Krajina, Slovensko, TOP, Stredné Považie, Fotografie

Stredné Považie

skala
Hits: 1344

Stredné zahŕňa okresy , , južnú časť okresu , severnú časť okresu a časť okresu okrem štyroch juhovýchodných obcí (slovakregion.sk). Charakter regiónu je výrazne ovplyvňovaný centrálnou osou, ktorú predstavuje . regiónu tvorí obklopené Bielymi Karpatmi, Strážovskými vrchmi, Považským Inovcom a Myjavskou Pahorkatinou (slovakregion.sk). Kultúrna identita regiónu je výsledkom spojenia tradičných foriem života, prírodného a historických vplyvov. Miestne , jazykové špecifiká a čerpajú zo západoslovenského kultúrneho okruhu, pričom si zachovávajú špecifickú regionálnu . Obyvatelia Stredného Považia sú často vnímaní ako pragmatickí, pracovití a zároveň hrdí svoj kraj a jeho históriu. V súčasnosti je dôležitým regionálnym centrom, kde sa koncentruje , , a kultúrna infraštruktúra. Napriek industrializácii si však región zachováva silné na prírodu a poľnohospodársku krajinu, čo z neho robí vyvážený medzi mestom a vidiekom.

Trenčín je považované za kultúrne centrum (de.wikipedia.org). Kúpeľné mestečko je známe vďaka liečivej termálnej vode a tradícii liečebných kúpeľov. k obľúbeným turistickým cieľom v regióne (My Guide Slovakia).

Niektoré lokality

Central Považie includes the districts of Trenčín and Ilava, the southern part of the Púchov district, the northern part of the Myjava district, and part of the Nové Mesto nad Váhom district, excluding four southeastern municipalities (slovakregion.sk). The character of the region is strongly shaped by its central axis, represented by the River. The core of the region is formed by the Považské Basin, surrounded by the White Carpathians, the Mountains, the Považský Mountains, and the Myjava Hills (slovakregion.sk).

The cultural of the region is the result of a combination of traditional ways of life, the natural environment, and historical influences. Local traditions, linguistic features, and folklore draw from the Western Slovak cultural sphere while preserving a distinct regional character. The inhabitants of Central Považie are often perceived as pragmatic and hardworking, and at the same time proud of their homeland and its history.

Today, Central Považie is an important regional center where economic activity, education, healthcare, and cultural infrastructure are concentrated. Despite industrialization, the region maintains strong ties to nature and the agricultural landscape, making a balanced space between urban and rural environments.

The of Trenčín is considered the cultural center of the area (de..org). The spa town of Trenčianske is renowned for its healing thermal waters and long-standing spa tradition. Nimnica Spa is among the popular tourist destinations in the region (My Guide ).

,

Krajina, Slovensko, Stredné Považie, Fotografie

Podolské kopanice

skala
Hits: 3089

sa nachádzajú, ako už názov napovedá pri obci Podolie, avšak bližšie k nim sú Korytnianske kopanice. Podolské sú známe aj svojou miestnou kuchyňou a trhovými dňami, kde môžete ochutnať autentické a . Napr. med, a . Prvá písomná zmienka pochádza už zo 14. storočia a obec bola tradične súčasťou Čachtického panstva. (sk.wikipedia.org)

The Podolské Kopanice are located, as the name suggests, near the village of , although the are actually closer to them. The Podolské Kopanice are also known for their local cuisine and market days, where visitors can taste authentic dishes and products, such as honey, traditional pastries, and cheeses. The written mention dates back to the 14th century, and the settlement was traditionally part of the estate. (sk..org).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Považské, Skaly, Stredné Považie, Biotopy, Fotografie

Vršatec

skala
Hits: 2510

sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj . Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, posidonia a  , rádiolarie, prvoky  (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne : , Parnassius mnemosyne, , Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. , K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné zariadenia (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po Slovensko a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj sídliska. V lokalite v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí , v lokalite Medziskalie sa našli železné z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, , . V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne , vrátane chránených druhov motýľov, ako sú – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, , jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj . Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, , , vemenník zelenkastý. Záver tvoria tzv. . Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, , , , , . Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické . Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa). 

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in Slovakia (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely vrch and . More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and fauna. Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to Červený Kameň. It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

 

Stredné Považie, Krajina, Slovensko, Fotografie

Najzobrazovanejšie fotografie Stredného Považia

skala
Hits: 404

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Zrúcaniny, Umenie, Stredné Považie, Stavby, Fotografie

Beckovský hrad

skala
Hits: 5329

postavili v polovici 13. storočia mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu , ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné Beckova sú Blundus, (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, , Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, , , Bolonduch, (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm gotická Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca (obroda.sk).

vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do (valka.cz).

Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9th century (Source: Information board). stands on a 70-meter-high cliff (.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12th and 13th centuries (pramen.info), under the name Blundus (.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great (). In the late 13th century, it belonged to of , who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the river basin at the contact with the overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.

Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and periods (1st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in ), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).

Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the , which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in . Today, it is in near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).

The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much as Becko weighed (blogspot.sk).

Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).

TOP

Všetky

,