2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Krajina, Myjava, TOP

Myjava – kopaničiarsky región

skala
Hits: 3171

Myjav­ský regi­ón sa rozp­res­tie­ra na Myjav­skej pahor­ka­ti­ne a v pod­ho­rí Bie­lych Kar­pát. Hra­ni­ca so Záho­rím je zhru­ba v línii obcí Jab­lo­ni­ca, Prietrž, Turá Lúka, Vrbov­ce (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Admi­ni­stra­tív­ne myjav­ský regi­ón zahŕňa okre­sy Myja­va a časť okre­su Nové Mes­to nad Váhom (tren​cin​re​gi​on​.sk). Východ úze­mia bol osíd­le­ný už v dobe slo­van­skej, ale kop­co­vi­tej­ší západ sa kolo­ni­zo­val až od 13. sto­ro­čia. V 16. – 17. sto­ro­čí sa regi­ón pod vplyv valas­kej kolo­ni­zá­cie z Kysúc. Vzni­ka­lo kopa­ni­čiar­ske osíd­le­nie. Osa­dy zís­ka­va­li zvy­čaj­ne pome­no­va­nia pod­ľa mien pôvod­ných oby­va­te­ľov. Typic­kou schop­nos­ťou kopa­ni­čia­rov bolo podo­mo­vé obcho­do­va­nie, ces­to­va­nie za sezón­nou prá­cou, ale aj do zámo­ria (frn​dza​li​ca​fest​.sk). Svá­ko Ragan z Bre­zo­vej bol gar­biar Marián Lac­ko (tren​cin​re​gi​on​.sk).

Na Myja­vu sa sťa­ho­va­li v minu­los­ti ľudia aj pre­to, aby sa boli v men­šom nebez­pe­čen­stve napr. pred Tur­ka­mi. V dneš­nej dobe sa Myja­va vyľud­ňu­je, stá­va sa z nej cha­tár­ska oblasť.

Nie­kto­ré myjav­ské lokality:

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 3930

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880 v Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho “Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk)

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Myjava, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Brezová pod Bradlom

skala
Hits: 2527

Mes­to leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Myjav­skej pahor­ka­ti­ny. Rímsko-​katolícky kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce je z roku 1650, evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1874. Nachá­dza sa tu aj jedi­ný pom­ník Jana Husa na Slo­ven­sku (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Ku kon­cu roka 2010 tu žilo 5251 oby­va­te­ľov na plo­che 41.08 km2 (bre​zo​va​.sk). Má tie­to čas­ti: Minár­či­ny, Štver­ník, Hur­ba­no­va doli­na, Žried­lo­va doli­na (Židov­ské). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1263, trva­lej­šie osíd­le­nie začí­na v 15. sto­ro­čí. V roku 1568 pat­ri­la Bre­zo­vá pod Čach­tic­ké pan­stvo. Ten­to kraj sa stal blíz­ky Štú­rov­skej gene­rá­cii, v rokoch 1848 – 1849 sa stal výcho­dis­kom národ­né­ho hnu­tia. Po roku 1918 v Bre­zo­vej vznik­la prvá meš­tian­ska ško­la na Slo­ven­sku. Mohy­la Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka na Brad­le bola posta­ve­ná v roku 1928. Pôso­bí tu diva­del­ný súbor Joze­fa Milo­sla­va Hur­ba­na. Folk­lór­ny súbor Bre­zo­vá vzni­kol v roku 1966. Z Bre­zo­vej pochá­dzal herec Ján Bzdúch (Wiki​pe​dia​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

skala
Hits: 4372

Prvá zmien­ka o Mate­jov­ci je z roku 1678, kedy sa mal v Cha­lu­pách usa­diť Matej s rodi­nou. Dnes tu žije trva­lo 480 oby­va­te­ľov (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec vďa­ka svoj­mu prí­rod­né­mu pro­stre­diu a typic­kých domov zo začiat­ku 20. sto­ro­čia láka fil­má­rov. V roku 1980 sa tu natá­čal film Naja­tý klaun. V réžii Sta­ni­sla­va Pár­nic­ké­ho sa tu pred­sta­vi­li Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner a ďal­ší. V roku 1981 film Prí­pad Evy Bur­do­vej (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). V roku 1986 film Hriech (reži­sér Miloš Pie­tor, her­ci Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak …). V roku 2000 film Kra­jin­ka reží­ro­val Mar­tin Šulík her­cov ako Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post