2011, Časová línia, Interiéry, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Klepáč – mlyn v Bratislave

Hits: 6701

Klepáč je renovovaný starý mlyn, pri ktorom je obytná budova, v ktorej sa konajú rôzne aktivity predovšetkým pre deti. Nachádza sa na Železnej Studienke a ja som bol z neho veľmi milo prekvapený. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že Klepáč je VIII. mlyn z deviatich na Vydrici. Predpokladá sa, že mlyn existoval koncom 16. storočia. Meno Klepáč si objekt získal vďaka Jozefovi Rabanovi, ktorý v 30. rokoch 20. storočia budovu starého mlyna prestaval na reštauráciu s bývaním pod týmto názvom. Mlyn stál pôvodne medzi dvoma ramenami potoka Vydrica (Zdroj: Informačná tabuľa). 

Hlavným cieľom využitia Klepáča je vdýchnuť tomuto miestu nový život, podporiť smerovanie mladej generácie k univerzálnym hodnotám človeka a prírody a oživiť časť spoločnej histórie. Má slúžiť najmä deťom a mládeži pre vzdelávacie a výchovné programy, voľnočasové aktivity, tvorivé dielne, pobyty v prírode a ďalšie záujmové činnosti (klepac.sk). Vo Vydrickej doline vznikali vodné mlyny od 13. storočia. Koncom 14. storočia pri Vydrickom potoku bolo 9 obilných mlynov. V 15. storočí sa pre túto dolinu ujal tiež názov Mlynská dolina. Mlyny boli v prevádzke do polovice 19. storočia. Meno 8. mlyna je odvodené od nemeckého Klepeis (klepac.sk), čo označovalo pozemok, ktorý tvorila lepkavá studená zemina (wikipedia). Mlyn od roku 1932 prevádzkoval Jozef Raban ako letný hotel s reštauráciou. V 60-tych rokoch 20. storočia začal devastovať (Brna).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské dokumenty, Liptovské obce, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 2088

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „Vianoce v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP

Interiéry

Hits: 1830

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

Hits: 5863

Na Mariánskej hore sa nachádza Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je hora nad mestom Levoča. Bazilika je vzdialená cca 30-45 minút pešo z centra mesta. Bazilika patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. Konajú sa každoročne 2. júla. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. V roku 1311 prišli do Levoče františkáni – minoriti, s ktorými sa spája Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1470 bola kaplnka prestavaná na gotický kostol so sochou Panny Márie. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre gréckokatolíkov (Wikipedia.sk). Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol 26.1.1984 na menšiu baziliku (bazilika minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu konala za prítomnosti Jána Pavla II. púť, na ktorej sa zúčastnilo 650 000 ľudí (Wikipedia.sk). Dnes bazilika postavená v neogotickom slohu bola pôvodne výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci, hneď za Mariánskou horou, ktorý sa aj dnes nazýva Burg – Hrad, kde sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pre Tatármi v opevnenom hradisku (levoca.sk). Mariánska hora sa pravdepodobne predtým nazývala Olivetskou horou (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora sa vypína do výšky 795 metrov nad morom (levoca.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post