• Slovensko (357)
    • Dolné Považie (41)
    • Tatry (35)
    • Podunajsko (32)
    • Liptov (29)
    • Orava (28)
    • Horné Považie (27)
    • Myjava (24)
  • Krajina (519)
    • Južná Morava (32)
    • Severná Morava (16)
    • Rakúsko (22)
    • Chorvátsko (12)
    • Poľsko (12)
    • Mestá (103)
      • Slovenské (46)
      • České (17)
      • Moravské (11)
    • Obce (114)
      • Slovenské (80)
      • Moravské (23)
  • Príroda (312)
    • Organizmy (210)
      • Živočíchy (164)
        • Ryby (98)
          • Malawi cichlidy (22)
          • Tanganika cichlidy (18)
          • Živorodky (17)
        • Vtáky (14)
        • Stromy (12)
        • Zoologické záhrady (10)
      • Rastliny (57)
    • Hory (26)
    • Ľudská príroda (22)
    • Vodné nádrže (14)
    • Skaly (13)
    • Vodopády (10)
  • Reportáže (43)
    • Bratislavské (18)
    • Považské (15)
    • Oslavy (10)
  • Dokumenty (53)
    • Stavby (102)
      • Kostoly (22)
      • Hrady (19)
      • Mlyny (15)
      • Zrúcaniny (13)
    • Slovenské (29)
    • Ľudia (29)
    • Prírodné (11)
    • V čase (22)
  • Akvaristika (192)
    • Biológia (28)
      • Výživa (10)
    • Prax (13)
    • Výstavy
    • Burzy (17)
    • Chovateľstvo (16)
  • Iné
    • TOP (89)
    • Veda (26)
    • Rodina (21)
    • Informácie (15)
    • Technika (12)
    • Zábava (2)

Skala

Fotografie, akvaristika, rodina a iné

Drážďany – zelená perla Nemecka

Bratislavský hrad

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici
04/12/201913/03/2025 skala
Skala > Skala > Neživé > Stavby > Hrady > Bratislavský hrad
79  /​100
Powe­red by Rank Math SEO
SEO Score 
Hits: 4719

Bra­ti­slav­ský hrad je význam­ná domi­nan­ta Bra­ti­sla­vy, ku kto­rej sa via­že aj prvá písom­ná zmien­ka o Bra­ti­sla­ve v Salz­bur­ských aná­loch z roku 907 v súvis­los­ti s bit­kou Bavo­rov a Maďa­rov. Hrad­ný kopec bol osíd­le­ný už v nesko­rej dobe kamen­nej, prvý­mi zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (bra​ti​sla​va​.sk). Sto­py naj­star­šie­ho osíd­le­nia pochá­dza­jú spred 4500 rokov, z obdo­bia ene­oli­tu (bole­ráz­ska sku­pi­na). Pred­po­kla­dá sa exis­ten­cia opev­ne­né­ho síd­lis­ka, avšak pria­me dôka­zy sa nenaš­li. Z halš­tat­ské­ho obdo­bia sa na východ­nej stra­ne našli sto­py prí­byt­kov zahĺbe­né do skal­né­ho pod­lo­žia – zem­ni­ce (wiki​pe​dia​.sk). Z latén­skej doby, z času roz­kve­tu kelt­skej civi­li­zá­cie, sa našli sto­py oppi­da, ako aj kelt­ské min­ce, bia­te­cy (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). Z 9 až 11. sto­ro­čia sa na východ­nej tera­se hra­du našli opra­co­va­né kame­ne, frag­men­ty nápi­sov, zvyš­ky tehál ozna­če­ných kol­ka­mi XIV. rím­skej légie. Nále­zy doka­zu­jú prí­tom­nosť rím­ske­ho etni­ka na hrad­nej akro­po­le v obdo­bí 2. – 3. sto­ro­čia. Je isté, že to bolo zo stra­te­gic­ké­ho hľa­dis­ka výni­moč­né mies­to a pre umiest­ne­nie vojen­skej posád­ky (pôvod­né stav­by boli prav­de­po­dob­ne súčas­ťou vojen­skej sta­ni­ce) malo nesmier­ny význam, naj­mä v obdo­bí rímsko-​germánskych vojen­ských kon­tak­tov (napr. mar­ko­man­ských vojen). Na pre­lo­me 5. a 6. sto­ro­čia je v zna­me­ní slo­van­ské­ho osíd­ľo­va­nia. Od prvej polo­vi­ce 9. sto­ro­čia tu bolo opev­ne­né stre­dis­ko so zru­bo­vý­mi obyd­lia­mi, palá­com, pred­ro­mán­skou troj­lo­ďo­vou bazi­li­kou, cin­to­rí­nom a hos­po­dár­sky­mi objekt­mi. Opev­ne­nie vydr­ža­lo do kon­ca 14. sto­ro­čia, kedy ho nahra­di­li kamen­né gotic­ké hrad­by (wiki​pe​dia​.sk).

Po šty­ri sto­ro­čia pre­chá­dza­la Duna­jom sever­ná hra­ni­ca Rím­skej ríše – Limes Roma­nus. Slo­va­nia tu vybu­do­va­li v 9. sto­ro­čí sil­nú pev­nosť, kto­rá sa sta­la význam­ným cen­trom Veľ­ko­mo­rav­skej ríše (bra​ti​sla​va​.sk), cir­kvev­né aj svet­ské cen­trum šir­šie­ho úze­mia. Síd­li­la v ňom knie­ža­cia dru­ži­na, aj cir­ke­vý hod­nos­tár (wiki​pe​dia​.sk). Bra­ti­slav­ský hrad je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka a v súčas­nos­ti slú­ži jeho prvé poscho­die pre repre­zen­tač­né úče­ly Slo­ven­skej národ­nej rady a v ostat­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea – expo­zí­cie Kle­no­ty dáv­nej doby a His­to­ric­ké múze­um (bra​ti​sla​va​.sk). Dneš­né meno hra­du vychá­dza z pome­no­va­nia Bre­za­lus­purch, kto­ré bolo uvá­dza­né v Soľ­noh­rad­ských leto­pi­soch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con spo­mí­na Bre­ze­burg, v Altaiš­ských aná­loch v roku 1052 Pre­slav­vas­purch, v roku 1108 Bres­burg, z čoho vznik­lo dneš­né nemec­ké Pre­ss­burg (wiki​pe​dia​.sk). Všet­ky tie­to náz­vy majú pôvod s mene Bra­slav, resp. Pre­slav. Mohol to byť člen význam­nej veľ­mož­skej rodi­ny (Jozef Hlin­ka, 1982). Nemec­ký his­to­rik Aven­ti­nus uvá­dza Wra­tiss­la­bur­gium, pod­ľa Vra­ti­sla­va, kto­rý dal hrad opra­viť v roku 805. Iné pome­no­va­nie ja Cas­trum Bosan, prí­pad­ne Bas­sa, Possen, neskôr Poson, Poso­nium, čo dalo zrej­me vznik­núť maďar­ské­mu Pozso­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Z 13. sto­ro­čia pochá­dza Korun­ná veža. Za vlá­dy Žig­mun­da Luxem­bur­gs­ké­ho (1387 – 1437) hrad pre­šiel gotic­kou pre­stav­bou. Po roku 1526 je síd­lom uhor­ských krá­ľov. Za Márie Teré­zie (1740 – 1780) sa hrad pre­me­nil na luxus­nú baro­ko­vú rezi­den­ciu. V roku 1811 vyho­rel, s rekon­štruk­ci­ou sa zača­lo až v roku 1953. Dnes hrad spra­vu­je Kan­ce­lá­ria Národ­nej rady Slo­ven­skej repub­li­ky. Síd­li tu His­to­ric­ké a Hudob­né múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea. Hrad tvo­ria rôz­ne čas­ti: Vie­den­ská, Žig­mun­do­va, Miku­láš­ska a Leopol­do­va brá­na, čest­né nádvo­rie, vyhliad­ko­vý bas­ti­ón, palác, západ­ná tera­sa, sever­né hrad­by, baš­ta Lugins­land, hrad­ná viná­reň, juho­zá­pad­ný bas­ti­ón, zákla­dy veľ­ko­mo­rav­skej bazi­li­ky z 9. sto­ro­čia a kos­to­la sv. Spa­si­te­ľa z 11. st., cis­ter­na (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Na nádvo­rí hrad­né­ho palá­ca, rov­na­ko ako na sever­nej tera­se are­álu našli arche­oló­go­via Mest­ské­ho ústa­vu ochra­ny pamia­tok zvyš­ky jedi­neč­ných archi­tek­túr z obdo­bia 1. sto­ro­čia pred Kris­tom. Súčas­ťou nále­zu boli aj zla­té min­ce s nápi­som Bia­tec. His­to­ri­ci sa zhod­li, že ide o naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­šiu stav­bu sever­ne od Álp z nesko­ro­la­tén­ske­ho obdo­bia. Na hra­de sa teda v minu­los­ti nachá­dza­la akro­po­la jed­né­ho z naj­výz­nam­nej­ších kelt­ských hra­dísk – oppi­dum v stred­nej Euró­pe. ​„Tie­to objek­ty boli sta­va­né rím­skou sta­veb­nou tech­ni­kou a sú uni­kát­nym nále­zom nie­len z hľa­dis­ka svoj­ho veku, ale aj kva­li­ty. Zacho­va­li sa v nich pôvod­né inte­ri­é­ro­vé omiet­ky a lia­te dlaž­by s kamien­ko­vou výzdo­bou, kto­ré na Slo­ven­sku nema­jú obdo­bu,” hovo­rí Štas­sel (Krá­ko­vá). Arche­olo­gic­ký výskum z roku 2008 mení pohľad na kelt­skú minu­losť Bra­ti­sla­vy, hrad bol síd­lom kelt­ské­ho knie­ža­ťa, knie­ža si vola­lo reme­sel­ní­kov z Ríma, kto­rí mu upra­vo­va­li a posta­vi­li síd­lo pod­ľa rím­skych zna­los­tí. Našla sa okrem iné­ho rím­ska kera­mi­ka, amfo­ry, zvon, zla­tý a strie­bor­ný poklad knie­ža­ťa. Uni­ká­tom je objav prvej zla­tej min­ce s náz­vom Non­nos (Dani­he­lo­vá). 

Hrad­ný kopec je prvým kop­com Malých Kar­pát. Bra­ti­slav­ča­nia, ale aj neb­ra­ti­slav­ča­nia cho­dia radi na Bra­ti­slav­ský hrad. Je odtiaľ cel­kom pek­ný výhľad na širo­ké oko­lie. Časť za hlav­nou budo­vou sme­rom ku Sta­ré­mu mes­tu je plná zele­ne, je tu pomer­ne veľ­ký a rovi­na­tý pries­tor, kde sa naj­mä v lete zdr­žia­va dosť ľudí. Tým, že hrad je v cen­tre, je veľ­mi ľah­ko a rých­lo dostup­ný. Na hra­de sa kona­jú výsta­vy, v let­nom obdo­bí kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia, rôz­ne spo­lo­čen­ské akcie tu majú svoj začiatok.


Bra­ti­sla­va Cast­le is a sig­ni­fi­cant land­mark in Bra­ti­sla­va, and the first writ­ten men­ti­on of Bra­ti­sla­va in the Salz­burg Annals dates back to 907 in con­nec­ti­on with the Batt­le of Bavo­rov and the Hun­ga­rians. The cast­le hill was sett­led in the late Sto­ne Age, with the first kno­wn inha­bi­tants being Celts (bra​ti​sla​va​.sk). Tra­ces of the oldest sett­le­ment date back 4500 years to the Ene­olit­hic peri­od (Bole­ráz group). Alt­hough the exis­ten­ce of a for­ti­fied sett­le­ment is pre­su­med, direct evi­den­ce has not been found. From the Halls­tatt peri­od, dwel­lings dug into the rock sub­stra­tum, cal­led eart­hworks, were dis­co­ve­red on the eas­tern side (wiki​pe​dia​.sk). From the La Tène peri­od, the time of the Cel­tic civi­li­za­ti­on’s flou­ris­hing, the­re are tra­ces of oppi­da and Cel­tic coins, bia­tecs (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). From the 9th to the 11th cen­tu­ry, pro­ces­sed sto­nes, frag­ments of insc­rip­ti­ons, and remains of bricks mar­ked with pegs from the 14th Roman legi­on were found on the eas­tern ter­ra­ce of the cast­le. The­se fin­dings indi­ca­te the pre­sen­ce of the Roman eth­ni­ci­ty on the cast­le acro­po­lis in the 2nd to 3rd cen­tu­ry. It was undoub­ted­ly an excep­ti­onal loca­ti­on from a stra­te­gic per­spec­ti­ve and had gre­at impor­tan­ce for mili­ta­ry gar­ri­son pla­ce­ment (the ori­gi­nal struc­tu­res were like­ly part of a mili­ta­ry sta­ti­on), espe­cial­ly during the Roman-​Germanic mili­ta­ry con­tacts (e.g., Mar­co­man­nic Wars). Sla­vic sett­le­ment mar­ked the turn of the 5th and 6th cen­tu­ries. From the first half of the 9th cen­tu­ry, a for­ti­fied cen­ter with log hou­ses, a pala­ce, a pre-​Romanesque triple-​naved basi­li­ca, a ceme­te­ry, and eco­no­mic buil­dings exis­ted here. The for­ti­fi­ca­ti­ons las­ted until the end of the 14th cen­tu­ry when they were repla­ced by sto­ne Got­hic walls (wiki​pe​dia​.sk).

For four cen­tu­ries, the nort­hern bor­der of the Roman Empi­re – the Limes Roma­nus – ran along the Danu­be. In the 9th cen­tu­ry, the Slavs built a strong for­tress here, which beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter of the Gre­at Mora­vian Empi­re (bra​ti​sla​va​.sk), both ecc­le­sias­ti­cal and secu­lar, encom­pas­sing a bro­ader ter­ri­to­ry. The prin­ce­ly reti­nue and ecc­le­sias­ti­cal dig­ni­ta­ries resi­ded the­re (wiki​pe​dia​.sk). Bra­ti­sla­va Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment and cur­ren­tly, its first flo­or ser­ves for repre­sen­ta­ti­ve pur­po­ses of the Slo­vak Nati­onal Coun­cil, whi­le other spa­ces hou­se col­lec­ti­ons of the Slo­vak Nati­onal Muse­um – the Tre­a­su­res of Ancient Times and the His­to­ri­cal Muse­um (bra​ti​sla​va​.sk). The pre­sent name of the cast­le deri­ves from the name Bre­za­lus­purch, men­ti­oned in the Salz­burg Annals in 907. In 1042, Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con men­ti­ons Bre­ze­burg, in the Altai Annals in 1052, Pre­slav­vas­purch, and in 1108, Bres­burg, from which the cur­rent Ger­man Pre­ss­burg (wiki​pe​dia​.sk) ori­gi­na­ted. All the­se names have the­ir ori­gin in the name Bra­slav or Pre­slav. It could have been a mem­ber of a sig­ni­fi­cant nob­le fami­ly (Jozef Hlin­ka, 1982). The Ger­man his­to­rian Aven­ti­nus men­ti­ons Wra­tiss­la­bur­gium, named after Vra­ti­slav, who repai­red the cast­le in 805. Anot­her desig­na­ti­on is Cas­trum Bosan or Bas­sa, Possen, later Poson, Poso­nium, pro­bab­ly giving rise to the Hun­ga­rian Pozso­ny (wiki​pe​dia​.sk).

The Cro­wn Tower dates back to the 13th cen­tu­ry. During the rule of Sigis­mund of Luxem­bourg (1387 – 1437), the cast­le under­went Got­hic recons­truc­ti­on. After 1526, it beca­me the resi­den­ce of Hun­ga­rian kings. Under Maria The­re­sa (1740 – 1780), the cast­le trans­for­med into a luxu­ri­ous Baro­que resi­den­ce. In 1811, it bur­ned down, and recons­truc­ti­on began only in 1953. Today, the cast­le is mana­ged by the Offi­ce of the Nati­onal Coun­cil of the Slo­vak Repub­lic. The His­to­ri­cal and Music Muse­ums of the Slo­vak Nati­onal Muse­um are loca­ted here. The cast­le con­sists of vari­ous parts: Vien­na, Sigis­mund, Nicho­las, and Leopold Gates, the hono­ra­ry cour­ty­ard, the lookout bas­ti­on, the pala­ce, the wes­tern ter­ra­ce, the nort­hern walls, the Lugins­land Bas­ti­on, the cast­le wine­ry, the sout­hwest bas­ti­on, the foun­da­ti­ons of the Gre­at Mora­vian basi­li­ca from the 9th cen­tu­ry, and the Church of St. Savi­or from the 11th cen­tu­ry, the cis­tern (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board).

In the cour­ty­ard of the cast­le pala­ce, as well as on the nort­hern ter­ra­ce of the area, archa­e­olo­gists from the City Ins­ti­tu­te for the Pro­tec­ti­on of Monu­ments found remains of uni­que archi­tec­tu­re dating back to the 1st cen­tu­ry BC. The dis­co­ve­ry inc­lu­ded gold coins with the insc­rip­ti­on Bia­tec. His­to­rians agree that it is the most repre­sen­ta­ti­ve struc­tu­re north of the Alps from the late La Tène peri­od. The cast­le appa­ren­tly hou­sed the acro­po­lis of one of the most sig­ni­fi­cant Cel­tic for­ti­fi­ca­ti­ons – an oppi­dum in Cen­tral Euro­pe. ​“The­se objects were built with Roman cons­truc­ti­on tech­ni­qu­es and are a uni­que find not only in terms of the­ir age but also the­ir quali­ty. They pre­ser­ved the ori­gi­nal inte­ri­or plas­ter and cast slabs with sto­ne deco­ra­ti­on, which have no paral­lel in Slo­va­kia,” says Štas­sel (Krá­ko­vá). Archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 2008 chan­ges the view of Bra­ti­sla­va­’s Cel­tic past; the cast­le was the seat of a Cel­tic prin­ce named Bra­slav, who cal­led upon crafts­men from Rome to modi­fy and build the resi­den­ce accor­ding to Roman kno­wled­ge. In addi­ti­on to Roman cera­mics, amp­ho­rae, bells, and the gold and sil­ver tre­a­su­re of the prin­ce, the dis­co­ve­ry inc­lu­ded the first gold coin named Non­nos (Dani­he­lo­vá).

The cast­le hill is the first hill of the Litt­le Car­pat­hians. Bra­ti­sla­vans, as well as non-​locals, enjoy visi­ting Bra­ti­sla­va Cast­le. The­re is a nice view of the sur­roun­ding area from the­re. The part behind the main buil­ding, towards the Old Town, is full of gre­e­ne­ry, with a rela­ti­ve­ly lar­ge and flat spa­ce whe­re quite a few peop­le gat­her, espe­cial­ly in the sum­mer. Being in the cen­ter, the cast­le is very easi­ly and quick­ly acces­sib­le. Exhi­bi­ti­ons, con­certs, the­at­ri­cal per­for­man­ces, and vari­ous social events take pla­ce at the cast­le, and many events have the­ir begin­nings here.


Die Bra­ti­sla­va Burg ist eine bede­uten­de Domi­nan­te von Bra­ti­sla­va, und die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Bra­ti­sla­va stammt aus den Salz­bur­ger Anna­len von 907 im Zusam­men­hang mit der Sch­lacht von Bre­za­laus­purc und den Ungarn. Der Burg­berg war bere­its in der spä­ten Ste­in­ze­it besie­delt, wobei die ers­ten bekann­ten Bewoh­ner Kel­ten waren (bra​ti​sla​va​.sk). Die Spu­ren der ältes­ten Besied­lung stam­men vor etwa 4500 Jah­ren aus der Eneolith-​Zeit (Boleráz-​Gruppe). Es wird ange­nom­men, dass es eine befes­tig­te Sied­lung gab, aber direk­te Bewe­i­se wur­den nicht gefun­den. Aus der Hallstatt-​Zeit wur­den auf der öst­li­chen Sei­te Spu­ren von in den Fel­sun­ter­grund geg­ra­be­nen Behau­sun­gen, soge­nann­te Erd­hüt­ten, ent­dec­kt (wiki​pe​dia​.sk). Aus der Latène-​Zeit, der Blüte­ze­it der kel­tis­chen Zivi­li­sa­ti­on, gibt es Spu­ren von Oppi­da sowie kel­tis­chen Mün­zen, den Bia­tecs (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). Aus dem 9. bis 11. Jahr­hun­dert wur­den auf der öst­li­chen Ter­ras­se der Burg bear­be­i­te­te Ste­i­ne, Frag­men­te von Insch­rif­ten und Über­res­te von Zie­geln mit Mar­kie­run­gen der XIV. römis­chen Legi­on gefun­den. Die­se Fun­de bele­gen die Anwe­sen­he­it des römis­chen Vol­kes auf der Bur­gak­ro­po­lis im 2. bis 3. Jahr­hun­dert. Es ist sicher, dass dies aus stra­te­gis­cher Sicht ein außer­ge­wöhn­li­cher Ort war und für die Plat­zie­rung einer Mili­tär­be­sat­zung von unschätz­ba­rem Wert war, ins­be­son­de­re wäh­rend der römisch-​germanischen Mili­tär­kon­tak­te (z. B. Mar­ko­man­nen­krie­ge). Um die Wen­de vom 5. zum 6. Jahr­hun­dert steht es im Zei­chen der sla­wis­chen Besied­lung. Ab der ers­ten Hälf­te des 9. Jahr­hun­derts gab es hier ein befes­tig­tes Zen­trum mit Block­hä­u­sern, einem Palast, einer frü­hro­ma­nis­chen dre­is­chif­fi­gen Basi­li­ka, einem Fried­hof und lan­dwirts­chaft­li­chen Gebä­u­den. Die Befes­ti­gung hielt bis Ende des 14. Jahr­hun­derts, als sie durch ste­i­ner­ne gotis­che Mau­ern ersetzt wur­de (wiki​pe​dia​.sk).

Vier Jahr­hun­der­te lang bil­de­te die Donau die nörd­li­che Gren­ze des Römis­chen Rei­ches – Limes Roma­nus. Die Sla­wen errich­te­ten im 9. Jahr­hun­dert eine star­ke Fes­tung, die ein bede­uten­des Zen­trum des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches wur­de (bra​ti​sla​va​.sk), sowohl geist­lich als auch welt­lich für ein größe­res Gebiet. Die fürst­li­che Fami­lie und der kirch­li­che Wür­den­trä­ger (wiki​pe​dia​.sk) leb­ten hier. Die Bra­ti­sla­va Burg ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal und dient heute das ers­te Stock­werk reprä­sen­ta­ti­ven Zwec­ken des slo­wa­kis­chen Nati­onal­rats, wäh­rend die ande­ren Räu­me die Samm­lun­gen des Slo­wa­kis­chen Nati­onal­mu­se­ums beher­ber­gen – die Auss­tel­lun­gen Schät­ze alter Zei­ten und His­to­ris­ches Muse­um (bra​ti​sla​va​.sk). Der heuti­ge Name der Burg lei­tet sich von der Bez­e­ich­nung Bre­za­lus­purch ab, die 907 in den Salz­bur­ger Anna­len erwähnt wur­de. Im Jahr 1042 wird es in Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con als Bre­ze­burg erwähnt, in den Altheus-​Analen von 1052 als Pre­slav­vas­purch, im Jahr 1108 als Bres­burg, was spä­ter zum heuti­gen deuts­chen Pre­ss­burg wur­de (wiki​pe​dia​.sk). Alle die­se Namen haben ihren Urs­prung im Namen Bra­slav oder Pre­slav. Es könn­te ein Mitg­lied einer bede­uten­den Adels­fa­mi­lie gewe­sen sein (Jozef Hlin­ka, 1982). Der deuts­che His­to­ri­ker Aven­ti­nus gibt Wra­tiss­la­bur­gium an, nach Vra­ti­slav, der die Burg im Jahr 805 repa­rie­ren ließ. Eine ande­re Bez­e­ich­nung ist Cas­trum Bosan, oder Bas­sa, Possen, spä­ter Poson, Poso­nium, was wahrs­che­in­lich zur unga­ris­chen Bez­e­ich­nung Pozso­ny führ­te (wiki​pe​dia​.sk).

Der Kro­nen­turm stammt aus dem 13. Jahr­hun­dert. Unter der Herrs­chaft von Sigis­mund von Luxem­burg (1387 – 1437) wur­de die Burg gotisch umge­baut. Nach 1526 war es der Sitz der unga­ris­chen Köni­ge. Unter Maria The­re­sia (1740 – 1780) wur­de die Burg in eine luxu­ri­öse baroc­ke Resi­denz umge­wan­delt. Im Jahr 1811 brann­te es nie­der und die Rekons­truk­ti­on begann erst 1953. Heute wird die Burg vom Büro des Nati­onal­ra­tes der Slo­wa­kis­chen Repub­lik ver­wal­tet. Hier befin­den sich das His­to­ris­che und das Musik­mu­se­um des Slo­wa­kis­chen Nati­onal­mu­se­ums. Die Burg bes­teht aus vers­chie­de­nen Tei­len: Wie­ner, Sigis­munds, Niko­laus’ und Leopolds Tor, der Ehren­hof, dem Aus­sichts­bas­ti­on, dem Palast, der west­li­chen Ter­ras­se, den nörd­li­chen Mau­ern, dem Luginsland-​Turm, der Burg­kel­le­rei, dem südwest­li­chen Bas­ti­on, den Fun­da­men­ten der Gro­ßmäh­ris­chen Basi­li­ka aus dem 9. Jahr­hun­dert und der Kir­che des Hei­lands aus dem 11. Jahr­hun­dert, dem Was­ser­tank (Quel­le: Informationstafel).

Auf dem Hof des Burg­pa­las­tes, eben­so wie auf der Nord­ter­ras­se des Gelän­des, fan­den Archä­o­lo­gen des Stad­tins­ti­tuts für Denk­mals­chutz im Jahr 2008 Über­res­te ein­zi­gar­ti­ger Archi­tek­tu­ren aus dem 1. Jahr­hun­dert vor Chris­tus. Der Fund ent­hielt auch gol­de­ne Mün­zen mit der Insch­rift Bia­tec. His­to­ri­ker sind sich einig, dass es sich um das reprä­sen­ta­tivs­te Gebä­u­de nörd­lich der Alpen aus der spä­ten La-​Tène-​Zeit han­delt. Die Burg war also in der Ver­gan­gen­he­it die Akro­po­lis einer der wich­tigs­ten kel­tis­chen Fes­tun­gen – dem Oppi­dum in Mit­te­le­uro­pa. ​“Die­se Objek­te wur­den mit römis­cher Bau­tech­nik gebaut und sind ein ein­zi­gar­ti­ger Fund, nicht nur in Bez­ug auf ihr Alter, son­dern auch auf ihre Quali­tät. In ihnen haben sich die urs­prün­gli­chen Innen­put­ze und die gegos­se­nen Flie­sen mit Ste­in­ver­zie­run­gen erhal­ten, die in der Slo­wa­kei ihresg­le­i­chen suchen”, sagt Štas­sel (Krá­ko­vá). Die archä­o­lo­gis­che Fors­chung von 2008 ändert den Blick auf die kel­tis­che Ver­gan­gen­he­it von Bra­ti­sla­va. Die Burg war der Sitz eines kel­tis­chen Fürs­ten, der Han­dwer­ker aus Rom als Gefol­ge hat­te, die ihm die Unter­kunft nach römis­chem Vor­bild ges­tal­te­ten und errich­te­ten. Es wur­den unter ande­rem römis­che Kera­mik, Amp­ho­ren, Gloc­ken, ein gol­de­ner und sil­ber­ner Schatz des Fürs­ten gefun­den. Ein­zi­gar­tig ist der Fund der ers­ten gol­de­nen Mün­ze mit dem Namen Non­nos (Dani­he­lo­vá).

Der Burg­berg ist der ers­te Hügel der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Die Bra­ti­sla­va­er und Nicht-​Bratislavaer gehen ger­ne auf die Bra­ti­sla­va Burg. Von dort aus hat man einen ziem­lich schönen Blick auf die wei­te Umge­bung. Der Teil hin­ter dem Haupt­ge­bä­u­de in Rich­tung der Alts­tadt ist vol­ler Grün­flä­chen und bie­tet einen ziem­lich gro­ßen und fla­chen Raum, in dem sich im Som­mer ziem­lich vie­le Men­schen auf­hal­ten. Da die Burg im Zen­trum liegt, ist sie sehr leicht und schnell erre­ich­bar. Auf der Burg fin­den Auss­tel­lun­gen statt, im Som­mer Kon­zer­te, The­a­te­rauf­füh­run­gen, vers­chie­de­ne gesells­chaft­li­che Verans­tal­tun­gen begin­nen hier.


A Bra­ti­sla­vai vár a bra­ti­sla­vai város egy­ik jelen­tős domi­nán­sa, és Bra­ti­sla­va első írá­sos emlí­té­se a 907-​es Bavor­nál és a magy­arok­nál vívott csa­ta kapc­sán sze­re­pel a szalz­bur­gi évköny­vek­ben. A vár­he­gy már a késő kőkors­zak­ban is lakott volt, az első ismert lakók a kel­ták vol­tak (bra​ti​sla​va​.sk). A leg­ré­geb­bi tele­pülés nyo­mai min­te­gy 4500 évvel eze­lőtt­ről, az ene­oli­ti­kum kors­za­ká­ból (Boleráz-​csoport) szár­ma­znak. Fel­te­he­tő, hogy erődí­tett tele­pülés léte­zett, de köz­vet­len bizo­ny­í­té­ko­kat nem talál­tak. A latén kor­ból kele­ti olda­lán meg­fi­gy­el­he­tők a kőzet­be mély­edt kuny­hók marad­vá­ny­ai (wiki​pe​dia​.sk). A kel­ta civi­li­zá­ció virág­ko­ra, a latén kor­ból oppi­da nyo­mai és kel­ta érmék, a Bia­tecs (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). A 9. és 11. szá­zad­ból szár­ma­zó dol­go­zott kőze­tek, feli­rat­ma­rad­vá­ny­ok és a XIV. római légió jel­zé­se­i­vel ellá­tott tég­la­ma­rad­vá­ny­o­kat talál­tak a vár kele­ti teras­zán. Ezek a lele­tek a római nép jelen­lé­tét iga­zol­ják a vár akro­po­lis­zán a 2. és 3. szá­zad­ban. Biz­tos, hogy stra­té­giai szem­pont­ból kivé­te­les hely volt és kato­nai poszt rés­ze lehe­tett, különösen a római-​germán kato­nai kapc­so­la­tok ide­jén (pél­dá­ul a mar­ko­mann hábo­rúk). Az 5. és a 6. szá­zad for­du­ló­ján a szlá­vok lete­le­pe­dé­se jel­lem­zi. Az 9. szá­zad első felé­ben itt már erődí­tett köz­pont volt fahá­zak­kal, palo­tá­val, korai román három­ha­jós bazi­li­ká­val, teme­tővel és gaz­da­sá­gi épüle­tek­kel. Az erődít­mé­ny a 14. szá­zad végé­ig áll­ta meg, ami­kor kőből kés­zült gót falak­kal hely­et­te­sí­tet­ték (wiki​pe​dia​.sk).

Négy évs­zá­za­don keresz­tül a Duna alkot­ta a Római Biro­da­lom észa­ki hatá­rát – a Limes Romanus‑t. A szlá­vok az 9. szá­zad­ban mege­rősí­tett erődöt épí­tet­tek, ame­ly jelen­tős köz­pont­tá vált a Nagy-​Morva Biro­da­lom­nak (bra​ti​sla​va​.sk), mind szel­le­mi, mind vilá­gi szem­pont­ból egy nagy­obb terület szá­má­ra. Itt élt a her­ce­gi csa­lád és a keresz­té­ny egy­ház mél­tó­sá­go­sa (wiki​pe​dia​.sk). A bra­ti­sla­vai vár nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék, és jelen­leg a Szlo­vák Nemze­ti Tanács első eme­le­tét a Szlo­vák Nemze­ti Múze­um gyűj­te­mé­ny­ei­nek repre­zen­ta­tív célok­ra hasz­nál­ja – Az ősi korok kinc­sei és Tör­té­ne­ti múze­um kiál­lí­tá­sai (bra​ti​sla​va​.sk). A vár mai neve a 907-​es Bre­za­laus­purc név alap­ján szár­ma­zik a szalz­bur­gi évköny­vek­ből. 1042-​ben Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con­ban Bre­ze­burg­ként emlí­tik, 1052-​ben az Altheus-​análokban Pre­slav­vas­purch­ként, 1108-​ban Bres­burg­ként, ami a mai német Pozso­nyt ered­mé­ny­ez­te (wiki​pe​dia​.sk). Ezek a nevek mind Bra­slav vagy Pre­slav név ere­de­tét jel­zik. Valós­zí­nűleg egy jelen­tős neme­si csa­lád tag­ja lehe­tett (Jozef Hlin­ka, 1982). A német tör­té­nész Aven­ti­nus Wra­tiss­la­bur­giu­mot mond, Vra­ti­slav alap­ján, aki a várat 805-​ben javí­tot­ta meg. Más néven Cas­trum Bosan, vagy Bas­sa, Possen, később Poson, Poso­nium, ami valós­zí­nűleg a magy­ar Pozso­ny elne­ve­zés­hez veze­tett (wiki​pe​dia​.sk).

A Koro­na toro­ny a 13. szá­zad­ból szár­ma­zik. Luxem­bur­gi Zsig­mond ural­ko­dá­sa alatt (1387 – 1437) a vár góti­kus áta­la­ku­lá­son ment keresz­tül. 1526 után Magy­arors­zág kirá­ly­ai­nak lak­he­lye. Mária Teré­zia (1740 – 1780) ide­jén a vár luxus barokk rezi­den­ciá­vá vál­to­zott. 1811-​ben leé­gett, a hely­re­ál­lí­tás csak 1953-​ban kez­dődött. A várat jelen­leg a Szlo­vák Köz­tár­sa­ság Nemze­ti Tanác­sá­nak Hiva­ta­la keze­li. Itt talál­ha­tó a Szlo­vák Nemze­ti Múze­um Kinc­sei a régi idők és a Tör­té­ne­ti múze­um kiál­lí­tá­sai. A várat külön­böző rés­zek alkot­ják: béc­si, Zsig­mond, Miku­lás és Lipót kapu, tisz­te­let­be­li udvar, kilá­tó bás­tya, palo­ta, nyuga­ti terasz, észa­ki falak, Lugins­land bás­tya, vár­bo­roz­da, dél­ny­uga­ti bás­tya, a 9. szá­za­di nagy-​morva bazi­li­ka alap­jai és a 11. szá­za­di Szent Meg­vál­tó tem­plom, cisz­ter­na (For­rás: Infor­mač­ná tabuľa).

A vár­pa­lo­ta udva­rán, vala­mint az épüle­te­gy­üt­tes észa­ki teras­zán a váro­si műem­lék­vé­del­mi inté­zet régés­zei egy­edülál­ló 1. szá­za­di épí­tés­ze­ti marad­vá­ny­ok­ra buk­kan­tak. A lelet rés­zét képez­te a Bia­tec feli­ra­tú ara­ny­ér­mék is. A tör­té­nés­zek egy­etér­te­nek abban, hogy ez a terület az észak-​alföldi későró­mai kor­ból szár­ma­zó leg­ré­te­ge­sebb épít­mé­nye. A lele­tek között ere­de­ti bel­ső vako­la­tok és kőbur­ko­la­tok is meg­ma­rad­tak, ame­ly­eket kődís­zek­kel dís­zí­tet­tek, és ame­ly­ek­nek Szlo­vá­kiá­ban nincs pár­ja – mond­ja Štas­sel (Krá­ko­vá). Az 2008-​as régés­ze­ti kuta­tás meg­vál­toz­tat­ja a bra­ti­sla­vai kel­ta múlt látás­mód­ját, a vár egy kel­ta feje­de­lem szék­he­lye volt, aki római kéz­műve­se­ket hívott maga mel­lé, hogy azok a római isme­re­tek alap­ján kia­la­kít­sák és felé­pít­sék a szék­he­ly­ét. A római kerá­mia, amfo­rák, haran­gok, a feje­de­lem arany- és ezüs­tkinc­sei is meg­ta­lál­ha­tók. Az egy­edi­sé­gét azon­ban az első Non­nos nevű ara­ny érmé­nek a fel­fe­de­zé­se jelen­ti (Dani­he­lo­vá).

A vár­he­gy a Kis-​Kárpátok első domb­ja. A bra­ti­sla­vaiak és a nem bra­ti­sla­vaiak szí­ve­sen láto­gat­nak a Bra­ti­sla­vai vár­ba. Innen egész szép kilá­tás nyí­lik a kör­ny­ező terüle­tek­re. Az épület főé­püle­té­től dél­re lévő rész teli van zöld terüle­tek­kel, meg­le­he­tősen nagy és sík terület­tel, ahol nyá­ron elég sok ember tar­tóz­ko­dik. Mivel a vár a város­köz­pont­ban talál­ha­tó, nagy­on kön­ny­en és gyor­san elér­he­tő. A váron kiál­lí­tá­sok, nyá­ron kon­cer­tek, szín­há­zi előa­dá­sok, külön­böző tár­sa­dal­mi ese­mé­ny­ek is zajlanak.


Odka­zy

  • Miloš Kre­ko­vič – Bra­ti­slav­ský hrad
  • Jozef Hlin­ka, 1982: Bra­ti­slav­ská min­cov­ňa, Obzor, Bra­ti­sla­va, s. 17
  • Tatia­na Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975: Bra­ti­slav­ský hrad v 9. – 12. sto­ro­čí. Obzor, Bra­ti­sla­va, s. 13
  • Doro­ta Krá­ko­vá, Lea Lovíš­ko­vá – Poklad z bra­ti­slav­ské­ho hra­du pri­krý­va­jú betónom
  • Pavol Fun­tál – Naj­väč­ším lákad­lom mes­ta je obrá­te­ný stôl
  • Šte­fan Hol­čík, Oto Lim­pus – Voja­ci spa­li nad puš­ným pra­chom v baštách
  • Jana Hut­ťa­no­vá – Prí­beh Bra­ti­slav­ské­ho hradu
  • Jozef Terem – Bra­ti­slav­ský hrad
  • Jana Dani­he­lo­vá – Bra­ti­slav­ský hrad pozý­va do Klenotnice
  • Šte­fan Hol­čík, Oto Lim­pus – Z vnút­ro­mest­ské­ho par­ku zosta­lo torzo
  • Vla­di­mír Jan­cu­ra – Bra­ti­slav­ský hrad chce­li po niči­vom požia­ri zbúrať
  • Mila­da Čecho­vá – Dlaž­ba na hra­de by moh­la byť rímska
  • Rekon­štruk­cia Bra­ti­slav­ské­ho hradu
  • Igor Jano­ta – Vyob­ra­ze­nie Bra­ti­slav­ské­ho hra­du vo Vie­den­skej kronike
  • Ľuboš Vodič­ka, Ota­kar Brandos
  • His­tó­ria Bra­ti­slav­ské­ho hradu
  • Tomáš Šere­da
  • Pod­hra­die
  • Bra­ti­slav­ský hrad
  • Archi­por­tal
  • bra​ti​sla​va​.xf​.cz
  • Zamky​.sk
  • Face­bo­ok
  • Wiki​pe​dia​.sk

TOP

Všet­ky

Súvisiace články

  • Bra­ti­slav­ské Sta­ré Mesto
  • Bra­ti­sla­va – krá­sa­vi­ca na Dunaji
  • Hrad Devín

Use Facebook to Comment on this Post

  • Bra­ti­sla­va – krá­sa­vi­ca na Duna­ji (18.7%)
  • Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie v Šte­fa­no­vej (13.7%)
  • Píla – dedi­na pod Čer­ve­ným Kame­ňom (12.7%)
  • Tiso­vé ska­ly (12.7%)
  • Hrad Devín (10.9%)
  • Spiš­ský hrad – pýcha Slo­ven­ska (10.1%)
  • Slo­ven­sko – kra­ji­na v srd­ci Euró­py (8.5%)
  • Pieš­ťa­ny – pokoj­né kúpeľ­né mes­to na Pova­ží (8.1%)
  • Ban­ská Štiav­ni­ca – sala­man­dro­vé mes­to zo zozna­mu UNESCO (8%)
  • Bec­kov­ský hrad (7.8%)
Posted in Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské, StavbyTagged Akropola, akropoly, Altaišské anály, archeológia, barokové hrady, barokové rezidencie, bašta Luginsland, bastióny, bašty, Bavori, baziliky, behy, Betlehemy, Biatec, biateky, Bosan, brány, Braslav, Bratislava, Bratislavský hrad, Braunsberg, Bresburg, Brezaluspurch, Brezeburg, castrum Bosan, čestné nádvoria, cisterny, divadelné predstavenia, dokumenty, dokumenty v čase, Dóm svätého Martina, Dunaj, expozície, gotická architektúra, Henri-Manni Augiensis Chronicon, história, Historické múzeum, hmly, Horné Považie, hradby, hradné vinárne, hrady, hrady v noci, hranica Rímskej ríše, hudobné múzeá, kamene, Kelti, keltská kultúra, keltské hradiská, keramika, klenoty dávnej doby, koncerty, Korunná veža, kostol svätého Spasiteľa, kostoly, krajina, L.A., ľad, Leopoldova brána, Limes Romanus, lov, Luginsland, maďari, Malé Karpaty, Mária Terézia, Mikuláš, Mikulášska brána, mince, mincovne, most Apollo, most SNP, mosty, múzeá, nábrežie Dunaja, Národná rada Slovenskej republiky, národné kultúrne pamiatky, noci, Nonnos, Nový most, oppidum, osídlenia hradu, paláce, Podunajsko, Poson, Posonium, Possen, Pozsony, predstavenia, Preš, Preslav, Preslavvaspurch, Pressburg, Rajecká Lesná, Rakúsko, rekonštrukcie, rekonštrukcie hradov, rezbárske diela, Rím, Rímska ríša, rímske osídlenia, Salzburgské anály, schody, sídliská, Slovania, slovanské osídlenia, Slovenská národná rada, Slovenské národné múzeum, Slovensko, sochy, soli, Soľnohradské letopisy, spoločenské akcie, Staré mesto, stavby, stopy, stromy, Svätopluk, svetlo, terasy, uhorskí králi, uličky, umelecké diela, Vajanské námestie, Veľká Morava, Veľkomoravská ríša, veľkomoravské baziliky, Viedenská brána, vlády, vojaci, Vratislav, východy slnka, výhľady, vyhliadkové bastióny, vyhorenie hradu, výstavy, Wratisslaburgium, zemnice, Žigmund Luxemburgský, Žigmundova brána, zruby

Obsah

986 člán­kov
277 kategórií
28,277 kľú­čo­vých slov
1,682,959 slov
1,242 autorov
1,887 zdrojov
55 prispievateľov
Na pre­čí­ta­nie tre­ba – 21 minutes

Kategórie

Hľadaj

Súvisiace články

  • Bratislavské Staré Mesto
  • Bratislava - krásavica na Dunaji
  • Hrad Devín

Novinky

  • Západoafrická cichlida Hemichromis bimaculatus
  • Melanochromis cyaneorhabdos – Melanochromis cf. maingano
  • Žaby
  • Aulonocara sp. Fire Fish
  • Krajina – najkrajšie fotografie krajiny
  • Príroda krásna, pretrvávajúca
  • Slovensko – krajina v srdci Európy
  • Vianoce v Piešťanoch
  • N‑rozmerný priestor – svet, ktorého sme súčasťou
  • Vtáky v Piešťanoch
  • Flóra v Piešťanoch
  • Jazierka v Piešťanoch
  • Panorámy
  • Senec
  • Hainburg an der Donau
  • Dreviny
  • Základné informácie o www​.sozo​.sk a o mne
  • Modrová horáreň
  • Siluety
  • Kežmarský štít

Najčítanejšie za 90 dní

  • Krajina - najkrajšie fotografie krajiny (43061)
  • Žaby (21852)
  • Dreviny (18131)
  • Melanochromis cyaneorhabdos – Melanochromis cf. maingano (13287)
  • Slovensko - krajina v srdci Európy (12812)
  • Aulonocara sp. Fire Fish (12222)
  • Jazierka v Piešťanoch (12106)
  • Vianoce v Piešťanoch (5865)
  • Vtáky v Piešťanoch (5780)
  • Hainburg an der Donau (5408)
  • Príroda krásna, pretrvávajúca (3842)
  • Senec (3700)
  • Panorámy (3613)
  • N-rozmerný priestor - svet, ktorého sme súčasťou (249)
  • Flóra v Piešťanoch (113)
  • Západoafrická cichlida Hemichromis bimaculatus (20)

Najčítanejšie za rok

  • Krajina - najkrajšie fotografie krajiny (43061)
  • Žaby (21852)
  • Dreviny (18131)
  • Devínske jazero (13296)
  • Melanochromis cyaneorhabdos – Melanochromis cf. maingano (13287)
  • Lednice - súčasť svetového kultúrneho dedičstva (13148)
  • Slovensko - krajina v srdci Európy (12812)
  • Aulonocara sp. Fire Fish (12222)
  • Jazierka v Piešťanoch (12106)
  • Mačky (11150)

Najčítanejšie články

  • Chované ryby a vodné rastliny (85077)
  • Malý atlas rýb (71071)
  • Choroby rýb a ich liečenie (67140)
  • Piešťany - pokojné kúpeľné mesto na Považí (65976)
  • Ja a fotografovanie (65029)
  • Založenie akvária (58206)
  • Najbežnejší prísavník Ancistrus cf. cirrhosus (54583)
  • Vodné rastliny (52468)
  • Výživa rýb (50495)
  • Superstar na Slovensku a v Česku (50268)
  • Rozmnožovanie rýb a vodných rastlín (49177)
  • Čunovský vodácky areál (47081)
  • Plazy (47017)
  • Cicavce (45516)
  • Živorodky - ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti (44536)
  • Krajina - najkrajšie fotografie krajiny (43061)
  • Živá potrava z prírody - blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach (41485)
  • Tropikárium Budapešť (40962)
  • Parametre vody (40390)
  • Malý atlas vodných rastlín (37084)

Jazyk /​Language

Podľa kreditu

01 - najlepšie 02 - skvelé 03 - výborné 04 - veľmi dobré 05 - dobré 06 - priemerné 07 - slabšie 08 - slabé 09 - veľmi slabé 10 - najslabšie

Kľúčové slová

biotopy (84) Bratislava (181) cesty (151) cichlidy (86) dokumenty (96) Dolné Považie (107) história (80) hrady (118) kostoly (185) krajina (461) lesy (98) línie (89) Malé Karpaty (83) Martin (80) mestá (119) Morava (80) obce (135) odrazy (102) Piešťany (126) Podunajsko (96) pohyb (73) polia (88) príroda (468) prírodné rastliny (98) Rakúsko (101) rastliny (128) reportáže (90) rieky (91) ryby (194) skaly (150) Slovensko (555) Spiš (70) stavby (106) stromy (195) svetlo (71) Tatry (77) voda (78) vtáky (84) Vysoké Tatry (105) výstavy (72) zima (79) Česko (121) čas (75) ľad (72) živočíchy (249)

Tags

African cichlids (50) agriculture (37) animals (174) aquaristics (52) aquarium (35) aquarium fish (43) art (36) Austria (32) biodiversity (33) biotopes (83) birds (26) Bratislava (54) buildings (94) castles (38) cichlids (58) cities (88) cultural events (29) cultural heritage (30) Czechia (27) Danube region (35) exhibitions (35) families (27) fish (118) fish breeding (30) High Tatras (45) hiking (43) hills (26) history (26) Liptov (35) livebearers (29) Lower Považie (41) Moravia (28) Myjava (28) national cultural monument (26) nature (322) Orava (31) Piešťany (54) plants (69) Považie (37) Slovakia (421) Small Carpathians (26) Spiš (27) Tatras (37) tourism (43) Upper Považie (27)

Autori

Ad Konings (4) Alexandra Podolinská (4) Branislav Cigánik (7) Dano Kurek (4) Dušan Jurčacko (4) Elena Halická (11) Irena Šimuneková (9) Ivana Kaclíková (4) Ivan Bohuš (4) Ivan Čillík (4) Jaroslav Hrabě (4) Jozef Javurek (9) Jozef Terem (9) Julka Rončová (6) Ján Serbák (14) Ján Urda (17) Karol Srnec (5) Kornel Duffek (6) Marc Elie­son (18) Margaréta Halická (25) Markéta Rejlková (7) Martina Haratíková (6) Martin Haláč (8) Martin Kiňo (10) Michael K. Oliver (5) Michal Toufar (4) Michal Uriča (4) Michal Šimkovic (4) Miroslav Lisinovič (11) Monika Nosková (5) Oskár Mažgút (4) Otakar Brandos (9) Oľga Magalová (5) Petr Novák (4) Renáta Jaloviarová (5) Roman Slaboch (7) Róbert Toman (5) Sam Bors­tein (4) Tomáš Hudcovič (8) Tomáš Šereda (6) Vilém Křečan (11) Václav Sulek (6) Zuzana Minarovičová (4) Ľubomír Motyčka (9) Ľuboš Vodička (5)

Zdroje

aktuality.sk (18) akvarista.cz (34) akvarko.cz (10) apsida.sk (29) blogspot.com (14) blogspot.sk (15) ceskesvycarsko.cz (10) cestovatel.eu (11) cichlid-forum.com (30) cs.wikipedia.org (81) de.wikipedia.org (12) dennikn.sk (10) dobrodruh.sk (13) en.wikipedia.org (92) enviroportal.sk (10) ephoto.sk (24) facebook.com (131) fishbase.org (66) fishprofiles.com (11) gcca.net (11) google.com (10) hiking.sk (18) idnes.cz (15) infoglobe.sk (11) instagram.com (11) kudyznudy.cz (25) mistopisy.cz (9) muzeum.sk (13) panorama.sk (10) piestanskydennik.sk (12) piestany.sk (10) planetslovakia.sk (12) pnky.sk (9) pravda.sk (44) rybicky.net (21) seriouslyfish.com (14) sk.wikipedia.org (266) slovakia.travel (18) sme.sk (108) treking.cz (13) vysoke-tatry.info (14) wikitravel.org (15) wordpress.com (11) youtube.com (17) zoznam.sk (11)

Prispievatelia

Adam Lewicki Adam Pernica Branislav Cigánik Dušan Beláň Elena Halická Eva Kaclíková František Debre František Kaclík Heliodor Macko Ivana Kaclíková Ivan Vyslúžil Jakub Dadák Jaroslav Hrabě Julka Rončová Juraj Ležovič Ján Iskra Júlia Rončová Kornel Duffek Marián Stieranka Marián Válek Markéta Rejlková Martin Dratva Martin Fodor Martin Haláč Matej Follrich Matej Follrich Milan Kánya Milan Sabo Milo Pešek Miloš Chmelko Miloš Gnida Miroslav Konôpka Nora Lukačovičová Norbert Sabat Oľga Magalová Oľga Magalová Patrik Bíro Pavol Kaclík Pavol Papson Peter Greguš Peter Kolár Romana Kaclíková Roman Slaboch Róbert Toman Tomáš Hudcovič Viktor Blaho Vilém Křečan Vladimír Hebert Vladimír Pazdera Yveta Kaclíková

Počasie

Copyright © 2025 Skala. All rights reserved.
Photo Perfect Pro by WEN Themes