Krajina, Nemecko, Neživé, Pevnosti, Stavby, Zahraničie

Königstein – saská Bastila

Hits: 57

Pev­nosť Königs­te­in, zná­ma aj ako Sas­ká Bas­ti­la”, je impo­zant­ná pev­nosť nachá­dza­jú­ca sa v Sas­kom Švaj­čiar­sku, pri­bliž­ne 30 kilo­met­rov juho­vý­chod­ne od Dráž­ďan, na ľavom bre­hu rie­ky Labe. Svo­jou polo­hou na sto­lo­vej hore s nad­mor­skou výš­kou 247 met­rov nad údo­lím Labe a roz­lo­hou 9,5 hek­tá­ra pat­rí medzi naj­väč­šie hor­ské pev­nos­ti v Euró­pe. Jej hrad­by, posta­ve­né z pies­kov­ca, dosa­hu­jú dĺž­ku 1 800 met­rov a výš­ku až 42 met­rov. V cen­tre pev­nos­ti sa nachá­dza 152,5 met­ra hlbo­ká stud­ňa, kto­rá je naj­hl­b­šou v Sas­ku a dru­hou naj­hl­b­šou v Euró­pe (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Prvá písom­ná zmien­ka o hra­de na mies­te dneš­nej pev­nos­ti pochá­dza z roku 1233. V tom čase bola oblasť roz­de­le­ná medzi Čes­ké krá­ľov­stvo a bis­kup­stvo Míšeň. Hrad pôvod­ne pat­ril Čes­ké­mu krá­ľov­stvu a slú­žil na kon­tro­lu obchod­nej ces­ty po rie­ke Labe. V roku 1408 počas Dohnian­skej voj­ny hrad obsa­di­li markg­ró­fi z Míš­ně a v roku 1459 bol ofi­ciál­ne pri­čle­ne­ný k Míšeňs­ké­mu markg­rófs­tvu na zákla­de Eger­skej zmlu­vy. V rokoch 15891591 nechal sas­ký kur­first Chris­tian I. pre­sta­vať hrad na moder­nú pev­nosť. Počas nasle­du­jú­cich sto­ro­čí bola pev­nosť ďalej roz­ši­ro­va­ná a moder­ni­zo­va­ná, pri­čom vznik­li význam­né stav­by ako Tor­haus (Brá­na), Alte Kaser­ne (Sta­rá kasá­reň), Fried­richs­burg a Altes Zeug­haus (Sta­rá zbroj­ni­ca). V rokoch 17221725 nechal August Sil­ný posta­viť obrov­ský vín­ny sud s kapa­ci­tou tak­mer 250 000 lit­rov, kto­rý bol v tom čase naj­väč­ší na sve­te. Pev­nosť Königs­te­in slú­ži­la rôz­nym úče­lom. Počas voj­no­vých kon­flik­tov posky­to­va­la úto­čis­ko sas­kým panov­ní­kom a ucho­vá­va­la štát­ny poklad a ume­lec­ké die­la. V prie­be­hu sto­ro­čí bola využí­va­ná aj ako štát­ne väze­nie pre význam­ných poli­tic­kých väz­ňov. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne bola pev­nosť v roku 1955 sprí­stup­ne­ná verej­nos­ti ako múze­um vojen­skej his­tó­rie (en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes je pev­nosť Königs­te­in jed­nou z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších turis­tic­kých atrak­cií v Sas­ku, s roč­nou náv­štev­nos­ťou oko­lo 700 000 ľudí. Náv­štev­ní­ci môžu pre­skú­mať viac ako 50 his­to­ric­kých budov, vrá­ta­ne kasár­ní, zbroj­níc a kos­to­la, a prejsť sa po 1,7 kilo­met­ra dlhom pano­ra­ma­tic­kom chod­ní­ku s nád­her­ný­mi výhľad­mi na oko­li­tú kra­ji­nu. Pev­nosť tiež ponú­ka množ­stvo výstav (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Königs­te­in For­tress, also kno­wn as the Saxon Bas­til­le,” is an impres­si­ve for­tress loca­ted in Saxon Swit­zer­land, app­ro­xi­ma­te­ly 30 kilo­me­ters sout­he­ast of Dres­den, on the left bank of the Elbe River. Situ­ated on a tab­le­top moun­tain at an alti­tu­de of 247 meters abo­ve the Elbe Val­ley and cove­ring an area of 9.5 hec­ta­res, it is one of the lar­gest moun­tain for­tres­ses in Euro­pe. Its sand­sto­ne walls stretch 1,800 meters in length and rise up to 42 meters in height. At the cen­ter of the for­tress is a 152.5‑meter-deep well, which is the dee­pest in Saxo­ny and the second dee­pest in Euro­pe (cs​.wiki​pe​dia​.org).

The first writ­ten men­ti­on of a cast­le on the site of today’s for­tress dates back to 1233. At that time, the regi­on was divi­ded bet­we­en the King­dom of Bohe­mia and the Bis­hop­ric of Meis­sen. The cast­le ori­gi­nal­ly belo­n­ged to the King­dom of Bohe­mia and ser­ved to con­trol the tra­de rou­te along the Elbe River. In 1408, during the Dohna Feud, the cast­le was sei­zed by the Mar­gra­ves of Meis­sen, and in 1459, it was offi­cial­ly incor­po­ra­ted into the Mar­gra­via­te of Meis­sen under the Tre­a­ty of Eger. Bet­we­en 1589 and 1591, the Saxon Elec­tor Chris­tian I had the cast­le trans­for­med into a modern for­tress. Over the fol­lo­wing cen­tu­ries, the for­tress was expan­ded and moder­ni­zed, with notab­le buil­dings such as the Tor­haus (Gate­hou­se), Alte Kaser­ne (Old Bar­racks), Fried­richs­burg, and Altes Zeug­haus (Old Armo­ry) being cons­truc­ted. From 1722 to 1725, Augus­tus the Strong com­mis­si­oned the cons­truc­ti­on of a giant wine bar­rel with a capa­ci­ty of almost 250,000 liters, which was the lar­gest in the world at that time.

Königs­te­in For­tress ser­ved vari­ous pur­po­ses. During war­ti­me con­flicts, it pro­vi­ded shel­ter for Saxon rulers and safe­gu­ar­ded the sta­te tre­a­su­ry and works of art. Over the cen­tu­ries, it was also used as a sta­te pri­son for pro­mi­nent poli­ti­cal pri­so­ners. After World War II, the for­tress was ope­ned to the pub­lic in 1955 as a muse­um of mili­ta­ry his­to­ry (en​.wiki​pe​dia​.org).

Today, Königs­te­in For­tress is one of the most visi­ted tou­rist att­rac­ti­ons in Saxo­ny, with an annu­al atten­dan­ce of around 700,000 peop­le. Visi­tors can explo­re more than 50 his­to­ri­cal buil­dings, inc­lu­ding bar­racks, armo­ries, and a cha­pel, and walk along the 1.7‑kilometer pano­ra­mic trail offe­ring stun­ning vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. The for­tress also hosts nume­rous exhi­bi­ti­ons (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Die Fes­tung Königs­te­in, auch bekannt als die Säch­sis­che Bas­til­le”, ist eine bee­in­druc­ken­de Fes­tung im Elb­sand­ste­in­ge­bir­ge, etwa 30 Kilo­me­ter südöst­lich von Dres­den am lin­ken Ufer der Elbe gele­gen. Sie befin­det sich auf einem Tafel­berg in einer Höhe von 247 Metern über dem Elb­tal und umfasst eine Flä­che von 9,5 Hek­tar, was sie zu einer der größten Berg­fes­tun­gen Euro­pas macht. Ihre Sand­ste­in­mau­ern haben eine Län­ge von 1.800 Metern und eine Höhe von bis zu 42 Metern. Im Zen­trum der Fes­tung befin­det sich ein 152,5 Meter tie­fer Brun­nen, der tiefs­te in Sach­sen und der zwe­it­tiefs­te in Euro­pa (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Die ers­te urkund­li­che Erwäh­nung einer Burg an der Stel­le der heuti­gen Fes­tung stammt aus dem Jahr 1233. Zu die­ser Zeit war die Regi­on zwis­chen dem König­re­ich Böh­men und dem Bis­tum Mei­ßen auf­ge­te­ilt. Die Burg gehör­te urs­prün­glich dem König­re­ich Böh­men und dien­te der Kon­trol­le der Han­dels­rou­te entlang der Elbe. 1408 wur­de die Burg wäh­rend der Dohna­er Feh­de von den Mei­ßner Mark­gra­fen ein­ge­nom­men, und 1459 wur­de sie durch den Ver­trag von Eger offi­ziell dem Mark­gra­fen­tum Mei­ßen zuge­ord­net. Zwis­chen 1589 und 1591 ließ der säch­sis­che Kur­fürst Chris­tian I. die Burg zu einer moder­nen Fes­tung umbau­en. In den fol­gen­den Jahr­hun­der­ten wur­de die Fes­tung wei­ter aus­ge­baut und moder­ni­siert, wobei bede­uten­de Gebä­u­de wie das Tor­haus, die Alte Kaser­ne, die Fried­richs­burg und das Alte Zeug­haus ents­tan­den. Zwis­chen 1722 und 1725 ließ August der Star­ke ein rie­si­ges Wein­fass mit einem Fas­sungs­ver­mögen von fast 250.000 Litern bau­en, das damals das größte der Welt war.

Die Fes­tung Königs­te­in dien­te vers­chie­de­nen Zwec­ken. Wäh­rend krie­ge­ris­cher Kon­flik­te bot sie den säch­sis­chen Herrs­chern Schutz und bewa­hr­te den Sta­atss­chatz sowie Kunst­wer­ke auf. Im Lau­fe der Jahr­hun­der­te wur­de sie auch als Sta­ats­ge­fäng­nis für bede­uten­de poli­tis­che Gefan­ge­ne genutzt. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­de die Fes­tung 1955 der Öffen­tlich­ke­it als Mili­tär­his­to­ris­ches Muse­um zugän­glich gemacht (en​.wiki​pe​dia​.org).

Heute ist die Fes­tung Königs­te­in eine der meist­be­such­ten Tou­ris­te­natt­rak­ti­onen in Sach­sen, mit rund 700.000 Besu­chern jähr­lich. Besu­cher kön­nen über 50 his­to­ris­che Gebä­u­de erkun­den, darun­ter Kaser­nen, Zeug­hä­u­ser und eine Kapel­le, sowie den 1,7 Kilo­me­ter lan­gen Pano­ra­map­fad mit herr­li­chem Blick auf die umlie­gen­de Lands­chaft entlang­ge­hen. Die Fes­tung bie­tet außer­dem zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Twier­dza Königs­te­in, zna­na również jako Sas­ka Bas­ty­lia”, to impo­nu­jąca twier­dza poło­żo­na w Szwaj­ca­rii Sak­so­ńs­kiej, oko­ło 30 kilo­met­rów na połud­ni­owy wschód od Drez­na, na lewym brze­gu Łaby. Usy­tu­owa­na na płas­ko­wy­żu na wyso­ko­ści 247 met­rów nad doli­ną Łaby i zaj­mu­jąca powierzch­nię 9,5 hek­ta­ra, jest jed­ną z naj­wi­ęks­zych twierdz gór­skich w Euro­pie. Jej pias­ko­wco­we mury mają dłu­go­ść 1 800 met­rów i wyso­ko­ść do 42 met­rów. W cen­trum twier­dzy znaj­du­je się stud­nia o głębo­ko­ści 152,5 met­ra, naj­głębs­za w Sak­so­nii i dru­ga naj­głębs­za w Euro­pie (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o zamku na miejs­cu dzi­siejs­zej twier­dzy pocho­dzi z 1233 roku. W tam­tym cza­sie regi­on był podzie­lo­ny między Kró­lest­wo Czech a Bis­kupst­wo Miśni. Zamek pier­wot­nie nale­żał do Kró­lest­wa Czech i słu­żył do kon­tro­lo­wa­nia szla­ku hand­lo­we­go wzdłuż Łaby. W 1408 roku, podc­zas woj­ny Dohna, zamek został zdo­by­ty przez mar­gra­bi­ów Miśni, a w 1459 roku ofic­jal­nie włąc­zo­ny do Mar­grab­st­wa Miśni na mocy trak­ta­tu z Che­bu. W latach 1589 – 1591 sas­ki elek­tor Chrys­tian I przeksz­ta­łcił zamek w nowoc­zes­ną twier­dzę. W kolej­nych wie­kach twier­dza była roz­bu­do­wy­wa­na i moder­ni­zo­wa­na, pows­ta­wa­ły takie budyn­ki jak Tor­haus (Bra­ma), Alte Kaser­ne (Sta­re Kos­za­ry), Fried­richs­burg i Altes Zeug­haus (Sta­ra Zbro­jo­wnia). W latach 1722 – 1725 August Moc­ny zle­cił budo­wę ogrom­nej becz­ki na wino o pojem­no­ści pra­wie 250 000 lit­rów, któ­ra była wówc­zas naj­wi­ęks­za na świecie.

Twier­dza Königs­te­in pełni­ła różne fun­kc­je. Podc­zas kon­flik­tów zbroj­nych zape­wnia­ła sch­ro­nie­nie wład­com sak­so­ńs­kim i prze­cho­wy­wa­ła skar­by państ­wo­we oraz dzie­ła sztu­ki. W ciągu wie­ków była również wykor­zys­ty­wa­na jako państ­wo­we więzie­nie dla ważnych więźni­ów poli­tycz­nych. Po II woj­nie świa­to­wej twier­dza zosta­ła otwar­ta dla pub­licz­no­ści w 1955 roku jako muze­um his­to­rii woj­sko­wo­ści (en​.wiki​pe​dia​.org).

Obe­cnie Twier­dza Königs­te­in jest jed­ną z najc­zęściej odwie­dza­nych atrakc­ji turys­tycz­nych w Sak­so­nii, z rocz­ną frek­wenc­ją oko­ło 700 000 osób. Odwie­dza­jący mogą zwie­dzać ponad 50 his­to­rycz­nych budyn­ków, w tym kos­za­ry, zbro­jo­wnie i kap­li­cę, a także spa­ce­ro­wać 1,7‑kilometrową tra­są wido­ko­wą, ofe­ru­jącą wspa­nia­łe wido­ki na oko­licz­ny kra­job­raz. Twier­dza ofe­ru­je również wie­le wys­taw (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Pev­nost Königs­te­in, zná­má také jako Sas­ká Bas­ti­la“, je impo­zant­ní pev­nost nachá­ze­jí­cí se v Sas­kém Švý­car­sku, přib­liž­ně 30 kilo­met­rů jiho­vý­chod­ně od Dráž­ďan, na levém bře­hu Labe. Nachá­zí se na sto­lo­vé hoře ve výš­ce 247 met­rů nad Lab­ským údo­lím a její roz­lo­ha činí 9,5 hek­ta­ru, což z ní činí jed­nu z nej­vět­ších hor­ských pev­nos­tí v Evro­pě. Její pís­kov­co­vé hrad­by dosa­hu­jí dél­ky 1 800 met­rů a výš­ky až 42 met­rů. Upros­třed pev­nos­ti se nachá­zí stud­na hlu­bo­ká 152,5 met­ru, kte­rá je nejh­lub­ší v Sas­ku a dru­hou nejh­lub­ší v Evro­pě (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Prv­ní písem­ná zmín­ka o hra­du na mís­tě dneš­ní pev­nos­ti pochá­zí z roku 1233. Teh­dy bylo úze­mí roz­děle­no mezi Čes­ké krá­lov­ství a bis­kup­ství Míšeň. Hrad původ­ně patřil Čes­ké­mu krá­lov­ství a slou­žil ke kon­tro­le obchod­ní ces­ty podél Labe. V roce 1408 během Dohnian­ské vál­ky hrad obsa­di­li míšeňš­tí mark­ra­bí a v roce 1459 byl ofi­ciál­ně při­po­jen k Míšeňs­ké­mu mark­rab­ství na zákla­dě Cheb­ské smlou­vy. V letech 15891591 nechal sas­ký kur­fi­řt Kris­tián I. pře­sta­vět hrad na moder­ní pev­nost. Během násle­du­jí­cích sto­le­tí byla pev­nost roz­ši­řo­vá­na a moder­ni­zo­vá­na, při­čemž vznik­ly význam­né stav­by jako Tor­haus (Brá­na), Alte Kaser­ne (Sta­ré kasár­ny), Fried­richs­burg a Altes Zeug­haus (Sta­ré zbroj­ni­ce). V letech 17221725 nechal August Sil­ný posta­vit obrov­ský vin­ný sud s kapa­ci­tou téměř 250 000 lit­rů, kte­rý byl teh­dy nej­vět­ší na světě.

Pev­nost Königs­te­in slou­ži­la růz­ným úče­lům. Během váleč­ných kon­flik­tů posky­to­va­la úto­čiš­tě sas­kým panov­ní­kům a ucho­vá­va­la stát­ní poklad a umělec­ká díla. V průběhu sta­le­tí byla využí­vá­na také jako stát­ní věze­ní pro význam­né poli­tic­ké věz­ně. Po dru­hé světo­vé vál­ce byla pev­nost v roce 1955 zpří­stup­něna veřej­nos­ti jako muze­um vojen­ské his­to­rie (en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes je pev­nost Königs­te­in jed­nou z nej­navš­těvo­va­něj­ších turis­tic­kých atrak­cí v Sas­ku s roč­ní návš­těv­nos­tí oko­lo 700 000 lidí. Návš­těv­ní­ci mohou proz­kou­mat více než 50 his­to­ric­kých budov, včet­ně kasá­ren, zbroj­nic a kap­le, a pro­jít se po 1,7 kilo­met­ru dlou­hé pano­ra­ma­tic­ké tra­se s nád­her­ný­mi výhle­dy na okol­ní kra­ji­nu. Pev­nost také nabí­zí mno­ho výstav (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horné Považie

Hits: 3701

Hor­né Pova­žie je regi­ón na zápa­de Slo­ven­ska, kto­rý sa rozp­res­tie­ra v oko­lí rie­ky Váh. Medzi význam­né mes­tá v regi­ó­ne pat­rí naprí­klad Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca a Ila­va. Na seve­re sa nachá­dza poho­rie Malá Fat­ra, vhod­ná na turis­ti­ku a iné out­do­oro­vé akti­vi­ty. V minu­los­ti sa na Hor­nom Pova­ží ťaži­la želez­ná ruda.

Hor­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca a sever­ná časť okre­su Púchov (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hor­né Pova­žie is a regi­on in wes­tern Slo­va­kia, spra­wling around the Váh River. Notab­le cities in the regi­on inc­lu­de Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca, and Ila­va. To the north lies the moun­tain ran­ge cal­led Malá Fat­ra, suitab­le for hiking and other out­do­or acti­vi­ties. In the past, Hor­né Pova­žie was kno­wn for iron ore mining.

Hor­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca, and the nort­hern part of the Púchov dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Umenie

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

Hits: 2383

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

Hits: 2537

Obec leží v Súľov­skej kot­li­ne, na juho­vý­chod­nom výbež­ku okre­su Byt­ča. Rodáč­kou obce je spe­váč­ka Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sa nachá­dza prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov – Hrad­ná, kto­rá je súčas­ťou Súľov­ských vrchov. V tej­to oblas­ti sa nachá­dza aj hrad­ný kopec.

Obec je zná­ma vďa­ka nád­her­nej sce­né­rii skál, kto­ré ako­by vytvá­ra­li jej pri­ro­dze­né hra­ni­ce, a tak chrá­ni­li jej jedi­neč­né krá­sy a dáv­ne tajom­stvá. Vní­ma­ví ľudia cítia závan minu­los­ti nie­len pri potul­kách tajom­ný­mi Súľov­ský­mi ska­la­mi, ale i pri pre­chádz­ke dedi­nou rozp­res­tie­ra­jú­cou sa pod nimi (sulov​-hrad​na​.sk). Osíd­le­nie Súľov­skej doli­ny dokla­da­jú arche­olo­gic­ké nále­zy napr. v jas­ky­ni Šar­ka­nia die­ra. Obec je dolo­že­ná už v mlad­šom hra­dis­ko­vom obdo­bí a pre­chá­dza i do rané­ho stre­do­ve­ku (sulov​-hrad​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci Súľov pochá­dza z roku 1193, prvá písom­ná zmien­ka o obci Hrad­ná pochá­dza z roku 1408 (sulov​-hrad​na​.sk). Obe obce sa v prie­be­hu dejín vyví­ja­li samos­tat­ne, avšak od pra­dáv­na ich však spá­ja­la nie­len spo­loč­ná cho­tár­na hra­ni­ca, ale i spo­loč­ný zeme­pán a cir­kev­ná prí­sluš­nosť. K úrad­né­mu spo­je­niu obcí do jed­né­ho cel­ku Súľov – Hrad­ná doš­lo v roku 1898. V roku 1851 žilo v Súľo­ve 361 oby­va­te­ľov a v Hrad­nej 236 (sulov​-hrad​na​.sk). Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta z veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia Hrá­dek, Str­mý kopec. V obci sa nachá­dza Teodó­zov (Veľ­ký) kaš­tieľ, Miču­rov­ský (Malý) kaš­tieľ, kto­rý pre­šiel obno­vou v roku 1993. Rene­sanč­ný kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la má vežu z roku 1616. Evan­je­lic­ký kos­tol je z rokov 1749 – 1750, upra­ve­ný bol v rokoch 19061907V Hrad­nej sa nachá­dza rene­sanč­ný kaštieľ (Wiki­pe­dia).


The vil­la­ge is loca­ted in the Súľov Basin, on the sout­he­as­tern exten­si­on of the Byt­ča dis­trict. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge is the sin­ger Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Near­by is the Súľov – Hrad­ná Natu­re Reser­ve, which is part of the Súľov Hills. This area also inc­lu­des a cast­le hill.

The vil­la­ge is kno­wn for its stun­ning rock sce­ne­ry, which seems to cre­a­te its natu­ral boun­da­ries, pro­tec­ting its uni­que beau­ty and ancient sec­rets. Sen­si­ti­ve indi­vi­du­als can feel the bre­ath of the past not only whi­le wan­de­ring through the mys­te­ri­ous Súľov Rocks but also during a walk through the vil­la­ge lying below them (sulov​-hrad​na​.sk). The sett­le­ment of the Súľov Basin is evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds, such as in the Šar­ka­nia Die­ra cave. The vil­la­ge is docu­men­ted as ear­ly as the youn­ger hill­fort peri­od and extends into the ear­ly medie­val peri­od (sulov​-hrad​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge of Súľov dates back to 1193, and the first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge of Hrad­ná is from 1408 (sulov​-hrad​na​.sk). Alt­hough both vil­la­ges deve­lo­ped inde­pen­den­tly over time, they have long been con­nec­ted not only by a sha­red com­mon land boun­da­ry but also by a com­mon lan­do­wner and church affi­lia­ti­on. The offi­cial mer­ger of the vil­la­ges into one unit, Súľov – Hrad­ná, occur­red in 1898. In 1851, Súľov had 361 inha­bi­tants, and Hrad­ná had 236 (sulov​-hrad​na​.sk).

Near the vil­la­ge is the archa­e­olo­gi­cal site of Hrá­dek, Str­mý kopec, from the Gre­at Mora­vian peri­od. The vil­la­ge fea­tu­res the Teodó­zov (Gre­at) Manor, and the Miču­rov­ský (Small) Manor, which was reno­va­ted in 1993. The Renais­san­ce Church of St. Micha­el the Archan­gel has a tower from 1616. The Evan­ge­li­cal Church dates from 1749 – 1750 and was reno­va­ted in 1906 – 1907. In Hrad­ná, the­re is a Renais­san­ce manor hou­se (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post