2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3345

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Stromy, TOP

Stromy

Hits: 4402

Stro­my, s ich výraz­ný­mi kmeň­mi a roz­vet­ve­ný­mi koru­na­mi, tvo­ria obdi­vu­hod­né die­la prí­ro­dy a sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi kameň­mi eko­sys­té­mov po celom sve­te. Tie­to živé orga­niz­my sú neuve­ri­teľ­ne účin­né, odol­né a vytrva­lé. Stro­my čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne odles­ňo­va­nia, kli­ma­tic­kých zmien a cho­rôb. Odles­ňo­va­nie zni­žu­je bio­di­ver­zi­tu a zvy­šu­je množ­stvo oxi­du uhli­či­té­ho v atmo­sfé­re. Kli­ma­tic­ké zme­ny môžu viesť k roz­ší­re­niu cho­rôb a nežia­du­cich dru­hov, kto­ré môžu poško­diť stro­my. Ochra­na stro­mov zahŕňa udr­žia­va­nie ich pri­ro­dze­ných bio­to­pov, udr­ža­teľ­nú ťaž­bu dre­va a pod­po­ru výsku­mu na rie­še­nie cho­rôb a škod­cov. Stro­my pred­sta­vu­jú kľú­čo­vý prvok prí­ro­dy, ich ochra­na a udr­ža­teľ­né hos­po­dá­re­nie sú nevy­hnut­né pre ich zacho­va­nie, ale aj pre nás samot­ných, pre ľudstvo.

Stro­my majú kom­plex­nú štruk­tú­ru, kto­rá im umož­ňu­je pros­pe­ro­vať v rôz­nych pod­mien­kach. Ich základ­ný­mi čas­ťa­mi sú koreň, kmeň, koná­re, lis­ty a plo­dy. Kore­ne slú­žia na zakot­ve­nie stro­mu v pôde a zís­ka­va­nie živín, kým kmeň posky­tu­je opo­ru a nesie tran­s­port­ný sys­tém pre vodu a živi­ny. Koná­re a lis­ty zabez­pe­ču­jú foto­syn­té­zu, pro­ces, kto­rým stro­my využí­va­jú slneč­né svet­lo na tvor­bu ener­gie a výro­bu kys­lí­ka. Plo­dy násled­ne obsa­hu­jú semien­ka, kto­ré slú­žia na repro­duk­ciu. Stro­my tvo­ria roz­siah­le eko­sys­té­my, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko a potra­vu pre množ­stvo živo­čí­chov. Ich kmeň a koná­re slú­žia ako prí­by­tok pre vtá­ky, hmyz a iné orga­niz­my. Stro­my napo­má­ha­jú udr­žia­vať pôd­nu kva­li­tu a zabez­pe­ču­jú mik­ro­klí­mu vo svo­jom oko­lí. Ich význam v eko­sys­té­moch spo­čí­va aj v zachy­tá­va­ní a ukla­da­ní oxi­du uhli­či­té­ho. Stro­my majú aj eko­no­mic­ký význam, posky­tu­jú dre­vo, kto­ré sa využí­va vo via­ce­rých odvet­viach, od sta­veb­níc­tva po výro­bu nábyt­ku. Okrem toho posky­tu­jú suro­vi­ny pre papie­ren­ský prie­my­sel. Mno­hé rast­li­ny a lie­či­vé lát­ky pochá­dza­jú zo stro­mov, kto­ré majú aj koz­me­tic­ké a far­ma­ce­utic­ké využitie.

Foto­gra­fie stro­mov majú schop­nosť zachy­tiť nád­he­ru a pôso­bi­vosť prí­ro­dy v jedi­nom sním­ku. Kaž­dý strom, s jeho jedi­neč­ným tva­rom a cha­rak­te­rom, ponú­ka foto­gra­fom neko­neč­né mož­nos­ti tvor­by. Foto­gra­fic­ká inter­pre­tá­cia stro­mov môže pre­zen­to­vať ich majes­tát, odol­nosť a vzťah s oko­lím. Pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov je dôle­ži­tá kom­po­zí­cia a per­spek­tí­va. Vytvá­ra­nie kon­tras­tov medzi stro­ma­mi a iný­mi prv­ka­mi prí­ro­dy, ako sú hory, jaze­ro ale­bo oblo­ha, môže pri­dať dra­ma­tic­kosť foto­gra­fii. Expe­ri­men­to­va­nie s rôz­ny­mi uhlo­vý­mi pohľad­mi, vrá­ta­ne níz­kych zábe­rov ale­bo foto­gra­fo­va­nia via­ce­rých koná­rov, môže poskyt­núť nezvy­čaj­né a púta­vé výsled­ky. Svet­lo hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov. Ran­né ale­bo večer­né hodi­ny môžu vytvá­rať hre­ji­vé a mäk­ké svet­lá, kto­ré zdô­raz­ňu­jú tex­tú­ru kôry a far­by lis­tov. Kon­trast­né svet­lo vytvá­ra hry tie­ňov. Zábe­ry s nápad­ný­mi slneč­ný­mi lúč­mi či odlesk­mi môžu poskyt­núť nád­her­ný a pôso­bi­vý efekt. Hmla doká­že odde­liť pries­tor a nechať vynik­núť aj nie­čo tak veľ­ké ako je strom.

Foto­gra­fie stro­mov nie­ke­dy neza­chy­tá­va­jú len samot­né dre­vi­ny, ale aj pes­trosť ich oko­lia. Zahr­núť rôz­no­ro­dé dru­hy rast­lín, kve­tov či prí­rod­ných prv­kov do kom­po­zí­cie môže pri­dať ďal­ší roz­mer a fareb­ný kon­trast. Rov­na­ko môže­te zachy­tiť vtá­ky, hmyz ale­bo iné živo­čí­chy, kto­ré sú spo­je­né so živo­tom stro­mov. Exis­tu­je mno­ho zvlášt­nych a nápad­ných dru­hov stro­mov, kto­ré môžu byť zau­jí­ma­vým objek­tom pre foto­gra­fie. Bon­sa­je, sek­vo­je, ale­bo sta­ro­by­lé stro­my s výraz­ný­mi tvar­mi a vekom môžu byť vyni­ka­jú­cim motí­vom. Ich výraz­né črty môžu vyprá­vať prí­be­hy o his­tó­rii a živo­te v ich oko­lí. Kom­bi­ná­cia tech­ni­ky, kre­a­ti­vi­ty a vní­ma­nia krá­sy v kaž­dom jed­not­li­vom stro­me môže viesť k tvor­be úžas­ných a dojem­ných fotografií.


Tre­es, with the­ir dis­tinc­ti­ve trunks and bran­ching cro­wns, stand as remar­kab­le mas­ter­pie­ces of natu­re and ser­ve as fun­da­men­tal buil­ding blocks of eco­sys­tems worl­dwi­de. The­se living orga­nisms are inc­re­dib­ly effi­cient, resi­lient, and endu­ring. Howe­ver, tre­es face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding defo­re­sta­ti­on, cli­ma­te chan­ge, and dise­a­ses. Defo­re­sta­ti­on redu­ces bio­di­ver­si­ty and inc­re­a­ses the amount of car­bon dioxi­de in the atmo­sp­he­re. Cli­ma­te chan­ges may lead to the spre­ad of dise­a­ses and unwan­ted spe­cies that can harm tre­es. Pro­tec­ting tre­es invol­ves main­tai­ning the­ir natu­ral habi­tats, sus­tai­nab­le tim­ber har­ves­ting, and sup­por­ting rese­arch to add­ress dise­a­ses and pests. Tre­es repre­sent a key ele­ment of natu­re; the­ir con­ser­va­ti­on and sus­tai­nab­le mana­ge­ment are essen­tial not only for the­ir pre­ser­va­ti­on but also for humanity.

Tre­es have a com­plex struc­tu­re that enab­les them to thri­ve in vari­ous con­di­ti­ons. The­ir basic parts inc­lu­de roots, trunk, bran­ches, lea­ves, and fru­its. Roots anchor the tree in the soil and absorb nut­rients, whi­le the trunk pro­vi­des sup­port and hou­ses the tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. Bran­ches and lea­ves faci­li­ta­te pho­to­synt­he­sis, the pro­cess by which tre­es use sun­light to pro­du­ce ener­gy and gene­ra­te oxy­gen. Fru­its con­tain seeds used for repro­duc­ti­on. Tre­es form exten­si­ve eco­sys­tems that pro­vi­de shel­ter and food for nume­rous orga­nisms. The­ir trunks and bran­ches ser­ve as habi­tats for birds, insects, and other cre­a­tu­res. Tre­es help main­tain soil quali­ty and cre­a­te a mic­roc­li­ma­te in the­ir sur­roun­dings. The­ir sig­ni­fi­can­ce in eco­sys­tems also lies in cap­tu­ring and sto­ring car­bon dioxi­de. Tre­es have eco­no­mic impor­tan­ce, pro­vi­ding wood used in vari­ous indus­tries, from cons­truc­ti­on to fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on. Addi­ti­onal­ly, they supp­ly raw mate­rials for the paper indus­try, and many plants and medi­ci­nal com­pounds come from tre­es, con­tri­bu­ting to cos­me­tic and phar­ma­ce­uti­cal applications.

Pho­tog­rap­hing tre­es allo­ws for the cap­tu­re of the beau­ty and gran­de­ur of natu­re in a sin­gle fra­me. Each tree, with its uni­que sha­pe and cha­rac­ter, offers pho­tog­rap­hers end­less cre­a­ti­ve possi­bi­li­ties. The pho­tog­rap­hic inter­pre­ta­ti­on of tre­es can sho­wca­se the­ir majes­ty, resi­lien­ce, and rela­ti­ons­hip with the envi­ron­ment. Com­po­si­ti­on and per­spec­ti­ve play a cru­cial role in tree pho­tog­rap­hy. Cre­a­ting con­trasts bet­we­en tre­es and other ele­ments of natu­re, such as moun­tains, lakes, or the sky, can add dra­ma to the pho­tog­raph. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent angles, inc­lu­ding low shots or cap­tu­ring mul­tip­le bran­ches, can yield unu­su­al and cap­ti­va­ting results. Light is a key fac­tor in tree pho­tog­rap­hy. Ear­ly mor­ning or eve­ning hours can cre­a­te warm and soft lights that high­light the tex­tu­re of the bark and the colors of the lea­ves. Con­tras­ti­ve light cre­a­tes sha­dow play, adding dra­ma to the ima­ge. Shots with stri­king sun­light rays or ref­lec­ti­ons can pro­vi­de a beau­ti­ful and impact­ful effect. Fog can sepa­ra­te spa­ces and make even somet­hing as lar­ge as a tree stand out.

Tree pho­tog­rap­hy some­ti­mes cap­tu­res not only the tre­es them­sel­ves but also the diver­si­ty of the­ir sur­roun­dings. Inc­lu­ding vari­ous plant spe­cies, flo­wers, or natu­ral ele­ments in the com­po­si­ti­on can add anot­her dimen­si­on and color con­trast. Like­wi­se, cap­tu­ring birds, insects, or other wild­li­fe asso­cia­ted with tree life enhan­ces the rich­ness of the pho­tog­raph. Many tree spe­cies stand out for the­ir uni­qu­e­ness and inte­rest. Bon­sai, sequ­oias, or ancient tre­es with dis­tinc­ti­ve sha­pes and age can be excel­lent sub­jects. The­ir remar­kab­le fea­tu­res can tell sto­ries about his­to­ry and life in the­ir envi­ron­ment. The com­bi­na­ti­on of tech­ni­que, cre­a­ti­vi­ty, and app­re­cia­ti­on of beau­ty in each indi­vi­du­al tree can lead to the cre­a­ti­on of fas­ci­na­ting and poig­nant photographs.


Bäu­me, mit ihren mar­kan­ten Stäm­men und ver­zwe­ig­ten Kro­nen, sind bemer­ken­swer­te Meis­ter­wer­ke der Natur und die­nen als grund­le­gen­de Baus­te­i­ne von Öko­sys­te­men welt­we­it. Die­se leben­den Orga­nis­men sind unglaub­lich effi­zient, widers­tands­fä­hig und lan­gle­big. Bäu­me sehen sich jedoch vers­chie­de­nen Bed­ro­hun­gen gege­nüber, ein­sch­lie­ßlich Abhol­zung, Kli­ma­wan­del und Kran­khe­i­ten. Abhol­zung ver­rin­gert die Arten­viel­falt und erhöht die Men­ge an Koh­len­di­oxid in der Atmo­sp­hä­re. Kli­ma­ve­rän­de­run­gen kön­nen zur Ausb­re­i­tung von Kran­khe­i­ten und uner­wün­sch­ten Arten füh­ren, die den Bäu­men scha­den kön­nen. Der Schutz von Bäu­men umfasst die Auf­rech­ter­hal­tung ihrer natür­li­chen Lebens­rä­u­me, nach­hal­ti­ge Hol­zern­te und die Unters­tüt­zung von Fors­chung zur Bewäl­ti­gung von Kran­khe­i­ten und Schäd­lin­gen. Bäu­me stel­len ein Sch­lüs­se­le­le­ment der Natur dar; ihre Erhal­tung und nach­hal­ti­ge Bewirts­chaf­tung sind nicht nur für ihre Bewah­rung, son­dern auch für die Men­sch­he­it unerlässlich.

Bäu­me haben eine kom­ple­xe Struk­tur, die es ihnen ermög­licht, in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen zu gede­i­hen. Ihre grund­le­gen­den Tei­le umfas­sen Wur­zeln, Stamm, Äste, Blät­ter und Früch­te. Wur­zeln veran­kern den Baum im Boden und neh­men Nährs­tof­fe auf, wäh­rend der Stamm Unters­tüt­zung bie­tet und das Tran­s­port­sys­tem für Was­ser und Nährs­tof­fe beher­bergt. Äste und Blät­ter erle­ich­tern die Pho­to­synt­he­se, den Pro­zess, bei dem Bäu­me Son­nen­licht zur Ener­gie­pro­duk­ti­on und Sau­ers­toff­ge­win­nung nut­zen. Früch­te ent­hal­ten Samen, die zur Fortpf­lan­zung die­nen. Bäu­me bil­den umfan­gre­i­che Öko­sys­te­me, die Untersch­lupf und Nahrung für zahl­re­i­che Orga­nis­men bie­ten. Ihre Stäm­me und Äste die­nen als Lebens­raum für Vögel, Insek­ten und ande­re Kre­a­tu­ren. Bäu­me tra­gen zur Erhal­tung der Bode­nqu­ali­tät bei und schaf­fen ein Mik­ro­kli­ma in ihrer Umge­bung. Ihre Bede­utung in Öko­sys­te­men bes­teht auch darin, Koh­len­di­oxid zu erfas­sen und zu spe­i­chern. Bäu­me haben auch wirts­chaft­li­che Bede­utung und lie­fern Holz, das in vers­chie­de­nen Bran­chen, vom Bau­we­sen bis zur Möbel­pro­duk­ti­on, ver­wen­det wird. Darüber hinaus lie­fern sie Rohs­tof­fe für die Papie­rin­dus­trie, und vie­le Pflan­zen und Heil­mit­tel stam­men von Bäu­men und wer­den in kos­me­tis­chen und phar­ma­ze­utis­chen Anwen­dun­gen verwendet.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men ermög­licht es, die Schön­he­it und Erha­ben­he­it der Natur in einem ein­zi­gen Bild fest­zu­hal­ten. Jeder Baum mit sei­ner ein­zi­gar­ti­gen Form und sei­nem Cha­rak­ter bie­tet Foto­gra­fen end­lo­se kre­a­ti­ve Mög­lich­ke­i­ten. Die foto­gra­fis­che Inter­pre­ta­ti­on von Bäu­men kann ihre Majes­tät, Widers­tands­fä­hig­ke­it und Bez­ie­hung zur Umwelt zei­gen. Kom­po­si­ti­on und Per­spek­ti­ve spie­len eine ents­che­i­den­de Rol­le in der Baum­fo­to­gra­fie. Der Schaf­fung von Kon­tras­ten zwis­chen Bäu­men und ande­ren Ele­men­ten der Natur, wie Ber­gen, Seen oder dem Him­mel, kann Dra­ma­tik ver­lie­hen wer­den. Das Expe­ri­men­tie­ren mit vers­chie­de­nen Win­keln, ein­sch­lie­ßlich nied­ri­ger Auf­nah­men oder dem Foto­gra­fie­ren meh­re­rer Äste, kann unge­wöhn­li­che und fes­seln­de Ergeb­nis­se erzie­len. Licht spielt eine Sch­lüs­sel­rol­le bei der Foto­gra­fie von Bäu­men. Frühe Morgen- oder Abend­stun­den kön­nen war­me und wei­che Lich­ter erze­ugen, die die Tex­tur der Rin­de und die Far­ben der Blät­ter beto­nen. Kon­tras­tre­i­ches Licht erze­ugt Schat­tens­pie­le. Auf­nah­men mit auf­fäl­li­gen Son­nens­trah­len oder Ref­le­xi­onen kön­nen einen wun­ders­chönen und bee­in­druc­ken­den Effekt erzie­len. Nebel kann Räu­me tren­nen und sogar etwas so Gro­ßes wie einen Baum hervorheben.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men erfasst manch­mal nicht nur die Bäu­me selbst, son­dern auch die Viel­falt ihrer Umge­bung. Das Ein­be­zie­hen vers­chie­de­ner Pflan­ze­nar­ten, Blu­men oder natür­li­cher Ele­men­te in die Kom­po­si­ti­on kann eine wei­te­re Dimen­si­on und Farb­kon­trast hin­zu­fügen. Eben­so kann das Erfas­sen von Vögeln, Insek­ten oder ande­rem Wild­le­ben, das mit dem Baum­le­ben ver­bun­den ist, die Reich­hal­tig­ke­it des Fotos erhöhen. Vie­le Bau­mar­ten zeich­nen sich durch ihre Ein­zi­gar­tig­ke­it und Beson­der­he­it aus. Bon­sai, Mam­mut­bä­u­me oder alte Bäu­me mit aus­gep­räg­ten For­men und Alter kön­nen her­vor­ra­gen­de Moti­ve sein. Ihre bemer­ken­swer­ten Merk­ma­le kön­nen Ges­chich­ten über die Ges­chich­te und das Leben in ihrer Umge­bung erzäh­len. Die Kom­bi­na­ti­on von Tech­nik, Kre­a­ti­vi­tät und dem Vers­tänd­nis für die Schön­he­it jedes ein­zel­nen Bau­mes kann zu fas­zi­nie­ren­den und bewe­gen­den Foto­gra­fien führen.


Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2011, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP, V čase

Jeseň – obdobie farieb, zberu úrody

Hits: 6085

Jeseň je krás­na a fareb­ná časť roka, kto­rá nás oča­ru­je svo­jou pale­tou jem­ných odtie­ňov a sym­bo­li­zu­je pre­chod od tep­lých let­ných dní k chlad­nej­ším mesia­com. Pre­ja­vu­je sa nie­len vo vizu­ál­nych pre­me­nách kra­ji­ny, ale aj v samot­ných akti­vi­tách ľudí. Jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších zna­kov jesen­nej prí­ro­dy sú fareb­né zme­ny lis­tov stro­mov. Zele­né lis­ty sa postup­ne menia na odtie­ne čer­ve­nej, oran­žo­vej a žltej. Ten­to jav láka ľudí do prí­ro­dy, aby obdi­vo­va­li túto pre­men­li­vú krá­su. Na sve­do­mí to má úby­tok chlo­ro­fy­lu a vyš­šia kon­cen­trá­cia xan­to­fy­lov, karo­te­no­idov. Jeseň je obdo­bím kon­tras­tov a pre­cho­dov, kedy prí­ro­da uka­zu­je svo­ju nád­her­nú trans­for­má­ciu. Toto obdo­bie nám ponú­ka prí­le­ži­tosť zasta­viť sa, obdi­vo­vať krá­su oko­lo seba a oce­niť plo­dy prá­ce, kto­ré nám prí­ro­da poskytuje.

Zber úro­dy je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom jese­ne. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy a plo­di­ny, naprí­klad jabl­ká, hroz­no, čučo­ried­ky, tek­vi­ca. Jeseň je aj čas, kedy sa prí­ro­da pri­pra­vu­je na odpo­či­nok a zim­né mesia­ce. Stro­my strá­ca­jú lis­ty, vtá­ky mig­ru­jú na tep­lej­šie mies­ta, a väč­ši­na rast­lín začí­na vstu­po­vať do obdo­bia spán­ku. Toto obdo­bie tiež čas­to vní­ma­me ako čas, kedy si oblie­ka­me tep­lej­šie oble­če­nie a pri­pra­vu­je­me sa na chlad­nej­šie dni.


Autumn is a beau­ti­ful and color­ful sea­son that cap­ti­va­tes us with its palet­te of subt­le sha­des and sym­bo­li­zes the trans­i­ti­on from warm sum­mer days to cooler months. It mani­fests not only in the visu­al trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe but also in peop­le­’s acti­vi­ties. One of the most stri­king signs of autumn natu­re is the color­ful chan­ge in tree lea­ves. Gre­en lea­ves gra­du­al­ly shift to sha­des of red, oran­ge, and yel­low. This phe­no­me­non enti­ces peop­le into natu­re to admi­re this ever-​changing beau­ty. The dec­re­a­se in chlo­rop­hyll and the hig­her con­cen­tra­ti­on of xant­hop­hylls and caro­te­no­ids are res­pon­sib­le for this.

Autumn is a peri­od of con­trasts and trans­i­ti­ons, sho­wca­sing natu­re­’s mag­ni­fi­cent trans­for­ma­ti­on. This sea­son pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to pau­se, app­re­cia­te the beau­ty around us, and ack­no­wled­ge the fru­its of natu­re­’s labor. Har­ves­ting is anot­her cru­cial aspect of autumn. Throug­hout the sum­mer, fru­its and crops, such as app­les, gra­pes, blu­e­ber­ries, and pump­kins, ripen. Autumn is also a time when natu­re pre­pa­res for rest and the win­ter months. Tre­es shed the­ir lea­ves, birds mig­ra­te to war­mer pla­ces, and most plants begin to enter a dor­mant peri­od. This peri­od is often per­ce­i­ved as a time to don war­mer clot­hing and pre­pa­re for col­der days ahead.


Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 12253

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Príroda, TOP

Symetria

Hits: 2022

Symet­ria je kon­cept, kto­rý sa vysky­tu­je v mno­hých odvet­viach mate­ma­ti­ky, vedy a ume­nia. Základ­ným prin­cí­pom symet­rie je rov­na­kosť, pri­čom sa nie­čo pova­žu­je za symet­ric­ké, ak exis­tu­je neja­ká ope­rá­cia, kto­rá ho nezme­ní. Táto ope­rá­cia môže zahŕňať oto­če­nie, zrkad­le­nie, posu­nu­tie ale­bo iné trans­for­má­cie, kto­ré zacho­vá­va­jú rov­na­ký tvar ale­bo vzor. Ume­nie čas­to využí­va symet­riu na dosia­hnu­tie este­tic­ké­ho doj­mu. Pra­vi­del­né vzo­ry, symet­ric­ké kom­po­zí­cie a vyvá­že­né štruk­tú­ry sú prí­kla­dy využi­tia symet­rie v ume­ní. V mate­ma­ti­ke môže symet­ria odrá­žať rov­na­kosť vzhľa­dom k osi, bodu ale­bo iným geomet­ric­kým trans­for­má­ciám. Prí­ro­da je plná symet­rií, od štruk­túr kve­tov a špi­rá­lo­vých ulít po symet­ric­ké tva­ry sne­ho­vých vlo­čiek. Symet­ria prí­ro­dy čas­to vzni­ká v dôsled­ku opti­mál­ne­ho uspo­ria­da­nia a ras­tu, aby sa dosiah­la efek­tív­nosť a har­mo­nic­ký vzhľad. V nie­kto­rých ved­ných dis­cip­lí­nach, ako naprí­klad v mole­ku­lár­nej bio­ló­gii, symet­ria hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri pocho­pe­ní uspo­ria­da­nia a inte­rak­cií mole­kúl a bio­lo­gic­kých štruk­túr. V oblas­ti fyzi­ky hrá symet­ria dôle­ži­tú úlo­hu, naprí­klad v teórii rela­ti­vi­ty ale­bo v kvan­to­vej fyzi­ke. Nie­kto­ré záko­ni­tos­ti prí­ro­dy sa zda­jú byť symet­ric­ké vzhľa­dom na urči­té transformácie.


Sym­met­ry is a con­cept that appe­ars in many bran­ches of mat­he­ma­tics, scien­ce, and art. The fun­da­men­tal prin­cip­le of sym­met­ry is equ­ali­ty, whe­re­in somet­hing is con­si­de­red sym­met­ri­cal if the­re exists an ope­ra­ti­on that does not chan­ge it. This ope­ra­ti­on may invol­ve rota­ti­on, ref­lec­ti­on, trans­la­ti­on, or other trans­for­ma­ti­ons that pre­ser­ve the same sha­pe or pat­tern. Art often emplo­ys sym­met­ry to achie­ve an aest­he­tic impres­si­on. Regu­lar pat­terns, sym­met­ri­cal com­po­si­ti­ons, and balan­ced struc­tu­res are exam­ples of using sym­met­ry in art. In mat­he­ma­tics, sym­met­ry can ref­lect equ­ali­ty con­cer­ning an axis, point, or other geomet­ric trans­for­ma­ti­ons. Natu­re is full of sym­met­ries, from the struc­tu­res of flo­wers and spi­ral shells to the sym­met­ri­cal sha­pes of sno­wf­la­kes. The sym­met­ry in natu­re often ari­ses from opti­mal arran­ge­ment and gro­wth to achie­ve effi­cien­cy and a har­mo­ni­ous appe­a­ran­ce. In some scien­ti­fic dis­cip­li­nes, such as mole­cu­lar bio­lo­gy, sym­met­ry pla­ys a cru­cial role in unders­tan­ding the arran­ge­ment and inte­rac­ti­ons of mole­cu­les and bio­lo­gi­cal struc­tu­res. In phy­sics, sym­met­ry is essen­tial, for exam­ple, in the the­ory of rela­ti­vi­ty or quan­tum phy­sics. Some laws of natu­re appe­ar to be sym­met­ri­cal con­cer­ning spe­ci­fic transformations.


Use Facebook to Comment on this Post