické simulácie snehovej pokrývky v horských oblastiach s využitím nástrojov GIS4WRF

skala
Hits: 486

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Klimatický systém je výsledkom komplexných interakcií medzi atmosférou, zemským povrchom a energetickou bilanciou planéty. V tomto kontexte zohrávajú geoinformačné technológie zásadnú úlohu, keďže umožňujú tieto procesy nielen analyzovať, ale aj modelovať a predikovať ich vývoj v priestore a čase. Téma modelovania snehovej pokrývky v horských oblastiach reflektuje aktuálnu potrebu detailného poznania kryosférických procesov v kontexte klimatickej zmeny, keďže snehová pokrývka zohráva zásadnú úlohu v hydrologickom cykle, energetickej bilancii krajiny aj v ekosystémových procesoch. Modelovanie vychádza z prepojenia numerických meteorologických modelov (WRF – Weather Research and Forecasting) s prostredím. Tento prístup umožňuje transformovať výstupy klimatických simulácií do priestorovo explicitnej formy, ktorá je využiteľná pre ďalšie analýzy a rozhodovacie procesy. Kľúčovým aspektom je pritom schopnosť pracovať s vysokým priestorovým rozlíšením, ktoré je nevyhnutné najmä v členitom horskom teréne. V prezentovanom výskume predstavujú primárne záujmové územie Vysoké a Belianske , teda prostredie, v ktorom sa vplyv reliéfu na rozloženie snehovej pokrývky prejavuje mimoriadne výrazne.

Vasilak202604

Ako ukazuje metodika prezentovaná v príspevku, vstupné dáta zahŕňajú predovšetkým meteorologické premenné, ktoré sú následne spracované v modeli WRF. Dôležitou súčasťou postupu je pritom konfigurácia modelu, nastavenie výpočtových domén, preprocessing vstupných dát, samotný výpočet aj následný postprocessing a výber vhodných premenných. Výsledkom sú detailné simulácie priemernej výšky snehovej pokrývky, počtu dní so snehovou pokrývkou a ich priestorovej variability. Dôležitým krokom je následná integrácia týchto dát do GIS prostredia, kde dochádza k ich priestorovej analýze a vizualizácii. Súčasťou postupu je aj priestorové spracovanie modelových výstupov v GIS prostredí. Dôležitou súčasťou metodiky je aj validácia modelovaných výstupov voči dostupným meraniam, keďže výsledná kvalita simulácií závisí nielen od priestorového rozlíšenia, ale aj od kvality iniciálnych dát a nastavenia fyzikálnych schém modelu. Pre dosiahnutie detailnejšieho priestorového obrazu sa uplatňuje dynamický downscaling, štatistický downscaling aj interpolačné postupy. Pri štatistickom downscalingu nejde nevyhnutne o spracovanie výstupov modelu WRF, ale aj o štatistickú transformáciu dát z globálnych či regionálnych modelov alebo z reanalýz, napríklad ERA5, do jemnejšieho rozlíšenia. Presnosť takéhoto prístupu je podmienená kvalitou transformácie aj dostupnosťou lokálnych meraní z pozemných staníc.

Vasilak202601

Výsledky simulácií a ich klimageografická interpretácia poukazujú na výraznú priestorovú heterogenitu snehovej pokrývky v horských oblastiach, kde aj menšie rozdiely v reliéfe a polohe vedú k významným odlišnostiam v jej vývoji. Priemerná výška snehovej pokrývky dosahuje maximum približne v pásme 1650 až 2150 m n. m., pričom vo vyšších polohách následne klesá. Toto priestorové rozloženie je podmienené viacerými vzájomne pôsobiacimi činiteľmi, najmä vetrom vrátane veternej erózie, bázou orografickej oblačnosti, orientáciou voči prevládajúcemu prúdeniu vzduchu, expozíciou voči slnečnému žiareniu a vegetáciou. Práve kombinácia týchto faktorov vysvetľuje, prečo sa snehová pokrývka výrazne líši aj na relatívne malej ploche a prečo jej vývoj nemožno vysvetliť len nadmorskou výškou. Prejavy klimatickej zmeny sa pritom neukazujú len v zmenách priemernej výšky snehovej pokrývky, ale aj v zmenách priemerného počtu dní so snehovou pokrývkou. Z hydrologického hľadiska má tento vývoj zásadné dôsledky. Snehová pokrývka funguje ako prirodzený zásobník , ktorý postupne uvoľňuje vodu počas jarného topenia. Zmeny v jej výške a časovom trvaní sa preto premietajú aj do hydrologického režimu oblasti.

Vasilak202602

Z metodického pohľadu predstavuje kombinácia WRF modelovania a GIS analýz významný nástroj pre pokročilé klimatické štúdie. Umožňuje nielen spätnú analýzu (hindcasting), ale aj scenárové modelovanie budúceho vývoja. Prezentácia zároveň ukazuje, že model WRF nachádza uplatnenie aj pri výskume extrémnych zrážok, mimoriadnych snehových udalostí či prognóz otepľovania v rôznych častiach sveta, čím sa potvrdzuje jeho široká využiteľnosť v klimatologickom výskume. Takéto výstupy sú kľúčové pre plánovanie v oblastiach ako vodné hospodárstvo, lesníctvo, energetika či cestovný ruch. Zároveň sa potvrdzuje, že pre pochopenie klimatických procesov je nevyhnutné prepájať rôzne mierky – od globálnych modelov až po lokálne podmienky. Práve GIS technológie umožňujú tento prechod medzi mierkami realizovať a poskytujú platformu na integráciu dát z rôznych zdrojov.

Vasilak202603

Zaujímavým doplnkom prezentácie bola popularizačná ukážka možného vývoja výšky snehovej pokrývky v roku 2050, založená na extrapolácii časového radu minulých údajov. Nešlo teda o výsledok fyzikálneho modelovania, ani o samostatný výstup umelej inteligencie, ale o ilustračné predĺženie existujúceho trendu do budúcnosti. Vedecky preto treba tento moment chápať skôr ako orientačnú demonštráciu než ako plnohodnotnú prognózu. V širšom kontexte klimatického bloku konferencie tento príspevok dopĺňa poznatky o radiačných faktoroch a kontinentalite podnebia. Spoločne ukazujú, že klimatické procesy sú výsledkom komplexnej interakcie energie, atmosféry a zemského povrchu, pričom ich prejavy majú výrazne diferencovaný priestorový charakter. V konečnom dôsledku ide o posun od opisného poznania klimatických javov k ich detailnejšiemu modelovaniu, priestorovej interpretácii a hlbšiemu pochopeniu ich dôsledkov. Práve takéto prístupy budú dôležité aj pri adaptácii na klimatickú zmenu v horských regiónoch, kde sa významne prejavuje najmä teploty vzduchu, zmeny snehovej pokrývky a hydrologického režimu, zatiaľ čo iné prejavy môžu byť v porovnaní s urbánnym prostredím menej výrazné.

The climate system is the result of complex interactions between the atmosphere, the Earth’s surface and the planet’s energy balance. In this context, geoinformation technologies play a crucial role, as they make it possible not only to analyse these processes but also to model them and predict their development across space and time. The modelling of snow cover in mountain regions reflects the current need for a detailed understanding of cryospheric processes in the context of climate change, since snow cover plays a fundamental role in the hydrological cycle, the energy balance of the landscape and ecosystem processes. The modelling is based on the integration of numerical meteorological models, particularly WRF – the Weather Research and Forecasting model – with a GIS environment. This approach makes it possible to transform the outputs of climate simulations into a spatially explicit form that can be used for further analyses and decision-making processes. A key aspect is the ability to work at a high spatial resolution, which is essential particularly in rugged mountain terrain. In the research presented, the High Tatras and the Belianske Tatras constitute the primary area of interest—an environment in which the influence of topography on the distribution of snow cover is especially pronounced.

As demonstrated by the methodology presented in the contribution, the input data primarily include meteorological variables that are subsequently processed using the WRF model. An important part of the procedure involves configuring the model, defining the computational domains, preprocessing the input data, performing the calculation itself, and subsequently post-processing the results and selecting appropriate variables. The outputs consist of detailed simulations of mean snow depth, the number of days with snow cover and their spatial variability. An important subsequent step is the integration of these data into a GIS environment, where they are subjected to spatial analysis and visualisation. The procedure also includes the spatial processing of model outputs in GIS. Another essential component of the methodology is the validation of the modelled outputs against available measurements, since the resulting quality of the simulations depends not only on spatial resolution but also on the quality of the initial data and the configuration of the model’s physical parameterisation schemes.

Dynamical downscaling, statistical downscaling and interpolation methods are applied to obtain a more detailed spatial representation. Statistical downscaling does not necessarily involve processing WRF model outputs alone. It may also involve the statistical transformation of data from global or regional models, or from reanalyses such as ERA5, into a finer spatial resolution. The accuracy of this approach depends on both the quality of the transformation and the availability of local measurements from ground-based stations. The simulation results and their climatogeographical interpretation indicate pronounced spatial heterogeneity in snow cover across mountain regions, where even relatively small differences in topography and location result in significant differences in its development. Mean snow depth reaches its maximum approximately within the elevation zone of 1,650 to 2,150 metres above sea level, after which it decreases at higher elevations.

This spatial distribution is determined by several interacting factors, particularly wind, including wind erosion and snow redistribution, the base of orographic cloud cover, orientation in relation to the prevailing airflow, exposure to solar radiation and vegetation. It is precisely the combination of these factors that explains why snow cover may vary considerably even across a relatively small area and why its development cannot be explained solely by elevation. The effects of climate change are reflected not only in changes in mean snow depth but also in changes in the average number of days with snow cover. From a hydrological perspective, these developments have fundamental consequences. Snow cover functions as a natural water reservoir that gradually releases water during the spring snowmelt. Changes in its depth and duration are therefore also reflected in the hydrological regime of the region.

From a methodological perspective, the combination of WRF modelling and GIS analyses represents an important tool for advanced climate studies. It enables not only retrospective analysis, or hindcasting, but also scenario-based modelling of future development. The presentation also demonstrates that the WRF model is applied in research into extreme precipitation, exceptional snowfall events and projections of warming in different parts of the world, confirming its broad applicability in climatological research. Such outputs are essential for planning in sectors such as water management, forestry, energy and tourism. They also confirm that understanding climate processes requires the interconnection of different scales, ranging from global models to local conditions. GIS technologies make it possible to bridge these scales and provide a platform for integrating data from a variety of sources. An interesting addition to the presentation was a popular-science demonstration of the possible development of snow depth by 2050, based on the extrapolation of a time series of historical data. It was therefore neither the result of physical modelling nor a standalone output generated by artificial intelligence, but rather an illustrative extension of an existing trend into the future. From a scientific perspective, this element should consequently be understood as an indicative demonstration rather than a comprehensive forecast.

Within the broader context of the conference’s climate session, this contribution complements findings concerning radiative factors and climate continentality. Together, they demonstrate that climate processes result from complex interactions among energy, the atmosphere and the Earth’s surface, while their manifestations have a strongly differentiated spatial character. Ultimately, this represents a shift from the descriptive understanding of climate phenomena towards their more detailed modelling, spatial interpretation and a deeper understanding of their consequences. Such approaches will also be important for climate change adaptation in mountain regions, where the most significant manifestations include rising air temperatures, changes in snow cover and alterations in the hydrological regime, while other impacts may be less pronounced than in urban environments.

Veda

Hana Bobáľová – Hodnotenie ekologických benefitov stromov na vybraných lokalitách mestskej časti Bratislava – Staré Mesto

skala
Hits: 571

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Mestské prostredie dnes čelí viacerým závažným výzvam, ktoré priamo súvisia s klimatickou zmenou a urbanizáciou. Medzi najvýznamnejšie prehrievanie miest – mestské ostrovy tepla, extrémne zrážky a zrýchlený odtok , znečistenie ovzdušia či znižovanie kvality verejného priestoru. V tomto kontexte nadobúdajú v meste zásadný význam ako prvok zelenej infraštruktúry. Ich prínos však nie je len estetický, ale zahŕňa komplexný súbor ekologických, klimatických a sociálnych funkcií.

Stromy zároveň predstavujú jedno z najefektívnejších lokálnych adaptačných opatrení na klimatickú zmenu. Prispievajú k ochladzovaniu prostredia prostredníctvom tieňa a evapotranspirácie, zlepšujú kvalitu ovzdušia, podieľajú sa na sekvestrácii a ukladaní uhlíka, zachytávajú dažďovú vodu a regulujú odtok. Okrem toho podporujú biodiverzitu, rekreáciu, fyzickú aktivitu, psychické zdravie aj sociálnu kohéziu. Pre potreby samosprávnej praxe je nevyhnutné tieto benefity vyjadriť kvantitatívne. Číselné výsledky poskytujú oveľa silnejší argumentačný základ pre investície do zelene, optimalizáciu plánovania výsadby a porovnávanie rôznych variantov.

Bobalova202601

Na hodnotenie ekologických benefitov bol použitý nástroj i-Tree Eco, vyvíjaný organizáciou USDA Forest Service, používaný v mnohých krajinách, napríklad v USA, vo Veľkej Británii, vo Švédsku, v Holandsku, v Poľsku, v Maďarsku. Model umožňuje analyzovať kvalitu ovzdušia, uhlíkovú bilanciu, energetické úspory, ekologické funkcie stromov. Analýza bola realizovaná pre mestskú časť – .

Pre účely hodnotenia bolo potrebné zjednotiť názvy taxónov, určiť parametre využitia územia a doplniť charakteristiky opisujúce zdravotný stav drevín. Išlo napríklad o určovanie ukazovateľov miery presychania koruny a chýbajúcej časti koruny. Do hodnotenia vstupovali aj údaje o znečistení ovzdušia a meteorologické dáta. Pri výpočtoch ukladania uhlíka sa zohľadňovala listová plocha, listová biomasa a celková suchá biomasa stromu, pričom samotné uloženie uhlíka sa počíta ako podiel biomasy. Hrubá sekvestrácia uhlíka (zachytávanie a dlhodobé ukladanie uhlíka) je následne modelovaná prostredníctvom predpokladaného rastu stromu v čase. Tento prístup dáva výsledkom vyššiu analytickú hodnotu, pretože nehodnotí len aktuálny stav, ale aj schopnosť drevín prispievať ku klimatickej stabilite mesta v budúcnosti. Prezentácia zároveň ukazuje aj prepojenie stromovej vegetácie s energetickou bilanciou budov, keď sa posudzovala vzdialenosť a azimut stromov k najbližším objektom, pričom boli prevzaté z OpenStreetMap. Takýto prístup potvrdzuje, že ekologické benefity stromov nemožno chápať len ako prírodný prvok v meste, ale aj ako faktor ovplyvňujúci spotrebu energie, tepelný komfort a adaptáciu urbanizovaného prostredia na meniace sa klimatické podmienky

Bobalova202602

Medzi dominantné druhy patrili sofora japonská (Styphnolobium japonicum), javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), borovica čierna (Pinus nigra) a brestovec západný (Celtis occidentalis). Z hľadiska sekvestrácie uhlíka sa ako najefektívnejšie ukázali rýchlorastúce druhy s veľkou biomasou, ako agát, gledíčia, pagaštan, breza, lipa a borovica. Tieto druhy zároveň vykazovali aj vysokú produkciu kyslíka. Stromy prispievajú k znižovaniu koncentrácií O₃ (ozónu), SO₂, NO₂, CO. Pri odstraňovaní znečistenia ovzdušia majú významné postavenie ihličnaté stromy, keďže pôsobia počas celého roka. Z hľadiska zadržiavania vody a regulácie odtoku sa ako významná ukázala najmä borovica čierna, a tiež listnaté stromy s veľkou listovou plochou, ktoré podporujú evapotranspiráciu.

Bobalova202603

Výsledky poukazujú na to, že stromy klimaticky stabilizujú mesto, znižujú teplotu prostredia a zmierňujú efekt mestských tepelných ostrovov. Zároveň regulujú vodný režim, zachytávajú zrážky a spomaľujú odtok vody. Významne prispievajú aj k zlepšovaniu kvality ovzdušia, keďže zachytávajú škodliviny a podieľajú sa na znižovaní koncentrácie skleníkových plynov. Výskum zároveň potvrdzuje aj ich sociálny a zdravotný význam, keďže znižujú stres, podporujú a vytvárajú priaznivejšie prostredie pre sociálne interakcie. Celý prístup je úzko previazaný s technológiami, ktoré tu nefungujú len ako nástroj mapového zobrazenia, ale ako analytická platforma pre priestorové hodnotenie, modelovanie scenárov a podporu rozhodovania.

Bobalova202604

Sofora japonská dosahovala najvyššiu ekonomickú hodnotu vyjadrenú obnovovacou hodnotou. Výsledky jasne ukazujú, že stromy v meste majú merateľný klimatický efekt aj kvantifikovateľnú ekonomickú hodnotu. Kvalita výsledkov priamo závisí od kvality vstupných dát. Analýza potvrdzuje, že mestská zeleň viaže tisíce ton ekvivalentu CO₂, zlepšuje kvalitu ovzdušia, reguluje vodný režim, znižuje teplotu prostredia a prináša reálne ekologické aj ekonomické prínosy. Prezentácia zároveň naznačuje ďalšie smerovanie výskumu, ktoré zahŕňa identifikáciu korún stromov pomocou leteckého laserového skenovania, tvorbu modelu výšky korunového zápoja, segmentáciu korún a výpočet metrík stromovej vegetácie. Objavuje sa aj analýza tieniaceho potenciálu stromov s využitím lidarových dát. To znamená, že hodnotenie ekologických benefitov sa môže v budúcnosti posunúť od pasportizačných databáz aj k poloautomatizovanému mapovaniu a modelovaniu lokalít, kde detailný pasport zelene zatiaľ chýba. Práve tu sa veľmi výrazne ukazuje potenciál GIS a diaľkového prieskumu Zeme ako nástrojov moderného manažmentu mestskej zelene.

Urban environments currently face several serious challenges directly associated with climate change and urbanisation. The most significant include the overheating of cities and the formation of urban heat islands, extreme precipitation and accelerated water runoff, air pollution, and the declining quality of public spaces. In this context, urban trees are becoming essential components of green infrastructure. Their contribution is not merely aesthetic but encompasses a complex range of ecological, climatic, and social functions. Trees also represent one of the most effective local climate-change adaptation measures. They contribute to cooling the environment through shading and evapotranspiration, improve air quality, support carbon sequestration and storage, intercept rainwater, and regulate runoff. In addition, they support biodiversity, recreation, physical activity, mental health, and social cohesion. For the purposes of municipal practice, these benefits need to be expressed quantitatively. Numerical results provide a much stronger basis for justifying investments in green infrastructure, optimising tree-planting plans, and comparing alternative solutions.

The i-Tree Eco tool, developed by the USDA Forest Service and used in numerous countries, including the United States, the United Kingdom, Sweden, the Netherlands, Poland, and Hungary, was applied to assess the ecological benefits. The model makes it possible to analyse air quality, carbon balances, energy savings, and the ecological functions of trees. The analysis was conducted for the Bratislava–Old Town borough. For the purposes of the assessment, it was necessary to standardise taxonomic names, define land-use parameters, and add characteristics describing the health of individual trees. These included indicators such as the degree of crown dieback and the proportion of missing crown. Air-pollution data and meteorological data were also included in the assessment. Calculations of carbon storage took into account leaf area, leaf biomass, and the total dry biomass of each tree, with the amount of stored carbon calculated as a proportion of the biomass. Gross carbon sequestration, meaning the capture and long-term storage of carbon, was subsequently modelled using the expected growth of the tree over time. This approach gives the results greater analytical value because it evaluates not only the current condition but also the ability of trees to contribute to the future climatic stability of the city.

The presentation also demonstrates the relationship between tree vegetation and the energy balance of buildings. The distance and azimuth of trees in relation to the nearest buildings were assessed, while the building data were obtained from OpenStreetMap. This approach confirms that the ecological benefits of trees cannot be understood solely in terms of their role as natural elements within a city. Trees are also factors affecting energy consumption, thermal comfort, and the adaptation of urbanised environments to changing climatic conditions. The dominant species included the Japanese pagoda tree (Styphnolobium japonicum), Norway maple (Acer platanoides), sycamore maple (Acer pseudoplatanus), Austrian pine (Pinus nigra), and common hackberry (Celtis occidentalis). In terms of carbon sequestration, fast-growing species with large amounts of biomass, such as black locust, honey locust, horse chestnut, birch, linden, and pine, proved to be the most effective. These species also demonstrated high levels of oxygen production. Trees contribute to reducing concentrations of O₃, or ozone, SO₂, NO₂, and CO. Coniferous trees play a particularly important role in removing air pollution because they remain effective throughout the year. In terms of water retention and runoff regulation, Austrian pine proved especially important, together with deciduous trees with large leaf areas that support evapotranspiration.

The results indicate that trees stabilise the urban climate, reduce ambient temperatures, and mitigate the effects of urban heat islands. At the same time, they regulate the urban water regime, intercept precipitation, and slow water runoff. They also make a significant contribution to improving air quality by capturing pollutants and helping to reduce greenhouse-gas concentrations. The research also confirms their social and health-related importance. Trees reduce stress, encourage physical activity, and create more favourable environments for social interaction. The entire approach is closely connected with GIS technologies, which function not merely as tools for map visualisation but as analytical platforms for spatial assessment, scenario modelling, and decision support. The Japanese pagoda tree achieved the highest economic value expressed in terms of replacement value. The results clearly demonstrate that urban trees have both measurable climatic effects and quantifiable economic value. The quality of the results directly depends on the quality of the input data. The analysis confirms that urban greenery stores thousands of tonnes of CO₂ equivalent, improves air quality, regulates the water regime, reduces environmental temperatures, and generates tangible ecological and economic benefits.

The presentation also outlines possible directions for further research, including the identification of tree crowns using airborne laser scanning, the creation of canopy height models, crown segmentation, and the calculation of tree-vegetation metrics. It also introduces analyses of the shading potential of trees using lidar data. This means that assessments of ecological benefits may in the future progress beyond conventional tree-inventory databases towards semi-automated mapping and the modelling of locations where detailed urban-tree inventories are not yet available. This is precisely where the potential of GIS and Earth observation becomes particularly evident, as they provide essential tools for the modern management of urban greenery.

Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie, Dopravné a technické diela

International Model Show v Mosonmagyaróvári

skala
Hits: 2947

V Mosonmagyaróvári sa koná každoročne konajú modelárske – International Model Show Mosonmagyaróvár. Schádza sa tam modelársky výkvet z celej Európy, občas príde niekto aj zo zámoria. Modelári predvádzajú svoje precízne vytvorené v rôznych kategóriách, vrátane vojenských vozidiel, lietadiel, lodí a postáv. Táto udalosť poskytuje platformu pre modelárov, aby predviedli svoje schopnosti, vymenili si nápady a ocenili detaily každého modelu. Výstava prezentuje výnimočné remeselné zručnosti. Návštevníci sa môžu zúčastniť na workshopoch, komunikovať s ďalšími nadšencami modelovania. Medzinárodná výstava modelov v Mosonmagyaróvári je oslavou umeleckého nadania a vášne v modelárskej komunite.

The International Model Show Mosonmagyaróvár takes place annually in Mosonmagyaróvár. It gathers modeling enthusiasts from all over Europe, and occasionally, participants come from overseas as well. Modelers showcase their meticulously crafted models in various categories, including military vehicles, aircraft, ships, and figures. This event provides a platform for modelers to showcase their skills, exchange ideas, and appreciate the details of each model. The exhibition highlights exceptional craftsmanship, and visitors can participate in workshops and engage with fellow modeling enthusiasts. The International Model Show in Mosonmagyaróvár is a celebration of artistic talent and passion within the modeling community.

Mosonmagyaróváron évente megrendezik a Nemzetközi Modell Show-t. Modellkedők érkeznek ide Európa minden részéről, időről időre pedig külföldről is érkeznek résztvevők. A modellezők különböző kategóriákban, beleértve a katonai járműveket, repülőgépeket, hajókat és figurákat is, bemutatják precízen elkészített modelleiket. Ez az esemény lehetőséget biztosít a modellezőknek, hogy bemutassák képességeiket, megosszák ötleteiket és méltányolják minden modell részletét. A kiállítás kiemeli a kivételes kézügyességet, a látogatók részt vehetnek workshopokon és kapcsolatba léphetnek más modellezés iránt lelkesedőkkel. A Nemzetközi Modell Show Mosonmagyaróváron az egyes modellezési közösség művészeti tehetségének és szenvedélyének ünneplése.

Rok 2010

V roku 2010 sa konala výstava 10.-11 apríla vo veľmi peknom „zámočku“.

In 2010, an exhibition took place on April 10-11 in a very beautiful castle.

2010-ben április 10-11-én egy kiállítás zajlott egy nagyon szép kastélyban.