Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 48881

Krmi­vo je veľ­mi dôle­ži­té, závi­sí od neho zdra­vie rýb. Ak kŕmi­me správ­ne, naše ryby budú v kon­dí­cii. Samoz­rej­me, kŕmiť tre­ba špe­ci­fic­ky, pod­ľa dru­hu. Pre nie­kto­ré dru­hy je jed­na potra­va vhod­ná, pre iný naopak rizi­ko­vá. Naj­dô­le­ži­tej­šie je spl­niť dve základ­né pra­vid­lá:  neprekr­mo­vať, pes­tro kŕmiť. Roz­li­šu­je­me nie­koľ­ko základ­ných typov krmi­va:  suché, mra­ze­néživé. Ryby si doká­žu nájsť zdroj svo­jej výži­vy aj v akvá­riu. Ide o zvyš­ky pred­tým poda­nej potra­vy, rast­li­ny, ria­sy, mik­ro­or­ga­niz­my, prí­pad­ne men­šej ryby. Nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy ryba vydr­ža­la bez zása­hu člo­ve­ka aj 3 mesia­ce. Ak máte nor­mál­ne fun­gu­jú­cu nádrž a necho­vá­te neja­ké dra­vé, resp. prob­lé­mo­vé dru­hy, nelám­te si prí­liš hla­vu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprí­tom­nos­ti trva­jú­cej tri – šty­ri týžd­ne. Aj v tom­to prí­pa­de pla­tí, menej je nie­ke­dy viac. V prí­pa­de kŕme­nia rýb je tre­ba čas­to počkať, kým si ryby na nový druh potra­vy zvyk­nú – môže sa nám stať, že ryby odmie­ta­jú krmi­vo. Dôvo­dy môžu byť rôz­ne, ak však toto krmi­vo je pre naše ryby vhod­né, maj­te trpez­li­vosť. Výži­va rýb má byť pes­trá, odpo­rú­čam meniť zdroj krmi­va čo naj­čas­tej­šie, aby naše ryby mali dosta­tok všet­ké­ho čo potre­bu­jú. Kŕme­nie tuč­nou stra­vou neod­po­rú­čam, pre­to­že sa to môže skon­čiť neplod­nos­ťou, spô­so­be­nou ocho­re­ním vaječ­ní­kov, až vod­na­tieľ­kou. Ryby si na svo­ju potra­vu zvy­ka­jú. Nie­kto­ré krmi­vo im chu­tí okam­ži­te, na iné sa musia naučiť. Menej skú­se­ní akva­ris­ti majú rad­šej, keď potra­va plá­va na hla­di­ne, skú­se­nej­ší majú rad­šej potra­vu, kto­rá skôr padá na dno. Ide­ál­ne je, ak nie­kto­rá potra­va sa drží krát­ko na hla­di­ne a neskôr pad­ne a iná padá na dno hneď. Ak dochá­dza v akvá­riu ku pre­kr­mo­va­niu, tak tre­ba vedieť, že aj tá naj­lep­šie pri­pra­ve­ná potra­va sa začne časom roz­kla­dať. To pri­ná­ša množ­stvo nevý­hod – zaka­le­nie vody, nedos­ta­tok kys­lí­ka, v extrém­nych prí­pa­doch ples­ni­ve­nie potra­vy. Kŕm­me v malých dáv­kach. Len toľ­ko, koľ­ko doká­žu ryby behom pia­tich minút spot­re­bo­vať. Dospe­lé ryby sa oby­čaj­ne kŕmia 2 krát den­ne. Pla­tí rov­na­ká zása­da ako u člo­ve­ka, je vhod­né kŕmiť menej, ale viac­krát den­ne, ako viac a menej čas­to. Plô­dik rýb je nut­né kŕmiť aj päť­krát za deň, pre­to­že ich meta­bo­liz­mus pra­cu­je veľ­mi rých­lo a ich trá­via­ca sústa­va nedo­ká­že pri­jať väč­šie množ­stvo potra­vy. Ak by sme tak neuči­ni­li, vysta­vu­je­me sa tým veľ­ké­mu rizi­ku vyhla­do­va­nia. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že upred­nost­niť by sme mali krmi­vo, kto­ré má níz­ky obsah tukov a popo­la (neroz­lí­še­ných čas­tí) a vyš­ší obsah biel­ko­vín a sacha­ri­dov. Esen­ciál­ne ami­no­ky­se­li­ny rýb: feny­la­la­nín, his­ti­dín, izo­le­ucín, leucín, lyzín, met­hi­onín, tryp­to­fán, valin, argi­nín, thre­onín [1]. V stra­ve rýb by mali byť zastú­pe­né tie­to lipi­dy: trig­ly­ce­ri­dy, fos­fo­li­pi­dy a vos­ko­vé este­ry [1]. Pre samot­ný spô­sob podá­va­nia potra­vy exis­tu­jú nie­kto­ré zau­jí­ma­vé nápa­dy. Raz som bol sved­kom roz­ho­vo­ru, medzi dvo­ma cho­va­teľ­mi. Jeden sa pýtal dru­hé­ho: “Čím kŕmiš ryby?” A on odpo­ve­dal: “Rukou.” Toh­to by som sa držal, aj keď pred­chá­dza­jú­ci dia­lóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmi­vo, kto­ré má mecha­niz­mus, pri kto­rom nepri­chá­dza­te do fyzic­ké­ho kon­tak­tu so samot­ným krmi­vom. Gra­nu­le vám takým zau­jí­ma­vým mecha­niz­mom spad­nú do vody – netre­ba ich rukou vybe­rať. Obme­dzu­je sa tým mož­nosť náka­zy. Osob­ne to pova­žu­jem tro­chu za pre­hna­né a reklam­ný ťahák. Exis­tu­je aj mož­nosť pou­ži­tia krmí­tok. Exis­tu­jú rôz­ne typy. Obzvlášť zau­jí­ma­vá je mož­nosť pou­ži­tia auto­ma­tic­ké­ho krmít­ka. Dá sa kúpiť, ale­bo vyro­biť. Nado­bú­da význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmi­vo

Spô­sob úpra­vy suché­ho krmi­va je rôz­ny. Veľ­mi čas­tá je úpra­va do vlo­čiek, gra­núl, ale­bo peliet, tab­liet. Vloč­ky doká­žu pri­jať prak­tic­ky všet­ky ryby. Gra­nu­le sú hrub­šie pri­pra­ve­né krmi­vo, kto­ré má rôz­nu veľ­kosť. Vloč­ky skôr plá­va­jú na hla­di­ne, gra­nu­le pada­jú na dno: Pele­ty sa držia dlh­ší čas na hla­di­ne, ale potom spad­nú na dno. Tab­le­ty pad­nú na dno, ale­bo sa pri­le­pia na sub­strát. Krmi­vo sa pri­pra­vuj napr. lyo­fi­li­zá­ci­ou, kedy je oby­čaj­ne vo for­me kociek, z kto­rých ho tre­ba trhať. Lyo­fi­li­zá­cia je spô­sob úpra­vy potra­vy veľ­mi níz­kou tep­lo­tou – je to suše­nie mra­zom. For­ma môže byť aj práš­ko­vá (napr. pre poter). Čas­to sa lyo­fi­li­zu­je živé krmi­vo: cyk­lop, daf­nie, arté­mia, gam­ma­ru­sy. Nie­kto­ré dru­hy krmi­va sú tzv. extru­do­va­né, to zna­me­ná, že väz­by boli v tom­to krmi­ve sú naru­še­né, čiže skrá­te­né. Extru­do­va­né krmi­vo je ener­ge­tic­ky účin­nej­šie – toh­to krmi­va je mož­né podá­vať menej. Pre­to­že ryby vyda­jú menej ener­gie na jeho strá­ve­nie. Per­cen­tu­ál­ne zastú­pe­nie jed­not­li­vých základ­ných zlo­žiek výži­vy je podob­ne ako u potra­vín dekla­ro­va­né na oba­loch jed­not­li­vých pre­dá­va­ných krmív – obsah tukov (lipi­dov), cuk­rov (sacha­ri­dov) a biel­ko­vín (pro­te­ínov). Je mož­né, že nie­kde je uve­de­ný aj obsah vita­mí­nov, ale skôr len kva­li­ta­tív­ne – bez čísel­né­ho vyjad­re­nia, rov­na­ko sto­po­vé prv­ky. Mal by sa uvá­dzaž sa aj obsah popo­la – t.j. neroz­lí­še­ných čas­tí. Nie­kde je uve­de­ná vlák­ni­na, prí­pad­ne balast­né lát­ky. Čím je obsah popo­la niž­ší tým lep­šie. Ak potre­bu­je­te výživ­nej­šiu stra­vu, vyber­te si krmi­vo s vyš­ším obsa­hom biel­ko­vín. Naopak ak je vhod­ná stra­va, kto­rej sa podá­va viac a mala by byť ťaž­šie strá­vi­teľ­ná, vyber­te si vyso­ký obsah balast­ných látok, resp. vlák­ni­ny. V suše­nej for­me sa pri­pra­vu­je napr. cyk­lop, daf­nia, odslup­ko­va­ná arté­mia, spi­ru­li­na, niten­ky atď. Suché krmi­vá vo vše­obec­nos­ti obsa­hu­jú čas­to tie­to zlož­ky: rybia múč­ka, filé, suše­né hovä­dzie srd­ce, strú­han­ka, ovos, vaječ­ný žĺtok. Dob­ré krmi­vo je napr. Spi­ru­li­na, odslup­ko­va­ná arté­mia, Chlo­re­la. Kto kŕmi pstru­ho­vý krmi­vom, musí rátať s vyš­ším obsa­hom tuku.

“Náh­rad­né” krmivo

Ako náh­ra­du pri­ro­dze­ných zdro­jov krmi­va je mož­né pou­žiť bež­ne dostup­ný sor­ti­ment potra­vín. Veľa dru­hov rýb s nad­še­ním pri­jí­ma hrach. Odstráň­te hor­nú slup­ku, roz­tlač­te tro­chu (pod­ľa dru­hu rýb) a môže­te “ser­ví­ro­vať”. Naj­mä pre vylia­hnu­tý poter sa čas­to pou­ží­va v prvých dňoch uva­re­ný vaječ­ný žĺtok. Daj­te pozor na roz­klad toh­to mate­riá­lu, pre­to­že táto veľ­mi čis­tá biel­ko­vi­na sa roz­kla­dá v krát­kom čase. No ani vaječ­ný bie­lok zrej­me neos­ta­ne ryba­mi nepo­všim­nu­tý. Namo­če­né, nabobt­na­lé ovse­né vloč­ky, ale­bo krú­py pri­jí­ma­jú nie­kto­ré väč­šie dru­hy rýb, podob­ne čias­toč­ne uva­re­né zemia­ky. Menej vhod­né je ovo­cie. Spes­tre­ním je zele­ni­na: uhor­ka (napr. pre prí­sav­ní­ky, ale­bo cich­li­dy), melón, mrk­va, špe­nát (aj čerstvý, aj mra­ze­ný mixo­va­ný), man­gold, šalát, cuki­na, dyňa, kapus­ta, kale­ráb, bro­ko­li­ca, kel, čín­ska kapus­ta, atď. Vhod­ná je aj napr. žih­ľa­va. Žih­ľa­vu spa­rím zalia­tím vria­cou vodou, násled­ne nase­kám a dám zmra­ziť. Ako krmi­vo mož­no pou­žiť aj ces­to­vi­ny ako špa­ge­ty, kolien­ka a pod.. Ryby pri­jí­ma­jú aj ryžu (všet­ko samoz­rej­me vare­né v čis­tej vode bez soli). Ak nava­rí­me väč­šie množ­stvo, čo nám osta­ne po skŕ­me­ní ucho­vá­va­me v mraz­nič­ke. Aj pre vyfar­be­nie rýb je veľ­mi vhod­ná slad­ká pap­ri­ka. Nie­kto­rí cho­va­te­lia si vyrá­ba­jú zme­si rôz­ne­ho zlo­že­nia, kto­ré pre­mie­ša­jú a udr­žia­va­jú v mra­ze. Zabez­pe­čia si tým okrem iné­ho pes­tré zlo­že­nie potravy.

Mra­ze­né krmivo

Mra­ze­né krmi­vo posky­tu­je hod­not­ný zdroj výži­vy. Dá sa kúpiť v cho­va­teľ­ských obcho­doch, prí­pad­ne zaob­sta­rať vlast­ný­mi sila­mi nachy­ta­ním a násled­ným zmra­ze­ním, ale­bo kúpe­ním v živej for­me a násled­ným zmra­ze­ním. Mra­ze­nú potra­vu je vhod­né dáv­ko­vať po men­ších čas­tiach, aj kvô­li tomu, aby sa rých­lo roz­to­pi­la vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vez­me­me väč­ší kus mra­ze­nej potra­vy, namo­čí­me ho do akvá­ria. Nikdy som mra­ze­nú potra­vu nedá­val vopred rozm­ra­ziť, neviem si to ani reál­ne pred­sta­viť, ako­by som kŕmil v chov­ni, kde je sto nádr­ží, takým­to spô­so­bom. Na trhu sa vysky­tu­jú napr. tie­to typy mra­ze­nej potravy:

  • patent­ky – lar­vy pako­má­ra Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – veľ­mi obľú­be­ná potra­va tak­mer všet­kých rýb. Kom­bi­nu­jú sa nie­ke­dy s asta­xan­tí­nom.
  • cyk­lop – veľ­mi vhod­ná výživ­ná potra­va pre všet­ky dru­hy rýb,
  • daf­nie – menej výživ­ná potra­va, kto­rá obsa­hu­je veľa vody,
  • moina – drob­ná výživ­ná daf­nia, kto­rá obsa­hu­je v telách menej vody,
  • vír­nik – drob­ný živočích,
  • koret­ryCha­obo­rus plu­mi­cor­nis – hod­not­né krmi­vo, kto­ré sa dá efek­tív­ne nachy­tať aj v zime,
  • čier­na lar­va komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens - potra­va, kto­rá sa kva­li­ta­tív­ne veľ­mi podo­bá na potra­vu pri­ro­dze­nú pre ryby v ich pôvod­nom pro­stre­dí v prírode,
  • slad­ko­vod­ná žiab­ro­nôž­ka – ide o druh z náš­ho mier­ne­ho pás­ma, doras­ta­jú­ci 1 cm,
  • arté­mia - mra­ze­ná for­ma mor­skej Arte­mia salina,
  • niten­kyTubi­fex – niten­ky neod­po­rú­čam kupo­vať mra­ze­né. Nikdy som nepo­čul o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nepri­po­mí­na­li bla­to. Niten­ky je vhod­né kúpiť živé, nie­čo hneď skŕ­miť a potom vo svo­jej mraz­nič­ke zamra­ziť – potom budú niten­ky v akcep­to­va­teľ­nej mra­ze­nej podobe.
  • hovä­dzie srd­ce – výživ­ná potra­va vhod­ná napr. pre nie­kto­ré veľ­ké ame­ric­ké cichlidy,
  • filé – mixo­va­né mäso rýb – vhod­né krmi­vo naj­mä pre dra­vé ryby,
  • gam­ma­rusOrches­tia gama­cel­lus je vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • rybie mäso – krmi­vo pre dra­vé dru­hy rýb. v pre­da­ji sú aj mra­ze­né mor­ské ryby využi­teľ­né zrej­me pre mor­skú akvaristiku,
  • kre­ve­tyLean­der ads­pe­rus – vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • mysisMysis relic­ta je malý kôrovec,
  • mor­ské ria­sy, spi­ru­li­na, mäso z muš­lí, rôz­ne zme­si - nepre­ber­né množ­stvo dru­hov mra­ze­ných krmív, kto­ré sa postup­ne stá­le viac spestrujú.

Živé krmivo

Ten­to typ krmi­va je veľ­mi vhod­ný pre ryby, pre­to­že je to potra­va, kto­rá je podob­ná potra­ve, kto­rú ryby pri­jí­ma­jú v prí­ro­de. Máme mož­nosť si ju chy­tiť v prí­ro­de, ale­bo si ju docho­vať. Má vyso­ký obsah vita­mí­nov, je pre naše ryby zdra­vá. Argu­men­ty o náka­ze u mňa sto­ja na hli­ne­ných nohách. Rizi­ko vždy exis­tu­je, ale na výži­ve je posta­ve­ný úspeš­ný život našich rýb. Živá stra­va je nena­hra­di­teľ­ná. Z naka­ze­nej loka­li­ty urči­te žiad­ny roz­um­ný akva­ris­ta nebu­de zís­ka­vať potra­vu a men­šiu infek­ciu musia byť schop­né ryby potla­čiť. Prá­ve tým, že sú dob­re žive­né. Živá potra­va navy­še núti výraz­nej­šie ryby ku zme­ne sprá­va­nia, keď­že sa potra­va aktív­ne pohy­bu­je. O živé krmi­vo sa tre­ba sta­rať viac ako o ryby. O mno­hých živých krmi­vách mám samos­tat­né člán­ky.

  • Patent­ky - lar­va pako­má­ra Chi­ro­no­mus spp. – via­ce­rých prí­buz­ných dru­hov, napr. Chi­ro­no­mus plu­mo­sus je ostro čer­ve­nej far­by. Tak­mer všet­ky ryby patent­ku radi pri­jí­ma­jú. Patent­ky sa v hoj­nom množ­stve vysky­tu­jú v chlad­nej vode.
  • Koret­ry. Ak chy­tá­me daf­nie, cyk­lo­py, ľah­ko sa nám môže stať, že nám do sita zablú­di aj koret­ra – lar­va pako­má­ra Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis). Naj­mä v chlad­nej­ších mesia­coch sa v sitách akva­ris­tov vysky­tu­je čas­tej­šie. Žije aj vo veľ­mi stu­de­nej vode, pod hru­bou vrstvou ľadu cez zimu. Koret­ra je prie­hľad­ná, pove­dal by som sklo­vi­tá. Pre­miest­ňu­je sa pohy­bom podob­ným zmr­š­ťo­va­niu. Je dra­vá, tak­že pri men­ších rybách nesmie­me pre­hnať jej množ­stvo, kto­ré rybám poskyt­ne­me. Pova­žu­je sa za veľ­mi hod­not­né krmi­vo, v ponu­ke je aj v mra­ze­nej forme.
  • Gam­ma­rus - Orches­tia gam­ma­cel­lus je živo­čích vysky­tu­jú­ci sa vo vode, bež­ne je zná­my aj pod náz­vom kri­vák (nespráv­ne ráčik). Pat­rí medzi pod­rad Gama­ri­dea – kri­vá­ky, rad Amp­hi­po­da – rôz­no­nôž­ky, nad­rad Pera­ca­ri­da, pod­trie­du Mala­cos­tra­ca, trie­du Crus­ta­cea. Pat­rí medzi kôrovce.
  • Dáž­ďov­ky – Lum­bri­ci­dae. Vhod­né sú men­šie dru­hy – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, napr. pre väč­šie dru­hy cich­líd, v prí­pa­de kon­zu­mo­va­teľ­nos­ti aj naj­bež­nej­ší druh Lum­bri­cus ter­res­tris. Vhod­né však je, podob­ne ako u Tubi­fe­xov, aby sa dáž­ďov­kám vypráz­dni­la pred poži­tím ryba­mi trá­via­ca sústa­va. Zau­jí­ma­vé je, že prá­ve dáž­ďov­ky sú z hľa­dis­ka obsa­hu kom­plex­ným krmi­vom – obsa­hu­jú totiž všet­ky lát­ky potreb­né pre zdar­ný chov rýb. Dáž­ďov­ky využí­va­jú aj záh­rad­ká­ri na spra­co­va­nie orga­nic­ké­ho odpa­du pri tvor­be kom­pos­tu. Ak chce­te skú­siť aj vy cho­vať dáž­ďov­ky, tak to môže­te skú­siť. Do neja­kej nádo­by daj­me napr. sta­ré lís­tie, kto­ré pre­kry­je­me hli­nou, pri­dá­me zopár jedin­cov – nása­du a udr­žu­je­me vlh­kosť. Aby bolo dosta­tok potra­vy pre dáž­ďov­ky, pri­dá­va­me čas od času hni­jú­ce dre­vo, kuchyn­ské odpad­ky, záh­rad­ný odpad, prí­pad­ne opäť lis­ty stro­mov. Ja som veľ­mi pasív­ne skú­šal dáž­ďov­ky cho­vať, prak­tic­ky som nedo­sia­hol žiad­ny akcep­to­va­teľ­ný výsledok
  • Hmyz. Zástup­co­via nepre­ber­nej tej­to trie­dy člán­ko­nož­cov sú zdro­jom via­ce­rých dru­hov krmi­va vhod­né­ho pre akva­ris­tov. Hmyz je naj­viac pre­hlia­da­ný zdroj výži­vy, pri­čom v prí­ro­de ryby bež­ne hmyz lovia. Mal by tvo­riť 5 % potra­vy. Mno­hé sú pri­ro­dze­nou potra­vou rýb v ich domo­vi­ne, napr. šid­láAni­sop­te­ra, váž­kyOdo­na­ta, chro­bá­ky - Cole­op­te­ra. Naj­mä tzv. múč­ne čer­vy, čo je zástup­ca pod­ra­du Polyp­ha­ga, čeľa­de Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Svoj význam majú z hľa­dis­ka cho­va­teľ­stva hlav­ne v tera­ris­ti­ke, no akva­ris­ti ich môžu využiť, naj­mä kým je ich pokož­ka ešte mäk­ká. Muchy Bra­chy­ce­ra – kedy­si sa lar­vy múch bež­ne pou­ží­va­li, švá­byBlat­to­dea. Tri čeľa­de rov­no­kríd­lov­cov Ort­hop­te­ra: svrč­ky – Gryl­li­dae, koní­ky – Acri­di­dae, kobyl­ky – Tet­ti­go­ni­i­dae, voš­kyAphi­do­idea, pako­byl­kyPhas­ma­to­dea, motý­le – Lepi­dop­te­ra, vid­lo­nôž­kyMysis­da­cea – napr. Mysis relic­ta, poš­vat­ky – Ple­cop­te­ra, potoč­ní­ky – Tri­chop­te­ra, poden­kyEphe­me­rop­te­ra, komá­re – Nema­to­ce­ra, mra­ve – For­mi­ci­dae z trie­dy bla­no­kríd­lov­cov - Hyme­nop­te­ra - dospel­ce kon­zu­mu­jú radi iba nie­kto­ré ryby.Pred chy­ta­ním, zbie­ra­ním kukiel veľ­ké­ho množ­stva by som chcel odra­diť, nechaj­te pro­sím rad­šej mrav­ce žiť.
  • Člán­ko­nož­ce. Napr. chvos­to­sko­kyCol­lem­bo­la (čas­tý hosť našich kve­ti­ná­čov – pre­ja­vu­jú sa ská­ka­vým pohy­bom): napr. Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – drob­né kôrovce. 
  • Komár – Culex pipiens je komár pisk­ľa­vý. Vysky­tu­je sa hoj­ne naj­mä v nížin­ných oblas­tiach v luž­ných lesoch, prav­de­po­dob­ne ho všet­ci dob­re pozná­me. Lar­va toh­to komá­ra je vhod­ná pre ryby. Cho­va­te­lia gupiek ňou kŕmia samič­ky pred pôro­dom. V mra­ze­nej for­me je v ponu­ke oby­čaj­ne pod náz­vom čier­na lar­va. Ak ich nachy­tá­me živé, mali by sme dbať, aby ryby sta­či­li pož­rať celú dáv­ku, pre­to­že meta­mor­fó­za toh­to tvo­ra je pomer­ne rých­la. V opač­nom prí­pa­de sa nám môžu vykuk­liť dospe­lé imá­ga, kto­ré sú hlad­né po našej tep­lej krvi. Neviem či vám potom bude sta­čiť pove­dať “Baby neb­láz­ni­te? ;-)”. Ak to nevie­te, ští­pu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmi­vo sa dá pou­žiť aj poter (plô­dik), prí­pad­ne men­šie ryby. Dá sa zhru­ba pove­dať, že veľ­kosť oka urču­je veľ­kosť koris­ti. Ryba rybu zože­rie bez prob­lé­mov, ak je výš­ka koris­ti men­šia ako veľ­kosť oka drav­ca. Dra­vé ryby oby­čaj­ne napá­da­jú svo­ju korisť urči­tým spô­so­bom – nie­kto­ré úto­čia spre­du, iné zoza­du, resp. úto­čia na hla­vu, ale­bo od chvos­ta. Ak pri­stú­pi­me k tomu, že kŕmi­me takou­to potra­vou, musí­me rátať s tým, že v našich jedin­coch sa pre­bu­dí ešte viac túž­ba po rybe a často­krát aj po vlast­ných potom­koch. Aj neži­vé rybie filé, rybie mäso, hovä­dzie srd­ce napo­má­ha tým­to chúť­kam. Ako mäso sa hodí viac uva­re­né chu­dé kura­cie a už vyš­šie spo­mí­na­né hovä­dzie srd­ce. Chy­tať drob­né ryby v ryb­ní­koch, jazier­kach a vod­ných tokoch nie je povo­le­né, a je to aj rizi­ko­vé z hľa­dis­ka zavle­če­nia cho­rôb. Napo­kon tam kde v prí­ro­de žijú ryby nie je vhod­né odtiaľ nosiť živý mate­riál, kvô­li ove­ľa vyš­šej mož­nos­ti pre­no­su cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Ak chce­me, prí­pad­ne musí­me mať zdroj rýb na skŕ­me­nie, hodia sa na ten­to účel napr. nie­kto­ré živo­rod­ky: gup­ky, mečov­ky, pla­ty, black­mol­ly, prí­pad­ne nie­kto­ré iker­nač­ky: dánia, ale aj ska­lá­re, gura­my. Nádrž o 20 sami­ciach gup­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta s 5 – 10 sam­ca­mi boha­to sta­čí pre jed­no prie­mer­né akvá­ri­um v byte – je záru­kou, pri zacho­va­ní urči­tých pra­vi­diel, neus­tá­le­ho prí­su­nu živej potra­vy pre bež­né akvárium.
  • Ako krmi­vo sa hodia aj čer­vy húb (aj jedo­va­tých). Nemož­no zabud­núť ani na vod­né sli­má­ky, kto­ré sú pre nie­kto­ré taxó­ny spes­tre­ním menu. Napr. pre väč­šie cich­li­dy, štvorzubce.

Lar­vy opi­so­va­ných živo­čí­chov žijú v rôz­nych pro­stre­diach, v zemi, pod kôrou stro­mov, vo vode. Dospe­lé imá­ga hmy­zu sa chy­ta­jú do sie­tí naj­lep­šie na lúkach s nepo­ko­se­nou trávou.

Lite­ra­tú­ra [1] Domi­ni­que Bure­au – http://​www​.mala​wi​cich​lid​ho​me​pa​ge​.com/​a​q​u​a​i​n​f​o​/​n​u​t​r​i​t​i​o​n​.​h​tml

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

Hits: 13521

Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé bio­lo­gic­ky pat­rí medzi hlís­ti­ce a medzi Nema­to­da. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 8 – 10 dní zdvad­sať­ná­so­bí (Petr Novák). Roz­mno­žu­je sa v pomer­ne veľ­kých množ­stvách, aj keď ich veľ­kosť ich pre­dur­ču­je ku kŕme­niu pote­ru a men­ších rýb, napr. bojov­níc, neóniek. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Pou­žiť môže­me aj jablč­ný ocot, prí­pad­ne kvas­ný ocot. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka, bros­ky­ne ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto ovo­cie roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Také­ho sub­strá­tu nesmie byť veľa, inak začne fľa­ša kva­siť. Mik­ry nesmú byť zatvo­re­né, do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvory.

Časom sa teku­tý obsah vyčí­ri a my môže­me pozo­ro­vať obla­ky mikier vzná­ša­jú­cich sa vo fľa­ši. Mik­ry sú dob­re vidi­teľ­né, keď do fľa­še poze­rá­me pro­ti svet­lu. Prí­pad­ne ak na ne svie­ti­me bodo­vým svet­lom bater­ky. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako “oby­čaj­né” mik­ry. Nie sú vhod­né ani naj­jem­nej­šie sitá dostup­né pre vír­ni­ky, cyk­lo­py apod. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm.

Skr­mo­va­nie octo­vých mikier je prob­lém. Robím to tak, že mik­ry zle­jem do fľa­še, kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé fľa­še, kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to fľa­še mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET fľa­še s kul­tú­rou. Obsah kul­tú­ry vydr­ží veľ­mi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vyme­ním PET fla­šu. Podob­ný, ale rých­lej­ší postup je, ak máme tzv. U‑skúmavku.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Rupice

Hits: 11855

Taxo­no­mic­ky ide o čeľaď Enchyt­ra­e­i­dae – muchár­ky, druh Enchyt­ra­e­us albi­dus, kto­rý žije v Euró­pe. Slo­ven­ský názov pre rupi­ce je aj muchár­ky, čes­ky rou­pi­ce. Taxo­no­mic­ky ide o rov­na­ký rod Enchyt­re­us ako je aj grin­dal. Rupi­ce sú pôd­ne dekom­po­zi­to­ry (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, ovse­né vloč­ky, vare­nú zele­ni­nu, ces­to­vi­ny, strú­han­ku, piš­kó­ty. Po nasa­de­ní nása­dy sa behom dvoch mesia­cov roz­mno­ží. Je vhod­né mať via­ce­ro násad. Ak vám začne potra­va ples­ni­vieť, odstráň­te ju. Ak sa nám vyskyt­nú roz­to­če v nása­de, pou­ži­te kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne. Opti­mál­na tep­lo­ta cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich chov je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Rupice

Rupice

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Výživa

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

Hits: 12036

Niten­ky - Tubi­fex tubi­fex sa v minu­los­ti pomer­ne hoj­ne vysky­to­va­li v oblas­tiach, kde bol vypúš­ťa­ný odpad – orga­nic­ké zne­čis­te­nie do vod­ných tokov – v blíz­kos­ti pivo­va­rov, sla­dov­ní, sódov­kár­ni, celu­ló­zok, prie­my­sel­ných pod­ni­kov. Žijú v bah­ne pomal­šie tečú­cich, resp. pokoj­nej­ších tokov. V tokoch sú zavŕ­ta­né do bah­na, vedia sa veľ­mi ostra­ži­to vtiah­nuť hlbo­ko do dna. Tubi­fex sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej farby.

Skr­mo­va­nie niteniek

Niten­ky sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je bah­no ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku chlad­nič­ky. Doká­žu sa zavŕ­tať do dna, kde môžu buď hniť, ale­bo sa nie­ke­dy môže stať, že sa po čase maso­vej­šie vyro­ja. Ak si zože­nie­te živé niten­ky, odpo­rú­čam hneď časť skŕ­miť a zvy­šok sami zamraz­te. Nemu­sí­te sa báť. Ak si ich zamra­zí­te samy, zosta­nú v sta­ve akcep­to­va­teľ­nom. Ide o to, že som nepo­čul ešte o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nevy­ze­ra­li po rozm­ra­ze­ní skôr ako bla­to :-(.

Lov nite­niek

Niten­ky sa chy­ta­jú tak, že sa podo­be­rie celý sub­strát, na kto­rom ich vidí­me, pre­to­že sa veľ­mi rých­lo bojaz­li­vo vťa­hu­jú do sub­strá­tu. Z neho ich dosta­ne­me tak, že navrch nasy­pe­me čis­tý pie­sok. Niten­ky postup­ne pre­le­zú nad pie­sok, z kto­ré­ho ich už ľah­šie dosta­ne­me. Iný spô­sob (Neubau­er in verb, 2009): nalo­ve­ný mate­riál dáme napr. do níz­kej nádo­by, napr. do pre­prav­ky na zákus­ky. Maxi­mál­ne 5 – 7 cm vrstvu. Zakry­je­me ich sta­rou zác­lo­nou, nale­je­me vlaž­nú vodu aby bola asi dva cm nad sub­strát. Nechá­me ich v tma­vej miest­nos­ti s izbo­vou tep­lo­tou. Niten­ky sa začnú dusiť a zhru­ba za hodi­nu – dve začnú pre­lie­zať cez zác­lo­nu. Zo zác­lo­ny ich ľah­ko vez­me­me hus­tým hre­be­ňom na vlasy.

Use Facebook to Comment on this Post