2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2782

Krem­ni­ca je baníc­ke , v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je , maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské . Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako . Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: , Crem­nech, Crem­necz, , Chremp­ni­chya, , Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte , baní­ci, tesá­ri, , deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, , , , , súken­ní­ci, íri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká  je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky  je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Burian a  (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka. Bie­la sto­pa v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec , hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta , cho­dec  (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ  (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from ) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. is a  and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


TOP

Všet­ky

Use to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 1601

je pôvod­ne bene­dik­tín­sky, neskôr pre­mon­štránt­sky kláš­tor12. sto­ro­čia, kto­rý bol pre­sta­va­ný na pev­nosť (Wiki­pe­dia). Bola to mohut­ná pro­ti­tu­rec­ká pev­nosť, kto­rá vznik­la pre­stav­bou cis­ter­cián­ske­ho zalo­že­né­ho oko­lo roku 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). Nachá­dza sa v Bzo­vic­kej pahor­ka­ti­ne, na Kru­pin­skej pla­ni­ne (hra​dy​-zamky​.sk).

Pev­nosť je prí­kla­dom stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry obran­nej . Je posta­ve­ná na kop­ci, čo jej posky­to­va­lo výho­du voči útoč­ní­kom. Hlav­nou súťou bola veža, kto­rá slú­ži­la nie­len na obra­nu, ale aj ako sym­bol moci. Dnes je táto his­to­ric­ká pamiat­ka cen­trom kul­túr­ne­ho dia­nia. Na nádvo­rí sa kona­jú rôz­ne , , ume­lec­ké . Slú­ži aj ako múze­um, kde môžu obja­vo­vať his­tó­riu regi­ó­nu. Mies­to posky­tu­je aj na rie­ku .


The Bzo­vík For­tress was ori­gi­nal­ly a Bene­dic­ti­ne, later Pre­mon­stra­ten­sian monas­te­ry from the 12th cen­tu­ry, which was rebu­ilt into a for­tress (). It was a migh­ty anti-​Turkish for­tress, cre­a­ted by the recons­truc­ti­on of a Cis­ter­cian abbey foun­ded around 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). It is loca­ted in the Bzo­vík Hills, in the Moun­tains (-zamky​.sk).

The for­tress is an exam­ple of medie­val defen­si­ve archi­tec­tu­re. It is built on a hill, which pro­vi­ded it with an advan­ta­ge against attac­kers. The main com­po­nent was the tower, which ser­ved not only for defen­se but also as a sym­bol of power. Today, this his­to­ri­cal monu­ment is the cen­ter of cul­tu­ral acti­vi­ties. Vari­ous events, con­certs, and art exhi­bi­ti­ons take pla­ce in the cour­ty­ard. It also ser­ves as a muse­um whe­re visi­tors can explo­re the regi­on’s his­to­ry. The loca­ti­on offers vie­ws of the Hron River as well.


Use to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské, Neživé, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

Hits: 373

je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej Žeh­ra, Síd­lis­ka a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním . Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra leží v regi­ó­ne Slo­ven­ské­ho raja. Spá­ja his­to­ric­ký pôvab s prí­rod­nou krá­sou. Jedi­neč­ný exkurz do minu­los­ti. Žeh­ra sa pýši boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rá sa odrá­ža v zacho­va­lých pamiat­kach. V román­skom kos­to­le svä­té­ho Šte­fa­na sa nachá­dza uni­kát­na fres­ko­vá . Žeh­ra si ucho­vá­va ľudo­vý cha­rak­ter, kona­jú sa tu tra­dič­né zacho­vá­va­jú sa miest­ne folk­lór­ne . Ponú­ka zažiť atmo­sfé­ru miest­nych sviat­kov, kde sa stre­tá­va­jú , domá­cej kuchy­ne. Žeh­ra je mies­tom, kde sa spá­ja s neza­bud­nu­teľ­nou prí­ro­dou. Náv­šte­va tej­to maleb­nej je ako ces­ta do minu­los­ti. Národ­ný park je na dosah . Chod­ník pre­chá­dza cez čaro­vný kaňon s množ­stvom dre­ve­ných mos­tov, ponú­ka­jú­ce neza­bud­nu­teľ­ný zážitok.


Žeh­ra is com­po­sed of three loca­ti­ons: the vil­la­ge of Žeh­ra itself, the Dre­ve­ník Hou­sing Esta­te, and the local part of . In 1869, Žeh­ra had 408 inha­bi­tants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inha­bi­tants (obec​zeh​ra​.sk). The inte­ri­ors of the Church of the Holy Spi­rit fea­tu­re rare Got­hic fres­co­es of glo­bal sig­ni­fi­can­ce. The church itself stands out from a dis­tan­ce with its whi­te color and cha­rac­te­ris­tic wooden onion-​shaped tower. More­over, it towers over the vil­la­ge on a hill. The church was com­ple­ted in 1275 and has been modi­fied seve­ral times over the cen­tu­ries. Sin­ce 1985, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, and sin­ce 1993, it has been lis­ted in the UNESCO World Cul­tu­ral Heri­ta­ge List (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra is loca­ted in the Slo­vak Para­di­se regi­on. It com­bi­nes his­to­ri­cal charm with natu­ral beau­ty, offe­ring a uni­que excur­si­on into the past. Žeh­ra boasts a rich his­to­ry ref­lec­ted in its pre­ser­ved land­marks. The Roma­ne­sque Church of St. Step­hen fea­tu­res uni­que fres­co deco­ra­ti­on. Žeh­ra main­tains its cha­rac­ter, hos­ting tra­di­ti­onal events and pre­ser­ving local folk­lo­re acti­vi­ties. It offers the chan­ce to expe­rien­ce the atmo­sp­he­re of local fes­ti­vals, whe­re tra­di­ti­ons, music, and the fla­vors of home­ma­de cuisi­ne come toget­her. Žeh­ra is a pla­ce whe­re cul­tu­re mer­ges with unfor­get­tab­le natu­re. A visit to this pic­tu­re­sque vil­la­ge is like a jour­ney into the past. The Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park is wit­hin easy reach. The Kysel Trail pas­ses through a magi­cal cany­on with nume­rous wooden brid­ges, offe­ring an unfor­get­tab­le experience.


Use to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Ľaliová obec Bernolákovo

Hits: 303

leží v nad­mor­skej výš­ke 141 met­rov nad morom. Na plo­che 28,43 km2 tu žije 9154 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec sa nachá­dza medzi Ivan­kou pri Duna­ji a Sen­com (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo bolo osíd­le­né už v neoli­te, neskor­šie je zo star­šej doby bron­zo­vej. Z 8. sto­ro­čia pochá­dza osíd­le­nie náj­de­né na dune , kde sa našlo slovansko-​avarské poh­re­bis­ko. Z toh­to osíd­le­nia vyplý­va, že domi­nant­ným dru­hom mäsi­tej potra­vy bola ovca (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1209. Pred­tým tu boli dve : . His­to­ric­ké náz­vy : Ceki, , , , , . Názov mož­no pochá­dza od sta­ro­ma­ďar­ské­ho . Na kop­ci sú pozos­tat­ky ček­lís­ke­ho hra­du, posta­ve­ný bol zrej­me po tatar­skom vpá­de v roku 1214. Začiat­kom 16. sto­ro­čia mala obec aj pečať, v kto­rej boli . Vzťah medzi nemec­kým nie je vysvet­le­ný. sa nazý­val aj . Spuš­to­še­ný bol už v 15. sto­ro­čí. V 18. sto­ro­čí neďa­le­ko mies­ta sta­ré­ho hra­du posta­vi­li kaš­tieľ – (17141722). V Ber­no­lá­ko­ve pôso­bil cech čiž­má­rov a hrn­čia­rov. O roku 1766 tu fun­go­va­la manu­fak­tú­ra na výro­bu súk­na, bavl­ne­né lát­ky – tu pôso­bil v rokoch 17871791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Ček­lí­sy 268 1803 oby­va­te­ľov (ber​no​la​ko​vo​.sk). 

V súčas­nos­ti je Ber­no­lá­ko­vo roz­ví­ja­jú­ca sa obec. Pat­rí medzi naj­ľud­na­tej­šie obce bez šta­tú­tu mes­ta na Slo­ven­sku. Medzi zná­me Ber­no­lá­ko­va pat­rí, pat­ri­li dže­zo­vý hudob­ník , fut­ba­lis­ta , fut­ba­lis­ta sto­ro­čia Slo­ven­sa (Wiki­pe­dia).


Ber­no­lá­ko­vo is loca­ted at an alti­tu­de of 141 meters abo­ve sea level. With an area of​28.43 km², it is home to 9154 inha­bi­tants (). The vil­la­ge is loca­ted bet­we­en and (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo was sett­led alre­a­dy in the Neolit­hic peri­od, later sett­le­ment dates back to the older Bron­ze Age. Sett­le­ment from the 8th cen­tu­ry was found on the dune of Šakoň, whe­re a Slavic-​Avar ceme­te­ry was dis­co­ve­red. This sett­le­ment sug­gests that the domi­nant type of food was she­ep (ber​no​la​ko​vo​.sk).

The oldest writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1209. Befo­re that, the­re were two sett­le­ments: Čeki and Luž­ni­ca. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. The name may come from the Old Hun­ga­rian csek” – to ford. On the hill of Vár­domb are the remains of the Ček­lís­ky cast­le, which was pro­bab­ly built after the Tatar inva­si­on in 1214. At the begin­ning of the 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge also had a  with three lilies. The rela­ti­ons­hip with the Ger­man Drei Lilien Stadt” is not explai­ned. Ček­lís­ky cast­le was also cal­led Lily cast­le. It was aban­do­ned alre­a­dy in the 15th cen­tu­ry. In the 18th cen­tu­ry, the fami­ly built a man­si­on near the site of the old cast­le – (17141722). In Ber­no­lá­ko­vo, the­re was a guild of sho­ema­kers and potters. In 1766, the­re was a manu­fac­to­ry for the pro­duc­ti­on of woolen cloth and cot­ton fab­rics – kar­tún­ky.” Anton Ber­no­lák ser­ved here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, the­re were 268 hou­ses and 1803 inha­bi­tants in Ček­lí­sy (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Today, Ber­no­lá­ko­vo is a deve­lo­ping vil­la­ge. It is one of the most popu­lous vil­la­ges wit­hout town sta­tus in Slo­va­kia. Among the famous per­so­na­li­ties of Ber­no­lá­ko­vo are the musi­cian Laco Déc­zi, foot­bal­ler Tibor Jan­ču­la, and the Slo­vak Foot­bal­ler of the Cen­tu­ry Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).


Ber­no­lá­ko­vo egy 141 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban talál­ha­tó. Terüle­te 28,43 km², és 9154 lako­sa van (Wiki­pe­dia). A tele­pülés Ivan­ka pri Duna­ji és Senec között feks­zik (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo már a neoli­ti­kum ide­jén lakott terület volt, későb­bi tele­pülé­sek az idősebb bronz­kor­tól szár­ma­znak. A 8. szá­za­di tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat meg­ta­lál­ták a Šakoň homok­dűné­ken, ahol egy szláv-​árvákkal közös temet­ke­zé­si hely­et talál­tak. Ennek a tele­pülés­nek az alap­ján, a domi­náns húsé­tel tí a bárá­ny volt (ber​no​la​ko​vo​.sk).

A falu leg­ré­geb­bi írá­sos emlí­té­se 1209-​ből szár­ma­zik. Eze­lőtt két tele­pülés volt: Čeki és Luž­ni­ca. A falu tör­té­nel­mi nevei: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. A név lehet, hogy az óma­gy­ar csek” – átkel­ni szó­ból szár­ma­zik. A Vár­dom­bon talál­ha­tó­ak a Ček­lís­ky vár marad­vá­ny­ai, ame­ly­et valós­zí­nűleg a tatár betörés után épí­tet­tek 1214-​ben. A 16. szá­zad ele­jén a falu­nak három lili­om­mal ellá­tott pec­sét­je is volt. A kapc­so­lat a német Drei Lilien Stadt” ‑kal nem magy­aráz­ha­tó meg. A Ček­lís­ky várat Lily-​várnak is nevez­ték. Már a 15. szá­zad­ban elha­gy­atott volt. A 18. szá­zad­ban az Ester­há­zy csa­lád egy kas­té­lyt épí­tett a régi vár ére – (17141722). Ber­no­lá­ko­vó­nak volt egy cipész és faze­kas céhe. 1766-​ban egy manu­fak­tú­ra működött itt, gyap­jús­zövet és pamut any­agok előál­lí­tá­sá­ra – kar­tún­ky”. Anton Ber­no­lák 1787 és 1791 között plé­bá­nos­ként szol­gált itt. 1828-​ban 268 ház és 1803 lako­sa volt a Ček­lí­sy falu­nak (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Ma Ber­no­lá­ko­vo egy fej­lődő falu. Ez Szlo­vá­kia leg­né­pe­sebb váro­si stá­tus­zú fal­vai közé tar­to­zik. Ber­no­lá­ko­vo híres sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a dzsessz­ze­nész Laco Déc­zi, a lab­da­rú­gó Tibor Jan­ču­la és a szá­zad szlo­vák lab­da­rú­gó­ja Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).


Use to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Obec obrov – stredoveká osada Šoldov

Hits: 443

 je zanik­nu­tá á 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí  Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na je . Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí , tak­mer (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo . V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej . Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).


Šol­dov is a defunct medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry in the cadas­tral area of the vil­la­ge of (). Loca­ted at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Basin, about 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old town road Štr­ba – . From the­re, the hig­hway is 200 meters to the north. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve ram­parts and dit­ches (Infor­ma­ti­on Board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).


Use to Comment on this Post