2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3052

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské, Neživé, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

Hits: 337

Žeh­ra je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej obce Žeh­ra, Síd­lis­ka Dre­ve­ník a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). Inte­ri­é­ry kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké fres­ky sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta pozor­nosť bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním veže. Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra leží v regi­ó­ne Slo­ven­ské­ho raja. Spá­ja his­to­ric­ký pôvab s prí­rod­nou krá­sou. Jedi­neč­ný exkurz do minu­los­ti. Žeh­ra sa pýši boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rá sa odrá­ža v zacho­va­lých pamiat­kach. V román­skom kos­to­le svä­té­ho Šte­fa­na sa nachá­dza uni­kát­na fres­ko­vá výzdo­ba. Žeh­ra si ucho­vá­va ľudo­vý cha­rak­ter, kona­jú sa tu tra­dič­né podu­ja­tia zacho­vá­va­jú sa miest­ne folk­lór­ne akti­vi­ty. Ponú­ka zažiť atmo­sfé­ru miest­nych sviat­kov, kde sa stre­tá­va­jú tra­dí­cie, hud­ba a chu­te domá­cej kuchy­ne. Žeh­ra je mies­tom, kde sa spá­ja kul­tú­ra s neza­bud­nu­teľ­nou prí­ro­dou. Náv­šte­va tej­to maleb­nej dedi­ny je ako ces­ta do minu­los­ti. Národ­ný park Slo­ven­ský raj je na dosah ruky. Chod­ník Kysel pre­chá­dza cez čaro­vný kaňon s množ­stvom dre­ve­ných mos­tov, ponú­ka­jú­ce neza­bud­nu­teľ­ný zážitok.


Žeh­ra is com­po­sed of three loca­ti­ons: the vil­la­ge of Žeh­ra itself, the Dre­ve­ník Hou­sing Esta­te, and the local part of Hod­kov­ce. In 1869, Žeh­ra had 408 inha­bi­tants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inha­bi­tants (obec​zeh​ra​.sk). The inte­ri­ors of the Church of the Holy Spi­rit fea­tu­re rare Got­hic fres­co­es of glo­bal sig­ni­fi­can­ce. The church itself stands out from a dis­tan­ce with its whi­te color and cha­rac­te­ris­tic wooden onion-​shaped tower. More­over, it towers over the vil­la­ge on a hill. The church was com­ple­ted in 1275 and has been modi­fied seve­ral times over the cen­tu­ries. Sin­ce 1985, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, and sin­ce 1993, it has been lis­ted in the UNESCO World Cul­tu­ral Heri­ta­ge List (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra is loca­ted in the Slo­vak Para­di­se regi­on. It com­bi­nes his­to­ri­cal charm with natu­ral beau­ty, offe­ring a uni­que excur­si­on into the past. Žeh­ra boasts a rich his­to­ry ref­lec­ted in its pre­ser­ved land­marks. The Roma­ne­sque Church of St. Step­hen fea­tu­res uni­que fres­co deco­ra­ti­on. Žeh­ra main­tains its folk cha­rac­ter, hos­ting tra­di­ti­onal events and pre­ser­ving local folk­lo­re acti­vi­ties. It offers the chan­ce to expe­rien­ce the atmo­sp­he­re of local fes­ti­vals, whe­re tra­di­ti­ons, music, and the fla­vors of home­ma­de cuisi­ne come toget­her. Žeh­ra is a pla­ce whe­re cul­tu­re mer­ges with unfor­get­tab­le natu­re. A visit to this pic­tu­re­sque vil­la­ge is like a jour­ney into the past. The Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park is wit­hin easy reach. The Kysel Trail pas­ses through a magi­cal cany­on with nume­rous wooden brid­ges, offe­ring an unfor­get­tab­le experience.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Východná

Hits: 1496

Obec Východ­ná na Lip­to­ve ma výraz­ne este­tic­ky neos­lo­vi­la. Pries­tor, v kto­rom sa pra­vi­del­ne koná­va folk­lór­ny fes­ti­val som zasti­hol v zamra­če­nom poča­sí. Pre­chá­dzal som sa ním tak­mer sám. Kon­štrukč­ne je to zau­jí­ma­vé, ale nemo­hol som sa zba­viť poci­tu odcudzenosti.

Východ­ná leží v nad­mor­skej výš­ke 775 met­rov nad morom. Žije tu 2144 oby­va­te­ľov. Folk­lór­ny fes­ti­val sa tra­dič­ne koná prvý júlo­vý víkend. V are­áli sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia dre­ve­ných ľudo­vých plas­tík (vychod​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1269. Východ­ná bola osíd­le­ná valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou. Východ­ňa­nia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, naj­mä pes­to­va­ním obi­lia, kapus­ty, neskôr zemia­kov. Cho­val sa doby­tok a ovce, roz­má­ha­lo sa dre­vár­stvo. 16.8.1841 doš­lo k prvé­mu národ­né­mu výstu­pu na Kri­váň Štú­rov­ca­mi (vychod​na​.eu). Východ­ná je cha­rak­te­ris­tic­kou archi­tek­tú­rou. Vyzna­ču­je sa nepra­vi­del­nou, úzkou rado­vou zástav­bou, bez sta­veb­ných čiar. Typic­ké sú drob­né domy, dve malé okná v prie­če­lí, šind­ľo­vá stre­cha a pod­stien­ka (vychod​na​.eu).


The vil­la­ge of Východ­ná in Lip­tov did not aest­he­ti­cal­ly appe­al to me sig­ni­fi­can­tly. I encoun­te­red the spa­ce whe­re the folk­lo­re fes­ti­val regu­lar­ly takes pla­ce in over­cast weat­her. I strol­led through it almost alo­ne. It is struc­tu­ral­ly inte­res­ting, but I could­n’t sha­ke the fee­ling of alienation.

Východ­ná is situ­ated at an ele­va­ti­on of 775 meters abo­ve sea level, and it is home to 2,144 resi­dents. The folk­lo­re fes­ti­val tra­di­ti­onal­ly takes pla­ce on the first wee­kend of July. The area fea­tu­res a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of wooden folk sculp­tu­res (vychod​na​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1269. Východ­ná was sett­led through Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on. The inha­bi­tants of Východ­ná were enga­ged in agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly cul­ti­va­ting whe­at, cab­ba­ge, and later pota­to­es. They rai­sed catt­le and she­ep, and fores­try flou­ris­hed. On August 16, 1841, the first nati­onal ascent to Kri­váň by Štú­ro­vo resi­dents took pla­ce (vychod​na​.eu). Východ­ná is cha­rac­te­ri­zed by its dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­re, mar­ked by irre­gu­lar, nar­row row cons­truc­ti­on wit­hout defi­ned buil­ding lines. Typi­cal fea­tu­res inc­lu­de small hou­ses, two small win­do­ws in the faça­de, a shin­gle roof, and a porch (vychod​na​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Pribylina – kraj pod Kriváňom

Hits: 3874

Pri­by­li­na je jed­na z obcí, kto­rá bola skráš­le­ná, jej cen­trum bolo naozaj pek­ne spra­ve­né. V obci je Múze­um lip­tov­skej dedi­ny.

Leží vo výš­ke 745 met­rov nad morom, pod súto­kom Rač­kov­ho poto­ka s rie­kou Belá. Zalo­že­ná bol v roku 1331. V súčast­nos­ti tu žije 1350 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ké Pod­ban­ské je výcho­dis­kom do východ­nej čas­ti Západ­ných Tatier a do západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (pri​by​li​na​.sk). Názov obce je mož­no odvo­de­ný od toho, že leží pri rie­ke, kto­rá mala pôvod­ne meno Bia­la. Ale­bo sa via­že ku náre­čo­vé­mu slo­vu pri­by”, kto­ré ozna­ču­je nových osad­ní­kov (pri​by​li​na​.sk).


Pri­by­li­na is one of the vil­la­ges that has been beau­ti­fied, with its cen­ter tru­ly well-​kept. The vil­la­ge is home to the Muse­um of Lip­tov Village.

Situ­ated at an ele­va­ti­on of 745 meters abo­ve sea level, it lies at the con­flu­en­ce of Rač­kov Potok and the Belá River. It was foun­ded in 1331, and cur­ren­tly, it is inha­bi­ted by 1,350 resi­dents. Near­by Pod­ban­ské ser­ves as a star­ting point for the eas­tern part of the Wes­tern Tatras and the wes­tern part of the High Tatras (pri​by​li​na​.sk). The name of the vil­la­ge may be deri­ved from its loca­ti­on near a river ori­gi­nal­ly named Bia­la. Alter­na­ti­ve­ly, it may be lin­ked to the dia­lect word pri­by,” which refers to new sett­lers (pri​by​li​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1988

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post