Malé Karpaty, Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

skala
Hits: 9186

je súčasťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a . V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné balvany z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočíchov. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca veľryby, pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. , Minuartia glaucina, Gypsophila paniculata (Informačná tabuľa).  najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk). Sandberg sa nachádza na západných svahoch Devínskej Kobyly, je súčasťou národnej prírodnej rezervácie (slovakia.travel).

Kedysi sa tu ťažil , k prístavu na rieke Morava sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťohorách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo more (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. lastúrniky, , hubky, , , , machovky, dierkavce, , , a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec veľryby Mesocetus hungaricus. Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov a Sivapithecus darwini, ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). Morské organizmy, ktoré sa tu našli ako pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov (sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera korytnačky (panorama.sk). Morské vytvorili pieskovcové vrstvy, ktoré sú dnes odkryté v podobe žltých stien bývalého pieskovca (slovakia.travel).

Vďaka teplomilným a suchomilným podmienkam sa tu vyskytuje množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Medzi najvýznamnejšie rôzne druhy orchideí a teplomilného hmyzu (ibot.sav.sk). Na Sandbergu prebieha voľné pasenie, výhodou je že si zvieratá sami vyberajú potravu, nevznikajú tak intenzívne spasené , ale pestrá mozaika. Takáto extenzívna pastva je predpokladom pre obnovu a . Potláča sa zarastanie územia drevinami – zalesňovaniu, čo je v tomto prípade žiadúce. Umožňuje sa tak návrat lesostepných spoločenstiev a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Zvieratá prirodzene roznášajú rastlín. Podporuje sa tým špecifické živočíchy, ktoré viazané na takéto podmienky. Narúšanie povrchu napomáha klíčeniu vzácnych druhov rastlín, resp. vytvárajú sa tak vhodné podmienky pre . Súčasťou je zoologický a botanický monitoring, pri ktorom sa sleduje vplyv pastvy na vybrané druhy (Informačná tabuľa).

Zoznam druhov (25)

  2. Anemone ranunculoides
  3. Artemisia campestris
  4. alpinus
  5. Aurinia saxatilis
  6. Capsella bursa-pastoris
  7. Carlina vulgaris
  8. cyparissias
  9. Galanthus nivalis
  10. Globularia vulgaris
  12. Hyssopus cretaceus
  13. Inula ensifolia
  14. pumila
  15. Isopyrum thalictroides
  16. botryoides
  17. Potentilla arenaria
  18. Potentilla crantzii
  19. Prunus mahaleb
  20. Prunus spinosa
  22. Pulsatilla grandis
  23. Pulsatilla pratensis
  24. Schoenus nigricans
  25. hirta

Sandberg is part of Devínska Kobyla. Many residents of frequently visit Sandberg. From Devínska Nová Ves, is just a short trip away.

Sandberg is a Late Tertiary paleontological site of European significance. It was uncovered by a sand quarry. It consists of remnants of the Tertiary sea, which once covered the Vienna Basin. On Jurassic and Lower Cretaceous limestones, which are 160 – 180 million years old, sands with layers of gravel sands, sandstones, and breccias were deposited 14 – 16 million years ago when the sea significantly rose. The sand wall contains visible horizontal layers of more resistant sandstone and lithothamnion limestone. On the slopes and at the base, large boulders of sandstone and lithothamnion limestone remain, left behind after the last chamber explosion.

Around 300 fossilized species have been discovered here, including gastropods, bivalves, sea urchins, sponges, foraminifera, and larger marine and terrestrial animals. The most famous finds include shark teeth, bony fish, a whale vertebra, remains of turtles, monkeys, seals, woolly rhinoceroses, cave bears, and birds. The current flora includes several endangered and protected psammophilous species, such as Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, and Gypsophila paniculata (Information board). The oldest geological layers here are over 100 million years old. During the Tertiary period, Sandberg was alternately a sea bottom, a reef, or part of a coastal system (devinskakobyla.sk). Sandberg is located on the western slopes of Devínska Kobyla and is part of the Devínska Kobyla National Nature Reserve (.travel).

Sand was once mined here and transported via an overhead cableway to a port on the Morava River. During the Tertiary period, 14 – 16 million years ago, a sea covered this area (panorama.sk). As the name suggests, Sandberg is composed of sands, sandstones, lithothamnion, lumachelle, and sandy limestones, as well as breccias and sandy clays. Geologically, these rocks have been deposited for only a short time, so they are only slightly consolidated. This is one of the reasons why Sandberg is a world-famous site for Neogene fossils. More than 300 fossilized species have been found here, including bivalves, worms, sponges, oysters, gastropods, sea urchins, bryozoans, foraminifera, sharks, seals, and various fish. A vertebra of the whale Mesocetus hungaricus was even discovered here.

Sandberg was once the seabed of a 60-meter-deep ocean, as well as a beach, a reef, and dry land. Washed-down remains of organisms related to modern rhinos, antelopes, canines, mastodons, and deinotheriums were mainly deposited here from northern slopes. Significant discoveries include fragments of the primates Pliopithecus antiguus and Sivapithecus darwini, considered ancestors of modern Indian gibbons. Teeth of were also found here, which is classified as a precursor of modern great apes (devinska.sk). Marine organisms fossilized here date back 14 – 16 million years (sazp.sk). A Tertiary whale vertebra was discovered here by children of (Vodička). An astonishing find was the nearly complete shell of a turtle (panorama.sk). Marine sediments formed sandstone layers, which are now exposed as yellow rock faces of the former sandstone quarry (slovakia.travel).

Due to its warm and dry conditions, Sandberg is home to many rare plant and animal species. The most notable include various orchids and thermophilic insects (ibot.sav.sk). Free grazing is currently taking place on Sandberg, with the advantage that animals choose their food themselves, preventing overgrazing and creating a diverse landscape. Such extensive grazing is essential for the restoration and maintenance of biodiversity. It suppresses tree overgrowth, allowing the return of forest-steppe ecosystems and rare plant and animal species. Animals also naturally disperse plant seeds, supporting specialized species adapted to these conditions. The disturbance of the soil surface helps rare plant species germinate and creates favorable conditions for insects. The process is monitored zoologically and botanically to assess the impact of grazing on selected species (Information board).

Sandberg ist Teil des Devínska Kobyla. Viele Bratislavaer besuchen Sandberg regelmäßig. Von Devínska Nová Ves ist es nur ein kurzer Weg.

Sandberg ist eine jungtertiäre paläontologische Fundstätte von europäischer Bedeutung. Sie wurde durch den Abbau von Sand freigelegt. Sie besteht aus Überresten des tertiären Meeres, das sich einst über das Wiener Becken erstreckte. Auf jurassische und unterkreidezeitliche Kalke, die 160 – 180 Millionen Jahre alt sind, wurden durch eine starke Meeresanhebung vor 14 – 16 Millionen Jahren Sandschichten mit Einlagerungen von Kies- und Sandsteinen sowie Brekzien horizontal abgelagert. In der Sandsteinwand sind sichtbare horizontale Schichten von widerstandsfähigerem Sandstein und Lithothamnienkalk. An den Hängen und am Fuß der Wand befinden sich mächtige Sandstein- und Lithothamnienkalkblöcke, die nach der letzten kammerweisen Sprengung zurückgeblieben sind.

Hier wurden etwa 300 fossile Arten entdeckt, darunter Schnecken, Muscheln, Seeigel, Schwämme, Foraminiferen und größere marine sowie terrestrische Tiere. Die bekanntesten Funde sind Haifischzähne, Knochenfische, ein Wirbel eines Wals, Überreste von Schildkröten, Affen, Robben, Wollnashörnern, Höhlenbären und Vögeln. Die heutige Flora umfasst mehrere bedrohte und geschützte sandliebende Arten, wie z. B. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina und Gypsophila paniculata (Informationstafel). Die ältesten geologischen Schichten hier sind über 100 Millionen Jahre alt. Während des Tertiärs war Sandberg abwechselnd Meeresboden, ein Riff oder Teil eines küstennahen Inselsystems (devinskakobyla.sk). Sandberg befindet sich an den westlichen Hängen des Devínska Kobyla und ist Teil des Nationalen Naturschutzgebiets Devínska Kobyla (slovakia.travel).

Früher wurde hier Sand abgebaut und mit einer Luftseilbahn zum Hafen an der transportiert. Während des Tertiärs, vor 14 – 16 Millionen Jahren, erstreckte sich ein Meer über dieses Gebiet (panorama.sk). Wie der Name bereits andeutet, besteht Sandberg aus Sanden, Sandsteinen, Lithothamnien-, Lumachellen- und sandhaltigen Kalksteinen sowie Brekzien und sandigen Tonen. Aus geologischer Sicht wurden diese Gesteine nur für kurze Zeit abgelagert, sodass sie wenig verfestigt sind. Dies ist einer der Gründe, warum Sandberg als weltweit bedeutende Fundstelle für neogene Fossilien gilt. Mehr als 300 fossile Arten wurden hier gefunden, darunter Muscheln, Würmer, Schwämme, Austern, Schnecken, Seeigel, Moostierchen, Foraminiferen, Haie, Robben und verschiedene Fischarten. Sogar ein Wirbel des Wals Mesocetus hungaricus wurde hier entdeckt.

Sandberg war sowohl Meeresboden eines 60 Meter tiefen Meeres, als auch Strand, Riff und Festland. Hauptsächlich wurden von den nördlichen Hängen Überreste von Organismen verwandter heutiger Nashörner, Antilopen, Hundeartigen, Mastodonten und Deinotherien angeschwemmt. Bedeutend sind auch die Funde von Fragmenten der Primaten Pliopithecus antiguus und Sivapithecus darwini, die als Vorfahren der heutigen indischen Gibbons gelten. Zudem wurden Zähne des Dryopithecus gefunden, der als Vorfahre der heutigen Menschenaffen eingestuft wird (devinska.sk). Die hier als Fossilien gefundenen Meeresorganismen stammen aus der Zeit vor 14 – 16 Millionen Jahren (sazp.sk). Ein tertärer Walwirbel wurde von den Kindern von Albín Brunovský entdeckt (Vodička). Ein besonders beeindruckender Fund war der fast vollständige Panzer einer Schildkröte (panorama.sk). Marine Ablagerungen bildeten Sandsteinschichten, die heute als gelbe Felswände des ehemaligen Sandsteinbruchs freigelegt sind (slovakia.travel).

Aufgrund der warmen und trockenen Bedingungen ist Sandberg die Heimat vieler seltener Pflanzen- und Tierarten. Besonders hervorzuheben sind verschiedene Orchideenarten und wärmeliebende Insekten (ibot.sav.sk). Freilandbeweidung findet derzeit auf Sandberg statt, wobei die Tiere ihre Nahrung selbst wählen, was Überweidung verhindert und eine vielfältige Landschaft schafft. Diese extensive Beweidung ist entscheidend für die Wiederherstellung und Erhaltung der Biodiversität. Sie verhindert das Überwuchern durch Gehölze, wodurch die Wiederkehr von Waldsteppen-Ökosystemen und seltenen Pflanzen- sowie Tierarten ermöglicht wird. Die Tiere verteilen außerdem Pflanzensamen auf natürliche Weise, wodurch spezialisierte Arten gefördert werden, die an solche Bedingungen angepasst sind. Die Bodenstörung hilft seltenen Pflanzenarten beim Keimen und schafft günstige Bedingungen für Insekten. Der Prozess wird zoologisch und botanisch überwacht, um die Auswirkungen der Beweidung auf ausgewählte Arten zu analysieren (Informationstafel).

Sandberg a Devínska Kobyla része. Sok pozsonyi lakos rendszeresen látogatja Sandberget. Devínska Nová Vesből csak egy rövid séta.

Sandberg egy késő harmadidőszaki paleontológiai lelőhely, amely európai jelentőségű. Egykor egy homokbánya tárta fel. A harmadidőszaki tenger maradványai alkotják, amely egykor a Bécsi-medencét borította. A 160 – 180 millió éves jura és alsó kori mészkövekre 14 – 16 millió évvel ezelőtt, amikor a tenger jelentősen megemelkedett, vízszintesen rakódtak le a homokrétegek kavicsos homokrétegekkel, homokkövekkel és breccsákkal. A homokkőfalban láthatók vízszintes rétegek ellenállóbb homokkőből és lithothamnium mészkőből. A lejtőkön és a lábánál nagy homokkő- és lithothamnium mészkősziklák maradtak hátra az utolsó robbantás után.

Itt körülbelül 300 fosszilis fajt fedeztek fel, köztük csigákat, kagylókat, tengeri sünöket, szivacsokat, likacsoshéjúakat és nagyobb tengeri és szárazföldi állatokat. A legismertebb leletek közé tartoznak a cápa fogai, csontos halak, egy bálna csigolyája, teknős maradványai, majmok, fókák, gyapjas orrszarvúk, barlangi medvék és madarak. A jelenlegi növényvilág számos veszélyeztetett és védett homokkedvelő fajt tartalmaz, például Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina és Gypsophila paniculata (Információs tábla). A legidősebb geológiai rétegek több mint 100 millió évesek. A harmadidőszakban Sandberg tengerfenék, zátony vagy part menti szigetlánc része volt (devinskakobyla.sk). Sandberg a Devínska Kobyla nyugati lejtőjén található, és része a Devínska Kobyla Nemzeti Természetvédelmi Területnek (slovakia.travel).

Régen itt homokot bányásztak, amelyet egy légkábelpályán szállítottak a Morva folyó kikötőjébe. A harmadidőszakban, 14 – 16 millió évvel ezelőtt, ezen a területen egy tenger terült el (panorama.sk). Nevéhez hűen Sandberg homokból, homokkövekből, lithothamnium, lumachella és homokos mészkövekből, breccsából és homokos agyagból áll. Geológiai szempontból ezek a kőzetek csak rövid ideig rakódtak le, ezért kevésbé szilárdak. Ez az egyik oka annak, hogy Sandberg világhírű fosszilis lelőhely. Több mint 300 fosszilis fajt találtak itt, köztük kagylókat, férgeket, szivacsokat, osztrigákat, csigákat, tengeri sünöket, mohatelepeseket, likacsoshéjúakat, cápákat, fókákat és különféle halakat. Itt fedezték fel egy bálna csigolyáját (Mesocetus hungaricus) is.

Sandberg egykor egy 60 méter mély tengerfenék, valamint strand, zátony és szárazföld volt. A északi lejtőkről főként orrszarvúkhoz, antilopokhoz, kutyafélékhez, masztodonokhoz és deinotheriumokhoz hasonló élőlények maradványai sodródtak ide. Fontos leletek a majmok (Pliopithecus antiguus és Sivapithecus darwini) fosszilis maradványai, amelyeket a mai indiai gibbonok őseinek tartanak. Dryopithecus fogai is előkerültek, amelyeket a mai emberszabású majmok elődeinek tekintenek (devinska.sk). A fosszilizált tengeri élőlények itt 14 – 16 millió évvel ezelőtt éltek (sazp.sk). Egy harmadidőszaki bálna csigolya is előkerült, amelyet Albín Brunovský gyermekei fedeztek fel (Vodička). Egy különösen lenyűgöző lelet egy majdnem teljes teknőspáncél volt (panorama.sk). A tengerfenék üledékei homokkőrétegeket alkottak, amelyek ma a régi homokkőbánya sárga szikláiként láthatók (slovakia.travel).

A meleg és száraz körülményeknek köszönhetően Sandberg számos ritka növény- és állatfaj otthona. Kiemelkedő jelentőségűek a különböző orchideák és szárazságtűrő rovarok (ibot.sav.sk). Szabad legeltetés folyik Sandbergen, amelynek előnye, hogy az állatok maguk választják ki a táplálékukat, így nem alakulnak ki túllegeltetett területek, hanem mozaikos tájkép jön létre. Az ilyen extenzív legeltetés kulcsfontosságú a biodiverzitás helyreállítása és fenntartása szempontjából. Megakadályozza a fás növények elburjánzását, ami lehetővé teszi a erdős-sztyepp ökoszisztémák és ritka növény- és állatfajok visszatérését. Az állatok természetes módon terjesztik a növények magvait, így támogatják az erre a környezetre specializálódott fajokat. A talaj bolygatása segíti a ritka növényfajok csírázását, valamint megfelelő élőhelyet teremt a rovarok számára. A folyamatot zoológiai és botanikai megfigyelés kíséri, hogy nyomon követhessék a legeltetés hatását a kiválasztott fajokra (Információs tábla).

:

TOP (13)

na Sandbergu (63)

Jeseň na Sandbergu (17)

Waitov lom (29)

Sandberg a (29)

Skaly (27)

Sandberg ostatné (22)

(98)

Kosatce (75)

Hlaváčiky (57)

(14)

Snežienky (7)

Ostatmá flóra na Sandbergu (55)

na Sandbergu (37)

, , , , , , ,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Záhorie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kopčiansky kostolík svätej Margity Antiochijskej

skala
Hits: 351

v Kopčanoch je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska, predstavujúcou vzácny príklad predrománskej sakrálnej architektúry s možným pôvodom v období Veľkej Moravy. Nachádza pri obci neďaleko od Holíča, ľavom brehu Moravy, v blízkosti –českej (lexikon.sk). Stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch (Andrej Botek). Je situovaný približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska . Stavba je jednoloďovým kostolom s pravouhlým uzáverom , typickým pre malé sakrálne v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí. Pôvodné bočné sú zachované takmer po korunnú rímsu. V 13. storočí došlo k gotickým úpravám, vrátane zamurovania pôvodných okien na severnej strane a pridania nového úzkeho okna vo východnej stene presbytéria (lexikon.sk). V rámci tejto bol tiež celý interiér vyzdobený freskami. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc (apsida.sk).

V 17. storočí, v období baroka, boli upravené a pravdepodobne došlo k ďalším menším stavebným zásahom. Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové dreva z muriva kostola však naznačujú jeho v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951. Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné , povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu. V súčasnosti je kostol národnou kultúrnou pamiatkou a slúži na príležitostné a , pripomínajúc bohatú históriu a duchovné dedičstvo regiónu (lexikon.sk). Vrchná vrstva v odhalila fragment ženskej tváre so svätožiarou datovaný od polovice 16. storočia. Takmer s istotou ide o svätú Margitu Antiochijskú (Andrej Botek). V blízkom okolí sa našli nálezy – strážnej z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na . Vyše 200-ročná lipa pri kostolíku sa v roku 2019 stala finalistom Európsky strom roka (apsida.sk).

The Church of Saint Margaret of Antioch in Kopčany is one of the most significant historical monuments in , representing a rare example of pre-Romanesque sacred architecture, possibly originating from the era of Great . is located near the village of Kopčany, not far from , on the left bank of the River, close to the Slovak- border (lexikon.sk). The church stands on a slight elevation in the middle of fields near the Morava River in Kopčany (Andrej Botek). It is situated approximately 2 km from the important Great Moravian hillfort of –. The structure is a single-nave church with a rectangular apse, typical of small sacred buildings in Central and Western from the 8th to the 11th centuries. The original side walls are preserved almost to the cornice level. In the 13th century, Gothic modifications were made, including the bricking up of original windows on the northern side and the addition of a new narrow window in the eastern wall of the presbytery (lexikon.sk). During this renovation, the entire interior was also decorated with frescoes. In the second half of the 15th century, the church was fortified and surrounded by a moat. These modifications likely corresponded to wartime conflicts between the Kingdom of Hungary and the Kingdom of Bohemia when it served as a defensive outpost near the border (apsida.sk).

In the 17th century, during the Baroque period, windows were modified, and further minor construction works likely took place. The archaeological research of the church and its surroundings began in 1964, and in 2004, three graves with typical of the Great Moravian period were discovered near the church, suggesting that it could have been built as early as the 9th century. However, dendrochronological and radiocarbon analyses of the wood in the church masonry indicate its construction in the second half of the 10th century, specifically around 951. The Church of Saint Margaret of Antioch has preserved many original elements and architectural details, such as original window openings, wall surface treatments, and the barrel vault in the presbytery. Today, the church is a national cultural monument and is used for occasional services and pilgrimages, commemorating the rich history and spiritual heritage of the region (lexikon.sk). The upper layer of the interior revealed a fragment of a female face with a halo dated to the mid-16th century. It is almost certainly Saint Margaret of Antioch (Andrej Botek). Nearby, remnants of a settlement – a guard settlement from the Great Moravian period – were discovered. The western facade of the church points directly toward the Mikulčice hillfort, whose main gate was oriented toward Kopčany. A few dozen meters south of the church lies the site of a fortified noble court, likely from the Great Moravian era. In 2021, an extensive restoration of the church was completed, including the exterior plastering. In recent years, a celebration has been held here on the feast of Saints and Methodius. The more than 200-year-old linden tree near the church became a finalist in the European Tree of the Year competition in 2019 (apsida.sk).

Kostel svaté Markéty Antiochijské v Kopčanech je jednou z nejvýznamnějších historických památek Slovenska, představující vzácný příklad předrománské sakrální architektury s možným původem z období Velké Moravy. Nachází se poblíž Kopčany nedaleko Holíče, na levém břehu řeky Moravy, blízko slovensko-české hranice (lexikon.sk). Kostel stojí na mírném terénním vyvýšení uprostřed polí poblíž řeky Moravy v Kopčanech (Andrej Botek). Je situován přibližně 2 km od významného velkomoravského hradiště Mikulčice-Valy. Stavba je jednolodní kostel s pravoúhlým závěrem lodi, typickým pro malé sakrální stavby ve střední a západní Evropě v 8. až 11. století. Původní boční zdi jsou zachovány téměř po korunovou římsu. Ve 13. století došlo k gotickým úpravám, včetně zazdění původních oken na severní straně a přidání nového úzkého okna ve východní stěně presbytáře (lexikon.sk). Během této přestavby byl také celý interiér vyzdoben freskami. V druhé polovině 15. století byl kostel opevněn a obklopen příkopem. Tyto úpravy pravděpodobně souvisely s válečnými střety mezi Uherskem a Českým královstvím, kdy sloužil jako opěrný bod nedaleko hranic (apsida.sk).

V 17. století, v období baroka, byla upravena okna a pravděpodobně došlo k dalším drobným stavebním zásahům. První archeologický výzkum kostela a jeho okolí začal v roce 1964 a v roce 2004 byly v okolí kostela objeveny tři hroby se typickými pro velkomoravské období, což naznačuje, že kostel mohl být postaven již v 9. století. Dendrochronologické a radiokarbonové analýzy dřeva ve zdivu kostela však naznačují jeho vznik ve druhé polovině 10. století, konkrétně kolem roku 951. Kostel svaté Markéty Antiochijské si zachoval mnoho původních prvků a architektonických detailů, jako jsou původní okenní otvory, povrchová úprava zdí a valená klenba v presbytáři. V současnosti je kostel národní kulturní památkou a slouží k příležitostným bohoslužbám a poutím, připomínajícím bohatou historii a duchovní dědictví regionu (lexikon.sk). Vrchní vrstva v interiéru odhalila fragment ženské tváře se svatozáří datovaný do poloviny 16. století. Téměř jistě jde o svatou Markétu Antiochijskou (Andrej Botek). V blízkém okolí byly nalezeny zbytky osídlení – strážní osady z období Velké Moravy. Západní průčelí kostelíka směřuje přímo na mikulčické hradiště, jehož hlavní brána byla orientována směrem na Kopčany. Pár desítek metrů jižně od kostela se nachází areál opevněného pravděpodobně velmožského datovaného do období Velké Moravy. V roce 2021 byla dokončena rozsáhlá obnova objektu spojená s omítnutím exteriéru. V posledních letech se zde pořádá slavnost k svátku svatých Cyrila a Metoděje. Více než 200letá lípa u kostelíka se v roce 2019 stala finalistou soutěže Evropský strom roku (apsida.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Biotopy, Fotografie, Kysuce

Megonky – kamenné gule v Milošovej

skala
Hits: 1844

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele objavili pravidelné okrúhle s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra.  po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. sa nachádzajú aj iných miestach (František Beleš).

Prírodný útvar kamenné gule sa dá nájsť na rôznych miestach na svete. Obvykle sú vytvorené prírodnými silami a eróziou. Eróziou sa postupne odstraňujú mäkšie časti hornín a vytvárajú guľovité . Gule tvorí aj , ktorá preniká do pórov v horninách, spôsobuje odlupovanie a . V angličtine sa tento typ prírodného útvaru nazýva „„.

predstavujú v rámci Slovenska jedinečný geologický útvar s výskytom pieskovcov guľovitej odlučnosti. Tento nesúvislý úzky pruh je dlhý 15 km a široký 250 – 500 metrov. týchto vrstiev je vrchná až stredný eocén – 30 – 40 miliónov rokov. Ide o tzv. Ciežkowický , pomenovaný ako Bukovecký. Kamenné gule sa nachádzajú napr. v Grónsku, Rumunsku, , Novom Zélande (František Beleš, Peter Drengubiak – Informačná tabuľa). Gule umiestnené v pevnej pieskovcovej hornine, pôvodne ležali na ploche, postupne však boli zanesené pieskom a bahnom. Geologické spôsobili ich zdvihnutie do súčasnej polohy. Ležia približne 150 – 200 cm pod dnešným terénom. Veľkostne majú gule priemer od 30 do 3 metre. Ich je aj 25 – 30 ton. Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome . Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ, viaceré boli odvezené do expozícií a rozkradnuté (Wikipedia). Presný proces formovania týchto kamenných gúľ zostáva záhadou. Niektoré hypotézy naznačujú, že vznikli milióny rokov kotúľaním horniny po mäkkom povrchu, zatiaľ čo iné teórie hovoria o ich formovaní ako v iných skalách (turisticky.sk).

In the 1980s, regular round spheres with diameters ranging from 10 to 260 cm were discovered in a quarry after blasting . This unique natural phenomenon in was declared a natural monument in 2003 (). The largest sphere has a diameter of 2.6 meters. Imprints of missing spheres suggest that the largest ones could have had a diameter of up to 5 meters (Ľuboš Vodička). Between – Milošová and the ridge of the Moravian-Silesian Beskids, there is a narrow strip of sandstone with noticeable spherical separation. Stone spheres are also found in other places (František Beleš).

The natural formation of stone spheres can be found in various places worldwide. They are typically formed by natural forces and erosion. Erosion gradually removes softer parts of rocks, creating spherical shapes. Rainwater also contributes by penetrating rock pores, causing peeling and separation. This type of natural formation is called „Racetrack Playa“ in English.

Megonky are a unique geological formation in , characterized by sandstone with spherical separation. This discontinuous narrow strip is 15 km long and 250–500 meters wide. These layers date back to the Upper Cretaceous to the Middle Eocene, approximately 30–40 million years ago. They consist of so-called Ciężkowice Sandstone, also known as Bukovecký. Stone spheres are also found in Greenland, Romania, the USA, and New Zealand (František Beleš, Peter Drengubiak – information board). The spheres, embedded in solid sandstone, originally lay on the surface but were gradually buried by sand and mud. Geological changes later elevated them to their current position. They lie approximately 150–200 cm below the present terrain. The spheres range in diameter from 30 cm to 3 meters, with a weight of 25–30 tons. The site was uncovered in 1988 during quarrying at Padyšák. Originally, about 30 spheres were found; many were taken to exhibitions or stolen (). The exact process of their formation remains a mystery. Some hypotheses suggest they formed over millions of years by rolling rocks on soft surfaces, while others propose they formed as fillings of gas cavities in other rocks (turisticky.sk).

W latach 80. w kamieniołomie po wystrzeleniu skał odkryto regularne okrągłe kule o średnicy od 10 do 260 cm. Ten unikalny naturalny fenomen w Milošovej został w 2003 roku uznany za pomnik przyrody (regionkysuce.sk). Największa kula ma średnicę 2,6 metra. Odciski po zaginionych kulach sugerują, że największe mogły mieć średnicę nawet 5 metrów (Ľuboš Vodička). Między Klokočovem – Milošovą a grzbietem Beskidów Morawsko-Śląskich znajduje się wąski pas piaskowców z charakterystycznym kulistym oddzieleniem. Kamienne kule występują również w innych miejscach (František Beleš).

Naturalne formacje kamiennych kul można znaleźć w różnych miejscach na świecie. Zazwyczaj powstają one pod wpływem sił natury i erozji. Erozja stopniowo usuwa miększe części skał, tworząc kuliste kształty. Deszczówka również przyczynia się do ich powstawania, wnikając w pory skał, powodując łuszczenie i oddzielanie. W języku angielskim tego typu formacja nazywana jest „Racetrack Playa“.

Megonki to unikalna formacja geologiczna na Słowacji, charakteryzująca się piaskowcami z kulistym oddzieleniem. Ten nieciągły wąski pas ma długość 15 km i szerokość 250–500 metrów. Wiek tych warstw szacuje się na późną kredę do środkowego eocenu, czyli 30–40 milionów lat. Składają się z tzw. piaskowca Ciężkowickiego, znanego również jako Bukovecký. Kamienne kule znajdują się np. na Grenlandii, w Rumunii, USA i Nowej Zelandii (František Beleš, Peter Drengubiak – tablica informacyjna). Kule osadzone w solidnym piaskowcu pierwotnie leżały na powierzchni, ale stopniowo zostały zasypane piaskiem i błotem. Zmiany geologiczne później podniosły je do obecnej pozycji. Leżą około 150–200 cm pod obecnym terenem. Kule mają średnicę od 30 cm do 3 metrów i ważą nawet 25–30 ton. Odkryto je w 1988 roku podczas wydobycia w kamieniołomie Padyšák. Początkowo znaleziono tam około 30 kul, wiele z nich zostało przeniesionych do ekspozycji lub skradzionych (Wikipedia). Dokładny proces ich powstawania pozostaje tajemnicą. Niektóre hipotezy sugerują, że powstały miliony lat temu w wyniku toczenia skał po miękkiej powierzchni, inne mówią o ich formowaniu się jako wypełnienia pustek gazowych w innych skałach (turisticky.sk).

V 80. letech se v kamenolomu po odstřelu horniny objevily pravidelné kulaté koule o průměru 10 až 260 cm. Unikátní přírodní úkaz, nález v Milošové byl v roce 2003 prohlášen za přírodní památku (regionkysuce.sk). Největší koule má průměr 2,6 metru. Otisky po vypadlých koulích naznačují, že ty největší mohly mít průměr až 5 metrů (Ľuboš Vodička). Mezi Klokočovem – Milošovou a hřebenem Moravskoslezských se nachází úzký pruh pískovců s nápadnou kulovitou odlučností. Kamenné koule se nacházejí i na jiných místech (František Beleš).

Přírodní útvar kamenné koule lze nalézt na různých místech světa. Obvykle jsou vytvořeny přírodními silami a erozí. Eroze postupně odstraňuje měkčí části hornin a vytváří kulovité tvary. Koule tvoří také dešťová , která proniká do pórů v horninách, způsobuje odlupování a oddělování. V angličtině se tento typ přírodního útvaru nazývá „Racetrack Playa“.

Megonky představují na Slovensku jedinečný geologický útvar s výskytem pískovců kulovité odlučnosti. Tento nesouvislý úzký pruh je dlouhý 15 km a široký 250–500 metrů. Stáří těchto vrstev se datuje do svrchní křídy až středního eocénu – 30–40 milionů let. Jde o tzv. Ciężkowický pískovec, známý jako Bukovecký. Kamenné koule se nacházejí např. v Grónsku, Rumunsku, USA, na Novém Zélandu (František Beleš, Peter Drengubiak – informační tabule). Koule, uložené v pevném pískovci, původně ležely na povrchu, ale postupně byly zasypány pískem a bahnem. Geologické změny je později zvedly do současné polohy. Nacházejí se zhruba 150–200 cm pod dnešním terénem. Velikostí mají průměr od 30 cm do 3 metrů a váží až 25–30 tun. Naleziště bylo odkryto v roce 1988 při těžbě v lomu Padyšák. Původně zde bylo asi 30 koulí, mnohé byly odvezeny do expozic a rozkradeny (Wikipedia). Přesný proces jejich formování zůstává záhadou. Některé hypotézy tvrdí, že vznikly miliony let valením horniny po měkkém povrchu, jiné teorie hovoří o jejich formování jako výplně plynových dutin v jiných horninách (turisticky.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Poľsko, Fotografie, Poľské mestá

Kráľovské mesto Krakov

skala
Hits: 4352

som mal možnosť navštíviť veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je  [krakuf], nemecké . Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom , festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364.  je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve sa výrazne od seba odlišujú. V strede sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a a na prezentuje sa poľské výtvarné 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža , ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí , ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na , Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované , ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusa, ktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk). 

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal , nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil . Preto sa šiel napiť do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú s množstvo koncertov, divadelných predstavení.  je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná . Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári , Polanski (topky.sk), astronóm, vedec , český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1  (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať – . Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by . His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum ().

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). Collegium Maius is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The fortress was here in the 11th century, and the current castle dates back to the 16th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9th century, it was part of Great . In the 10th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14th to the 16th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809-1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a folk art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews Oskar Schindler, Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).

Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809–1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).