2016, 2016-2020, Časová línia, České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Zahraničie

Třebíč – unikátne mnohoraké mesto

Hits: 210

Tře­bíč leží na rie­ke Jihla­va v nad­mor­skej výš­ke 405 met­rov nad morom, z veľ­kej čas­ti na Tře­bíčs­kom masí­ve. Žije tu na plo­che 58 km² 39700 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1277 (Wiki­pe­dia). Začiat­ky mes­ta súvi­sia s bene­dek­tín­skym kláš­to­rom v roku 1101, na jeho mies­te dnes sto­jí zámok. Pome­no­va­nie pochá­dza zrej­me z miest­ne­ho náz­vu Tře­bečs­ké­ho lesa”. V roku 1863 bola zalo­že­ná spo­ri­teľ­ňa, Národ­ný dom a gym­ná­zi­um (1871), súso­šie Cyri­la a Meto­da na Kar­lo­vom námes­tí (1885). Od roku 1886 je Tře­bíč pri­po­je­ný k želez­ni­ci. Začiat­kom 20. sto­ro­čia vznik­la vďa­ka leká­ro­vi Jaro­sla­vo­vi Bake­šo­vi nemoc­ni­ca. V 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia sa zača­li budo­vať nové síd­lis­ká, ško­ly apod.. Dôvo­dom bola jad­ro­vý elek­trá­reň Duko­va­ny. V roku 2003 sa židov­ské ghet­to a bazi­li­ka sta­li súčas­ťou zozna­mu kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO. Na ľavom bre­hu rie­ky Jihla­va je jed­na z naj­väč­ších židov­ských štvr­tí v Euró­pe. Je jedi­nou židov­skou pamiat­kou mimo Izra­e­la, kto­rá je samos­tat­ne zapí­sa­ná v zozna­me UNESCO. Kona­jú sa tu via­ce­ré fes­ti­va­ly, od roku 1997 Zámos­tí. Pra­vi­del­ne sa koná Tře­bíčs­ké Bram­bo­rob­ra­ní, Fes­ti­val divad­la 234 her­cov, Šama­jim. Fun­gu­je tu galé­ria Malo­va­ný dům, galé­ria Fran­ta, eko­tech­nic­ké cen­trum Alter­ná­tor. Zná­me osob­nos­ti Tře­bí­ča: umel­ci Ladi­slav Novák, Miro­slav Donu­til, Jiří Pecha, Vítěz­slav Nezval, Oldřich Navrá­til, poli­ti­ci Lud­vík Svo­bo­da, Bohu­mír Šme­ral, fut­ba­lis­ta The­odor Geb­re Selas­sie cyk­lis­ta Pavel Padr­nos, hoke­jis­ta Pat­rik Eliáš, Mar­tin Erat (Wiki­pe­dia CS).


Tře­bíč lies on the Jihla­va River at an alti­tu­de of 405 meters abo­ve sea level, lar­ge­ly on the Tře­bíč Mas­sif. It is home to 39,700 inha­bi­tants on an area of​58 km². The first writ­ten men­ti­on dates back to 1277. The ori­gins of the city are lin­ked to the Bene­dic­ti­ne monas­te­ry in 1101, which now hou­ses the cast­le. The name like­ly comes from the local name Tře­bečs­ký les.” In 1863, a savings bank was foun­ded, fol­lo­wed by the Nati­onal Hou­se and gym­na­sium (1871), the Cyril and Met­ho­dius monu­ment on Kar­lo­vo Squ­are (1885). Sin­ce 1886, Tře­bíč has been con­nec­ted to the rai­lway. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, thanks to doc­tor Jaro­slav Bakeš, a hos­pi­tal was estab­lis­hed. In the 1970s, new hou­sing esta­tes, scho­ols, etc., were built, dri­ven by the Duko­va­ny nuc­le­ar power plant. In 2003, the Jewish ghet­to and basi­li­ca beca­me part of the UNESCO World Heri­ta­ge List. On the left bank of the Jihla­va River is one of the lar­gest Jewish quar­ters in Euro­pe. It is the only Jewish monu­ment out­si­de of Isra­el that is sepa­ra­te­ly lis­ted in the UNESCO list. Seve­ral fes­ti­vals are held here, inc­lu­ding Zámos­tí sin­ce 1997. The Tře­bíč Pota­to Fes­ti­val, the Fes­ti­val of The­a­ter with 234 Actors, and Šama­jim are regu­lar events. The­re are gal­le­ries such as the Pain­ted Hou­se Gal­le­ry, Fran­ta Gal­le­ry, and the Alter­na­tor Eco­tech­ni­cal Cen­ter. Famous per­so­na­li­ties from Tře­bíč inc­lu­de artists Ladi­slav Novák, Miro­slav Donu­til, Jiří Pecha, Vítěz­slav Nezval, Oldřich Navrá­til, poli­ti­cians Lud­vík Svo­bo­da, Bohu­mír Šme­ral, foot­bal­ler The­odor Geb­re Selas­sie, cyc­list Pavel Padr­nos, hoc­key pla­y­er Pat­rik Eliáš, and Mar­tin Erat.


Tře­bíč leží na řece Jihla­va v nad­mo­řs­ké výš­ce 405 met­rů nad mořem, z vel­ké čás­ti na Tře­bíčs­kém masí­vu. Žije zde na plo­še 58 km² 39 700 oby­va­tel. Prv­ní písem­ná zmín­ka je z roku 1277 (Wiki­pe­dia). Začát­ky měs­ta sou­vi­se­jí s bene­dik­tin­ským kláš­te­rem v roce 1101, na jehož mís­tě dnes sto­jí zámek. Původ jmé­na je prav­děpo­dob­ně odvo­ze­no z míst­ní­ho náz­vu Tře­bečs­ké­ho lesa”. V roce 1863 byla zalo­že­na spo­ři­tel­na, Národ­ní dům a gym­ná­zi­um (1871), socha Cyri­la a Meto­děje na Kar­lo­vě náměs­tí (1885). Od roku 1886 je Tře­bíč při­po­je­ná k želez­ni­ci. Začát­kem 20. sto­le­tí vznik­la díky léka­ři Jaro­sla­vu Bake­šo­vi nemoc­ni­ce. V 70. letech 20. sto­le­tí zača­la výstav­ba nových síd­lišť, škol apod. Důvo­dem byla jader­ná elek­trár­na Duko­va­ny. V roce 2003 se židov­ské ghet­to a bazi­li­ka sta­ly sou­čás­tí sez­na­mu kul­tur­ní­ho dědic­tví UNESCO. Na levém bře­hu řeky Jihla­va je jed­na z nej­vět­ších židov­ských čtvr­tí v Evro­pě. Je jedi­nou židov­skou památ­kou mimo Izra­el, kte­rá je samos­tat­ně zapsá­na v sez­na­mu UNESCO. Kona­jí se zde růz­né fes­ti­va­ly, od roku 1997 Zámos­tí. Pra­vi­del­ně se koná Tře­bíčs­ké Bram­bo­rob­ra­ní, Fes­ti­val divad­la 234 her­ců, Šama­jim. Fun­gu­je zde gale­rie Malo­va­ný dům, gale­rie Fran­ta, eko­tech­nic­ké cen­trum Alter­ná­tor. Zná­mé osob­nos­ti Tře­bí­če: uměl­ci Ladi­slav Novák, Miro­slav Donu­til, Jiří Pecha, Vítěz­slav Nezval, Oldřich Navrá­til, poli­ti­ci Lud­vík Svo­bo­da, Bohu­mír Šme­ral, fot­ba­lis­ta The­odor Geb­re Selas­sie, cyk­lis­ta Pavel Padr­nos, hoke­jis­té Pat­rik Eliáš, Mar­tin Erat (Wiki­pe­dia CS).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Kysuce, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 390

Vod­né die­lo Nová Bys­tri­ca je pamät­ní­kom oby­va­teľ­stvu zato­pe­ných obcí Har­vel­ka a Rieč­ni­ca. Bolo posta­ve­né v rokoch 1983 – 1989. Vod­ná nádrž je v naj­hl­b­šom mies­te hlbo­ká 52 met­rov, zato­pe­ná plo­cha je pri­bliž­ne 181,4 hek­tá­ra a obsa­hu­je oko­lo 34 mili­ó­nov met­rov kubic­kých vody (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Vod­né die­lo je situ­ova­né v Bys­tric­kej doli­ne, pat­rí do Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Kysu­ce. Západ­nú časť tvo­ria Javor­ní­ky, Tur­zov­ská vrcho­vi­na a Moravsko-​sliezske Bes­ky­dy. Východ­nú časť tvo­ria Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká vrcho­vi­na a Orav­ské Bes­ky­dy (kysu​ce​.sk) Hlav­ným úče­lom je zabez­pe­če­nie stá­le­ho odbe­ru vody pre úprav­ňu vody, na záso­bo­va­nie pit­nou vodou. Zní­že­nie povo­dňo­vej vlny, sani­tár­ny prie­tok, hyd­ro­ener­ge­tic­ký poten­ciál pre elek­trár­ne. Prie­mer­ný roč­ný úhrn zrá­žok je 932 mm. Objek­ty vod­né­ho die­la sú pre­dov­šet­kým zem­ná prieh­ra­da, injekč­ná chod­ba, nádrž a zdru­že­ný funkč­ný objekt (nova​bys​tri​ca​.sk). Nie­koľ­ko objek­tov zo zato­pe­ných obcí bolo pre­ve­ze­ných do Múzea kysuc­kej dedi­ny vo Vychy­lov­ke (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). V pries­to­re zato­pe­ných obcí sa nato­či­lo nie­koľ­ko fil­mov, napr. Pole neora­né, Povs­ta­lec­ká his­tó­ria a Sedím na koná­ri a je mi dob­re (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Oko­lo prieh­ra­dy je vybu­do­va­ná cyk­lo­tu­ris­tic­ká tra­sa (moje​ky​su​ce​.sk).


The Nová Bys­tri­ca Water­works ser­ves as a memo­rial to the inha­bi­tants of the flo­oded vil­la­ges of Har­vel­ka and Rieč­ni­ca. It was built bet­we­en 1983 and 1989. The water reser­vo­ir rea­ches a depth of 52 meters at its dee­pest point, cove­ring an area of app­ro­xi­ma­te­ly 181.4 hec­ta­res and con­tai­ning around 34 mil­li­on cubic meters of water. Situ­ated in the Bys­tri­ca Val­ley, the water­works falls wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Kysu­ce. Its wes­tern part com­pri­ses the Javor­ní­ky, Tur­zov­ská High­lands, and the Moravian-​Silesian Bes­kids, whi­le the eas­tern part inc­lu­des the Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká High­lands, and the Orav­ské Bes­ky­dy. The pri­ma­ry pur­po­se of the water­works is to ensu­re a cons­tant water supp­ly for water tre­at­ment plants for drin­king water supp­ly, to miti­ga­te flo­od waves, to main­tain sani­ta­ry flow, and to har­ness hyd­ro­elect­ric poten­tial for power plants. The ave­ra­ge annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the area is 932 mm. The water­works’ faci­li­ties inc­lu­de pri­ma­ri­ly an earth dam, an injec­ti­on gal­le­ry, a reser­vo­ir, and an integ­ra­ted func­ti­onal struc­tu­re. Seve­ral objects from the flo­oded vil­la­ges were relo­ca­ted to the Muse­um of Kysu­ce Vil­la­ge in Vychylovka.

Nume­rous films, such as Pole neora­né,” Povs­ta­lec­ká his­tó­ria,” and Sedím na koná­ri a je mi dob­re,” were fil­med in the area of the sub­mer­ged vil­la­ges. Addi­ti­onal­ly, a cyc­ling rou­te has been cons­truc­ted around the reser­vo­ir, offe­ring rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties for visitors.


Wod­ne dzie­ło Nowa Bys­tr­zy­ca sta­no­wi pomnik dla miesz­ka­ńców zala­nych wiosek Har­vel­ka i Rieč­ni­ca. Zosta­ło wybu­do­wa­ne w latach 1983 – 1989. Zbi­or­nik wod­ny sięga głębo­ko­ści 52 met­rów w naj­głębs­zym pun­kcie, pokry­wa­jąc obszar o powierzch­ni oko­ło 181,4 hek­ta­ra i zawie­ra­jąc oko­ło 34 mili­ony met­rów sze­ścien­nych wody. Poło­żo­ne w Doli­nie Bys­tr­zyc­kiej, wodo­ci­ągi mieszc­zą się w Obszar­ze Chro­ni­one­go Kra­job­ra­zu Kysu­ce. Jego zachod­nia część obej­mu­je pas­ma Jawor­ni­ków, Wyży­nę Tur­zo­ws­ką i Bes­kid Morawsko-​Śląski, nato­miast wschod­nia część obej­mu­je Bes­kid Kysuc­ki, Wyży­nę Kysuc­ką i Bes­kid Orawsko-​Podhalański. Głó­wnym celem wodo­ci­ągów jest zape­wnie­nie ciągłe­go dostępu do wody dla oczyszc­zal­ni wody w celu zaopatr­ze­nia w wodę pit­ną, łago­dze­nie fal powo­dzi­owych, utr­zy­ma­nie prze­pły­wu sani­tar­ne­go i wykor­zys­ta­nie potenc­ja­łu hyd­ro­ener­ge­tycz­ne­go dla elek­tro­wni. Śred­nie rocz­ne opa­dy w regi­onie wynos­zą 932 mm. Obiek­ty wodo­ci­ągów obej­mu­ją głó­wnie tamę ziem­ną, gale­rię wtrys­ko­wą, zbi­or­nik i zin­teg­ro­wa­ny obiekt fun­kc­jo­nal­ny. Kil­ka obiek­tów z zala­nych wiosek zosta­ło prze­nie­si­onych do Muze­um Wsi Kysuc­kiej w Vychylovce.

Wie­lu fil­mów, takich jak Pole neora­né”, Povs­ta­lec­ká his­to­ria” i Sedím na koná­ri a je mi dob­re”, zosta­ło nakręco­nych w obszar­ze zala­nych wiosek. Dodat­ko­wo wokół zbi­or­ni­ka wod­ne­go wybu­do­wa­no tra­sę rowe­ro­wą, ofe­ru­jącą możli­wo­ści rekre­a­cyj­ne dla odwiedzających.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Obec obrov – stredoveká osada Šoldov

Hits: 399

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).


Šol­dov is a defunct medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry in the cadas­tral area of the vil­la­ge of Štr­ba (Wiki­pe­dia). Loca­ted at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Lip­tov Basin, about 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old town road Štr­ba – Važec. From the­re, the hig­hway is 200 meters to the north. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve ram­parts and dit­ches (Infor­ma­ti­on Board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (sme​.sk). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2015, Časová línia, Neživé, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Umenie

Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch

Hits: 3132

V roku 2009 sa po prvý krát kona­lo v Pieš­ťa­noch podu­ja­tie Tra­dič­né ume­lec­ké remes­lá”. V roku 2010 som sa ho aj aktív­ne zúčast­nil. Kona­lo sa v ter­mí­ne 21. až 23. mája. Podu­ja­tie sa v roku 2015 kona­lo tiež.


In 2009, the event Tra­di­ti­onal Art Crafts” took pla­ce in Pieš­ťa­ny for the first time. In 2010, I acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took pla­ce in 2015.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hmyz, Organizmy, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Schmetterlinghaus vo Viedni

Hits: 3055

Sch­met­ter­lin­ghaus sa nachá­dza vo Vied­ni pri Bur­gar­ten. Sú v ňom motý­le – je to insektárium.

Len 100 met­rov od Alber­ti­ny, 200 met­rov od Štát­nej ope­ry sa nachá­dza tro­pic­ká oáza poko­ja a rela­xá­cie – motý­lí dom. Nachá­dza sa tu asi 500 voľ­ne žijú­cich motý­ľov po celý rok (sch​met​ter​lin​ghaus​.at), oko­lo 40 dru­hov, pôvod­ne z Kos­ta­ri­ky, Suri­na­mu, Thaj­ska, Fili­pín. Tep­lo­ta je udr­žia­va­ná na 26 °C, vlh­kosť vzdu­chu 80 % (sch​met​ter​lin​ghaus​.at). Atrak­tív­ne sú exo­tic­ké rast­li­ny, kto­ré sa vybe­ra­jú pod­ľa potrieb motý­ľov. Kvit­nú­ce rast­li­ny pro­du­ku­jú nek­tár, kto­rý je hlav­ným zdro­jom potra­vy motý­ľov. Okrem toho sú motý­ľom posky­to­va­né ovoc­né šťa­vy a med (sch​met​ter​lin​ghaus​.at).


Sch­met­ter­lin­ghaus is loca­ted in Vien­na near Bur­gar­ten. It hou­ses but­terf­lies and is refer­red to as an insectarium.

Just 100 meters from Alber­ti­na and 200 meters from the Sta­te Ope­ra, the­re is a tro­pi­cal oasis of pea­ce and rela­xa­ti­on – the But­terf­ly Hou­se. App­ro­xi­ma­te­ly 500 fre­e­ly living but­terf­lies can be found here throug­hout the year (sch​met​ter​lin​ghaus​.at), repre­sen­ting around 40 spe­cies ori­gi­nal­ly from Cos­ta Rica, Suri­na­me, Thai­land, and the Phi­lip­pi­nes. The tem­pe­ra­tu­re is main­tai­ned at 26°C, with air humi­di­ty at 80% (sch​met​ter​lin​ghaus​.at). Att­rac­ti­ve exo­tic plants are cho­sen based on the needs of the but­terf­lies. Blo­oming plants pro­du­ce nec­tar, which ser­ves as the main food sour­ce for the but­terf­lies. In addi­ti­on, the but­terf­lies are pro­vi­ded with fru­it juices and honey (sch​met​ter​lin​ghaus​.at).


Das Sch­met­ter­lin­ghaus befin­det sich in Wien in der Nähe des Bur­gar­tens. Es beher­bergt Sch­met­ter­lin­ge und wird als Insek­ta­rium bezeichnet.

Nur 100 Meter von der Alber­ti­na und 200 Meter von der Sta­at­so­per ent­fernt befin­det sich eine tro­pis­che Oase der Ruhe und Ents­pan­nung – das Sch­met­ter­lings­haus. Hier leben das gan­ze Jahr über etwa 500 frei leben­de Sch­met­ter­lin­ge (sch​met​ter​lin​ghaus​.at), die etwa 40 Arten reprä­sen­tie­ren, urs­prün­glich aus Cos­ta Rica, Suri­nam, Thai­land und den Phi­lip­pi­nen stam­mend. Die Tem­pe­ra­tur wird auf 26 °C gehal­ten, die Luft­fe­uch­tig­ke­it bet­rägt 80 % (sch​met​ter​lin​ghaus​.at). Att­rak­ti­ve exo­tis­che Pflan­zen wer­den ents­pre­chend den Bedürf­nis­sen der Sch­met­ter­lin­ge aus­ge­wä­hlt. Blühen­de Pflan­zen pro­du­zie­ren Nek­tar, der als Haupt­nah­rung­squ­el­le für die Sch­met­ter­lin­ge dient. Zusätz­lich wer­den den Sch­met­ter­lin­gen Frucht­säf­te und Honig ange­bo­ten (sch​met​ter​lin​ghaus​.at).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post