2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2724

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

Hits: 2433

O vzni­ku kláš­to­ra vra­ví legen­da, pod­ľa kto­rej kráľ Gej­za, kto­rý veľ­mi rád poľo­val v oko­li­tých lesoch stre­tol s jeho prí­buz­ným Šala­mú­nom, ale­bo s nie­kým, kto sa naň­ho podo­bal. Gej­za bol tým­to stret­nu­tím doja­tý, pre­to na tom­to mies­te zalo­žil bene­dik­tín­sky kláš­tor a obda­ro­val ho aj znač­ným majet­kom. Deji­ny sú však iné, Gej­za a Šala­mún boli súpe­ri. Šala­mún mal kláš­tor v Pan­non­hal­me. Dneš­ný Hron­ský Beňa­dik bol mies­tom, kde zalo­žil kláš­tor Gej­za, vte­dy bolo od dáv­na mies­to zná­me ako Slo­ven­ská Brá­na. Pred­po­kla­dá sa, že exis­to­val už v roku 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik sa spo­mí­na vte­dy ako monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

Stal sa význam­ným stre­dis­kom kul­túr­ne­ho živo­ta a vzde­la­nos­ti. Vzni­ka­li die­la výtvar­né­ho ume­nia, hudob­nej kul­tú­ry, litur­gie a teoló­gie. Mal kom­pe­ten­ciu na vydá­va­nie tak­mer všet­kých dru­hov písom­nos­tí, potvr­dzo­va­nie a ove­ro­va­nie lis­tín, mal pôsob­nosť pri spor­ných majet­ko­vých zále­ži­tos­tiach, bol mies­tom depo­no­va­nia cen­nos­tí a archí­vov (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Vďa­ka Tur­kom sa stal v 16. sto­ro­čí kláš­tor vojen­skou pev­nos­ťou (bena​dik​-klas​tor​.sk).

V roku 1950 sa stal kon­cen­trač­ným kláš­to­rom pre rehoľ­né ses­try z celé­ho Slo­ven­ska (bena​dik​-klas​tor​.sk). Od roku 1927 s pre­stáv­ka­mi do roku 1999 tu pôso­bi­li sale­ziá­ni. Momen­tál­ne tu pôso­bí reho­ľa pal­lo­tí­nov objekt slú­ži ako cha­rit­ný domov, ale aj ako mies­to krát­ko­do­bé­ho poby­tu (Wiki­pe­dia). Od roku 1970 je opát­stvo vyhlá­se­né za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (bena​dik​-klas​tor​.sk). V roku 2011 bol vyhlá­se­ný za jeden zo sied­mich divov Ban­sko­bys­tric­ké­ho samo­správ­ne­ho kra­ja (aktu​ali​ty​.sk).


The legend tells of the foun­ding of the monas­te­ry, accor­ding to which King Gej­za, who enjo­y­ed hun­ting in the sur­roun­ding forests, encoun­te­red his rela­ti­ve Šala­mún or some­one resem­bling him. Tou­ched by this mee­ting, Gej­za foun­ded a Bene­dic­ti­ne monas­te­ry at this loca­ti­on and endo­wed it with con­si­de­rab­le wealth. Howe­ver, his­to­ry paints a dif­fe­rent pic­tu­re, as Gej­za and Šala­mún were rivals. Šala­mún had a monas­te­ry in Pan­non­hal­ma. The present-​day Hron­ský Beňa­dik was whe­re Gej­za foun­ded the monas­te­ry, and the pla­ce had long been kno­wn as the Slo­vak Gate. It is assu­med to have exis­ted as ear­ly as 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik is men­ti­oned at that time as monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

It beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter of cul­tu­ral life and edu­ca­ti­on, giving rise to works of visu­al arts, musi­cal cul­tu­re, litur­gy, and the­olo­gy. The monas­te­ry had the aut­ho­ri­ty to issue almost all types of docu­ments, con­firm and veri­fy char­ters, adju­di­ca­te in dis­pu­ted pro­per­ty mat­ters, and ser­ved as a depo­si­to­ry for valu­ab­les and archi­ves (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Due to the thre­at of the Turks, the monas­te­ry beca­me a mili­ta­ry for­tress in the 16th cen­tu­ry (bena​dik​-klas​tor​.sk).

In 1950, it beca­me a con­cen­tra­ti­on monas­te­ry for nuns from across Slo­va­kia (bena​dik​-klas​tor​.sk). From 1927 with inter­rup­ti­ons until 1999, the Sale­sians wor­ked here. Cur­ren­tly, the Pal­lot­ti­ne order ope­ra­tes in the faci­li­ty, ser­ving as a cha­ri­tab­le home and a pla­ce for short-​term sta­ys (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1970, the abbey has been dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bena​dik​-klas​tor​.sk). In 2011, it was dec­la­red one of the seven won­ders of the Ban­ská Bys­tri­ca Self-​Governing Regi­on (aktu​ali​ty​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Tekovské

Starý Tekov – obec pri Leviciach

Hits: 2813

Nemec­ky Ber­sen­berg, Alt­barch, Alt­ber­sen­berg, Alt-​Bersenburg, Bers­chen­berg, Alt Ber­chen­burg, maďar­sky Óbars. V obci žilo ku ku 31.12.2004 1467 oby­va­te­ľov. Obec bola osíd­le­ná už v neoli­te  (Wiki​pe​dia​.sk). Vyko­páv­ky sved­čia o pra­ve­kom osíd­le­ní, našli sa tu popol­ni­ce, a na neďa­le­kých malo­koz­má­lov­ských vŕš­koch pozos­tat­ky avar­ských síd­lisk (Ján Pále­ník). Našlo sa aj síd­lis­ko a poh­re­bis­ko z čias Veľ­kej Mora­vy. Zau­jí­ma­vou sku­toč­nos­ťou je, že na mies­te cin­to­rí­na, kto­rý sa nachá­dza v cen­tre obce, bol Tekov­ský hrad, o kto­rom je zmien­ka už z roku 1075. Kaž­dý dru­hý rok sa v obci kona­jú Tekov­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti – Tekov tan­cu­je a spie­va (Wiki​pe​dia​.sk). V Sta­rom Teko­ve pôso­bil spi­so­va­teľ Ján Palá­rik.


In Ger­man, it’s cal­led Ber­sen­berg, Alt­barch, Alt­ber­sen­berg, Alt-​Bersenburg, Bers­chen­berg, Alt Ber­chen­burg. In Hun­ga­rian, it is refer­red to as Óbars. As of Decem­ber 31, 2004, the vil­la­ge had a popu­la­ti­on of 1467 inha­bi­tants. The sett­le­ment has a his­to­ry dating back to the Neolit­hic peri­od (Wiki​pe​dia​.sk). Exca­va­ti­ons indi­ca­te pre­his­to­ric habi­ta­ti­on, reve­a­ling urns and remains of Avar sett­le­ments on near­by small-​scale hills (Ján Pále­ník). A sett­le­ment and burial ground from the time of the Gre­at Mora­via have also been dis­co­ve­red. Inte­res­tin­gly, the ceme­te­ry loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge was once the site of Tekov Cast­le, men­ti­oned as ear­ly as 1075. Eve­ry other year, the vil­la­ge hosts the Tekov Folk­lo­re Fes­ti­val – Tekov Dan­ces and Sings (Wiki​pe​dia​.sk). The wri­ter Ján Palá­rik was acti­ve in Sta­ry Tekov.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post