Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Beňušovce

skala
Hits: 2496

sú miestnou časťou Liptovského Trnovca. Nachádza sa 2.5 km severne od jeho centra. V Liptovskej kotline, pre severnom brehu Liptovskej Mary (Wikipedia). Beňušovce majú charakter malého sídla s viac roztrúsenými domami a rekreačnými objektmi (benusovce.oma.sk). Nachádzajú sa tu aj rekreačné a (hauzi.sk). Beňušovce boli samostatnou obcou až do roku 1972, kedy boli pričlenené k obci (slovensko.sk). V historických dokumentoch sa názov Beňušovce v starších formách vyskytuje napr. ako , a pod. (rodokmen.com).

Beňušovce is a local part of Liptovský Trnovec. is located 2.5 km north of its center, in the Basin, on the northern shore of (). Beňušovce has the character of a small settlement with more scattered houses and recreational buildings (benusovce.oma.sk). There are also holiday cottages and accommodation facilities located here (hauzi.sk). Beňušovce was an independent village until 1972, when it was incorporated into the municipality of Liptovský Trnovec (.sk). In historical documents, the name Beňušovce appears in older forms, such as Benyushaza, Benussowice, and others (rodokmen.com).

Krajina, Zahraničie, Príroda, Živočíchy, Dokumenty, Dokumenty o živočíchoch, Zahraničné dokumenty, Dokumenty z prírody, Česko, Ryby, Južná Morava, České dokumenty, Organizmy, Fotografie

Modrá

skala
Hits: 137

Obec Modrá sa nachádza neďaleko od pútnického miesta Velehradu. Žije to cca 702 obyvateľov (Wikipedia). Historicky sa obec nazývala . južnom okraji sú kamenného kostola z doby prelomu 8. až 9. storočia. Obec bola kedysi hospodárskym zázemím Velehradu, v okolí boli a (obec-modra.cz). Obec je významnou archeologickou lokalitou (turistika.cz). Dnes je v obci archeoskanzen, predstavuje zrekonštruované rannostredoveké slovanské opevnené sídlisko z doby Veľkej Moravy, s hradbami, dielňami, hospodárskymi stavbami aj palácmi. Zaujímavosťou je aj novo vysadený vinohrad so starými odrodami viniča známymi už v stredoveku, napr. , , , (archeoskanzen.cz). Modrá je známa aj slivovicou. Každoročne sa tu konajú rôzne , napr. , Josefovský , , Letný , , , , – a od Veľkej Moravy po súčasnosť (Informačná tabuľa).

Ďalšou atrakciou je „Živá „, ktorá prezentuje život vo vode a okolo nej, v Bielych Karpát a Chřibských vrchov. Výrazným prvkom je presklený tunel umožňujúci pozorovanie sladkovodných rýb pod vodnou hladinou (zivavodamodra.cz). Tunel je dlhý 8 metrov a šíroky 2 metre. Hĺbka v prednej časti vodnej je 650 cm, celkový je 850 000 litrov. Žijú v ňom regionálne dnešné, ale aj tie ktoré tu žili historicky. Menovite , lipne, , , , , , zubáče, , a . Predná časť vodnej plochy má hĺbku 6,5 metra a celkový objem je 850 000 litrov. Žijú tu ryby  typické pre región – súčasné aj historicky pôvodné (zivavodamodra.cz). Súčasťou areálu je výbeh praturov, ktoré sa kedysi vyskytovali v celej Európy z výnimkou Írska a severnej Škandinávie, v severnej Afrike a Ázii (zivavodamodra.cz). 

The village of Modrá is located near the pilgrimage site of . has approximately 702 inhabitants (). Historically, the village was called Neudorf. On the southern edge of the village are the foundations of a stone church dating back to the turn of the 8th and 9th centuries. The village once served as an economic base for Velehrad; there were fishponds and sheep farms in the surrounding area (obec-.cz). Modrá is an important archaeological site (turistika.cz). Today, the village features an archaeological open-air museum – a reconstructed early medieval Slavic fortified settlement from the Great Moravian period, with walls, workshops, farm buildings, and palaces. Another interesting feature is a newly planted vineyard with old varieties known since the Middle Ages, such as Červenošpičák, Mlynárka, Tramín White, and Yellow Muscat (archeoskanzen.cz). Modrá is also known for its slivovitz. Various events take place here every year, such as the Welcoming of Spring, Josefovský Wine Tasting, Wine Trails, Summer Solstice, Honey and Mead Day, the Historical Battle of , Harvest Festival, and Halali – Hunting and Fishing from Great to the Present (Information Board).

Another attraction is “” (“Living Water”), which presents life in and around water in the region of the White Carpathians and Hills. A distinctive element is a glass tunnel that allows visitors to observe freshwater fish beneath the water’s surface (zivavodamodra.cz). The tunnel is 8 meters long and 2 meters wide. The depth of the front part of the water area is 650 cm, with a total volume of 850,000 liters. It contains present-day regional fish as well as species that lived here historically. Specifically: bleak, grayling, huchen, trout, barbel, carp, pike, zander, catfish, sturgeon, and beluga. The depth in the front section reaches 6.5 meters with a total volume of 850,000 liters. The fish found here are typical for the region – both current and historically original species (zivavodamodra.cz). The area also includes an enclosure with aurochs, which once lived throughout (with the exception of and northern Scandinavia), in North Africa, and in Asia (zivavodamodra.cz).

Obec Modrá se nachází nedaleko poutního místa Velehradu. Žije zde přibližně 702 obyvatel (Wikipedia). Historicky se obec nazývala Neudorf. Na jižním okraji obce se nacházejí základy kamenného kostela z období přelomu 8. a 9. století. Obec byla kdysi hospodářským zázemím Velehradu; v okolí byly rybníky a ovčírny (obec-modra.cz). Modrá je významnou archeologickou lokalitou (turistika.cz). Dnes se v obci nachází archeoskanzen – zrekonstruované raně středověké slovanské opevněné sídliště z období Velké Moravy, s hradbami, dílnami, hospodářskými stavbami i paláci. Zajímavostí je také nově vysazená se starými odrůdami vinné révy, známými již ve středověku, např. Červenošpičák, Mlynárka, Tramín bílý a Muškát žlutý (archeoskanzen.cz). Modrá je také známá slivovicí. Každoročně se zde konají různé akce, například Vítání jara, Josefovský košt , vína, Letní slunovrat, Den medu a medoviny, Historická bitva Veligrad, Vinobraní a Halali – Lov a rybolov od Velké Moravy po současnost (Informační tabule).

Další atrakcí je „Živá voda“, která představuje život ve vodě a kolem ní v oblasti Bílých Karpat a Chřibských vrchů. Výrazným prvkem je prosklený tunel umožňující pozorování sladkovodních ryb pod vodní hladinou (zivavodamodra.cz). Tunel je dlouhý 8 metrů a široký 2 metry. Hloubka přední části vodní plochy je 650 cm, celkový objem činí 850 000 litrů. Žijí zde regionální druhy ryb současné i historické: běličky, lipani, hlavatky, pstruzi, mreny, kapři, štiky, candáti, sumci, jeseteři a vyzy. Přední část vodní plochy má hloubku 6,5 metru a celkový objem 850 000 litrů. Žijí zde ryby typické pro region – současné i historicky původní druhy (zivavodamodra.cz). Součástí areálu je také výběh praturů, kteří se kdysi vyskytovali v celé Evropě s výjimkou Irska a severní Skandinávie, v severní Africe a v Asii (zivavodamodra.cz).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Taliansko, Talianske mestá

Padova – starodávne severotalianske mesto

skala
Hits: 7382

je starodávne ležiace severe Talianska, žije v ňom cca 213 000 obyvateľov (Wikipedia). Jeho história siaha hlboko do minulosti (Wikipedia). Podľa ju okolo roku 1183 pred n. l. založil trójsky hrdina Antenor, o čom píše aj v Aeneide (unipd.it). Mesto spomína už historik (tiež rodený Paduán), ktorý ho datuje do roku 302 pred n. l. (britannica.com). V časoch Rímskej ríše Padova prekvitala – na konci 1. storočia pred n. l. bola považovaná za najbohatšie mesto v Taliansku po Ríme a dokázala postaviť armádu 200 000 mužov. Obdivovali ju aj autori ako Livius či Plínius (en.wikipedia.org). Rímske bolo jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili (Wikipedia). V roku 540 sa Padova stáva súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1147 takmer celé mesto zničí požiar (en.wikipedia.org). V roku 1222 tu vznikla univerzita, ktorá sa rýchlo stala jedným z najvýznamnejších centier vzdelanosti v Európe (en.wikipedia.org). Univerzita v Padove je druhá najstaršia v Taliansku (po Bologni). Pôsobili tu velikáni ako , Kopernik či (en.wikipedia.org). K univerzite patrí aj najstaršia univerzitná botanická záhrada na svete (1545), zapísaná v zozname UNESCO (en.wikipedia.org). V roku 1164 získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci (Wikipedia). V roku 1320 Padovu ovládajú nemeckí vikári Fridricha Spravodlivého, vojvodu rakúskeho. V roku 1629 vznikla Univerzitná knižnica. V roku 1678 získava doktorát ako prvá žena na svete. V roku 1866 sa Padova stáva súčasťou Talianskeho kráľovstva. V roku 1944 bombardovali Padovu počas druhej svetovej vojny (en.wikipedia.org).

Veľmi známy je chrám v Padove je sv. Antona, známa tiež ako „“ (Wikipedia). Strieda sa tu románsky, gotický a byzantský štýl (Wikipedia). Chrám je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, je to pútnické miesto svetového významu (en.wikipedia.org). Pred bazilikou stojí socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril na počesť Erasma da Narni, ktorý bol veliteľom Benátskej republiky a bol neobyčajne diplomaticky šikovný, vďaka čomu ho prezývali – strakatá mačka (Wikipedia).

Ďalšími významnými pamiatkami sú (Wikipedia), , obrovitý renesančný Palazzo della Ragione – pôvodne budova mestského tribunálu „„. Kaplnka Scrovegni bola postavená v roku 1303 a za jej výzdobou stojí (Wikipedia), patrí k najvýznamnejším dielam stredovekého maliarstva (en.wikipedia.org). Palazzo della Ragione („Il Salone“) je monumentálna stredoveká radnica z rokov 1172–1219, známa najmä obrovskou freskovou výzdobou a veľkou krytou tržnicou (en.wikipedia.org). V Padove sa nachádza aj jedno z najznámejších a najväčších námestí (Wikipedia). Jeho rozloha je 90 000 m2 (en.wikipedia.org), jej súčasťou je eliptický kanál so sochami 84 slávnych Padovanov a študentov tunajšej univerzity (Wikipedia). Padova je jedno z najznámejších univerzitných miest na svete. Univerzita tu bola založená už v roku 1222. Pôsobili tu ako Vesalius, , Galileo Galilei (Wikipedia), Jan Nepomucký (Wikipedia). Padova je miestom najstaršej botanickej na svete. Vznikla v roku 1545 (Wikipedia). Kaviareň  bola otvorená v roku 1831. Prezývali ju „“, pretože až do roku 1916 bol otvorený 24 hodín denne (turismopadova.it). Dnes v budove sídli múzeum moderne histórie , ktoré približuje dejiny Talianska od éry Risorgimenta po 20. storočie (italianreflections.wordpress.com).

Prítomnosť univerzity prilákala mnohých významných umelcov, ako Giotto, Donatello. Francesco Petrarca (1304 – 1374) bol učenec, básnik renesancie a jeden z prvých humanistov, pôsobil ako kanonik v Padovskej katedrále. Padova je aj rodiskom slávneho architekta Andrea Palladia. Sochár vytvoril svoje prvé diela v Padove, jedna z jeho sôch je súčasťou súboru na Prato della Valle. Padova sa spája aj s literatúrou – je dejiskom väčšiny deja Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy a v hre  je Benedick označovaný ako „Signior Benedick z Padovy“ (en.wikipedia.org).

Padova, anglicky Padua je jedným z najstarších miest v severnom Taliansku a má bohatú históriu, kedysi bola významným centrom Rímskej ríše. Padova sa spomína v literárnych dielach, vrátane diela Williama Shakespeara „The Taming of the Shrew“. Je dôležitým ekonomickým centrom, je dobre napojená na cestnú a železničnú sieť. Pôvodný význam rímskeho názvu Patavium (v benátčine ) nie je istý. Môže súvisieť s názvom Padus, čo bolo staré pomenovanie Pád. Teórií je viac. Priemyselná zóna Padovy vznikla v roku 1946 na východnej strane mesta a dnes patrí medzi najväčšie priemyselné Európy s rozlohou 11 miliónov m². Má sídla 1 300 podnikov, ktoré zamestnávajú približne 50 000 ľudí. V tejto zóne sa nachádzajú dve , riečny prístav, tri kamiónové terminály, dva diaľničné výjazdy a množstvo sprievodných služieb, ako sú , pošty či administratívne (en.wikipedia.org). Ďalší významní Padovy: historik Livius, automobilový pretekár Riccardo Patres, futbalisti , Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

Padua is an ancient located in northern Italy, with a population of about 213,000 inhabitants (Wikipedia). Its history reaches far into the past (Wikipedia). According to legend, was founded around 1183 BC by the Trojan hero Antenor, as mentioned by Virgil in the Aeneid (unipd.it). The city is already mentioned by the historian Livy (also a native of Padua), who dated it to 302 BC (britannica.com). During the Empire, Padua flourished – by the end of the 1st century BC it was considered the wealthiest city in Italy after Rome and could raise an army of 200,000 men. It was admired by authors such as Livy and Pliny (en.wikipedia.org). The Roman Patavium was one of the richest cities, but in 452 it was plundered by the Huns (Wikipedia). In 540, Padua became part of the Byzantine Empire. In 1147, almost the entire city was destroyed by fire (en.wikipedia.org). In 1222, a university was founded here, which quickly became one of the most important centers of learning in (en.wikipedia.org). The University of Padua is the second oldest in Italy (after ). Great figures such as Galileo Galilei, Nicolaus Copernicus, and Andreas Vesalius worked here (en.wikipedia.org). The university also includes the world’s oldest academic botanical garden (1545), listed as a UNESCO World Heritage Site (en.wikipedia.org). In 1164, Padua became the northern Italian city to gain independence from imperial power (Wikipedia). In 1320, it fell under the rule of German vicars of Frederick the Fair, Duke of . In 1629, the University Library was established. In 1678, Elena Cornaro Piscopia received a doctorate as the first woman in the world. In 1866, Padua became part of the Kingdom of Italy. In 1944, it was bombed during World War II (en.wikipedia.org).

The most famous church in Padua is the Basilica of Saint Anthony, also known as Il Santo (Wikipedia). It combines Romanesque, Gothic, and Byzantine styles (Wikipedia). The church is dedicated to Saint Anthony of Padua and is a pilgrimage site of global importance (en.wikipedia.org). In front of the basilica stands the statue of Gattamelata, created in 1453 by Donatello to honor , commander of the Venetian Republic, renowned for his diplomatic skills, which earned him the nickname Gattamelata – “spotted cat” (Wikipedia).

Other important landmarks include the Basilica of Saint Justina (Wikipedia), the Padua Cathedral, the enormous Renaissance Palazzo della Ragione – originally the city tribunal “Il Salone.” The Scrovegni Chapel was built in 1303 and decorated by Giotto (Wikipedia); it is considered one of the most significant works of medieval painting (en.wikipedia.org). The Palazzo della Ragione (“Il Salone”) is a monumental medieval town hall from 1172–1219, best known for its immense fresco decoration and large covered market (en.wikipedia.org). Padua is also home to one of the most famous and largest squares, Prato della Valle (Wikipedia). Its area is 90,000 m² (en.wikipedia.org), featuring an elliptical canal lined with statues of 84 famous Paduans and university students (Wikipedia). Padua is one of the most renowned university cities in the world. The university, founded in 1222, hosted figures such as Vesalius, Nicolaus Copernicus, Galileo Galilei (Wikipedia), and John of Nepomuk (Wikipedia). Padua is also home to the world’s oldest botanical garden, established in 1545 (Wikipedia). The Caffè Pedrocchi was opened in 1831 and became known as the “café without doors” because until 1916 it was open 24 hours a day (turismopadova.it). Today, the building houses the Museum of Modern History of the Risorgimento, illustrating Italian history from the Risorgimento era to the 20th century (italianreflections..com).

The presence of the university attracted many important artists, such as Giotto and Donatello. Francesco Petrarch (1304–1374), a Renaissance scholar, poet, and one of the first humanists, served as a in the Padua Cathedral. Padua is also the birthplace of the famous architect Andrea Palladio. The sculptor Antonio Canova created his first works in Padua, and one of his statues is part of the ensemble at Prato della Valle. Padua is also linked to literature – it is the setting for most of Shakespeare’s comedy The Taming of the Shrew, and in Much Ado About Nothing Benedick is referred to as “Signior Benedick of Padua” (en.wikipedia.org).

Padua (Italian: Padova) is one of the oldest cities in northern Italy and has a rich history, once being a major center of the Roman Empire. Padua appears in literary works, including William Shakespeare’s The Taming of the Shrew. It is an important economic center, well connected to road and rail networks. The original meaning of the Roman name Patavium (Venetian: Padoa) is uncertain; it may be related to Padus, the ancient name of the river Po. Several theories exist. Padua’s industrial zone was established in 1946 on the eastern side of the city and today ranks among the largest industrial areas in Europe, covering 11 million m². It hosts 1,300 companies employing about 50,000 people. The area includes two railway stations, a river port, three truck terminals, two motorway exits, and numerous supporting services such as hotels, post offices, and administrative centers (en.wikipedia.org). Other notable people from Padua include the historian Livy, racing driver Riccardo Patrese, and footballers Francesco Toldo and Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

Padova è un’antica città situata nel nord Italia, con circa 213.000 abitanti (Wikipedia). La sua storia risale a tempi molto antichi (Wikipedia). Secondo la leggenda fu fondata intorno al 1183 a.C. dall’eroe troiano Antenore, come menzionato da Virgilio nell‘Eneide (unipd.it). La città è citata dallo storico Livio (anch’egli originario di Padova), che la data al 302 a.C. (britannica.com). Durante l’Impero Romano Padova fiorì – alla fine del I secolo a.C. era considerata la città più ricca d’Italia dopo Roma poteva allestire un esercito di 200.000 uomini. Fu ammirata da autori come Livio e Plinio (en.wikipedia.org). Il Patavium romano era una delle città più ricche, ma nel 452 fu saccheggiata dagli Unni (Wikipedia). Nel 540 Padova entrò a far parte dell’Impero Bizantino. Nel 1147 quasi tutta la città fu distrutta da un incendio (en.wikipedia.org). Nel 1222 fu fondata l’università, che divenne rapidamente uno dei più importanti centri di apprendimento d’Europa (en.wikipedia.org). L’Università di Padova è la seconda più antica d’Italia (dopo Bologna). Vi operarono grandi figure come Galileo Galilei, Niccolò Copernico e Andrea Vesalio (en.wikipedia.org). All’università appartiene anche l’orto botanico universitario più antico del mondo (1545), inserito nella lista del Patrimonio UNESCO (en.wikipedia.org). Nel 1164 Padova fu la prima città dell’Italia settentrionale a ottenere l’indipendenza dal potere imperiale (Wikipedia). Nel 1320 fu dominata dai vicari tedeschi di Federico il Bello, duca d’Austria. Nel 1629 nacque la Biblioteca Universitaria. Nel 1678 Elena Cornaro Piscopia conseguì il dottorato come prima donna al mondo. Nel 1866 Padova entrò a far parte del Regno d’Italia. Nel 1944 fu bombardata durante la Seconda guerra mondiale (en.wikipedia.org).

La chiesa più famosa di Padova è la Basilica di Sant’Antonio, conosciuta anche come Il Santo (Wikipedia). Vi si alternano stili romanico, gotico e bizantino (Wikipedia). La chiesa è dedicata a Sant’Antonio da Padova ed è un luogo di pellegrinaggio di importanza mondiale (en.wikipedia.org). Davanti alla basilica si trova la statua del Gattamelata, realizzata da Donatello nel 1453 in onore di Erasmo da Narni, comandante della Repubblica di , famoso per le sue doti diplomatiche che gli valsero il soprannome di Gattamelata – “gatta maculata” (Wikipedia).

Altri monumenti importanti sono la Basilica di Santa Giustina (Wikipedia), il Duomo di Padova, l’imponente Palazzo della Ragione rinascimentale – originariamente tribunale cittadino “Il Salone.” La Cappella degli Scrovegni fu costruita nel 1303 e decorata da Giotto (Wikipedia); è una delle opere più importanti della pittura medievale (en.wikipedia.org). Il Palazzo della Ragione (“Il Salone”) è un monumentale municipio medievale del periodo 1172–1219, noto soprattutto per il vasto ciclo di affreschi e per il grande mercato coperto (en.wikipedia.org). A Padova si trova anche una delle piazze più famose e più grandi, Prato della Valle (Wikipedia). La sua superficie è di 90.000 m² (en.wikipedia.org), con un canale ellittico ornato da 84 statue di celebri padovani e studenti universitari (Wikipedia). Padova è una delle città universitarie più celebri al mondo. L’università, fondata nel 1222, ospitò figure come Vesalio, Niccolò Copernico, Galileo Galilei (Wikipedia) e San Giovanni Nepomuceno (Wikipedia). Padova ospita anche l’orto botanico universitario più antico del mondo, fondato nel 1545 (Wikipedia). Il Caffè Pedrocchi fu aperto nel 1831 ed era soprannominato “caffè senza porte” perché fino al 1916 rimase aperto 24 ore al giorno (turismopadova.it). Oggi l’edificio ospita il Museo di Storia Moderna del Risorgimento, che illustra la storia d’Italia dal Risorgimento al XX secolo (italianreflections.wordpress.com).

La presenza dell’università attirò molti artisti importanti, come Giotto e Donatello. Francesco Petrarca (1304–1374), studioso, poeta rinascimentale e uno dei primi umanisti, fu canonico nel Duomo di Padova. Padova è anche la città natale del celebre architetto Andrea Palladio. Lo scultore Antonio Canova realizzò qui le sue prime opere, e una sua statua fa parte del complesso del Prato della Valle. Padova è legata anche alla letteratura – è l’ambientazione principale della commedia La bisbetica domata di Shakespeare, e in Molto rumore per nulla Benedick è chiamato “Signor Benedick da Padova” (en.wikipedia.org).

Padova (latino: Patavium, in : Padoa) è una delle città più antiche dell’Italia settentrionale e vanta una storia ricca, essendo stata un importante centro dell’Impero Romano. Padova è citata in opere letterarie, tra cui La bisbetica domata di William Shakespeare. È un importante centro economico, ben collegato alla rete stradale e ferroviaria. L’origine del nome romano Patavium non è certa; potrebbe essere collegata al nome Padus, antico appellativo del fiume Po. Esistono varie teorie. La zona industriale di Padova fu istituita nel 1946 sul lato orientale della città e oggi è tra le più grandi aree industriali d’Europa, con una superficie di 11 milioni di m². Ospita 1.300 aziende che impiegano circa 50.000 persone. L’area comprende due stazioni ferroviarie, un porto fluviale, tre terminal camionistici, due uscite autostradali e numerosi servizi di supporto come alberghi, uffici postali e centri amministrativi (en.wikipedia.org). Altri personaggi importanti di Padova: lo storico Livio, il pilota automobilistico Riccardo Patrese, i calciatori Francesco Toldo e Alessandro Del Piero (en.wikipedia.org).

Odkazy

TOP

Všetky

Informácie, O mne, O webe

Základné informácie o www.sozo.sk a o mne

skala
Hits: 3545
Múdry je ten, kto zistí, že nevie
Sila spočíva vo výhodách i nedostatkoch
V minulosti je naša budúcnosť
je aj o priznaní a uvedomení
Najdrahším tovarom je čas
Musí vojsť, veď svadba stála peniaze

týchto stránkach nájdete informácie z rôznych oblastí, ale predovšetkým z akvaristiky a z . Čiastočne o našej rodine. Dúfam, že časom pribudnú téma . Stránky sú znalostné, ich prínos je primárne informačný. Stránky sú rozdelené na tri veľké oblasti – Akvaristiku, Fotografiu a Osobnú časť. Želám vám príjemný pobyt na www.sozo.sk :-)).

Wise is the one who realizes they don’t know.
Strength lies in advantages as well as disadvantages.
Our future is based on the past.
Truth is also about acknowledgment and awareness.
The most valuable commodity is time.
It must enter, as the wedding cost money.

On these pages you will find information from various fields, but mainly from aquaristics and photography. Partially also about our family. I hope that in the future, GIS topics will also be added. The website is knowledge-based and primarily informative. It is divided into three main sections: Aquaristics, Photography, and Personal. I wish you a pleasant stay at www.sozo.sk :-)).

Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor , špecializácia ekosozológia a . Okrem toho mám . Absolvoval som dychové nástroje na Ľudovej škole umenia, čiastočne som sa naučil sám hrať na . Zaujíma ma okrem iného vo všeobecnosti, história, prírodné , … Kedysi som chcel ísť študovať chémiu, krátko – pred vojnou som pracoval ako poštár, následne som začal pracovať pre . Bolo to blízke GIS-om na oddelení informatiky. Po návrate z vojny som prestúpil na „čistú“ informatiku, kde som čiastočne fungoval aj pre GIS. Takmer po 20 rokoch som sa vrátil „ku koreňom“ a fungujem ako priestorový a dátový analytik. Ako GIS admin. Už desaťročia ma láka umenie, cestovanie.

I graduated from the Faculty of Natural Sciences at Comenius University in Bratislava, majoring in Environmental Science, with specialization in Ecosozology and Physiotics. In addition, I have a musical education—I completed wind instrument studies at the Elementary Art School, and partially taught myself to play piano. Among other interests, I’m drawn to culture in general, history, natural sciences, travel writing, and more. Long ago, I wanted to study chemistry. Shortly before my military service, I worked as a mail carrier, and afterward, I started working for the City of Bratislava, in a position related to GIS within the IT department. After returning from military service, I transitioned into pure IT, still partly involved with GIS. Nearly twenty years later, I’ve returned to my roots, currently working as a spatial and data analyst and GIS administrator. For decades, I’ve been drawn to art and traveling.

Fotografické a výstavy

  • Winner of the 2008 exhibition.
  • Solo exhibition of photographs at the .
  • Publication titled „Piešťany“ (ISBN 978-80-89289-11-0).
  • Mayor’s award for 2009.
  • Participation in the exhibition „Piešťany through the eyes of participants in the 6th Foto Session in Piešťany.“
  • 3rd place at the 2012 exhibition held at Bratislava’s Incheba.

a výstavy – bol som medzinárodný posudzovateľ rýb Poecilia reticulata.  V rokoch 2003-2008 som organizoval stretnutia akvaristov v Bratislave v rámci www.akva.sk. Od vzniku klubu.akva.sk do roku 2008 som bol členom rady tohto občianskeho združenia, kde som sa v tom čase aktívne podieľal na činnosti klubu.

Aquarium successes and exhibitions – I have been an international judge for Poecilia reticulata fish. From 2003 to 2008, I organized meetings of aquarium enthusiasts in Bratislava within www.akva.sk. From the establishment of klub.akva.sk until 2008, I was a member of the board of this civic association, actively participating in the club’s activities during that time.

Dnes nám pomáha do značnej miery , ktorý dokáže využiť . Ona tu je už dávno, len jej schopnosti neboli také silné a dostupné aj laickej verejnosti. Prelom nastal cca po roku 2023. Svojho času som si dal vygenerovať nejaký text, ktorý ma opisuje. Je pravda, že ja by som o sebe tak pekne nenapísal, som pomerne náročný a aj pokorný, ale musím uznať, že to čo vytiahla a pospájala je takmer všetko pravda. Výstup som upravil.

Today, we are significantly assisted by computing power, effectively utilized by artificial intelligence. AI has been around for a long time, but its capabilities haven’t always been so powerful or accessible to the general public. A significant breakthrough occurred around 2023. At one point, I had some text generated that described me. It’s true that I wouldn’t have described myself in such flattering terms—I’m quite demanding and also humble—but I must admit that nearly everything the AI extracted and put together was true. I have modified the output.

Peter Kaclík sa špecializuje na geografické informačné – GIS. Vo svojom profesionálnom živote sa výrazne podieľal na digitalizácii priestorových údajov Bratislavy od 90-tych rokov a na budovaní moderných geoportálov pre verejnú správu. Je známy svojou dlhoročnou prácou na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy, kde je súčasťou inovatívnych mapových technológií a prepájal dáta rôzneho charakteru do ucelených GIS riešení. Podieľal na zavádzaní pokročilých GIS softvérov, od prvých verzií ESRI ArcView, ArcGIS Pro až po do praxe Magistrátu​ Bratislava. Okrem svojej práce v samospráve pôsobí aj v GIS komunite na Slovensku ako organizátor GIS podujatí a popularizátor GIS technológií. Čerpá aj zo svojho environmentálneho vzdelania, počas štúdia sa zameriaval na () a krajinársky prístup k plánovaniu​. Medzi hlavné projekty patrí budovanie a správa mestského geoportálu Bratislavy. Spravuje kompletnú GIS infraštruktúru – od desktopových riešení až po webové mapové ​, . Za jeho pôsobenia získalo mesto Bratislava cenu za profesionálnu tvorbu a vizualizáciu priestorových údajov.

Jedna z tém, ktorú spracováva sú adresné body – kde spracováva celoplošné spracovanie adresných bodov Slovenska a ich využitie aj v krízovej infraštruktúre​. Vo svojej práci využíva aj 3D a koncept digitálnych dvojčiat mesta. Virtuálny model mesta poskytuje experimentovanie a umožňuje porovnávanie súčasného stavu mesta s historickými údajmi.  „Twin City“ slúžia na vizualizáciu priestorových zmien a plánovanie rozvoja mesta v koncepte . Posúva tak mestský GIS od dvojrozmerných máp k interaktívnym 3D scenériám, čo prináša nové možnosti analýzy a prezentácie dát pre odborníkov aj . Na GIS konferenciách, ale aj vo svojej práci sa snaží opísať GIS ako kľúčový nástroj pre rozvoj.

Od apríla 2019 pôsobí ako GIS administrátor Hlavného mesta Bratislava. Jeho dlhoročné pôsobenie na Magistráte Bratislava znamená, že pozná dobre procesy, čo mu umožňuje efektívne prepájať GIS s potrebami mesta Bratislava. Snaží sa zapojiť aj akademický sektor, , STU a mestské organizácie. V jeho portfóliu je aj organizácia GIS GIS Slovakia, uskutočnili sa dva ročníky. Snaží sa spájať ľudí, informácie, technológie, pretože to je užitočné.

Peter Kaclík specializes in geographic information systems (GIS). Throughout his professional career, he has significantly contributed to the digitization of spatial data for Bratislava since the 1990s and has played a crucial role in developing modern geoportals for public administration. He is well-known for his extensive work at the Bratislava City Hall, where he has been involved in innovative mapping technologies and integrating various types of data into comprehensive GIS solutions. He participated in implementing advanced GIS software, ranging from early versions of ESRI ArcView and ArcGIS Pro to ArcGIS Enterprise at Bratislava City Hall.

In addition to his municipal work, he actively contributes to the Slovak GIS community as an organizer of GIS events and promoter of GIS technologies. His expertise also draws on his environmental education, where he specialized in territorial systems of ecological stability (ÚSES) and landscape-oriented planning approaches during his studies. Among his key projects is the creation and management of Bratislava’s municipal geoportal, where he oversees the entire GIS infrastructure—from desktop solutions to web-based map applications and presentations. Under his leadership, Bratislava has been recognized for professional creation and visualization of spatial data.

One of the topics he addresses is address points—comprehensively managing Slovakia’s address points and their utilization in critical infrastructure. His work also involves 3D modeling and the concept of digital city twins. Virtual city models allow experimentation and enable comparison of the city’s current state with historical data. The „Twin City“ digital models serve as visualization tools for spatial changes and urban planning within the Smart City concept, thus advancing municipal GIS from two-dimensional maps to interactive 3D scenes, providing new possibilities for analysis and data presentation to both professionals and the public. At GIS conferences and in his daily work, he consistently describes GIS as a key tool for development.

Since April 2019, he has been working as a GIS administrator for the City of Bratislava. His long-standing experience at Bratislava City Hall means he has an in-depth understanding of the city’s processes, allowing him to effectively align GIS with municipal needs. He actively seeks cooperation with the academic sector, such as Comenius University (PRIF UK), Slovak University of Technology (STU), and city organizations. His portfolio also includes organizing the GIS Slovakia conference, which has had two editions so far. Peter focuses on connecting people, information, and technologies, recognizing their collective benefit.

Peter Kaclík bol aktívny pri vzniku a činnosti bratislavského klubu.akva.sk Slovenska, ktorý bol založený v roku 2006​. Podieľal sa na organizovaní akvaristických podujatí v Bratislave – , leto, jeseň a v Bratislave“, kde sa konali aj niekedy aj výstavy a prednášky.​ Aj tieto akcie prispeli k prepájaniu chovateľov, výmene skúseností a popularizácii akvaristiky na Slovensku. Peter Kaclík sa venuje a venoval chovu rôznych druhov rýb a pestovaniu vodných rastlín. Nejaký čas sa aktívne zúčastňoval aj na medzinárodných súťažiach. Aktívne sa venuje vzdelávaniu a šíreniu informácií v akvaristike. Publikuje a na akvaristických weboch a na svojich stránkach. Zhromažďuje množstvo informácií o akvaristike – od biológie rýb a rastlín, cez praktické návody, až po z akcií. Na stránke zdieľa napríklad detailné o získavaní a chove živej potravy pre . Vo svete akvaristiky bol činný aj ako organizátor výstav a súťaží, pravidelných búrz. Tým podporuje nielen chovateľov pri získavaní nových druhov, ale aj drobné aktivity v komunite – predaj vlastných odchovov a výpestkov. Zároveň aj dnes ešte čiastočne udržiava so širšou akvaristickou scénou – spolupracuje aj s akvaristami zo zahraničia.

Vo fotografickej tvorbe Petra Kaclíka sa prejavuje cit pre atmosféru miesta. Svoje fotografie prezentoval na rôznych výstavách a aj v online komunite. Často sa zameriava na kultúru civilizácie v mestách a obciach, krajinu a prírodu. Mnohé z jeho záberov vynikajú nostalgickou náladou, autentickou atmosférou. Dosiahol viacero úspechov na fotografických súťažiach a prehliadkach: Víťaz Park Foto 2008, primátora 2009 (Fotokursalon), Čestné uznanie Fotopark 2011. Významným počinom bola jeho autorská výstava „“ v piešťanskom Kursalone na jar 2009​. Zúčastňoval kolektívnych prezentácií – , Fotopark Bratislava, Fotozáhrada v Bratislave. Na druhej strane priznáva, že nie všetky svoje fotografie považuje za umelecky výnimočné a sám seba neustále kriticky hodnotí​. Po jednej výstave poznamenal, že len jedinú z vystavených fotiek považuje za naozaj vydarenú a že chce na sebe ďalej pracovať​. Má na konte viaceré úspechy a jeho cesta ilustruje, že vášeň pre fotografiu sprevádzaná vytrvalosťou prináša ovocie. Zároveň otvorene hovorí o výzvach, čím inšpiruje nevzdávať sa a neustále sa zlepšovať.

Peter Kaclík’s photographic work showcases his keen sense for capturing the atmosphere of a place. He has presented his photographs at various exhibitions and within online communities. His work often focuses on cultural aspects of urban and rural areas, landscapes, and nature. Many of his images stand out due to their nostalgic mood and authentic atmosphere. Peter has achieved notable success in photography competitions and exhibitions, including winning Park Foto 2008, the Mayor of Piešťany Award in 2009 (Fotokursalon), and an honorable mention at Fotopark 2011. A significant milestone was his solo exhibition „Piešťany and Surroundings“ held in Piešťany’s in spring 2009. He has also participated in collective exhibitions such as Park Foto Piešťany, Fotopark Bratislava, and Fotozáhrada in Bratislava.

On the other hand, he openly acknowledges that not all of his photographs are artistically exceptional and continuously evaluates his work critically. After one exhibition, he remarked that he considered only one of the displayed photos genuinely successful and expressed his desire to continue improving his skills. His accomplishments illustrate that passion for photography, coupled with persistence, yields results. At the same time, he openly discusses challenges, inspiring others to persevere and consistently strive for improvement.

 

Krajina, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Príroda, Jazerá, Jazerá, Biotopy, Fotografie, Les, Mokrade

Rapsódia bocianov v Marcheggu

skala
Hits: 7320

– bocianov – . Leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom – v podstate vedľa Devínskeho jazera (marchegg.at). Nachádza sa v Dolnom Rakúsku, je domovom jednej z najväčších kolónií bocianov bielych () v strednej Európe (rakusko.sk). Známy je vysokým množstvom bocianov od marca do augusta. Leží v nadmorskej výške 141 m, má cca 3650 obyvateľov. Založený bol v roku 1268 kráľom Přemyslom Otakarom. Zaujímavosťou je vodný hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí a slúžil ako lovecký zámok (marchegg.at). V roku 1621 získal vodný hrad , ktorý bol majiteľom panstva aj v susedných Malackách, Plaveckého hradu, Devína ale aj Bojníc. Podobá sa , jeho postupovali pri úpravách v súčinnosti. V jeho interiéroch sa dnes nachádza expozícia o Přemyslovi Otakarovi II. ale aj výstava venovaná rodine Pálfiovcov (Krno). Súčasťou areálu je veľmi pekná parková úprava. Ďalšou atrakciou sú – a – (marchegg.at). Dnes zámok slúži ako regionálne múzeum (tourist-channel.sk). Vedľa Marchegg sa nachádzajú a , najväčšia bocianov v strednej Európe s hniezdami na stromoch (tourist-channel.sk). Hniezdi tu 50 párov bocianov bielych – bocianie kniežatstvo (Krno). Prvé prilietajú do Marcheggu v marci zo svojich zimovísk v Afrike. V máji sa liahnu mláďatá, ktoré počas leta rastú a učia sa lietať. Koncom augusta začínajú bociany odlietať späť do teplých krajín, pričom najneskôr v októbri opúšťajú región aj posledné jedince (rakusko.sk). Rezervácia WWF Auen – vznikla v roku 1970. Je súčasťou Ramsarskej lokality . s lužnými lesmi sú vzácnym ekosystémom, ktorý svojou ohrozenosťou možno prirovnať ku tropickým pralesom (teraz.sk). Marchegg je obklopený prírodnou rezerváciou , ktorá sa rozprestiera na ploche približne 1 100 hektárov. Táto rezervácia je domovom pre rôzne druhy vtákov, vrátane bocianov, a ponúka návštevníkom možnosť pozorovať tieto v ich prirodzenom prostredí. Lužné a mokrade v tejto sú vzácnym ekosystémom, ktorý poskytuje ideálne podmienky pre bocianov (austria.sk).

Marchegg – the of Storks – Storchenstadt. is located near the Slovak border, essentially next to (marchegg.at). Situated in Lower , it is home to one of the largest colonies of white storks (Ciconia ciconia) in Central (rakusko.sk). The city is famous for its high number of storks from March to August. It lies at an altitude of 141 meters and has approximately 3,650 inhabitants. It was founded in 1268 by King Ottokar II of Bohemia. A point of interest is the water castle built in the 13th century, originally serving as a hunting lodge (marchegg.at). In 1621, the water castle was acquired by Paul IV Pálffy, who owned estates in nearby , Plavecký Castle, , and . The castle resembles the manor house in Malacky, as modifications were made by his descendants in coordination. Today, its interiors feature exhibitions about Ottokar II and the Pálffy family (Krno). The castle grounds include beautifully landscaped parks. Other attractions include the Wiener Tor ( Gate) and Ungartor (Hungarian Gate) (marchegg.at). Today, the castle serves as a regional museum (tourist-channel.sk). Near Marchegg, there are natural reserves such as the Floodplain Forests and Kleiner Breitensee Lake. The area hosts the largest colony of tree-nesting storks in Central Europe, with 50 pairs of white storks – a stork principality (Krno). The storks arrive in Marchegg in March from their wintering grounds in Africa. In May, chicks hatch, grow during the summer, and learn to fly. By late August, the storks begin migrating back to warmer regions, with the last ones leaving by October (rakusko.sk). The – Morava Floodplains Reserve was established in 1970 and is part of the Ramsar Site Morava River Basin. The wetlands with floodplain forests are a rare ecosystem, as endangered as rainforests (teraz.sk). Marchegg is surrounded by the Lower Morava Floodplains Nature Reserve, which spans approximately 1,100 hectares. This reserve is home to various bird species, including storks, and offers visitors the chance to observe them in their natural habitat. The floodplain forests and wetlands in the area provide ideal nesting conditions for storks (austria.sk).

Marchegg – die Stadt der Störche – Storchenstadt. Sie liegt nahe der slowakischen Grenze, direkt neben Devínske Jazero (marchegg.at). Die Stadt befindet sich in und beherbergt eine der größten Kolonien von Weißstörchen (Ciconia ciconia) in Mitteleuropa (rakusko.sk). Marchegg ist bekannt für die Vielzahl an Störchen, die von März bis August hier verweilen. Die Stadt liegt auf 141 Metern Seehöhe und hat etwa 3.650 Einwohner. Sie wurde 1268 von König Ottokar II. Přemysl gegründet. Eine Besonderheit ist die Wasserburg, die im 13. Jahrhundert erbaut wurde und ursprünglich als Jagdschloss diente (marchegg.at). Im Jahr 1621 wurde die Wasserburg von Paul IV. Pálffy erworben, der auch Besitzungen in Malacky, der Plavecký, Devín und Bojnice hatte. Die Burg ähnelt dem Schloss in Malacky, da die Nachfahren des Besitzers bei den Umbauten eng zusammenarbeiteten. Heute beherbergt das Schloss Ausstellungen über Ottokar II. und die Familie Pálffy (Krno). Die Schlossanlage umfasst eine wunderschöne Parklandschaft. Weitere Sehenswürdigkeiten sind das Wiener Tor und das Ungartor (marchegg.at). Heute dient das Schloss als regionales Museum (tourist-channel.sk). In der Nähe von Marchegg befinden sich Naturschutzgebiete wie die March-Auen-Wälder und der See Kleiner Breitensee. Hier liegt die größte Kolonie von baumbrütenden Störchen in Mitteleuropa mit 50 Brutpaaren – ein Storchenfürstentum (Krno). Die ersten Störche kommen im März aus ihren Winterquartieren in nach Marchegg. Im Mai schlüpfen die Küken, wachsen im Sommer heran und lernen fliegen. Ende August beginnen die Störche, in wärmere Gebiete zurückzukehren, die letzten verlassen die Region spätestens im Oktober (rakusko.sk). Das WWF – Marchauen-Reservat wurde 1970 gegründet und ist Teil des Ramsar-Gebiets March-Thaya-Auen. Die Feuchtgebiete mit den Auenwäldern sind ein seltenes Ökosystem, das genauso bedroht ist wie tropische Regenwälder (teraz.sk). Marchegg ist von der Naturschutzregion Untere Marchauen umgeben, die sich über etwa 1.100 Hektar erstreckt. Dieses Reservat ist Heimat für verschiedene Vogelarten, darunter Störche, und bietet Besuchern die Möglichkeit, diese in ihrer natürlichen Umgebung zu beobachten. Die Auenwälder und Feuchtgebiete der Region schaffen ideale Bedingungen für die Storchennester (austria.sk).

TOP

Všetky

, , ,