2011-2015, 2012, 2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Rakúsko, Stavby, Záhrady, Zahraničie, Zámky

Barokový Schlosshof

Hits: 2120

Sch­loss­hof slú­ži­lo ako práz­dni­no­vé síd­lo Habs­bur­gov­cov. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Devín­skej Novej Vsi. Odpo­rú­čam pre­chádz­ku cez Cyk­lo­most Slo­bo­dy, bude to prí­jem­ná polhodinka.

Sch­loss­hof je osa­da mes­teč­ka Engel­harts­tet­ten. V 12. a 13. sto­ro­čí sa zámok Hof uvá­dza ako pev­nosť Hof, pat­ria­ca ku zám­ku Eckars­tau (Wiki­pe­dia). Kom­plex je naj­väč­ším v Stred­nej Euró­pe – viac ako 50 hek­tá­rov. Nachá­dza­jú sa tu boha­té záh­ra­dy, vša­de je plno zele­ne. Okrem toho mini ZOO, pries­tor pre sta­tok, kone, hos­po­dár­ske zvie­ra­tá. Zámok Hof je naj­väč­šou baro­ko­vou stav­bou v Rakús­ku. Jeho novo­do­bá his­tó­ria sa datu­je od roku 1726, kedy napl­ni­li žela­nie Euge­na Savoj­ské­ho. Archi­tek­tom bol Johann Lucas von Hil­deb­randt. Mária Teré­zia dosta­la ten­to zámok v roku 1755 ako dar. Kon­com 19. sto­ro­čia cisár Fran­ti­šek Jozef objekt pre­ne­chal ríš­skej armá­de. Počas 2. sve­to­vej voj­ny objekt slú­žil nemec­kej armá­de a od roku 1945 rokov, soviet­skej. Až po roku 2002 sa zača­la rekon­štruk­cia. Od roku 2005 je zámok sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof ser­ved as a holi­day resi­den­ce for the Habs­bur­gs. It is loca­ted near Devín­ska Nová Ves. I recom­mend taking a walk through the Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Cyc­list Brid­ge of Fre­e­dom), it will be a ple­a­sant half-​hour stroll.

Sch­loss­hof is a sett­le­ment of the town of Engel­harts­tet­ten. In the 12th and 13th cen­tu­ries, the Hof Cast­le is men­ti­oned as the for­tress Hof, belo­n­ging to the Eckars­tau Cast­le (Wiki­pe­dia). The com­plex is the lar­gest in Cen­tral Euro­pe – span­ning over 50 hec­ta­res. The­re are rich gar­dens, eve­ry­whe­re is full of gre­e­ne­ry. In addi­ti­on, the­re is a mini zoo, spa­ce for a farm, hor­ses, and farm ani­mals. Hof Cast­le is the lar­gest Baro­que buil­ding in Aus­tria. Its modern his­to­ry dates back to 1726 when it ful­fil­led the wish of Euge­ne of Savoy. The archi­tect was Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sa rece­i­ved this cast­le as a gift in 1755. At the end of the 19th cen­tu­ry, Empe­ror Franz Joseph han­ded the pro­per­ty over to the impe­rial army. During World War II, the buil­ding ser­ved the Ger­man army and sin­ce 1945, the Soviet army. Recons­truc­ti­on began only after 2002. Sin­ce 2005, the cast­le has been open to the pub­lic (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Sch­loss­hof dien­te als Ferien­re­si­denz für die Habs­bur­ger. Es befin­det sich in der Nähe von Devín­ska Nová Ves. Ich emp­feh­le einen Spa­zier­gang über die Cyk­lo­most Slo­bo­dy (Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it), es wird ein ange­neh­mer halb­stün­di­ger Spa­zier­gang sein.

Sch­loss­hof ist eine Sied­lung der Stadt Engel­harts­tet­ten. Im 12. und 13. Jahr­hun­dert wird die Hof­burg als Fes­tung Hof erwähnt, die zur Burg Eckars­tau gehör­te (Wiki­pe­dia). Die Anla­ge ist die größte in Mit­te­le­uro­pa – über 50 Hek­tar groß. Es gibt rei­che Gär­ten, übe­rall ist es vol­ler Grün. Außer­dem gibt es einen Mini-​Zoo, Platz für einen Bau­ern­hof, Pfer­de und Nutz­tie­re. Die Hof­burg ist das größte baroc­ke Gebä­u­de in Öster­re­ich. Ihre moder­ne Ges­chich­te reicht zurück bis ins Jahr 1726, als sie den Wun­sch von Eugen von Savo­y­en erfüll­te. Der Archi­tekt war Johann Lucas von Hil­deb­randt. Maria The­re­sia erhielt die­ses Sch­loss 1755 als Ges­chenk. Ende des 19. Jahr­hun­derts über­gab Kai­ser Franz Joseph das Anwe­sen der kai­ser­li­chen Armee. Wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs dien­te das Gebä­u­de der deuts­chen Armee und seit 1945 der sowje­tis­chen Armee. Die Rekons­truk­ti­on begann erst nach 2002. Seit 2005 ist das Sch­loss für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich (sch​loss​hof​.ces​to​va​nie​.biz).


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Kunerádsky zámok

Hits: 3301

Kune­rád­ský zámok slú­žil ako lovec­ký zámok a prí­le­ži­tost­né síd­lo grófs­kej rodi­ny Bal­les­tré­mov­cov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa neďa­le­ko od Rajec­kých Tep­líc (kas​tiel​.org), 2 km od obce Kune­rád (tra​vel​-to​-zili​na​.biz). Posta­vi­li ho v roku 1916 v seces­nom štý­le (Wiki­pe­dia). Pôso­bil roma­tic­ky, vyba­ve­ný bol kom­for­tne s naj­mo­der­nej­ším zaria­de­ním. Mal vlast­nú elek­trá­reň na vod­ný pohon. Vo svo­jich počiat­koch mal slú­žiť aj ako cisár­ske leto­vis­ko, čomu zabrá­ni­la 1. sve­to­vá voj­na (kas​tiel​.org). Počas SNP tu síd­lil štáb par­ti­zán­skej bri­gá­dy. 25.9.1944 ho Nemci vypá­li­li (Wiki­pe­dia). Obno­ve­ný bol v roku 1959, násled­ne slú­žil ako lie­čeb­ný ústav (kas​tiel​.org). V roku 2010 bola jeho stre­cha zni­če­ná požia­rom a zámok poško­di­la voda pri hase­ní (Wiki­pe­dia).


Kune­rád Cast­le ser­ved as a hun­ting lod­ge and occa­si­onal resi­den­ce for the Bal­les­trém fami­ly (Wiki­pe­dia). It is loca­ted near Rajec­ké Tep­li­ce (kas​tiel​.org), 2 km from the vil­la­ge of Kune­rád (tra​vel​-to​-zili​na​.biz). Built in 1916 in the Art Nou­ve­au sty­le (Wiki­pe­dia), the cast­le exu­ded a roman­tic atmo­sp­he­re and was equ­ip­ped with modern com­forts. It even had its own hyd­ro­elect­ric power plant. In its ear­ly days, it was inten­ded to ser­ve as an impe­rial resort, a plan thwar­ted by World War I (kas​tiel​.org). During the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP), the cast­le hou­sed the hea­dqu­ar­ters of a par­ti­san bri­ga­de. On Sep­tem­ber 25, 1944, it was set abla­ze by the Ger­mans (Wiki­pe­dia). It was res­to­red in 1959 and sub­se­qu­en­tly ser­ved as a medi­cal ins­ti­tu­te (kas​tiel​.org). In 2010, a fire des­tro­y­ed its roof, and the cast­le suf­fe­red water dama­ge during fire­figh­ting efforts (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

Hits: 3921

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žili­ny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.512.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 17081710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 18311849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia).


Byt­ča is a town in Upper Pova­žie, loca­ted near Žilina.

It lies in the Byt­čian­ska Val­ley at an ele­va­ti­on of 337 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 resi­dents. It con­sists of the fol­lo­wing dis­tricts: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča, and sett­le­ments Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. The town fea­tu­res the Byt­ča Cast­le (cha­te­au), desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It inc­lu­des the Renais­san­ce Wed­ding Pala­ce (Wiki­pe­dia). The Wed­ding Pala­ce was built in 1601, pro­bab­ly by Ita­lian mas­ters under the ins­truc­ti­on of Juraj Thur­za. The wed­ding hall mea­su­res 34.512.5 meters. In 1647, the pala­ce suf­fe­red a fire but was only used for sto­ra­ge, a lum­be­ry­ard, and a gra­na­ry (byt​ca​.sk). In 1856, it bur­ned again, promp­ting reno­va­ti­ons and chan­ges in its use (muze​um​.sk). The Pop­per Pala­ce under­went sig­ni­fi­cant inter­nal reno­va­ti­ons and, in 1886, it beca­me the admi­ni­stra­ti­ve buil­ding of the dis­trict court. The pala­ce was recons­truc­ted and offi­cial­ly reope­ned on Octo­ber 23, 2009 (byt​ca​.sk). The cast­le, like­ly estab­lis­hed in 1575 by Fran­ti­šek Thur­zo, was con­ce­i­ved by Ján Kilian de Syroth from Milan (byt​ca​.sk). Byt­ča is also home to a rela­ti­ve­ly monu­men­tal syna­go­gue clo­se­ly con­nec­ted to the lar­ge Jewish popu­la­ti­on in the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries. Built in 1801, its cur­rent form dates from the ear­ly 20th cen­tu­ry (byt​ca​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Byt­ča dates back to 1234. Around 1512, Fran­ti­šek Thur­zo, the foun­der of the Bytča-​Orava branch of the Thur­zo fami­ly, was born. In 1555, Byt­ča beca­me part of the Hri­čov esta­te. The Wed­ding Pala­ce was cons­truc­ted in 1601. In 1708, the town was occu­pied by Ger­man impe­rial for­ces. Juraj Jáno­šík ser­ved in the cast­le­’s unit. Bet­we­en 1708 and 1710, Byt­ča was struck by a pla­gue. In 1766, Miku­láš Luká­či died at the age of 112, like­ly beco­ming the oldest resi­dent in the his­to­ry of Byt­ča. Cho­le­ra affec­ted the town in 1831 and 1849, fol­lo­wed by an eart­hqu­ake in 1858. In 1946, Hli­ník nad Hro­nom and Malá Byt­ča were anne­xed to Veľ­ká Byt­ča (byt​ca​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the poet Samo Cha­lup­ka, poet and pub­li­cist Viliam Paulíny-​Tóth, priest and pre­si­dent of the war­ti­me Slo­vak Sta­te Jozef Tiso, and the phy­si­cian Ján Čer­ve­ňan­ský, con­si­de­red the foun­der of modern Slo­vak ort­ho­pe­dics (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 3438

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 18891910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.


Boj­ni­ce Cast­le is situ­ated on a tra­ver­ti­ne hill abo­ve the town of Boj­ni­ce. The first writ­ten men­ti­on of it dates back to 1113. Ori­gi­nal­ly a wooden for­tress, it was cons­truc­ted on the site of an older hill­fort. During the 13th cen­tu­ry, it was rebu­ilt using sto­ne as the pro­per­ty of the Pozna­nov­ce fami­ly (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ri­cal names of Boj­ni­ce Cast­le inc­lu­de Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). In the late 13th cen­tu­ry, Boj­ni­ce came under the con­trol of Matúš Čák of Tren­čín. In 1489, it was owned by Matt­hias Cor­vi­nus, and until 1526, the cast­le was occu­pied by the Zápoľ­ský army. After 1527, the Tur­zo fami­ly trans­for­med the cast­le into a Renais­san­ce resi­den­ce. The Got­hic for­tress evol­ved into a Renaissance-​style cast­le. From 1637, it belo­n­ged to the Pál­fy fami­ly, who reno­va­ted it into a Baro­que form. It under­went Romantic-​style reno­va­ti­ons from 1889 to 1910. A fire struck Boj­ni­ce Cast­le on May 9, 1950. Sin­ce 1970, the cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Among its most sig­ni­fi­cant parts are the Boj­ni­ce Altar by Nar­do di Cione and the lar­ge tapes­try Joseph and His Brot­hers,” woven in Brus­sels in the ear­ly 17th cen­tu­ry (muze​um​.sk). Boj­ni­ce Cast­le orga­ni­zes vari­ous events regu­lar­ly, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Ghosts and Mons­ters, Valen­ti­ne­’s Wee­kend, Eas­ter Walks at the Cast­le, Fai­ry­ta­le Cast­le, Knight Days, and Chris­tmas at the Cast­le (muze​um​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by a beau­ti­ful park (Peter Kac­lík), fea­tu­ring the Matej­ko Lin­den, which, accor­ding to legend, Matúš Čák of Tren­čín plan­ted in 1301 when the last king of the Árpád dynas­ty, King Andrew III, pas­sed away (boj​ni​ce​cast​le​.sk). This lin­den is like­ly the oldest tree in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). Part of the Boj­ni­ce com­plex is a tra­ver­ti­ne cave with a dia­me­ter of 22 meters and a height of 6 meters. The cast­le resi­dents were awa­re of its exis­ten­ce, using it as a refu­ge and water reser­vo­ir (boj​ni​ce​cast​le​.sk). In clo­se pro­xi­mi­ty to the cast­le park is the Boj­ni­ce Zoo.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

Hits: 1901

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643. Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 18801890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk).


Mar­ku­šov­ce is situ­ated in the sout­hern part of the Hor­nád Basin, near Spiš­ská Nová Ves (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Vil­la­ge and Prin­cip­les of the Pre­ser­va­ti­on of the Monu­ment Zone, Regi­onal Monu­ments Offi­ce Koši­ce, branch Spiš­ská Nová Ves). It is loca­ted near the con­flu­en­ce of the Levočs­ký stre­am with the Hor­nád River (mar​ku​sov​ce​.sk), at an alti­tu­de of 435 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce is part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (mar​ku​sov​ce​.sk). Cove­ring an area of 18.51 km², the vil­la­ge is home to 4,546 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first men­ti­ons of Mar­ku­šov­ce date back to the ear­ly 12th cen­tu­ry. The Tatars plun­de­red Mar­ku­šov­ce in 1241. The sett­le­ment was pre­vi­ous­ly cal­led Saint Micha­el, and it rece­i­ved its new name Ter­ra Mar­ci” – Mar­k’s Land. Mar­ku­šov­ce deve­lo­ped into a sig­ni­fi­cant sett­le­ment during the medie­val peri­od. In 1527, the Mar­ku­šov­ce Cast­le was des­tro­y­ed. Sub­se­qu­en­tly, it was rebu­ilt and des­tro­y­ed by fires. Ten man­si­ons and manor hou­ses have been pre­ser­ved. The for­ti­fied Renais­san­ce man­si­on was com­ple­ted in 1643. A gaze­bo cal­led Dar­da­nel­les was built on the upper ter­ra­ce of the park (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Vil­la­ge and Prin­cip­les of the Pre­ser­va­ti­on of the Monu­ment Zone, Regi­onal Monu­ments Offi­ce Koši­ce, branch Spiš­ská Nová Ves). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. In Hun­ga­rian, it is Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, and in Ger­man, Marks­dorf. In the second half of the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge of Čepa­nov­ce mer­ged with Mar­ku­šov­ce. In 1787, 408 resi­dents lived in 65 hou­ses. Besi­des agri­cul­tu­re, they were enga­ged in fores­try and mining. Later, the­re was an iron ore roas­ting plant. A lum­ber mill was estab­lis­hed in 1892. In the years 1880 – 1890, Mar­ku­šov­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on (mar​ku​sov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post