Krajina, Kostoly, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie

Kopčiansky kostolík svätej Margity Antiochijskej

Hits: 96

Kos­tol svä­tej Mar­gi­ty Anti­ochij­skej v Kop­ča­noch je jed­nou z naj­výz­nam­nej­ších his­to­ric­kých pamia­tok Slo­ven­ska, pred­sta­vu­jú­cou vzác­ny prí­klad pred­ro­mán­skej sak­rál­nej archi­tek­tú­ry s mož­ným pôvo­dom v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Nachá­dza pri obci Kop­ča­ny neďa­le­ko od Holí­ča, na ľavom bre­hu rie­ky Mora­vy, v blíz­kos­ti slovensko-čes­kej hra­ni­ce (lexi​kon​.sk). Sto­jí na mier­nej terén­nej vyvý­še­ni­ne upro­stred polí v blíz­kos­ti rie­ky Mora­vy v Kop­ča­noch (Andrej Botek). Je situ­ova­ný pri­bliž­ne 2 km od význam­né­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho hra­dis­ka Mikulčice-​Valy. Stav­ba je jed­no­lo­ďo­vým kos­to­lom s pra­vouh­lým uzá­ve­rom lode, typic­kým pre malé sak­rál­ne stav­by v stred­nej a západ­nej Euró­pe v 8. až 11. sto­ro­čí. Pôvod­né boč­né múry sú zacho­va­né tak­mer po korun­nú rím­su. V 13. sto­ro­čí doš­lo k gotic­kým úpra­vám, vrá­ta­ne zamu­ro­va­nia pôvod­ných okien na sever­nej stra­ne a pri­da­nia nové­ho úzke­ho okna vo východ­nej ste­ne pre­sby­té­ria (lexi​kon​.sk). V rám­ci tej­to pre­stav­by bol tiež celý inte­ri­ér vyzdo­be­ný fres­ka­mi. V dru­hej polo­vi­ci 15. sto­ro­čia bol kos­to­lík opev­ne­ný a oboh­na­ný prie­ko­pou. Tie­to úpra­vy zrej­me súvi­se­li s voj­no­vý­mi stret­mi medzi Uhor­skom a Čes­kým krá­ľov­stvom, kedy slú­žil ako opor­ný bod neďa­le­ko hra­níc (apsi​da​.sk).

V 17. sto­ro­čí, v obdo­bí baro­ka, boli upra­ve­né okná a prav­de­po­dob­ne doš­lo k ďal­ším men­ším sta­veb­ným zása­hom. Prvý arche­olo­gic­ký výskum kos­to­la a jeho oko­lia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v oko­lí kos­to­la obja­ve­né tri hro­by so šper­ka­mi typic­ký­mi pre veľ­ko­mo­rav­ské obdo­bie, čo naz­na­ču­je, že kos­tol mohol byť posta­ve­ný už v 9. sto­ro­čí. Den­droch­ro­no­lo­gic­ké a rádi­okar­bó­no­vé ana­lý­zy dre­va z muri­va kos­to­la však naz­na­ču­jú jeho vznik v dru­hej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia, kon­krét­ne oko­lo roku 951. Kos­tol svä­tej Mar­gi­ty Anti­ochij­skej si zacho­val mno­ho pôvod­ných prv­kov a archi­tek­to­nic­kých detai­lov, ako sú pôvod­né oken­né otvo­ry, povr­cho­vá úpra­va stien či vale­ná klen­ba v pre­sby­té­riu. V súčas­nos­ti je kos­tol národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou a slú­ži na prí­le­ži­tost­né boho­služ­by a púte, pri­po­mí­na­júc boha­tú his­tó­riu a duchov­né dedič­stvo regi­ó­nu (lexi​kon​.sk). Vrch­ná vrstva v inte­ri­é­ry odha­li­la frag­ment žen­skej tvá­re so svä­to­žia­rou dato­va­ný od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia. Tak­mer s isto­tou ide o svä­tú Mar­gi­tu Anti­ochij­skú (Andrej Botek). V blíz­kom oko­lí sa našli nále­zy osíd­le­nia – stráž­nej osa­dy z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy a západ­né prie­če­lie kos­to­lí­ka sme­ru­je pria­mo sme­rom k mikul­čic­ké­mu hra­dis­ku, kto­ré­ho hlav­ná brá­na bola zasa orien­to­va­ná sme­rom ku Kop­ča­nom. Pár desia­tok met­rov juž­ne od kos­to­la sa navy­še nachá­dza are­ál opev­ne­né­ho zrej­me veľ­mož­ské­ho dvor­ca dato­va­né­ho do veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia. V roku 2021 bola ukon­če­ná roz­siah­la obno­va objek­tu spo­je­ná s omiet­nu­tím exte­ri­é­ru. V posled­ných rokoch sa tu orga­ni­zu­je sláv­nosť na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da. Vyše 200-​ročná lipa pri kos­to­lí­ku sa v roku 2019 sta­la fina­lis­tom súťa­že Európ­sky strom roka (apsi​da​.sk).


The Church of Saint Mar­ga­ret of Anti­och in Kop­ča­ny is one of the most sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal monu­ments in Slo­va­kia, repre­sen­ting a rare exam­ple of pre-​Romanesque sac­red archi­tec­tu­re, possib­ly ori­gi­na­ting from the era of Gre­at Mora­via. It is loca­ted near the vil­la­ge of Kop­ča­ny, not far from Holíč, on the left bank of the Mora­va River, clo­se to the Slovak-​Czech bor­der (lexi​kon​.sk). The church stands on a slight ele­va­ti­on in the midd­le of fields near the Mora­va River in Kop­ča­ny (Andrej Botek). It is situ­ated app­ro­xi­ma­te­ly 2 km from the impor­tant Gre­at Mora­vian hill­fort of Mikulčice-​Valy. The struc­tu­re is a single-​nave church with a rec­tan­gu­lar apse, typi­cal of small sac­red buil­dings in Cen­tral and Wes­tern Euro­pe from the 8th to the 11th cen­tu­ries. The ori­gi­nal side walls are pre­ser­ved almost to the cor­ni­ce level. In the 13th cen­tu­ry, Got­hic modi­fi­ca­ti­ons were made, inc­lu­ding the bric­king up of ori­gi­nal win­do­ws on the nort­hern side and the addi­ti­on of a new nar­row win­dow in the eas­tern wall of the pre­sby­te­ry (lexi​kon​.sk). During this reno­va­ti­on, the enti­re inte­ri­or was also deco­ra­ted with fres­co­es. In the second half of the 15th cen­tu­ry, the church was for­ti­fied and sur­roun­ded by a moat. The­se modi­fi­ca­ti­ons like­ly cor­res­pon­ded to war­ti­me con­flicts bet­we­en the King­dom of Hun­ga­ry and the King­dom of Bohe­mia when it ser­ved as a defen­si­ve out­post near the bor­der (apsi​da​.sk).

In the 17th cen­tu­ry, during the Baro­que peri­od, win­do­ws were modi­fied, and furt­her minor cons­truc­ti­on works like­ly took pla­ce. The first archa­e­olo­gi­cal rese­arch of the church and its sur­roun­dings began in 1964, and in 2004, three gra­ves with jewel­ry typi­cal of the Gre­at Mora­vian peri­od were dis­co­ve­red near the church, sug­ges­ting that it could have been built as ear­ly as the 9th cen­tu­ry. Howe­ver, den­droch­ro­no­lo­gi­cal and radi­ocar­bon ana­ly­ses of the wood in the church mason­ry indi­ca­te its cons­truc­ti­on in the second half of the 10th cen­tu­ry, spe­ci­fi­cal­ly around 951. The Church of Saint Mar­ga­ret of Anti­och has pre­ser­ved many ori­gi­nal ele­ments and archi­tec­tu­ral details, such as ori­gi­nal win­dow ope­nings, wall sur­fa­ce tre­at­ments, and the bar­rel vault in the pre­sby­te­ry. Today, the church is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment and is used for occa­si­onal ser­vi­ces and pilg­ri­ma­ges, com­me­mo­ra­ting the rich his­to­ry and spi­ri­tu­al heri­ta­ge of the regi­on (lexi​kon​.sk). The upper lay­er of the inte­ri­or reve­a­led a frag­ment of a fema­le face with a halo dated to the mid-​16th cen­tu­ry. It is almost cer­tain­ly Saint Mar­ga­ret of Anti­och (Andrej Botek). Near­by, rem­nants of a sett­le­ment – a guard sett­le­ment from the Gre­at Mora­vian peri­od – were dis­co­ve­red. The wes­tern faca­de of the church points direct­ly toward the Mikul­či­ce hill­fort, who­se main gate was orien­ted toward Kop­ča­ny. A few dozen meters south of the church lies the site of a for­ti­fied nob­le court, like­ly from the Gre­at Mora­vian era. In 2021, an exten­si­ve res­to­ra­ti­on of the church was com­ple­ted, inc­lu­ding the exte­ri­or plas­te­ring. In recent years, a celeb­ra­ti­on has been held here on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. The more than 200-​year-​old lin­den tree near the church beca­me a fina­list in the Euro­pe­an Tree of the Year com­pe­ti­ti­on in 2019 (apsi​da​.sk).


Kos­tel sva­té Mar­ké­ty Anti­ochij­ské v Kop­ča­nech je jed­nou z nej­výz­nam­něj­ších his­to­ric­kých pamá­tek Slo­ven­ska, před­sta­vu­jí­cí vzác­ný pří­klad před­ro­mán­ské sak­rál­ní archi­tek­tu­ry s mož­ným půvo­dem z obdo­bí Vel­ké Mora­vy. Nachá­zí se poblíž obce Kop­ča­ny neda­le­ko Holí­če, na levém bře­hu řeky Mora­vy, blíz­ko slovensko-​české hra­ni­ce (lexi​kon​.sk). Kos­tel sto­jí na mír­ném terén­ním vyvý­še­ní upros­třed polí poblíž řeky Mora­vy v Kop­ča­nech (Andrej Botek). Je situ­ován přib­liž­ně 2 km od význam­né­ho vel­ko­mo­rav­ské­ho hra­diš­tě Mikulčice-​Valy. Stav­ba je jed­no­lod­ní kos­tel s pra­vo­úh­lým závěrem lodi, typic­kým pro malé sak­rál­ní stav­by ve střed­ní a západ­ní Evro­pě v 8. až 11. sto­le­tí. Původ­ní boč­ní zdi jsou zacho­vá­ny téměř po koru­no­vou řím­su. Ve 13. sto­le­tí doš­lo k gotic­kým úpra­vám, včet­ně zazdění původ­ních oken na sever­ní stra­ně a při­dá­ní nové­ho úzké­ho okna ve východ­ní stěně pre­sby­tá­ře (lexi​kon​.sk). Během této pře­stav­by byl také celý inte­ri­ér vyzdo­ben fres­ka­mi. V dru­hé polo­vi­ně 15. sto­le­tí byl kos­tel opev­něn a obklo­pen pří­ko­pem. Tyto úpra­vy prav­děpo­dob­ně sou­vi­se­ly s váleč­ný­mi stře­ty mezi Uher­skem a Čes­kým krá­lov­stvím, kdy slou­žil jako opěr­ný bod neda­le­ko hra­nic (apsi​da​.sk).

V 17. sto­le­tí, v obdo­bí baro­ka, byla upra­ve­na okna a prav­děpo­dob­ně doš­lo k dal­ším drob­ným sta­veb­ním zása­hům. Prv­ní arche­olo­gic­ký výzkum kos­te­la a jeho oko­lí začal v roce 1964 a v roce 2004 byly v oko­lí kos­te­la obje­ve­ny tři hro­by se šper­ky typic­ký­mi pro vel­ko­mo­rav­ské obdo­bí, což naz­na­ču­je, že kos­tel mohl být posta­ven již v 9. sto­le­tí. Den­droch­ro­no­lo­gic­ké a radi­okar­bo­no­vé ana­lý­zy dře­va ve zdi­vu kos­te­la však naz­na­ču­jí jeho vznik ve dru­hé polo­vi­ně 10. sto­le­tí, kon­krét­ně kolem roku 951. Kos­tel sva­té Mar­ké­ty Anti­ochij­ské si zacho­val mno­ho původ­ních prv­ků a archi­tek­to­nic­kých detai­lů, jako jsou původ­ní oken­ní otvo­ry, povr­cho­vá úpra­va zdí a vale­ná klen­ba v pre­sby­tá­ři. V sou­čas­nos­ti je kos­tel národ­ní kul­tur­ní památ­kou a slou­ží k pří­le­ži­tost­ným boho­služ­bám a pou­tím, při­po­mí­na­jí­cím boha­tou his­to­rii a duchov­ní dědic­tví regi­onu (lexi​kon​.sk). Vrch­ní vrstva v inte­ri­é­ru odha­li­la frag­ment žen­ské tvá­ře se sva­to­zá­ří dato­va­ný do polo­vi­ny 16. sto­le­tí. Téměř jis­tě jde o sva­tou Mar­ké­tu Anti­ochij­skou (Andrej Botek). V blíz­kém oko­lí byly nale­ze­ny zbyt­ky osíd­le­ní – stráž­ní osa­dy z obdo­bí Vel­ké Mora­vy. Západ­ní průče­lí kos­te­lí­ka směřu­je pří­mo na mikul­čic­ké hra­diš­tě, jehož hlav­ní brá­na byla orien­to­vá­na směrem na Kop­ča­ny. Pár desí­tek met­rů již­ně od kos­te­la se nachá­zí are­ál opev­něné­ho prav­děpo­dob­ně vel­mož­ské­ho dvor­ce dato­va­né­ho do obdo­bí Vel­ké Mora­vy. V roce 2021 byla dokon­če­na roz­sáh­lá obno­va objek­tu spo­je­ná s omít­nu­tím exte­ri­é­ru. V posled­ních letech se zde pořá­dá slav­nost k svát­ku sva­tých Cyri­la a Meto­děje. Více než 200letá lípa u kos­te­lí­ka se v roce 2019 sta­la fina­lis­tou sou­těže Evrop­ský strom roku (apsi​da​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

Hits: 2029

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643 (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). 

Mar­ku­šov­ce ležia na gotic­kej ces­te, jej deji­ny sú úzko spä­té s rodi­nou Mariá­ši­ov­cov. V ňom sa nachá­dza nád­her­ná expo­zí­cia his­to­ric­ké­ho nábyt­ku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994. Pôvod­ne bol rene­sanč­nou pev­nos­ťou s nárož­ný­mi veža­mi, oboh­na­ný prie­ko­pou. Roko­ko­vú pre­stav­bu rea­li­zo­val Wolf­gang Mariás­sy v rokoch 17701775. Pri prí­le­ži­tos­ti prí­cho­du cisá­ra Joze­fa II. dal v par­ku kaš­tie­ľa posta­viť Dar­da­ne­ly. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). V roko­ko­vom letoh­rád­ku z 18. sto­ro­čia je inšta­lo­va­ná vzác­na expo­zí­cia klá­ve­so­vých hudob­ných nástro­jov, jedi­ná svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994 (Infor­mač­ná tabuľa). 

His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 18801890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk).


Mar­ku­šov­ce is loca­ted in the sout­hern part of the Hor­nád Basin, near Spiš­ská Nová Ves (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). It lies at the con­flu­en­ce of the Levočs­ký Stre­am and the Hor­nád River (mar​ku​sov​ce​.sk) at an alti­tu­de of 435 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce is part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (mar​ku​sov​ce​.sk). The muni­ci­pa­li­ty covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first men­ti­ons of Mar­ku­šov­ce date back to the ear­ly 12th cen­tu­ry. In 1241, the Tatars plun­de­red Mar­ku­šov­ce. The sett­le­ment was ori­gi­nal­ly named Saint Micha­el (Svä­tý Michal) but was later rena­med Ter­ra Mar­ci” – Mark’s Land. During the Midd­le Ages, Mar­ku­šov­ce deve­lo­ped into a sig­ni­fi­cant sett­le­ment. In 1527, Mar­ku­šov­ský Cast­le was des­tro­y­ed and sub­se­qu­en­tly rebu­ilt, only to be dama­ged by fires mul­tip­le times. Addi­ti­onal­ly, 10 manor hou­ses and man­si­ons have been pre­ser­ved. A for­ti­fied Renais­san­ce man­si­on was com­ple­ted in 1643 (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workplace).

Mar­ku­šov­ce is situ­ated on the Got­hic Rou­te, and its his­to­ry is clo­se­ly tied to the Mariás­sy fami­ly. The man­si­on fea­tu­res a stun­ning exhi­bi­ti­on of his­to­ri­cal fur­ni­tu­re, which was cre­a­ted during a res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994. Ori­gi­nal­ly, it was a Renais­san­ce for­tress with cor­ner towers, sur­roun­ded by a moat. Wolf­gang Mariás­sy car­ried out a Roco­co reno­va­ti­on bet­we­en 1770 and 1775. To com­me­mo­ra­te Empe­ror Joseph II’s visit, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was built in the man­si­on park (Infor­ma­ti­on Board). On the upper ter­ra­ce of the park, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was cons­truc­ted (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). The Roco­co sum­mer­hou­se from the 18th cen­tu­ry hou­ses a rare exhi­bi­ti­on of key­bo­ard musi­cal ins­tru­ments, the only one of its kind in Slo­va­kia. This exhi­bi­ti­on was also cre­a­ted during the res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994 (Infor­ma­ti­on Board).

His­to­ri­cal names of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, and Mar­kus­fa­lua. In Hun­ga­rian, it is kno­wn as Már­kus­fa­lu or Mar­kusc­se­pán­fa­lu, and in Ger­man as Marks­dorf. In the second half of the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge of Čepa­nov­ce mer­ged with Mar­ku­šov­ce. In 1787, the vil­la­ge had 65 hou­ses and 408 inha­bi­tants, who wor­ked in agri­cul­tu­re, fores­try, and mining. Later, an iron ore roas­ting plant ope­ra­ted here. In 1892, a tim­ber fac­to­ry was estab­lis­hed. Bet­we­en 1880 and 1890, Mar­ku­šov­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on (mar​ku​sov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2969

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36 °C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36 °C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 1772

Pev­nosť Bzo­vík je pôvod­ne bene­dik­tín­sky, neskôr pre­mon­štránt­sky kláš­tor12. sto­ro­čia, kto­rý bol pre­sta­va­ný na pev­nosť (Wiki­pe­dia). Bola to mohut­ná pro­ti­tu­rec­ká pev­nosť, kto­rá vznik­la pre­stav­bou cis­ter­cián­ske­ho opát­stva zalo­že­né­ho oko­lo roku 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). Nachá­dza sa v Bzo­vic­kej pahor­ka­ti­ne, na Kru­pin­skej pla­ni­ne (hra​dy​-zamky​.sk).

Pev­nosť je prí­kla­dom stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry obran­nej stav­by. Je posta­ve­ná na kop­ci, čo jej posky­to­va­lo výho­du voči útoč­ní­kom. Hlav­nou súčas­ťou bola veža, kto­rá slú­ži­la nie­len na obra­nu, ale aj ako sym­bol moci. Dnes je táto his­to­ric­ká pamiat­ka cen­trom kul­túr­ne­ho dia­nia. Na nádvo­rí sa kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, kon­cer­ty, ume­lec­ké výsta­vy. Slú­ži aj ako múze­um, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu regi­ó­nu. Mies­to posky­tu­je výhľa­dy aj na rie­ku Hron.


The Bzo­vík For­tress was ori­gi­nal­ly a Bene­dic­ti­ne, later Pre­mon­stra­ten­sian monas­te­ry from the 12th cen­tu­ry, which was rebu­ilt into a for­tress (Wiki­pe­dia). It was a migh­ty anti-​Turkish for­tress, cre­a­ted by the recons­truc­ti­on of a Cis­ter­cian abbey foun­ded around 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). It is loca­ted in the Bzo­vík Hills, in the Kru­pi­na Moun­tains (hra​dy​-zamky​.sk).

The for­tress is an exam­ple of medie­val defen­si­ve archi­tec­tu­re. It is built on a hill, which pro­vi­ded it with an advan­ta­ge against attac­kers. The main com­po­nent was the tower, which ser­ved not only for defen­se but also as a sym­bol of power. Today, this his­to­ri­cal monu­ment is the cen­ter of cul­tu­ral acti­vi­ties. Vari­ous events, con­certs, and art exhi­bi­ti­ons take pla­ce in the cour­ty­ard. It also ser­ves as a muse­um whe­re visi­tors can explo­re the regi­on’s his­to­ry. The loca­ti­on offers vie­ws of the Hron River as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské, Neživé, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

Hits: 495

Žeh­ra je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej obce Žeh­ra, Síd­lis­ka Dre­ve­ník a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). Inte­ri­é­ry kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké fres­ky sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta pozor­nosť bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním veže. Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra leží v regi­ó­ne Slo­ven­ské­ho raja. Spá­ja his­to­ric­ký pôvab s prí­rod­nou krá­sou. Jedi­neč­ný exkurz do minu­los­ti. Žeh­ra sa pýši boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rá sa odrá­ža v zacho­va­lých pamiat­kach. V román­skom kos­to­le svä­té­ho Šte­fa­na sa nachá­dza uni­kát­na fres­ko­vá výzdo­ba. Žeh­ra si ucho­vá­va ľudo­vý cha­rak­ter, kona­jú sa tu tra­dič­né podu­ja­tia zacho­vá­va­jú sa miest­ne folk­lór­ne akti­vi­ty. Ponú­ka zažiť atmo­sfé­ru miest­nych sviat­kov, kde sa stre­tá­va­jú tra­dí­cie, hud­ba a chu­te domá­cej kuchy­ne. Žeh­ra je mies­tom, kde sa spá­ja kul­tú­ra s neza­bud­nu­teľ­nou prí­ro­dou. Náv­šte­va tej­to maleb­nej dedi­ny je ako ces­ta do minu­los­ti. Národ­ný park Slo­ven­ský raj je na dosah ruky. Chod­ník Kysel pre­chá­dza cez čaro­vný kaňon s množ­stvom dre­ve­ných mos­tov, ponú­ka­jú­ce neza­bud­nu­teľ­ný zážitok.


Žeh­ra is com­po­sed of three loca­ti­ons: the vil­la­ge of Žeh­ra itself, the Dre­ve­ník Hou­sing Esta­te, and the local part of Hod­kov­ce. In 1869, Žeh­ra had 408 inha­bi­tants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inha­bi­tants (obec​zeh​ra​.sk). The inte­ri­ors of the Church of the Holy Spi­rit fea­tu­re rare Got­hic fres­co­es of glo­bal sig­ni­fi­can­ce. The church itself stands out from a dis­tan­ce with its whi­te color and cha­rac­te­ris­tic wooden onion-​shaped tower. More­over, it towers over the vil­la­ge on a hill. The church was com­ple­ted in 1275 and has been modi­fied seve­ral times over the cen­tu­ries. Sin­ce 1985, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, and sin­ce 1993, it has been lis­ted in the UNESCO World Cul­tu­ral Heri­ta­ge List (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra is loca­ted in the Slo­vak Para­di­se regi­on. It com­bi­nes his­to­ri­cal charm with natu­ral beau­ty, offe­ring a uni­que excur­si­on into the past. Žeh­ra boasts a rich his­to­ry ref­lec­ted in its pre­ser­ved land­marks. The Roma­ne­sque Church of St. Step­hen fea­tu­res uni­que fres­co deco­ra­ti­on. Žeh­ra main­tains its folk cha­rac­ter, hos­ting tra­di­ti­onal events and pre­ser­ving local folk­lo­re acti­vi­ties. It offers the chan­ce to expe­rien­ce the atmo­sp­he­re of local fes­ti­vals, whe­re tra­di­ti­ons, music, and the fla­vors of home­ma­de cuisi­ne come toget­her. Žeh­ra is a pla­ce whe­re cul­tu­re mer­ges with unfor­get­tab­le natu­re. A visit to this pic­tu­re­sque vil­la­ge is like a jour­ney into the past. The Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park is wit­hin easy reach. The Kysel Trail pas­ses through a magi­cal cany­on with nume­rous wooden brid­ges, offe­ring an unfor­get­tab­le experience.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post