2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 1521

Pev­nosť Bzo­vík je pôvod­ne bene­dik­tín­sky, neskôr pre­mon­štránt­sky kláš­tor12. sto­ro­čia, kto­rý bol pre­sta­va­ný na pev­nosť (Wiki­pe­dia). Bola to mohut­ná pro­ti­tu­rec­ká pev­nosť, kto­rá vznik­la pre­stav­bou cis­ter­cián­ske­ho opát­stva zalo­že­né­ho oko­lo roku 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). Nachá­dza sa v Bzo­vic­kej pahor­ka­ti­ne, na Kru­pin­skej pla­ni­ne (hra​dy​-zamky​.sk).

Pev­nosť je prí­kla­dom stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry obran­nej stav­by. Je posta­ve­ná na kop­ci, čo jej posky­to­va­lo výho­du voči útoč­ní­kom. Hlav­nou súčas­ťou bola veža, kto­rá slú­ži­la nie­len na obra­nu, ale aj ako sym­bol moci. Dnes je táto his­to­ric­ká pamiat­ka cen­trom kul­túr­ne­ho dia­nia. Na nádvo­rí sa kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, kon­cer­ty, ume­lec­ké výsta­vy. Slú­ži aj ako múze­um, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu regi­ó­nu. Mies­to posky­tu­je výhľa­dy aj na rie­ku Hron.


The Bzo­vík For­tress was ori­gi­nal­ly a Bene­dic­ti­ne, later Pre­mon­stra­ten­sian monas­te­ry from the 12th cen­tu­ry, which was rebu­ilt into a for­tress (Wiki­pe­dia). It was a migh­ty anti-​Turkish for­tress, cre­a­ted by the recons­truc­ti­on of a Cis­ter­cian abbey foun­ded around 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). It is loca­ted in the Bzo­vík Hills, in the Kru­pi­na Moun­tains (hra​dy​-zamky​.sk).

The for­tress is an exam­ple of medie­val defen­si­ve archi­tec­tu­re. It is built on a hill, which pro­vi­ded it with an advan­ta­ge against attac­kers. The main com­po­nent was the tower, which ser­ved not only for defen­se but also as a sym­bol of power. Today, this his­to­ri­cal monu­ment is the cen­ter of cul­tu­ral acti­vi­ties. Vari­ous events, con­certs, and art exhi­bi­ti­ons take pla­ce in the cour­ty­ard. It also ser­ves as a muse­um whe­re visi­tors can explo­re the regi­on’s his­to­ry. The loca­ti­on offers vie­ws of the Hron River as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské, Neživé, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

Hits: 311

Žeh­ra je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej obce Žeh­ra, Síd­lis­ka Dre­ve­ník a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). Inte­ri­é­ry kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké fres­ky sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta pozor­nosť bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním veže. Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra leží v regi­ó­ne Slo­ven­ské­ho raja. Spá­ja his­to­ric­ký pôvab s prí­rod­nou krá­sou. Jedi­neč­ný exkurz do minu­los­ti. Žeh­ra sa pýši boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rá sa odrá­ža v zacho­va­lých pamiat­kach. V román­skom kos­to­le svä­té­ho Šte­fa­na sa nachá­dza uni­kát­na fres­ko­vá výzdo­ba. Žeh­ra si ucho­vá­va ľudo­vý cha­rak­ter, kona­jú sa tu tra­dič­né podu­ja­tia zacho­vá­va­jú sa miest­ne folk­lór­ne akti­vi­ty. Ponú­ka zažiť atmo­sfé­ru miest­nych sviat­kov, kde sa stre­tá­va­jú tra­dí­cie, hud­ba a chu­te domá­cej kuchy­ne. Žeh­ra je mies­tom, kde sa spá­ja kul­tú­ra s neza­bud­nu­teľ­nou prí­ro­dou. Náv­šte­va tej­to maleb­nej dedi­ny je ako ces­ta do minu­los­ti. Národ­ný park Slo­ven­ský raj je na dosah ruky. Chod­ník Kysel pre­chá­dza cez čaro­vný kaňon s množ­stvom dre­ve­ných mos­tov, ponú­ka­jú­ce neza­bud­nu­teľ­ný zážitok.


Žeh­ra is com­po­sed of three loca­ti­ons: the vil­la­ge of Žeh­ra itself, the Dre­ve­ník Hou­sing Esta­te, and the local part of Hod­kov­ce. In 1869, Žeh­ra had 408 inha­bi­tants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inha­bi­tants (obec​zeh​ra​.sk). The inte­ri­ors of the Church of the Holy Spi­rit fea­tu­re rare Got­hic fres­co­es of glo­bal sig­ni­fi­can­ce. The church itself stands out from a dis­tan­ce with its whi­te color and cha­rac­te­ris­tic wooden onion-​shaped tower. More­over, it towers over the vil­la­ge on a hill. The church was com­ple­ted in 1275 and has been modi­fied seve­ral times over the cen­tu­ries. Sin­ce 1985, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, and sin­ce 1993, it has been lis­ted in the UNESCO World Cul­tu­ral Heri­ta­ge List (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra is loca­ted in the Slo­vak Para­di­se regi­on. It com­bi­nes his­to­ri­cal charm with natu­ral beau­ty, offe­ring a uni­que excur­si­on into the past. Žeh­ra boasts a rich his­to­ry ref­lec­ted in its pre­ser­ved land­marks. The Roma­ne­sque Church of St. Step­hen fea­tu­res uni­que fres­co deco­ra­ti­on. Žeh­ra main­tains its folk cha­rac­ter, hos­ting tra­di­ti­onal events and pre­ser­ving local folk­lo­re acti­vi­ties. It offers the chan­ce to expe­rien­ce the atmo­sp­he­re of local fes­ti­vals, whe­re tra­di­ti­ons, music, and the fla­vors of home­ma­de cuisi­ne come toget­her. Žeh­ra is a pla­ce whe­re cul­tu­re mer­ges with unfor­get­tab­le natu­re. A visit to this pic­tu­re­sque vil­la­ge is like a jour­ney into the past. The Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park is wit­hin easy reach. The Kysel Trail pas­ses through a magi­cal cany­on with nume­rous wooden brid­ges, offe­ring an unfor­get­tab­le experience.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Ľaliová obec Bernolákovo

Hits: 260

Ber­no­lá­ko­vo leží v nad­mor­skej výš­ke 141 met­rov nad morom. Na plo­che 28,43 km2 tu žije 9154 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec sa nachá­dza medzi Ivan­kou pri Duna­ji a Sen­com (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo bolo osíd­le­né už v neoli­te, neskor­šie osíd­le­nie je zo star­šej doby bron­zo­vej. Z 8. sto­ro­čia pochá­dza osíd­le­nie náj­de­né na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-​avarské poh­re­bis­ko. Z toh­to osíd­le­nia vyplý­va, že domi­nant­ným dru­hom mäsi­tej potra­vy bola ovca (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1209. Pred­tým tu boli dve osa­dy: Čeki a Luž­ni­ca. His­to­ric­ké náz­vy obce: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. Názov mož­no pochá­dza od sta­ro­ma­ďar­ské­ho csek – bro­diť sa. Na kop­ci Vár­domb sú pozos­tat­ky ček­lís­ke­ho hra­du, posta­ve­ný bol zrej­me po tatar­skom vpá­de v roku 1214. Začiat­kom 16. sto­ro­čia mala obec aj pečať, v kto­rej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemec­kým Drei Lilien Stadt nie je vysvet­le­ný. Ček­lís­ky hrad sa nazý­val aj Ľali­ový hrad. Spuš­to­še­ný bol už v 15. sto­ro­čí. V 18. sto­ro­čí Ester­há­zy­ov­ci neďa­le­ko mies­ta sta­ré­ho hra­du posta­vi­li kaš­tieľ – (17141722). V Ber­no­lá­ko­ve pôso­bil cech čiž­má­rov a hrn­čia­rov. O roku 1766 tu fun­go­va­la manu­fak­tú­ra na výro­bu súk­na, bavl­ne­né lát­ky – kar­tún­ky. Anton Ber­no­lák tu pôso­bil v rokoch 17871791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Ček­lí­sy 268 domov a 1803 oby­va­te­ľov (ber​no​la​ko​vo​.sk). 

V súčas­nos­ti je Ber­no­lá­ko­vo roz­ví­ja­jú­ca sa obec. Pat­rí medzi naj­ľud­na­tej­šie obce bez šta­tú­tu mes­ta na Slo­ven­sku. Medzi zná­me osob­nos­ti Ber­no­lá­ko­va pat­rí, pat­ri­li dže­zo­vý hudob­ník Laco Déc­zi, fut­ba­lis­ta Tibor Jan­ču­la, fut­ba­lis­ta sto­ro­čia Slo­ven­sa Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).


Ber­no­lá­ko­vo is loca­ted at an alti­tu­de of 141 meters abo­ve sea level. With an area of​28.43 km², it is home to 9154 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge is loca­ted bet­we­en Ivan­ka pri Duna­ji and Senec (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo was sett­led alre­a­dy in the Neolit­hic peri­od, later sett­le­ment dates back to the older Bron­ze Age. Sett­le­ment from the 8th cen­tu­ry was found on the dune of Šakoň, whe­re a Slavic-​Avar ceme­te­ry was dis­co­ve­red. This sett­le­ment sug­gests that the domi­nant type of meat food was she­ep (ber​no​la​ko​vo​.sk).

The oldest writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1209. Befo­re that, the­re were two sett­le­ments: Čeki and Luž­ni­ca. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. The name may come from the Old Hun­ga­rian csek” – to ford. On the hill of Vár­domb are the remains of the Ček­lís­ky cast­le, which was pro­bab­ly built after the Tatar inva­si­on in 1214. At the begin­ning of the 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge also had a seal with three lilies. The rela­ti­ons­hip with the Ger­man Drei Lilien Stadt” is not explai­ned. Ček­lís­ky cast­le was also cal­led Lily cast­le. It was aban­do­ned alre­a­dy in the 15th cen­tu­ry. In the 18th cen­tu­ry, the Ester­há­zy fami­ly built a man­si­on near the site of the old cast­le – (17141722). In Ber­no­lá­ko­vo, the­re was a guild of sho­ema­kers and potters. In 1766, the­re was a manu­fac­to­ry for the pro­duc­ti­on of woolen cloth and cot­ton fab­rics – kar­tún­ky.” Anton Ber­no­lák ser­ved here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, the­re were 268 hou­ses and 1803 inha­bi­tants in Ček­lí­sy (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Today, Ber­no­lá­ko­vo is a deve­lo­ping vil­la­ge. It is one of the most popu­lous vil­la­ges wit­hout town sta­tus in Slo­va­kia. Among the famous per­so­na­li­ties of Ber­no­lá­ko­vo are the jazz musi­cian Laco Déc­zi, foot­bal­ler Tibor Jan­ču­la, and the Slo­vak Foot­bal­ler of the Cen­tu­ry Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).


Ber­no­lá­ko­vo egy 141 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban talál­ha­tó. Terüle­te 28,43 km², és 9154 lako­sa van (Wiki­pe­dia). A tele­pülés Ivan­ka pri Duna­ji és Senec között feks­zik (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo már a neoli­ti­kum ide­jén lakott terület volt, későb­bi tele­pülé­sek az idősebb bronz­kor­tól szár­ma­znak. A 8. szá­za­di tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat meg­ta­lál­ták a Šakoň homok­dűné­ken, ahol egy szláv-​árvákkal közös temet­ke­zé­si hely­et talál­tak. Ennek a tele­pülés­nek az alap­ján, a domi­náns húsé­tel típu­sa a bárá­ny volt (ber​no​la​ko​vo​.sk).

A falu leg­ré­geb­bi írá­sos emlí­té­se 1209-​ből szár­ma­zik. Eze­lőtt két tele­pülés volt: Čeki és Luž­ni­ca. A falu tör­té­nel­mi nevei: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. A név lehet, hogy az óma­gy­ar csek” – átkel­ni szó­ból szár­ma­zik. A Vár­dom­bon talál­ha­tó­ak a Ček­lís­ky vár marad­vá­ny­ai, ame­ly­et valós­zí­nűleg a tatár betörés után épí­tet­tek 1214-​ben. A 16. szá­zad ele­jén a falu­nak három lili­om­mal ellá­tott pec­sét­je is volt. A kapc­so­lat a német Drei Lilien Stadt” ‑kal nem magy­aráz­ha­tó meg. A Ček­lís­ky várat Lily-​várnak is nevez­ték. Már a 15. szá­zad­ban elha­gy­atott volt. A 18. szá­zad­ban az Ester­há­zy csa­lád egy kas­té­lyt épí­tett a régi vár hely­é­re – (17141722). Ber­no­lá­ko­vó­nak volt egy cipész és faze­kas céhe. 1766-​ban egy manu­fak­tú­ra működött itt, gyap­jús­zövet és pamut any­agok előál­lí­tá­sá­ra – kar­tún­ky”. Anton Ber­no­lák 1787 és 1791 között plé­bá­nos­ként szol­gált itt. 1828-​ban 268 ház és 1803 lako­sa volt a Ček­lí­sy falu­nak (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Ma Ber­no­lá­ko­vo egy fej­lődő falu. Ez Szlo­vá­kia leg­né­pe­sebb váro­si stá­tus­zú fal­vai közé tar­to­zik. Ber­no­lá­ko­vo híres sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a dzsessz­ze­nész Laco Déc­zi, a lab­da­rú­gó Tibor Jan­ču­la és a szá­zad szlo­vák lab­da­rú­gó­ja Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Obec obrov – stredoveká osada Šoldov

Hits: 381

Šol­dov je zanik­nu­tá stre­do­ve­ká osa­da z 13. sto­ro­čia v kata­strál­nom úze­mí obce Štr­ba (Wiki­pe­dia). V nad­mor­skej výš­ke 910 met­rov nad morom, vo východ­nom cípe Lip­tov­skej kot­li­ny, asi 2 km seve­ro­zá­pad­ne od obce, 500 met­rov sever­ne od sta­rej hrad­skej ces­ty Štr­baVažec. 200 met­rov odtiaľ na sever je diaľ­ni­ca. Are­ál je obko­le­se­ný opev­ňo­va­cí­mi dvo­j­itý­mi val­mi a prie­ko­pa­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

Z obdo­bia rokov oko­lo roku 960 sa zacho­va­li sprá­vy o misij­nej sta­ni­ci v obci Šol­dov. Zni­če­ná bola mon­gol­mi v roku 1241. Našli sa tu kos­try ľudí vyso­kých oko­lo 200 cm, čo bolo v tom čase veľ­mi zried­ka­vé (Wiki­pe­dia). Tra­dí­cia hovo­rí, že Šol­do­va­nia boli stat­ní, veľ­kí a vyso­kí ľudia, tak­mer obri (sme​.sk). V lite­ra­tú­re sa uvá­dza kon­com 19. sto­ro­čia ako zanik­nu­té opát­stvo Cholt­ské. V tom­to obdo­bí prav­de­po­dob­ne exis­to­va­li ešte zvyš­ky nadzá­kla­do­vých murív cir­kev­nej stav­by. Skú­mal sa kos­tol s pra­vouh­lým pre­by­té­ri­om, vežou a cin­to­rí­nom. Nie­kto­rí his­to­ri­ci tu situ­ova­li zatiaľ nedo­lo­že­né bene­dik­tín­ske opát­stvo. Arche­olo­gic­ký výskum tu obja­vil množsv­to zau­jí­ma­vých nále­zov, napr. kamen­ný román­sky kríž, vyso­ký 87 cm, dato­va­ný do doby roku 1000. Geora­dar v roku 2013 iden­ti­fi­ko­val okrem iné­ho roz­siah­lu dedi­nu (Infor­mač­ná tabuľa).


Šol­dov is a defunct medie­val sett­le­ment from the 13th cen­tu­ry in the cadas­tral area of the vil­la­ge of Štr­ba (Wiki­pe­dia). Loca­ted at an alti­tu­de of 910 meters abo­ve sea level, in the eas­tern cor­ner of the Lip­tov Basin, about 2 km nort­hwest of the vil­la­ge, 500 meters north of the old town road Štr­ba – Važec. From the­re, the hig­hway is 200 meters to the north. The area is sur­roun­ded by doub­le defen­si­ve ram­parts and dit­ches (Infor­ma­ti­on Board).

From the peri­od around 960, reports about a mis­si­ona­ry sta­ti­on in the vil­la­ge of Šol­dov have been pre­ser­ved. It was des­tro­y­ed by the Mon­gols in 1241. Human ske­le­tons mea­su­ring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wiki­pe­dia). Tra­di­ti­on has it that the peop­le of Šol­dov were stur­dy, lar­ge, and tall, almost giants (sme​.sk). In lite­ra­tu­re, it is men­ti­oned at the end of the 19th cen­tu­ry as the extinct abbey of Cholt, during which peri­od rem­nants of the supers­truc­tu­re walls of the church buil­ding like­ly still exis­ted. The church with a rec­tan­gu­lar pre­sby­te­ry, a tower, and a ceme­te­ry was exa­mi­ned. Some his­to­rians pla­ced an undo­cu­men­ted Bene­dic­ti­ne abbey here. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has dis­co­ve­red a varie­ty of inte­res­ting finds here, such as a sto­ne Roma­ne­sque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-​penetrating radar in 2013 iden­ti­fied, among other things, an exten­si­ve vil­la­ge (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 3538

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­le­ys of Hybi­ca and the Whi­te Váh, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It is home to 1,548 inha­bi­tants (hybe​.sk) over an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral rich­ness. Local athle­tes rece­i­ve awards wit­hin Slo­va­kia, espe­cial­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­ris­ti­cal­ly inte­res­ting Hyb­ská Gor­ge. Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, poet Júl­lius Len­ko, actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, direc­tor Ondrej Raj­niak, and pain­ters Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

As a Slo­vak sett­le­ment, Hybe is men­ti­oned as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on is from the year 1239 (hybe​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons moved here. In the 13th cen­tu­ry, the peop­le of Hybe attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was not pro­fi­tab­le. Some miners went to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). It acqu­ired the pri­vi­le­ges of a roy­al town in 1265. The peop­le of Hybe were enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me the cen­ter of the Refor­ma­ti­on. In the foun­ding years, the vil­la­ge was a foun­der of the Slo­vak Mati­ce, had four lib­ra­ries, a rea­ding club, and ama­te­ur the­a­ter acti­vi­ties flou­ris­hed (hybe​.sk). Hybe­’s masons beca­me famous for buil­ding Buda­pest. The impres­si­ve monu­men­tal struc­tu­re of the vil­la­ge is the arti­cu­la­to­ry evan­ge­li­cal church loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge. Hybe beca­me famous for Mar­tin Ťapá­k’s film Pacho, the Hybe Rob­ber”. The script­wri­ter was the nati­ve of Hybe, Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post