2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2724

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Neživé, Stavby, Zahraničie

Ruprechtov mlyn s unikátnou Halladayovou turbínou

Hits: 315

Rup­rech­tov mlyn sa nachá­dza na Dra­han­skej vrcho­vi­ne, medzi Vyško­vom a Blan­skom, neďa­le­ko prie­pas­ti Maco­cha, v obci Rup­rech­tov. Posta­ve­ný bol v roku 1873 ako kla­sic­ký mlyn holand­ské­ho typu. V rokoch 18821884 sta­vi­teľ a maji­teľ mly­nu, Cyril Wág­ner, inšta­lo­val po veter­nej smr­š­ti, kto­rý mlyn poško­dil, namies­to kla­sic­ké­ho kole­sa Hal­la­da­y­o­vu tur­bí­nu. Vďa­ka tomu zomlel mlyn až dvoj­ná­so­bok obi­lia. Rup­rech­tov mlyn je navr­hnu­tý medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky a do zozna­mu UNESCO (Blan­ka Slád­ko­vá). Mlyn je kul­túr­nou pamiat­kou. V októb­ri je cez víken­dy prí­stup­ný verej­nos­ti. Od októb­ra do aprí­la a kona­jú pre­hliad­ky, kona­jú sa tu rôz­ne výsta­vy, spo­lo­čen­ské akcie, men­šie sva­dob­né obra­dy. Od mája do sep­tem­bra slú­ži ako uby­to­va­cí pries­tor (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

V roku 2009 zástup­ca medzi­ná­rod­nej mly­nár­skej orga­ni­zá­cie TMS potvr­dil, že pohon Hal­la­da­y­o­vou tur­bí­nou v Rup­rech­to­ve je jedi­ný na sve­te. Čes­ká poš­ta vyda­la poš­to­vú znám­ku mly­nu, Čes­ká národ­ná ban­ka vyda­la zla­tú min­cu s motí­vom Rup­rech­tov­ské­ho mly­nu. v Marián­skych kúpe­ľoch je od roku 2011 model mly­nu v par­ku minia­túr (Blan­ka Sád­ko­vá).


Rup­rech­tov Mill is loca­ted in the Dra­han­ská High­lands, bet­we­en Vyškov and Blan­sko, near the Maco­cha Abyss, in the vil­la­ge of Rup­rech­tov. It was built in 1873 as a clas­sic Dutch-​style mill. From 1882 to 1884, the buil­der and owner of the mill, Cyril Wág­ner, ins­tal­led a Hal­la­day tur­bi­ne after a wind­storm dama­ged the mill, ins­te­ad of the tra­di­ti­onal whe­el. Thanks to this, the mill ground up to twi­ce as much grain. Rup­rech­tov Mill is desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment and is lis­ted on the UNESCO list (Blan­ka Slád­ko­vá). The mill is a cul­tu­ral monu­ment. In Octo­ber, it is open to the pub­lic on wee­kends. From Octo­ber to April, guided tours take pla­ce, vari­ous exhi­bi­ti­ons, social events, and smal­ler wed­ding cere­mo­nies are held here. From May to Sep­tem­ber, it ser­ves as accom­mo­da­ti­on (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

In 2009, a repre­sen­ta­ti­ve of the inter­na­ti­onal mil­ling orga­ni­za­ti­on TMS con­fir­med that the Hal­la­day tur­bi­ne dri­ve in Rup­recht­voe is the only one in the world. The Czech Post issu­ed a posta­ge stamp of the mill, and the Czech Nati­onal Bank issu­ed a gold coin with the motif of Rup­rech­tov Mill. In Marián­ské Láz­ně, the­re has been a model of the mill in the minia­tu­re park sin­ce 2011 (Blan­ka Sádková).


Rup­rech­tov­ský mlýn se nachá­zí na Dra­han­ské vrcho­vi­ně, mezi Vyško­vem a Blan­skem, neda­le­ko pro­pas­ti Maco­cha, v obci Rup­rech­tov. Byl posta­ven v roce 1873 jako kla­sic­ký mlýn holand­ské­ho typu. V letech 18821884 sta­vi­tel a maji­tel mlý­na, Cyril Wág­ner, nains­ta­lo­val po větr­né smr­š­ti, kte­rá mlýn poško­di­la, namís­to kla­sic­ké­ho kola Hal­la­da­y­o­vu tur­bí­nu. Díky tomu zvládl mlýn až dvoj­ná­so­bek obi­lí. Rup­rech­tov­ský mlýn je navržen mezi národ­ní kul­tur­ní památ­ky a do sez­na­mu UNESCO (Blan­ka Slád­ko­vá). Mlýn je kul­tur­ní památ­kou. V říj­nu je o víken­dech pří­stup­ný veřej­nos­ti. Od říj­na do dub­na se kona­jí proh­líd­ky, růz­né výsta­vy, spo­le­čen­ské akce, men­ší sva­teb­ní obřa­dy. Od květ­na do září slou­ží jako uby­to­va­cí pros­tor (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

V roce 2009 zástup­ce mezi­ná­rod­ní mly­ná­řs­ké orga­ni­za­ce TMS potvr­dil, že pohon Hal­la­da­y­o­vou tur­bí­nou v Rup­rech­to­ve je jedi­ný na světě. Čes­ká poš­ta vyda­la poš­tov­ní znám­ku mlý­nu, Čes­ká národ­ní ban­ka vyda­la zla­tou min­ci s moti­vem Rup­rech­tov­ské­ho mlý­na. V Marián­ských Láz­ních je od roku 2011 model mlý­na v par­ku minia­tur (Blan­ka Sádková).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Strečno

Hits: 1203

Streč­nian­sky hrad (Stre­chun, Stre­chyn, Strec­zen, Strec­zan, Stre­žín) sa nachá­dza na 103 met­rov vyso­kom bra­le vo nad­mor­skej výš­ke 440 met­rov (Wiki­pe­dia). Hrad Streč­no sa nachá­dza na hlav­nom cest­nom a želez­nič­nom ťahu Bra­ti­sla­vaŽili­na – Koši­ce. Neďa­le­ko pod hra­dom tečie Váh (hrad​s​trec​no​.sk). Hrad­ná vyvý­še­ni­na bola obý­va­ná už v 13. sto­ro­čí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1316 (strec​no​.sk). Vzni­kol prav­de­po­dob­ne na star­šom zákla­de slo­van­ské­ho hra­dis­ka (Wiki­pe­dia).

Archi­tek­tú­ra hra­du je dokla­dom vývo­ja stre­do­ve­kej pev­nos­ti od goti­ky po baro­ko (Infor­mač­ná tabu­ľa). V bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti hra­du boli dva mly­ny – jeden bol na Váhu, dru­hý stál pri maje­ri pod hra­dom za ces­tou (pokla​dy​slo​ven​ska​.sk). Pod hlav­nou brá­nou bola náj­de­ná stud­ňa hlbo­ká 88 met­rov (slo​va​kia​.com). V roku 1910 bol hrad čias­toč­ne spev­ne­ný. V roku 1944 bol cez voj­nu poško­de­ný. V rokoch 19781994 pre­bie­ha­la kom­plex­ná rekon­štruk­cia (strec​no​.sk). Na hra­de sa kaž­do­roč­ne kona­jú akcie: Beh do hrad­ných scho­dov, Roz­práv­ko­vý hrad, Hrad­né hry Žofie Bos­nia­ko­vej, Noč­né pre­hliad­ky, Ducho­via, elfo­via a streč­nian­sky des”. Noc duchov, tek­víc a stra­ši­diel”, Noc múzeí a galé­rií (Wiki­pe­dia).


Streč­nian­sky Cast­le (Stre­chun, Stre­chyn, Strec­zen, Strec­zan, Stre­žín) is situ­ated on a 103-​meter-​high cliff at an ele­va­ti­on of 440 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The Streč­no Cast­le is loca­ted on the main road and rai­lway rou­te Bra­ti­sla­va – Žili­na – Koši­ce. The Váh River flo­ws near­by bene­ath the cast­le (hrad​s​trec​no​.sk). The cast­le hill was inha­bi­ted as ear­ly as the 13th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on is from 1316 (strec​no​.sk). It like­ly ori­gi­na­ted on an older foun­da­ti­on of a Sla­vic hill­fort (Wiki­pe­dia).

The archi­tec­tu­re of the cast­le is evi­den­ce of the deve­lop­ment of a medie­val for­tress from Got­hic to Baro­que sty­les (Infor­ma­ti­on Board). In the imme­dia­te vici­ni­ty of the cast­le, the­re were two mills – one on the Váh River, the other loca­ted near the ste­war­d’s hou­se bene­ath the cast­le along the road (pokla​dy​slo​ven​ska​.sk). A well 88 meters deep was found bene­ath the main gate (slo​va​kia​.com). The cast­le was par­tial­ly for­ti­fied in 1910. It was dama­ged during the war in 1944. Com­pre­hen­si­ve recons­truc­ti­on took pla­ce from 1978 to 1994 (strec​no​.sk). Vari­ous events take pla­ce at the cast­le annu­al­ly, such as the Cast­le Stairs Run, Fai­ry­ta­le Cast­le, Cast­le Games of Žofia Bos­nia­ko­vá, Night Tours, Ghosts, Elves, and Streč­nian­sky Des”, Night of Ghosts, Pump­kins, and Spo­oks”, and Night of Muse­ums and Gal­le­ries (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 2058

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

Hits: 2433

O vzni­ku kláš­to­ra vra­ví legen­da, pod­ľa kto­rej kráľ Gej­za, kto­rý veľ­mi rád poľo­val v oko­li­tých lesoch stre­tol s jeho prí­buz­ným Šala­mú­nom, ale­bo s nie­kým, kto sa naň­ho podo­bal. Gej­za bol tým­to stret­nu­tím doja­tý, pre­to na tom­to mies­te zalo­žil bene­dik­tín­sky kláš­tor a obda­ro­val ho aj znač­ným majet­kom. Deji­ny sú však iné, Gej­za a Šala­mún boli súpe­ri. Šala­mún mal kláš­tor v Pan­non­hal­me. Dneš­ný Hron­ský Beňa­dik bol mies­tom, kde zalo­žil kláš­tor Gej­za, vte­dy bolo od dáv­na mies­to zná­me ako Slo­ven­ská Brá­na. Pred­po­kla­dá sa, že exis­to­val už v roku 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik sa spo­mí­na vte­dy ako monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

Stal sa význam­ným stre­dis­kom kul­túr­ne­ho živo­ta a vzde­la­nos­ti. Vzni­ka­li die­la výtvar­né­ho ume­nia, hudob­nej kul­tú­ry, litur­gie a teoló­gie. Mal kom­pe­ten­ciu na vydá­va­nie tak­mer všet­kých dru­hov písom­nos­tí, potvr­dzo­va­nie a ove­ro­va­nie lis­tín, mal pôsob­nosť pri spor­ných majet­ko­vých zále­ži­tos­tiach, bol mies­tom depo­no­va­nia cen­nos­tí a archí­vov (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Vďa­ka Tur­kom sa stal v 16. sto­ro­čí kláš­tor vojen­skou pev­nos­ťou (bena​dik​-klas​tor​.sk).

V roku 1950 sa stal kon­cen­trač­ným kláš­to­rom pre rehoľ­né ses­try z celé­ho Slo­ven­ska (bena​dik​-klas​tor​.sk). Od roku 1927 s pre­stáv­ka­mi do roku 1999 tu pôso­bi­li sale­ziá­ni. Momen­tál­ne tu pôso­bí reho­ľa pal­lo­tí­nov objekt slú­ži ako cha­rit­ný domov, ale aj ako mies­to krát­ko­do­bé­ho poby­tu (Wiki­pe­dia). Od roku 1970 je opát­stvo vyhlá­se­né za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (bena​dik​-klas​tor​.sk). V roku 2011 bol vyhlá­se­ný za jeden zo sied­mich divov Ban­sko­bys­tric­ké­ho samo­správ­ne­ho kra­ja (aktu​ali​ty​.sk).


The legend tells of the foun­ding of the monas­te­ry, accor­ding to which King Gej­za, who enjo­y­ed hun­ting in the sur­roun­ding forests, encoun­te­red his rela­ti­ve Šala­mún or some­one resem­bling him. Tou­ched by this mee­ting, Gej­za foun­ded a Bene­dic­ti­ne monas­te­ry at this loca­ti­on and endo­wed it with con­si­de­rab­le wealth. Howe­ver, his­to­ry paints a dif­fe­rent pic­tu­re, as Gej­za and Šala­mún were rivals. Šala­mún had a monas­te­ry in Pan­non­hal­ma. The present-​day Hron­ský Beňa­dik was whe­re Gej­za foun­ded the monas­te­ry, and the pla­ce had long been kno­wn as the Slo­vak Gate. It is assu­med to have exis­ted as ear­ly as 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik is men­ti­oned at that time as monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

It beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter of cul­tu­ral life and edu­ca­ti­on, giving rise to works of visu­al arts, musi­cal cul­tu­re, litur­gy, and the­olo­gy. The monas­te­ry had the aut­ho­ri­ty to issue almost all types of docu­ments, con­firm and veri­fy char­ters, adju­di­ca­te in dis­pu­ted pro­per­ty mat­ters, and ser­ved as a depo­si­to­ry for valu­ab­les and archi­ves (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Due to the thre­at of the Turks, the monas­te­ry beca­me a mili­ta­ry for­tress in the 16th cen­tu­ry (bena​dik​-klas​tor​.sk).

In 1950, it beca­me a con­cen­tra­ti­on monas­te­ry for nuns from across Slo­va­kia (bena​dik​-klas​tor​.sk). From 1927 with inter­rup­ti­ons until 1999, the Sale­sians wor­ked here. Cur­ren­tly, the Pal­lot­ti­ne order ope­ra­tes in the faci­li­ty, ser­ving as a cha­ri­tab­le home and a pla­ce for short-​term sta­ys (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1970, the abbey has been dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bena​dik​-klas​tor​.sk). In 2011, it was dec­la­red one of the seven won­ders of the Ban­ská Bys­tri­ca Self-​Governing Regi­on (aktu​ali​ty​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post