2009, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devínska Nová Ves – mestská časť Bratislavy

Hits: 2274

Devín­ska Nová Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 172 met­rov nad morom. Na plo­che 24.22 km2 žije asi 16 000 oby­va­te­ľov. Leží na okra­ji Záhor­skej níži­ny a na úpä­tí Devín­skej Koby­ly. Čle­ní sa na tie­to miest­ne čas­ti: Devín­ske Jaze­ro, Kos­tol­né, Pod­hor­ské, Pau­lin­ské, Síd­lis­ko Stred, Vápen­ka. Devín­ska Nová Ves je význam­ných želez­nič­ným uzlom. Nachá­dza sa tu auto­mo­bil­ka Volk­swa­gen Slo­va­kia a.s.. V minu­los­ti tu exis­to­va­la úzko­roz­chod­ná trať, kto­rá spá­ja­la dneš­nú sta­ni­cu s Deví­nom. Bola využí­va­ná pred 2. sve­to­vou voj­nou na tran­s­port rudy zo západ­né­ho úpä­tia Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza­la sa tu vápen­ka. V 18. sto­ro­čí tu bola vybu­do­va­ná pies­ko­vá baňa s lanov­kou na Sand­ber­gu, pomo­cou kto­rej sa pre­vá­žal pie­sok na lode na rie­ku Mora­va. V roku 1870 vzni­kol kame­ňo­lom a teheľ­ňa. Pôvod­ný asfal­to­vý pohra­nič­ný chod­ník, tzv. “sig­nál­ka” z čias želez­nej opo­ny, dnes slú­ži ako cyk­lo­tra­sa (Wiki­pe­dia). 

Pôvod­ný názov obce je Nová Ves (devin​ska​no​va​ves​.sk). Ďal­šie his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Nova Wass, Divin-​Új-​Falu, Wyfa­lu, Theben-​Neudorf, Dévé­ny­új­fa­lu, Neudorf an der March (Wiki­pe­dia). Prvý krát je Devín­ska Nová Ves písom­ne spo­mí­na­ná až v roku 1451 (devin​ska​no​va​ves​.sk). Uni­kát­ne sú nále­zy doku­men­tu­jú­ce slo­van­sko – avar­ské osíd­le­nie. Nachá­dza sa tu jed­no z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších poh­re­bísk zo 7 až 9 sto­ro­čia. Na dvoch návršiach nad morav­skou nivou stá­li pri štvr­ti nazý­va­nej Slo­vi­nec v 9.storočí dve veľ­ko­mo­rav­ské pev­nos­ti. Na men­šej plo­ši­ne dol­né­ho kop­ca dol­né­ho kop­ca bolo opev­ne­né hra­dis­ko s ozna­če­ním “Na ska­le”. Hra­dis­ko chrá­nil 2 met­re vyso­ký ochran­ný val, násyp sa dá aj dnes roz­poz­nať v teré­ne. Hor­né hra­dis­ko s ozna­če­ním “Na pies­koch” stá­lo na vyš­šej plo­ši­ne ležia­ce nad žltou ste­nou Sand­ber­gu. Opev­ne­nie hra­dis­ka tvo­ril mohut­ný násyp z juhu posil­ne­ný prie­ko­pou. Z hra­dísk sa dalo kon­tro­lo­vať širo­ké oko­lie, naj­mä šíre Morav­ské pole na dru­hom bre­hu Mora­vy. Nie je vylú­če­né, že prá­ve tie­to hra­dis­ká boli pev­nos­ťou Dowi­na knie­ža­ťa Ras­ti­sla­va, na kto­rú pod­ľa Fuld­ských aná­lov v roku 869 neús­peš­ne úto­čil Karol, syn výcho­dof­ran­ské­ho krá­ľa Ľudo­ví­ta Nemca (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves bola pôvod­ne osa­dou pan­stva Devín (Infor­mač­ná tabuľa).

V 30-​tych tokoch 16. sto­ro­čia osa­du vydran­co­va­li cudzí žold­nie­ri pozva­ní chrá­niť Bra­ti­sla­vu pred Tur­ka­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). V 30-​tych rokoch 16. sto­ro­čia sa sem pri­sťa­ho­va­li Chor­vá­ti, kto­rí dokon­ca počtom pre­vý­ši­li pôvod­né oby­va­teľ­stvo. To vied­lo v roku 1552 ku náz­vu Chor­vát­ska Nová Ves. Názov Devín­ska Nová Ves je dolo­že­ný až z 18. sto­ro­čia. Od roku 1972 je mest­skou čas­ti Bra­ti­sla­vy (devin​ska​no​va​ves​.sk). Aj dnes tu žije naj­väč­šia chor­vát­ska men­ši­na na úze­mí Slo­ven­ska, kaž­do­roč­ne sa tu koná Fes­ti­val chor­vát­skej kul­tú­ry. Rodá­ci Devín­skej Novej Vsi: spi­so­va­te­lia Peter Piš­ťa­nek, Rudolf Slo­bo­da (Wiki­pe­dia). Po roku 1972 sa Devín­ska Nová Ves pod­stat­ne roz­ší­ri­la o nové síd­lis­ká a pod­ni­ky naj­mä auto­mo­bi­lo­vé­ho prie­mys­lu (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3620

Bra­ti­slav­ský hrad je význam­ná domi­nan­ta Bra­ti­sla­vy, ku kto­rej sa via­že aj prvá písom­ná zmien­ka o Bra­ti­sla­ve v Salz­bur­ských aná­loch z roku 907 v súvis­los­ti s bit­kou Bavo­rov a Maďa­rov. Hrad­ný kopec bol osíd­le­ný už v nesko­rej dobe kamen­nej, prvý­mi zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (bra​ti​sla​va​.sk). Sto­py naj­star­šie­ho osíd­le­nia pochá­dza­jú spred 4500 rokov, z obdo­bia ene­oli­tu (bole­ráz­ska sku­pi­na). Pred­po­kla­dá sa exis­ten­cia opev­ne­né­ho síd­lis­ka, avšak pria­me dôka­zy sa nenaš­li. Z halš­tat­ské­ho obdo­bia sa na východ­nej stra­ne našli sto­py prí­byt­kov zahĺbe­né do skal­né­ho pod­lo­žia – zem­ni­ce (wiki​pe​dia​.sk). Z latén­skej doby, z času roz­kve­tu kelt­skej civi­li­zá­cie, sa našli sto­py oppi­da, ako aj kelt­ské min­ce, bia­te­cy (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). Z 9 až 11. sto­ro­čia sa na východ­nej tera­se hra­du našli opra­co­va­né kame­ne, frag­men­ty nápi­sov, zvyš­ky tehál ozna­če­ných kol­ka­mi XIV. rím­skej légie. Nále­zy doka­zu­jú prí­tom­nosť rím­ske­ho etni­ka na hrad­nej akro­po­le v obdo­bí 2. – 3. sto­ro­čia. Je isté, že to bolo zo stra­te­gic­ké­ho hľa­dis­ka výni­moč­né mies­to a pre umiest­ne­nie vojen­skej posád­ky (pôvod­né stav­by boli prav­de­po­dob­ne súčas­ťou vojen­skej sta­ni­ce) malo nesmier­ny význam, naj­mä v obdo­bí rímsko-​germánskych vojen­ských kon­tak­tov (napr. mar­ko­man­ských vojen). Na pre­lo­me 5. a 6. sto­ro­čia je v zna­me­ní slo­van­ské­ho osíd­ľo­va­nia. Od prvej polo­vi­ce 9. sto­ro­čia tu bolo opev­ne­né stre­dis­ko so zru­bo­vý­mi obyd­lia­mi, palá­com, pred­ro­mán­skou troj­lo­ďo­vou bazi­li­kou, cin­to­rí­nom a hos­po­dár­sky­mi objekt­mi. Opev­ne­nie vydr­ža­lo do kon­ca 14. sto­ro­čia, kedy ho nahra­di­li kamen­né gotic­ké hrad­by (wiki​pe​dia​.sk).

Po šty­ri sto­ro­čia pre­chá­dza­la Duna­jom sever­ná hra­ni­ca Rím­skej ríše – Limes Roma­nus. Slo­va­nia tu vybu­do­va­li v 9. sto­ro­čí sil­nú pev­nosť, kto­rá sa sta­la význam­ným cen­trom Veľ­ko­mo­rav­skej ríše (bra​ti​sla​va​.sk), cir­kvev­né aj svet­ské cen­trum šir­šie­ho úze­mia. Síd­li­la v ňom knie­ža­cia dru­ži­na, aj cir­ke­vý hod­nos­tár (wiki​pe​dia​.sk). Bra­ti­slav­ský hrad je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka a v súčas­nos­ti slú­ži jeho prvé poscho­die pre repre­zen­tač­né úče­ly Slo­ven­skej národ­nej rady a v ostat­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea – expo­zí­cie Kle­no­ty dáv­nej doby a His­to­ric­ké múze­um (bra​ti​sla​va​.sk). Dneš­né meno hra­du vychá­dza z pome­no­va­nia Bre­za­lus­purch, kto­ré bolo uvá­dza­né v Soľ­noh­rad­ských leto­pi­soch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con spo­mí­na Bre­ze­burg, v Altaiš­ských aná­loch v roku 1052 Pre­slav­vas­purch, v roku 1108 Bres­burg, z čoho vznik­lo dneš­né nemec­ké Pre­ss­burg (wiki​pe​dia​.sk). Všet­ky tie­to náz­vy majú pôvod s mene Bra­slav, resp. Pre­slav. Mohol to byť člen význam­nej veľ­mož­skej rodi­ny (Jozef Hlin­ka, 1982). Nemec­ký his­to­rik Aven­ti­nus uvá­dza Wra­tiss­la­bur­gium, pod­ľa Vra­ti­sla­va, kto­rý dal hrad opra­viť v roku 805. Iné pome­no­va­nie ja Cas­trum Bosan, prí­pad­ne Bas­sa, Possen, neskôr Poson, Poso­nium, čo dalo zrej­me vznik­núť maďar­ské­mu Pozso­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Z 13. sto­ro­čia pochá­dza Korun­ná veža. Za vlá­dy Žig­mun­da Luxem­bur­gs­ké­ho (1387 – 1437) hrad pre­šiel gotic­kou pre­stav­bou. Po roku 1526 je síd­lom uhor­ských krá­ľov. Za Márie Teré­zie (1740 – 1780) sa hrad pre­me­nil na luxus­nú baro­ko­vú rezi­den­ciu. V roku 1811 vyho­rel, s rekon­štruk­ci­ou sa zača­lo až v roku 1953. Dnes hrad spra­vu­je Kan­ce­lá­ria Národ­nej rady Slo­ven­skej repub­li­ky. Síd­li tu His­to­ric­ké a Hudob­né múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea. Hrad tvo­ria rôz­ne čas­ti: Vie­den­ská, Žig­mun­do­va, Miku­láš­ska a Leopol­do­va brá­na, čest­né nádvo­rie, vyhliad­ko­vý bas­ti­ón, palác, západ­ná tera­sa, sever­né hrad­by, baš­ta Lugins­land, hrad­ná viná­reň, juho­zá­pad­ný bas­ti­ón, zákla­dy veľ­ko­mo­rav­skej bazi­li­ky z 9. sto­ro­čia a kos­to­la sv. Spa­si­te­ľa z 11. st., cis­ter­na (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Na nádvo­rí hrad­né­ho palá­ca, rov­na­ko ako na sever­nej tera­se are­álu našli arche­oló­go­via Mest­ské­ho ústa­vu ochra­ny pamia­tok zvyš­ky jedi­neč­ných archi­tek­túr z obdo­bia 1. sto­ro­čia pred Kris­tom. Súčas­ťou nále­zu boli aj zla­té min­ce s nápi­som Bia­tec. His­to­ri­ci sa zhod­li, že ide o naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­šiu stav­bu sever­ne od Álp z nesko­ro­la­tén­ske­ho obdo­bia. Na hra­de sa teda v minu­los­ti nachá­dza­la akro­po­la jed­né­ho z naj­výz­nam­nej­ších kelt­ských hra­dísk – oppi­dum v stred­nej Euró­pe. „Tie­to objek­ty boli sta­va­né rím­skou sta­veb­nou tech­ni­kou a sú uni­kát­nym nále­zom nie­len z hľa­dis­ka svoj­ho veku, ale aj kva­li­ty. Zacho­va­li sa v nich pôvod­né inte­ri­é­ro­vé omiet­ky a lia­te dlaž­by s kamien­ko­vou výzdo­bou, kto­ré na Slo­ven­sku nema­jú obdo­bu,” hovo­rí Štas­sel (Krá­ko­vá). Arche­olo­gic­ký výskum z roku 2008 mení pohľad na kelt­skú minu­losť Bra­ti­sla­vy, hrad bol síd­lom kelt­ské­ho knie­ža­ťa, knie­ža si vola­lo reme­sel­ní­kov z Ríma, kto­rí mu upra­vo­va­li a posta­vi­li síd­lo pod­ľa rím­skych zna­los­tí. Našla sa okrem iné­ho rím­ska kera­mi­ka, amfo­ry, zvon, zla­tý a strie­bor­ný poklad knie­ža­ťa. Uni­ká­tom je objav prvej zla­tej min­ce s náz­vom Non­nos (Dani­he­lo­vá). 

Hrad­ný kopec je prvým kop­com Malých Kar­pát. Bra­ti­slav­ča­nia, ale aj neb­ra­ti­slav­ča­nia cho­dia radi na Bra­ti­slav­ský hrad. Je odtiaľ cel­kom pek­ný výhľad na širo­ké oko­lie. Časť za hlav­nou budo­vou sme­rom ku Sta­ré­mu mes­tu je plná zele­ne, je tu pomer­ne veľ­ký a rovi­na­tý pries­tor, kde sa naj­mä v lete zdr­žia­va dosť ľudí. Tým, že hrad je v cen­tre, je veľ­mi ľah­ko a rých­lo dostup­ný. Na hra­de sa kona­jú výsta­vy, v let­nom obdo­bí kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia, rôz­ne spo­lo­čen­ské akcie tu majú svoj začiatok.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské mestá

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8001

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo “Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by “Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC ‘05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia):

  • hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-Bystrý
  • spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teoretik)
  • maliar Domi­nik Skutecký
  • oper­ný spe­vák Mar­tin Babjak
  • oper­ný reži­sér Marián Chudovský
  • foto­graf Karol Benický
  • her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Koleník
  • hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Surový
  • bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 4301

Vyso­ké Tat­ry sú asi naj­väč­šou pýchou Slo­ven­ska. V kaž­dom prí­pa­de sú naj­vyš­ším poho­rím Slo­ven­ska. Sú to zrej­me naj­men­šie veľ­ho­ry na sve­te a ten­to uni­kát je vhod­né využiť (Peter Kac­lík). Roz­lo­ha Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u, zria­de­né­ho na úze­mí Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 dru­hov fau­ny a fló­ry. S poľ­ským Tatr­za­ńs­kim Par­kom Naro­do­wym je TANAP súčas­ťou bio­sfé­ric­kých rezer­vá­cií UNESCO (tanap​.org). Hre­beň Vyso­kých Tatier je dlhý len 26 km (vyso​ke​tat​ry​.org), jeho maxi­mál­na šír­ka je 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier a celé­ho Slo­ven­ska je Ger­la­chov­ský štít s nad­mor­skou výš­kou 2 655 met­rov nad morom (vyso​ke​tat​ry​.org). Z 35 dolín sú naj­zná­mej­šie Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká a Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Vo Vyso­kých Tat­rách sa nachá­dza 120 plies, napr. Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Sneh sa tu udr­ží 200 – 250 dní v roku, na nie­kto­rých tie­nis­tých strá­ňach sa neto­pí vôbec, roč­ný úhrn zrá­žok tu dosa­hu­je oko­lo 1 600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gic­ky sú jad­ro­vých poho­rím, jad­ro Tatier vzni­ka­lo v prvo­ho­rách, v kar­bó­ne pred 210 mili­ón­mi rokov (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na reli­éf mali hlav­ný vplyv alpín­ske ľadov­ce, kto­ré v ľado­vých dobách dosa­ho­va­li na sever­ných stra­nách až 14 km (Wiki­pe­dia).

Pôvod a význam náz­vu Tat­ry nie je dote­raz spo­ľah­li­vo vyrie­še­ný. His­to­ri­ci ho pri­pi­su­jú oby­va­te­ľom, kto­rí síd­li­li na našom úze­mí ešte pred prí­cho­dom Slo­va­nov. Odvo­dzu­jú ho od árij­ské­ho slo­va tamt­ra, tât­ra s význa­mom „tem­ný“ ale­bo „tma­vý“, pri­pi­su­jú mu význam odvo­de­ný z ľudo­vé­ho slo­va tat­ra v zmys­le kame­nis­tej, neúrod­nej zeme. Ako najp­rav­de­po­dob­nej­šiu mož­no akcep­to­vať mien­ku, že názov Tat­ry pochá­dza zo slo­van­ské­ho slo­va trtri čo zna­me­ná bra­lá (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Pod­ľa vyso​ke​-tat​ry​.info je ozna­če­nie “tamt­ra – tat­ra = hne­dý, tma­vý” kelt­ské. Prvá zmien­ka toh­to náz­vu je z roku 999, spo­mí­na sa Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1125 sa v Kos­mo­vej kro­ni­ke spo­mí­na už názov Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Poľ­ské písom­níc­tvo a lite­ra­tú­ra do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia Tat­ry ozna­čo­va­la ako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Maďa­ri pou­ží­va­li ozna­če­nie Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol apod., Tát­ra. Nemci Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen apod (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Reli­éf Tatier je die­lom vod­ných tokov a hor­ských ľadov­cov. V čase nej­väč­šie­ho roz­sa­hu mali ľadov­ce vo Vyso­kých Tat­rách plo­chu asi 15 000 ha. Ľado­vec v Bie­lo­vod­skej doli­ne bol 14 km dlhý a 330 m hru­bý (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gic­ký celok Tat­ry sa čle­ní na dva pod­cel­ky: Západ­né Tat­ry a Východ­né Tat­ry. Ľali­ové sed­lo odde­ľu­je Západ­né a Východ­né Tat­ry. Východ­né Tat­ry sa čle­nia na dve čas­ti: Vyso­ké Tat­ry a Belian­ske Tat­ry (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na je naj­dl­h­šia doli­na Tatier a je jedi­nou doli­nou Tatier alp­ské­ho rázu (Bohuš, 1996). Na úze­mí Tatier sa pôso­be­ním vody vytvo­ri­lo množ­stvo jas­kýň, v súčas­nos­ti ich je zma­po­va­ných oko­lo 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jaze­rá ľadov­co­vé­ho pôvo­du v Tat­rách majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie, na Slo­ven­sku ple­so a v Poľ­sku staw. Nachá­dza sa ich v Tat­rách viac ako 200. Pod­ne­bie má pre­važ­ne hor­ský až vyso­ko­hor­ský ráz, sne­ho­vá pokrýv­ka pre­tr­vá­va 180, v údo­liach, až 250, v naj­vyš­ších oblas­tiach dní v roku. Veter­né poča­sie je až 300 dní v roku. Na juž­nej stra­ne dochá­dza čas­to k tzv. pada­vým vet­rom, kto­ré spô­so­bu­jú vývra­ty a roz­siah­le polo­my. Najv­hod­nej­ším obdo­bím pre turis­tic­ké výstu­py v Tat­rách je jeseň, kedy je poča­sie naj­sta­bil­nej­šie (wiki​pe​dia​.sk).

V Tat­rách je naj­vyš­šie polo­že­ná osa­da Štr­b­ské Ple­so vo výš­ke 1 355 nad morom. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) vedie visu­tá lanov­ka. Naj­vyš­šie polo­že­ná cha­ta “Cha­ta pod Rys­mi” sa nachá­dza vo výš­ke 2 250 met­rov (vyso​ke​tat​ry​.org). Okrem nej množ­stvo iných, napr. Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

V naj­vyš­ších polo­hách žijú kam­zí­ky a sviš­te. Kam­zík vrchov­ský tatrans­ký Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca je sym­bo­lom Vyso­kých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľ­ké šel­my med­veď, vlk, rys (vyso​ke​tat​ry​.org). V osa­de Tatrans­ká Polian­ka nedáv­no odkry­li dáv­no­ve­ké opev­ne­né síd­lis­ko na tzv. Žltej ste­ne. Pod­ľa toho bola loka­li­ta osíd­le­ná na pre­lo­me náš­ho leto­poč­tu. Dnes sú tu lie­čeb­né ústa­vy, lie­čil sa tu aj čes­ký bás­nik Jiří Wol­ker. Turis­tic­kým a lyžiar­skym zná­mym stre­dis­kom je Hre­bie­nok na juho­vý­chod­nom úpä­tí Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lom Slo­ven­ska je vrch Kri­váň. Nie­kto­ré ďal­šie zau­jí­ma­vé loka­li­ty: Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). V Tat­rách evi­du­je­me oko­lo 1400 dru­hov rast­lín (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry sú východ­nou čas­ťou Vyso­kých Tatier. Ten­to 14 km dlhý vápen­co­vý hre­beň leží tak­mer kol­mo na hlav­ný hre­beň Vyso­kých Tatier. Pova­žu­jú sa za najk­raj­šiu a prí­rod­ne naj­bo­hat­šiu časť, ras­tie tu napr. ples­ni­vec alpín­sky – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). K vyhľa­dá­va­ným loka­li­tám pat­rí Belian­ska jas­ky­ňa.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post