2016, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské obce, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské obce

Bernolákovo – ľaliová obec

Hits: 182

Ber­no­lá­ko­vo leží v nad­mor­skej výš­ke 141 met­rov nad morom. Na plo­che 28,43 km2 tu žije 9154 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec sa nachá­dza medzi Ivan­kou pri Duna­ji a Sen­com (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo bolo osíd­le­né už v neoli­te, neskor­šie osíd­le­nie je zo star­šej doby bron­zo­vej. Z 8. sto­ro­čia pochá­dza osíd­le­nie náj­de­né na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-​avarské poh­re­bis­ko. Z toh­to osíd­le­nia vyplý­va, že domi­nant­ným dru­hom mäsi­tej potra­vy bola ovca (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1209. Pred­tým tu boli dve osa­dy: Čeki a Luž­ni­ca. His­to­ric­ké náz­vy obce: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. Názov mož­no pochá­dza od sta­ro­ma­ďar­ské­ho csek – bro­diť sa. Na kop­ci Vár­domb sú pozos­tat­ky ček­lís­ke­ho hra­du, posta­ve­ný bol zrej­me po tatar­skom vpá­de v roku 1214. Začiat­kom 16. sto­ro­čia mala obec aj pečať, v kto­rej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemec­kým Drei Lilien Stadt nie je vysvet­le­ný. Ček­lís­ky hrad sa nazý­val aj Ľali­ový hrad. Spuš­to­še­ný bol už v 15. sto­ro­čí. V 18. sto­ro­čí Ester­há­zy­ov­ci neďa­le­ko mies­ta sta­ré­ho hra­du posta­vi­li kaš­tieľ – (1714 – 1722). V Ber­no­lá­ko­ve pôso­bil cech čiž­má­rov a hrn­čia­rov. O roku 1766 tu fun­go­va­la manu­fak­tú­ra na výro­bu súk­na, bavl­ne­né lát­ky – kar­tún­ky. Anton Ber­no­lák tu pôso­bil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Ček­lí­sy 268 domov a 1803 oby­va­te­ľov (ber​no​la​ko​vo​.sk). 

V súčas­nos­ti je Ber­no­lá­ko­vo roz­ví­ja­jú­ca sa obec. Pat­rí medzi naj­ľud­na­tej­šie obce bez šta­tú­tu mes­ta na Slo­ven­sku. Medzi zná­me osob­nos­ti Ber­no­lá­ko­va pat­rí, pat­ri­li dže­zo­vý hudob­ník Laco Déc­zi, fut­ba­lis­ta Tibor Jan­ču­la, fut­ba­lis­ta sto­ro­čia Slo­ven­sa Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Stredoveká osada Šoldov – obec obrov?

Hits: 271

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Žehra – lokalita UNESCO

Hits: 182

Žeh­ra je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej obce Žeh­ra, Síd­lis­ka Dre­ve­ník a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). Inte­ri­é­ry kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké fres­ky sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta pozor­nosť bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním veže. Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 3411

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka “Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post