2007, 2008, 2009, 2010, 2011, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 6173

Považský Inovec je jadrové pohorie na západnom Slovensku. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej vrchoviny je vrch Inovec (1 042 m n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na pramene minerálnych vôd. Stretávajú sa tu teplomilné a horské druhy rastlín. Ľudské osídlenie je tu doložené od staršej kamennej doby. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej vody – takzvané kyselky. Medzi najdôležitejšie pramene patria termy vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teplotu až 60°C. Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica), vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov napr. sýkorky, žltochvosty, ďatle) (Wikipedia). Pomenovanie „Inovec“ súvisí s tým, že vrchol najvyššej hory sa často zaleskne podobne ako inovať (infoglobe.sk). Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí veľkomoravský dvorec Kostolec nad obcou Ducové, kostolík svätého Juraja pri Nitrianskej Blatnici, hrady Beckov, Topoľčany, Tematín a Hlohovec. V jaskyni Čertova pec pod Havranom sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku (skonline.sk). Zaujímavými lokalitami je aj napr. Zoofarma Modrová, vrch Marhát.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské dokumenty, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské mestá, TOP, Typ

Jar v Piešťanoch

Hits: 770

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Ľudská, Mestá, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Slovenské obce, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch – lákavé miesto pre návštevníkov aj domácich

Hits: 7919

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934-35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky „odkladajú“ do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovskáVictoria amazonica, puškvorecAcorus, kalmusCalamus, pálkaTypha minima, prasličkaEquisetum, kosatecIris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo „pletivo“, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské dokumenty, Príroda, Prírodné dokumenty, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 1513

Autor: Kornel Duffek

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.

Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post