Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 3093

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e-obce.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

Odkazy

TOP

Všetky

kremnica 196047

Krajina, Zahraničie, Neživé, Česko, Južná Morava, Mlyny, Stavby

Ruprechtov mlyn s unikátnou Halladayovou turbínou

skala
Hits: 544

Ruprechtov mlyn sa nachádza na Drahanskej vrchovine, medzi Vyškovom a Blanskom, neďaleko priepasti Macocha, v obci Ruprechtov. Postavený bol v roku 1873 ako klasický mlyn holandského typu. V rokoch 1882 až 1884 staviteľ a majiteľ mlynu, Cyril Wágner, inštaloval po veternej smršti, ktorý mlyn poškodil, namiesto klasického kolesa Halladayovu turbínu. Vďaka tomu zomlel mlyn až dvojnásobok obilia. Ruprechtov mlyn je navrhnutý medzi národné kultúrne pamiatky a do zoznamu UNESCO (Blanka Sládková). Mlyn je kultúrnou pamiatkou. V októbri je cez víkendy prístupný verejnosti. Od októbra do apríla a konajú prehliadky, konajú sa tu rôzne výstavy, spoločenské akcie, menšie svadobné obrady. Od mája do septembra slúži ako ubytovací priestor (mlynruprechtov.cz).

V roku 2009 zástupca medzinárodnej mlynárskej organizácie TMS potvrdil, že pohon Halladayovou turbínou v Ruprechtove je jediný na svete. Česká pošta vydala poštovú známku mlynu, Česká národná banka vydala zlatú mincu s motívom Ruprechtovského mlynu. v Mariánskych kúpeľoch je od roku 2011 model mlynu v parku miniatúr (Blanka Sádková).

Ruprechtov Mill is located in the Drahanská Highlands, between Vyškov and Blansko, near the Macocha Abyss, in the village of Ruprechtov. It was built in 1873 as a classic Dutch-style mill. From 1882 to 1884, the builder and owner of the mill, Cyril Wágner, installed a Halladay turbine after a windstorm damaged the mill, instead of the traditional wheel. Thanks to this, the mill ground up to twice as much grain. Ruprechtov Mill is designated as a national cultural monument and is listed on the UNESCO list (Blanka Sládková). The mill is a cultural monument. In October, it is open to the public on weekends. From October to April, guided tours take place, various exhibitions, social events, and smaller wedding ceremonies are held here. From May to September, it serves as accommodation (mlynruprechtov.cz).

In 2009, a representative of the international milling organization TMS confirmed that the Halladay turbine drive in Ruprechtvoe is the only one in the world. The Czech Post issued a postage stamp of the mill, and the Czech National Bank issued a gold coin with the motif of Ruprechtov Mill. In Mariánské Lázně, there has been a model of the mill in the miniature park since 2011 (Blanka Sádková).

Ruprechtovský mlýn se nachází na Drahanské vrchovině, mezi Vyškovem a Blanskem, nedaleko propasti Macocha, v obci Ruprechtov. Byl postaven v roce 1873 jako klasický mlýn holandského typu. V letech 1882 až 1884 stavitel a majitel mlýna, Cyril Wágner, nainstaloval po větrné smršti, která mlýn poškodila, namísto klasického kola Halladayovu turbínu. Díky tomu zvládl mlýn až dvojnásobek obilí. Ruprechtovský mlýn je navržen mezi národní kulturní památky a do seznamu UNESCO (Blanka Sládková). Mlýn je kulturní památkou. V říjnu je o víkendech přístupný veřejnosti. Od října do dubna se konají prohlídky, různé výstavy, společenské akce, menší svatební obřady. Od května do září slouží jako ubytovací prostor (mlynruprechtov.cz).

V roce 2009 zástupce mezinárodní mlynářské organizace TMS potvrdil, že pohon Halladayovou turbínou v Ruprechtove je jediný na světě. Česká pošta vydala poštovní známku mlýnu, Česká národní banka vydala zlatou minci s motivem Ruprechtovského mlýna. V Mariánských Lázních je od roku 2011 model mlýna v parku miniatur (Blanka Sádková).

Odkazy

ruprechtov-mlyn 26760

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Hrady, Horné Považie, Stavby

Hrad Strečno

skala
Hits: 2407

Strečniansky hrad (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) sa nachádza na 103 metrov vysokom brale vo nadmorskej výške 440 metrov (Wikipedia). Hrad Strečno sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Neďaleko pod hradom tečie Váh (hradstrecno.sk). Hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1316 (strecno.sk). Vznikol pravdepodobne na staršom základe slovanského hradiska (Wikipedia).

Architektúra hradu je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko (Informačná tabuľa). V bezprostrednej blízkosti hradu boli dva mlyny – jeden bol na Váhu, druhý stál pri majeri pod hradom za cestou (pokladyslovenska.sk). Pod hlavnou bránou bola nájdená studňa hlboká 88 metrov (slovakia.com). V roku 1910 bol hrad čiastočne spevnený. V roku 1944 bol cez vojnu poškodený. V rokoch 1978 až 1994 prebiehala komplexná rekonštrukcia (strecno.sk). Na hrade sa každoročne konajú akcie: Beh do hradných schodov, Rozprávkový hrad, Hradné hry Žofie Bosniakovej, Nočné prehliadky, „Duchovia, elfovia a strečniansky des“. „Noc duchov, tekvíc a strašidiel“, Noc múzeí a galérií (Wikipedia).

Strečniansky Castle (Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan, Strežín) is situated on a 103-meter-high cliff at an elevation of 440 meters above sea level (Wikipedia). The Strečno Castle is located on the main road and railway route Bratislava – Žilina – Košice. The Váh River flows nearby beneath the castle (hradstrecno.sk). The castle hill was inhabited as early as the 13th century. The first written mention is from 1316 (strecno.sk). It likely originated on an older foundation of a Slavic hillfort (Wikipedia).

The architecture of the castle is evidence of the development of a medieval fortress from Gothic to Baroque styles (Information Board). In the immediate vicinity of the castle, there were two mills – one on the Váh River, the other located near the steward’s house beneath the castle along the road (pokladyslovenska.sk). A well 88 meters deep was found beneath the main gate (slovakia.com). The castle was partially fortified in 1910. It was damaged during the war in 1944. Comprehensive reconstruction took place from 1978 to 1994 (strecno.sk). Various events take place at the castle annually, such as the Castle Stairs Run, Fairytale Castle, Castle Games of Žofia Bosniaková, Night Tours, „Ghosts, Elves, and Strečniansky Des“, „Night of Ghosts, Pumpkins, and Spooks“, and Night of Museums and Galleries (Wikipedia).

Odkazy

strecno 36349

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Stavby

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 2542

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky. Súčasná podoba Čičmian je výsledkom výstavby po roku 1921. Požiarom 8.10.1921 bola zničená značná časť obce. Ostala zachovaná len malá časť severne od kostola. Výstavba zhorenej časti bola ukončená v roku 1928. Celkovo sa postavilo 66 domov a 29 hospodárskych budov. Dnes je rezervácia zahŕňa 115 zrubových domov, 36 z nich je evidovaných ako národné kultúrne pamiatky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e-obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km2, with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means „settlement in the mountains – Vrchovany.“ Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

The folk architecture of Čičmany has attracted public interest since the late 19th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of a Čičmany two-story house at the Czechoslovak Ethnographic Exhibition in Prague in 1895. The decorations on the exterior walls were particularly captivating. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark base of the house walls. By the 19th century, the painting style had evolved to decorate areas around windows, doors, lower beams, and structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a revival of traditional exterior ornamental decoration after several fires and subsequent reconstructions. The decorations were enriched with new elements inspired by Čičmany embroidery. The current appearance of Čičmany is a result of reconstruction after 1921. A significant part of the village was destroyed by a fire on October 8, 1921. Only a small area north of the church remained intact. The reconstruction of the burned section was completed in 1928. In total, 66 houses and 29 farm buildings were built. Today, the reservation includes 115 log houses, 36 of which are registered as national cultural monuments (information board).

Odkazy

cicmany 118713

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Kostoly, Stavby

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

skala
Hits: 2773

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný domov, ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).

The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Banská Bystrica Self-Governing Region (aktuality.sk).

Odkazy

 

benediktinsky-klastor-hronsky-benadik 37058