2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – autobusový výlet po ostrove (Telendos, Arginond, Vathia, Pothia, Vlyhadia)

skala
Hits: 4631

Autor člán­ku: Oľga Magalová

Dovo­len­ka na Kalym­no­se, 3. časť – Auto­bu­so­vý výlet po ostrove

Hneď dru­hý deň náš­ho poby­tu sme mali auto­bu­so­vý výlet po ostro­ve Kalym­nos. Sprie­vod­ca­mi nám boli Angli­čan­ka She­ryl, žijú­ca na Kalym­no­se aj s man­že­lom na dôchod­ku, a náš dele­gát Jan. V auto­bu­se boli dovo­len­ká­ri CK Aeolus a neja­kí Angli­ča­nia z inej CK. Z náš­ho stre­dis­ka Kan­tu­ni sme vyra­zi­li sme­rom na sever po západ­nom pobre­ží, kde sú aj ostat­né dovo­len­ko­vé stre­dis­ká s plá­ža­mi. Kalym­nos je veľ­mi hor­na­tý a pobre­žie je čle­ni­té. Hlav­ná ces­ta väč­ši­nou vedie vyso­ko nad pobre­žím a do jed­not­li­vých stre­dísk sa schá­dza oso­bit­ný­mi ces­ta­mi. Sprie­vod­ky­ňa nás hneď upo­zor­ni­la, že sa blí­žia zákru­ty – ser­pen­tí­ny pre­zý­va­né „waw!“, z kto­rých bude úchvat­ný pohľad na pobre­žie aj na pro­ti­ľah­lý ostrov Telen­dos. Mala prav­du. Len kým som ja vyhra­ba­la z kabe­le foťák, waw bolo za nami 🙂 Napriek tomu som počas jaz­dy nafo­ti­la cez okno auto­bu­su zopár zábe­rov – pohľad z Kalym­no­su na Telen­dos. Ten­to pohľad je typic­ký pre stre­dis­ká Myr­ties a Mas­su­ri. My v Kan­tu­ni sme z Telen­do­su vide­li iba kúsok „chvos­ta“, medzi nami bol iný kopec.

Ostrov Telen­dos sme s Jul­kou nav­ští­vi­li po týžd­ni aj samé. Kúpi­li sme si v super­mar­ke­te lís­tok na miest­nu dopra­vu za 80 cen­tov do Myr­ties a z jeho prí­sta­vis­ka sme ces­to­va­li lodič­kou na Telen­dos. Pozre­li sme si gýčo­vi­tú chut­nú pro­me­nád­ku na Telen­do­se, potom sme sa vybra­li na túru pop­ri pobre­ží, ale bol taký vet­ris­ko, že nás tak­mer sfúk­lo z úte­su na plá­žič­ku pod ním :). Pôvod­ne sme mys­le­li, že sa tam zosta­ne­me kúpať na nie­kto­rej z plá­ží, ale kvô­li tomu vet­ru sme sa nako­niec roz­hod­li vrá­tiť na Kalym­nos do Myr­ties. Ešte pred­tým sme si ale dali na Telen­do­se chut­né fra­pé v taver­ne Zor­bas. Potom sme sa lodič­kou vrá­ti­li do Myr­ties a na tamoj­šej krás­nej plá­ži s úchvat­ným výhľa­dom na Telen­dos sme pre­ži­li veľ­mi vyda­re­ný deň.

Postu­po­va­li sme pobre­žím sme­rom na Empo­rio. Pri Argi­non­de sme sa zato­či­li do vnút­ro­ze­mia. Mali tam novú krás­nu asfalt­ku, kto­rá však mala také tech­nic­ké para­met­re, že na Slo­ven­sku by vydr­ža­la asi len jed­nu poriad­nu let­nú búr­ku a stiek­la by rov­no do mora :). Majú „šťas­tie“, že tam sko­ro nepr­ší. Ces­tou sme vide­li mno­ho sku­pín vče­lích úľov, vraj sa im tam veľ­mi darí. Celý Kalym­nos je kame­nis­tý, poras­te­ný taký­mi „skal­ko­vý­mi“ koso­dre­vin­ka­mi ako vid­no na obráz­koch. Sú rôz­no­fa­reb­né a voňa­vé. Ani požiar tam vraj nemal dlhé trva­nie, lebo ska­pal sko­ro sám od seba keď­že tam nema­jú v horách stro­my. Iba blíz­ko stre­dis­ka nasa­di­li hasia­ce heli­kop­té­ry. Vnút­ro­zem­ská ces­ta nás doviez­la až do man­da­rín­ko­vé­ho údo­lia. To je napo­div cel­kom svie­že a zele­né, na jeho kon­ci (začiat­ku sme­rom od mora) je mes­teč­ko Vat­hi. Leží na kon­ci skal­na­té­ho fjor­du. Tu sme mali asi hodi­no­vú pre­stáv­ku na pre­hliad­ku, my sme s Jul­kou na chví­ľu „zakot­vi­li“ v prí­stav­če­ku na betó­no­vých scho­dí­koch a máča­li sme si nohy v čis­tuč­kom priez­rač­nom mori. Vzdy­cha­li sme, že keby bolo via­cej času, tak by sme si tam aj zaplá­va­li. (To sa nám nako­niec spl­ni­lo v rám­ci lod­né­ho výle­tu, o kto­rom napí­šem neskôr).

Z Vat­hi sme pokra­čo­va­li po východ­nom pobre­ží do hlav­né­ho mes­ta Pothia na juhu. Východ­né pobre­žie kon­čí str­mo v mori, je tak­mer ľudop­rázd­ne, ani tam nič neras­tie, iba ole­an­dre ved­ľa ces­ty. Tie sú krás­ne, lebo ich miest­ne kozy neže­rú (vraj sú pre ne jedo­va­té). Kozy sú na východ­nom pobre­ží sko­ro vša­de, aj po ces­te si vykra­ču­jú krí­žom krá­žom, vedia že ich nikto nezra­zí :). Z východ­né­ho pobre­žia je krás­ne vidieť Turec­ko, oblasť Mar­ma­ri­su. Tiež je vid­no blíz­ke ostro­vy, spo­za Kosu dokon­ca vytŕča vrchol sopeč­né­ho ostro­va Nisy­ros.

V hlav­nom mes­te Pothii sme mali asi hodi­no­vú zastáv­ku, naj­viac času sme z toho strá­vi­li v múzeu – manu­fak­tú­re na výro­bu mor­ských špon­gií. Bola to záro­veň pre­daj­ňa aj výrob­ňa, ale veľ­mi vkus­ne zaria­de­ná a s prí­jem­ným výkla­dom miest­nej gréc­kej sprie­vod­ky­ne. Nakú­pi­li sme špon­gie (pra­vé, z Lýbij­ské­ho mora!), potom na pešej zóne zopár suve­ní­rov a pohľad­níc a pokra­čo­va­li sme auto­bu­som hore ser­pen­tí­na­mi nad Pothiu do kláš­to­ra pome­no­va­né­ho Agi­os Savas, pod­ľa mní­cha kto­rý bol nedáv­no vyhlá­se­ný za svä­té­ho, lebo boli uzna­né jeho lie­či­teľ­ské zázra­ky. Z are­álu kláš­to­ra boli nád­her­né výhľa­dy na Pothiu a do ďale­ké­ho oko­lia. Pred vstu­pom do are­álu nás She­ryll požia­da­la, aby sme si pre­ho­di­li nie­čo cez rame­ná a cez nohy, pokiaľ máme kra­ťa­sy nad kole­ná. Všet­ci Aeolu­sá­ci to rešpek­to­va­li, ale väč­ši­na z jej milých Angli­ča­nov na to hodi­la bobek. Čudo­va­la som sa, že im nie je v kos­to­le tráp­ne, kor­zo­vať sa tam ako na plá­ži… Kos­tol bol nád­her­ne vyzdo­be­ný, až tak veľ­ko­le­pý som zatiaľ v Gréc­ku nenavštívila.

Z Agi­os Savas sme prud­ký­mi ser­pen­tí­na­mi ziš­li do záli­vu Vly­ha­dia, kde bolo múze­um mor­ských obja­vov. Po pre­hliad­ke múzea, kto­ré bolo hneď ved­ľa plá­že, bolo voľ­no vyhra­de­né na kúpa­nie. Bolo tam čis­tuč­ké, kľud­né more bez vĺn, tak sme si s Jul­kou priš­li na svo­je :). Potom sme si v miest­nej taver­ne pochu­ti­li na „gréc­kom send­vi­či“ a auto­bus nás poroz­vá­žal do našich stre­dísk. Na kon­ci Jan poďa­ko­val She­ryl za jej sprie­vod­cov­ské služ­by a my sme spon­tán­ne zatlies­ka­li. Až potom sa pri­da­li aj Angli­ča­nia. Boli fakt tráp­ni, aj keď opúš­ťa­li auto­bus, žia­den z nich nepo­zdra­vil. Ako keby tel­ce vystu­po­va­li z MHD. Tak sme im to my muse­li uká­zať keď sme vystu­po­va­li na našej zastáv­ke a nahlas sme pozdra­vi­li po slo­ven­sky aj po anglic­ky a ešte aj šofé­ra po gréc­ky :). Bolo vid­no, ako ho to potešilo.

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – Kantuni Beach

skala
Hits: 2554

Autor člán­ku: Oľga Magalová

Dovo­len­ka na Kalym­no­se, 2. časť – Kan­tu­ni Beach

Ak by som pred objed­ná­va­ním zájaz­du vede­la, že to je taký „vese­lý“ hotel, urči­te by sme si ho nevyb­ra­li. Písa­li, že je to mies­to, kde sa vďa­ka rôz­nym prog­ra­mom, kto­ré uspo­ra­dú­va hotel, urči­te nebu­de­me nudiť. Tak to je teda fakt, nudiť sa neda­lo asi do dru­hej v noci, kedy tie ich „prog­ra­my“ kon­či­li a hos­tia sa zača­li trú­siť späť. Prvý večer sme mali z toho mier­ny šok, našťas­tie sme mali kli­ma­ti­zá­ciu, o pol­no­ci sme zabuch­li dve­re na bal­kón, zatiah­li záves a ľah­li do poste­le :). Potom sa zvy­šok prog­ra­mu dal vydr­žať (bol pon­de­lok, mali na prog­ra­me „Hap­py Night“. Najprv gri­lo­vač­ka pri bazé­ne, potom gréc­ka muzič­ka, potom nie­koľ­ko­krát za večer euro­víz­ny Rybak, maka­re­na a spol., potom taneč­ky a vlast­né spe­vy, nako­niec hádza­nie krá­sa­víc do bazé­na s hlas­ný­mi uznan­li­vý­mi výkrik­mi keď vylie­za­li z bazé­na ako miss mok­ré trič­ko. Mne to neda­lo a vyliez­la som si to na bal­kón pred­sa len pozrieť :). V uto­rok býval “ako­že” iný prog­ram – živá kalym­nos­ká hud­ba. V pod­sta­te sa ale meni­li iba náz­vy a prog­ra­my sa podo­ba­li: živá kalym­nos­ká hud­ba (kom­bi­ná­cia gréc­kej a turec­kej, veľ­mi zau­jí­ma­vá, páči­la sa mi) s gri­lo­vač­kou, potom medzi­ná­rod­né hity – odr­ho­vač­ky, spe­vy a taneč­ky, s výnim­kou hádza­nia do bazé­na, na to bola iba pon­del­ko­vá Hap­py Night. A kaž­dý pia­tok mali gréc­ky večer, tam pri­šiel miest­ny súbor aj zatan­co­vať a uro­biť ohňo­vú šou. Boli to vyso­kí štíh­li fešá­ci, diev­čen­ce sú tam troš­ku „pri tele“, ale tan­ce boli pek­né. (Bet­ka, mys­le­la som na Teba, keby si tam bola, urči­te by sme sa aj aktív­ne zúčast­ni­li :). Ale s Jul­kou sme usú­di­li, že z našej „pre­zi­dent­skej lóže“ to vidí­me naj­lep­šie zo všet­kých. Mali sme bal­kón s výhľa­dom pria­mo na more a do are­álu hote­la, tak sme to vide­li vlast­ne lep­šie, ako nie­kto­rí pri sto­lí­koch, kto­rí si to muse­li zaplatiť.

Ešte jeden veľ­ký šok sme zaži­li prvý deň: keď sme sa vyšta­fí­ro­va­li do pla­viek a vybra­li sa na pláž. Bola hneď za múri­kom – tera­sou náš­ho pool-​baru. Keď sme pozre­li dolu na more, neve­ri­la som vlast­ným očiam: rov­no pod naším hote­lom sa pre­va­ľo­va­li vlny vo far­bách kalov z čis­tič­ky odpa­do­vých vôd. Bol sil­ný vie­tor, vlny veľ­ké a búr­li­vé a k tomu tá far­ba! Mys­le­la som, že na mies­te zdoch­nem! Jul­ka sa na mňa úpl­ne spo­ľah­la s výbe­rom dovo­len­ky a ja ju dove­diem na také­to mies­to… Zdep­ta­né sme na to poze­ra­li a potom sme sa kúpa­li v bazé­ne. Fakt nám to pek­ne poka­zi­lo nála­du. A čudo­va­li sme sa všet­kým, ako sa môžu tvá­riť tak spo­koj­ne a vese­lo pri takom­to hroz­nom mori :). Netu­ši­li sme, že ako cha­lu­hy priš­li, tak o tri dni odídu samé od seba bez sto­py preč a more bude priez­rač­né a modré.

Kalym­no­sa­nia straš­ne radi osla­vu­jú, všet­ko a nahlas. Tak­že ostat­né dni tam býva­li večer rodin­né ale­bo sva­dob­né osla­vy, pri­šiel cate­ring, vyzdo­bi­li bazén a jeho oko­lie, vše­li­ja­ké baló­ni­ky a lodič­ky v stre­de bazé­na, maš­le na zábrad­liach, … O desia­tej sa zača­li schá­dzať hos­tia od malin­kých deti­čiek v bugin­kách cez mlá­dež po sta­ré tetuš­ky a zába­va zača­la. A majú jeden ozaj „dob­rý“ zvyk títo Kalym­no­sa­nia – pri kaž­dej prí­le­ži­tos­ti hádžu dyna­mit. Zaspie­va­jú hap­py birth­day, potom sa pote­šíš že začí­na ohňos­troj, ale to už letí svet­li­ca s dob­rou nálo­žou nad more. Keď to buch­lo, mys­le­la som že nám bal­kón pad­ne. Tak som sa zľak­la, sko­ro mi cvr­k­lo. Ale tie ich detič­ky, ani jed­no nezap­la­ka­lo, teši­li sa a tlies­ka­li ručič­ka­mi až kým nebu­chol ďal­ší. To sme si už s Jul­kou drža­li uši, pou­če­né z prvej svet­li­ce :). A zase sme skon­či­li rov­na­ko – sfúk­li svieč­ky na bal­kó­ne, zabuch­li dve­re, zatiah­li záves, pus­ti­li klí­mu a vliez­li do poste­le. Jak sta­ré cho­ré ženy! 🙂

Našťas­tie sme mali hneď na dru­hý deň po prí­cho­de naplá­no­va­ný celo­den­ný auto­bu­so­vý zájazd po ostro­ve, tak sme sa ele­gan­tne vyhli kúpa­niu v tom našom „cha­lu­ho­vom“ mori. V rám­ci toh­to zájaz­du sme mali aj kúpa­nie na plá­ži vo Vly­ha­dii, more tam bolo úpl­ne pokoj­né, tep­luč­ké a čis­tuč­ké. O tom­to zájaz­de napí­šem v ďal­šej časti.

Inak sme boli potom s hote­lom aj so všet­kým veľ­mi spo­koj­né. Po dvoch dňoch sme usú­di­li, že sa bude­me baviť tak ako všet­ci ostat­ní a že nám to skrát­ka neva­dí (inak by sme sa muse­li iba jedo­vať od rána do noci). Keď už je to taký pria­teľ­ský domác­ky a vese­lý hotel, tak sa musí­me pris­pô­so­biť. Na štvr­tý deň (cha­lu­hy odchá­dza­li) sme sa už vese­lo kúpa­li v tých „atlan­tic­kých“ vlnách, nauči­li sme sa kade máme vlie­zať do mora, aby nás nezva­li­li a potom v tej hlb­šej vode sa už dalo krás­ne roch­niť v hoj­da­vých veľ­kých vlnách. Bolo to super! A ten výhľad z vody na oko­li­tú hor­na­tú pano­rá­mu, to bolo nie­čo úžas­né. Nako­niec sme mali obi­dve dep­ku, že odtiaľ musí­me odísť. To sa ešte nikde nestalo.

Zhr­nu­tie o hote­li: kto chce mať na dovo­len­ke bož­ský kľud, nech ide do Achi­li­onu v Amu­di na Zakyn­to­se. Tam sme boli vla­ni, super na super! Kto má doma vese­lé deti, nech ide sem, bude mať od nich svä­tý pokoj od rána až do noci, taký prog­ram si tie dec­ká vedia spo­lu uro­biť. Nech im dajú malé sur­fo­va­cie dosky, na tých vlnách sa môžu hádzať a voziť celý deň, aj do bazé­na to moh­li nosiť. Napriek všet­kým záka­zom na tabu­li, všet­ko sa tam moh­lo. Tak ako aj faj­če­nie v Gréc­ku – všet­ci a vša­de kľud­ne hulia, hlav­ne že EU je spo­koj­ná keď už majú ten zákon 🙂

Pri­pá­jam pár obráz­kov náš­ho hote­la aj zábe­ry vody na plá­ži, aby kaž­dý videl, že tie cha­lu­hy netre­ba brať až tak váž­ne, veď sa ony stra­tia, ako spie­va­me my Slováci 🙂

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – krásny ostrov v Grécku

skala
Hits: 2593

Dovo­len­ka na Kalym­no­se, 1. časť – Príchod

Auto­ri všet­kých čas­tí: Oľga Maga­lo­vá a Jul­ka Ron­čo­vá, V prís­pev­koch sú zážit­ky z pohľa­du Oľgy

V pon­de­lok 2. augus­ta sme sa vrá­ti­li z dovo­len­ky, tak už je naj­vyš­ší čas sa ozvať. Ešte stá­le nemám uro­be­ný poria­dok vo svo­jich fot­kách, ako­si nestí­ham .… Okrem toho som zis­ti­la, že moje fot­ky sú hroz­né! Mala som nový foťák a nestih­la som si (doma som nema­la čas, na dovo­len­ke sa mi nech­ce­lo), pre­čí­tať návod na jeho obslu­hu. Má vše­li­ja­ké reži­my, ale ja som len cva­ka­la na neja­kom obec­nom nasta­ve­ní (aj tak som na disp­le­ji kvô­li sln­ku nič nevi­de­la :). Pre­to na ilus­trá­ciu využi­jem aj krás­nu foto­ga­lé­riu čes­kej adre­na­lí­no­vej turis­t­ky Soni, kto­rú mi odpo­ru­či­li jej (a teraz už aj naši) pria­te­lia z Mora­vy, kto­rí boli tiež v „našom“ Kan­tu­ni Beach hoteli.

Ten­to rok sme boli 14 dní na gréc­kom ostro­ve Kalym­nos. Nesko­ro večer sme lete­li z Bra­ti­sla­vy na Kos. Dora­zi­li sme tam oko­lo dru­hej v noci. Väč­ši­na dovo­len­ká­rov potom pokra­čo­va­la auto­bu­som do jed­not­li­vých leto­vísk na Kose, iba nás, šty­roch „Kalym­no­sa­nov“, uby­to­va­li v štú­diách IRENE blíz­ko prí­sta­vu v Mas­ti­cha­ri. Bolo to prí­jem­né, lebo sme nemu­se­li čakať na ran­ný tra­jekt len tak nie­kde na móle v prí­sta­ve. V štú­diách nás uby­to­va­li asi o tre­tej v noci. Ospr­cho­va­li sme sa a išli sme spať. Ráno sme odtiah­li záve­sy, vyšli na bal­kón a mali sme zra­zu krás­ny prvý výhľad na pro­ti­ľah­lý ostrov Kalym­nos! Naozaj to pote­ši­lo 🙂 Uva­ri­li sme si v kuchyn­ke ran­nú kávič­ku a vychut­na­li sme si ju na bal­kó­ne. Potom sme zba­li­li fid­lát­ka a peši sme pre­šli kúsok do prí­sta­vu v Mas­ti­cha­ri. Na móle, neďa­le­ko tra­jek­tu sme si v bie­lej „búd­ke“ vyme­ni­li vou­che­ry za ces­tov­né lís­t­ky a nastú­pi­li sme na tra­jekt. Prek­va­pi­lo nás, že kuf­re nám káza­li nechať iba tak na boku lode pria­mo na palu­be, kde postup­ne zapar­ko­vá­va­li náklad­nia­ky s tova­rom. Na Kalym­no­se sa v pod­sta­te nič nevy­rá­ba, tak­že vše­tok tovar tam pri­vá­ža­jú tým­to tra­jek­tom. Najprv sme z tých kuf­rov boli ner­vóz­ne a strieh­li sme na ne z hor­nej palu­by 🙂 Ale potom sme vide­li, že všet­ci ostat­ní ces­tu­jú­ci sú v poho­de, tak sme sa aj my pop­re­chá­dza­li po palu­bách a nafo­ti­li si ešte Mas­ti­cha­ri z hor­nej palu­by tra­jek­tu. Milo nás prek­va­pi­li aj toale­ty na tra­jek­te – boli pek­né a čisté.

O devia­tej ráno sa tra­jekt pohol sme­rom do prí­sta­vu Pothia, hlav­né­ho mes­ta ostro­va Kalym­nos. Pothia je krás­ne mes­teč­ko s jedi­neč­nou atmo­sfé­rou úzkych uli­čiek. V prí­sta­ve nás čakal dele­gát Jan z CK Aeolus, usa­dil nás do pri­pra­ve­né­ho taxi a odpre­va­dil do našich des­ti­ná­cií. Nás do stre­dis­ka Kan­tu­ni a mla­dých sym­pa­tic­kých novo­ma­že­lov Deka­nov­cov ďalej do Mas­su­ri.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post