Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes, triedy Actinopterigii. Synonymá: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je gupka dúhová. Patrí medzi živorodky. Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy.
Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes gupky nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je teplá voda, obyčajne v termálnych prameňoch. Viem, že sa nachádzajú v areáli Slovnaftu, počul som o viacerých iných výskytoch a viem, že sú v termálnych jazierkach v Piešťanoch.
Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm [2]. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. P. reticulata sa vyznačuje veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, vzrastom menší, štíhlejší a má gonopódium. Gonopódium je pohlavným orgánom a je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Samička je oválnejšia, v dospelosti väčšia, ritnú plutvu má normálnu a má škvrnu gravidity v brušnej časti tela. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Ak chováte veľké množstvo gupiek v jednej nádrži, tak sa gupky združujú v celom vodnom stĺpci. V prípade, že kŕmite tak, že ruku máte v akváriu, gupky vám zvedavo a nebojácne oblizujú prsty. Zaujímavé je aj chytanie gupiek do sieťky, pretože ony sa chytajú často až príliš ľahko – ak chcete chytiť jednu jedinú, ľahko sa stane, že ich máte v sieťke aj 20. Chytiť jednoducho do sieťky gupku medzi sto inými je problém. Čím je vyššia početnosť, tým sú zvedavejšie a nebojácnejšie.
Chov gupiek je celosvetovo rozšírený, čo je spôsobené asi aj tým, že ide snáď o najvariabilnejší druh ryby, chovaný v sladkovodných akváriách a to nielen čo sa týka sfarbenia, ale aj tvaru. Existuje množstvo tvarových a farebných foriemP. reticulata. Keďže gupka predstavuje a predstavovala vždy pre akvaristov výzvu, došlo k veľkým zmenám nielen v jej vzhľade, ale aj v nárokoch chovu. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Asi ste aj vy počuli akvaristov a známych, ktorí vraveli, že gupkychovať nebol nikdy problém, a že to nemôže byť problém ani dnes. Dnešné gupky, ktoré dostanete kúpiť v akvaristike, prípadne od chovateľa, sa dajú opísať ako chúlostivé ryby. Svojim nárokmi sa dosť odlišujú od svojich príbuzných z minulosti. Dnes sú gupky silne prešlachtené a stali aj menej odolnými. V minulosti gupky neboli vôbec chúlostivé, ale dnes je to inak. Často sa chovateľovi stane, že si zakúpi nejaké gupky, pridá ich ku svojim a najprv zahynú tie nové a neskôr aj jeho staré. Ak chcete chovať gupky, ideálne je nájsť si cestu k chovateľovi, ktorý si udržuje čistú líniu. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Samce často nedožičia pokoj samičkám, preto je vhodné chovať viac samičiek ako samcov. Gupky tolerujú široké pásmo parametrov vody. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Sú schopné, najmä v dospelosti, pokiaľ nepatria ku chúlostivým typom, znášať aj veľké zasolenie. Profitovanie gupiek v piešťanských jazierkach je toho dôkazom. Piešťanské jazierka sú totiž napájané vodou, ktorá je veľmi bohatá na síru a iné minerály. Do jazierok ľudia púšťajú čas od času rôzne ryby, ale prežívajú len Poecilia sphenops a Poecilia reticulata. Sú to druhy, ktoré sú voči tomuto faktoru rezistentné. Niektorí chovatelia dokázali aklimatizovať gupky postupným privykaním dokonca na morskú vodu. Chovajú tak gupky v morskej vode ako krmivo. V prípade, že máte ambície zúčastniť sa súťaží, je vhodné gupky chovať v akváriách s rastlinami, pretože v nich sa gupky cítia lepšie a lepšie aj vyzerajú. Chov gupiek si teda vyžaduje viac akvárií, ideálne je, ak každá forma má svoje akvárium. Zvlášť pre dospelé ryby, mlaď, dospievajúce jedince. Ku gupkám sa do spoločenského akvária hodia iné živorodky ako napr. platy, mečovky, molinézie, ďalej tetry, pancierničky rodu Corydoras. Nehodia sa k nim väčšie druhy cichlíd – napr. skaláre, labyrintky – napr. bojovnice, kaprovité ryby – napr. Puntius partipentazona.
Niektorí chovatelia pridávajú do akvárií, kde chovajú gupky soľ. Najmä tí, ktorí chovajú gupky bez dna a bez rastlín. V každom prípade sa gupka cíti v slanej vode dobre a lepšie odoláva nástrahám chorôb. Odporúčaná dávka soli pre ne sú dve polievkové lyžice na 40 litrov vody. Na soľ je treba rybičky privyknúť postupne a použiť len vtedy, ak to iným rybám nevadí. Gupky majú relatívne dlhé chvosty a často preto viac trpia rôznymi chorobami. A keďže gupky veľa zožerú a veľa odpadu aj vyprodukujú, treba dbať na čistotu vody, aj dna. Jeden môj kamarát nazýva gupky a mečovky vďaka tejto vlastnosti kombajn :-). Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom vašich zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody.
Gupky sú všežravé. Vhodnou potravou sú nitenky, patentky, cyklop, moina, artémia, ideálne v živom stave. Mrazené krmivo tohto typu stačí namočiť do akvária a párkrát s ním rozvíriť hladinu a ryby nakŕmite. Ak chcete aby samičky gupiek kvalitne rodili, poskytnite im larvy čierneho komára, práve toho, ktorý nám ľuďom vie niekedy tak veľmi znepríjemniť život – komára piskľavého – Culex pipiens. Gupky sú riasožravé, vhodnou potravou je spirulina, sparený špenát, šalát apod. Pre dorastajúce mladé gupky sa hodí nálevník. S radosťou prijmú napr. nelietavé octové mušky Drosophila melanogaster a je to práve hmyz, na ktorý sa pri kŕmení rýb všeobecne najviac zabúda. Vhodné sú samozrejme mikry, alebo grindal, menej už vločkové suché krmivá, ktoré sú ponúkané v akvaristických obchodoch.
Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, častokrát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobea rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Aj preto je nevyhnutné, ak chcete zachovať líniu – tvar a farebnosť rodičov, zamedziť miešaniu genetického materiálu. Gravidné samičky je možné izolovať v pôrodničkách, napr. v takých, ktoré dostanete v obchode, alebo si zostrojíte napr. zo záhradníckeho pletiva kôš. Pletivo stačí zošiť a kôš upevniť na akvárium. Alebo sa môžete inšpirovať a spraviť si pôrodničku pomocou PET fľaše a pletiva. Samozrejme môžete nechať samičku odrodiť v spoločnom akváriu a neskôr mladé vychytať. Gupky si niekedy svoje potomstvo žerú niekedy, ale ak chcete mať potomstvo, je dobré mať akvárium dobre zarastené rastlinami. Gupky sú schopné rodiť mladé každý mesiac – perióda trvá zhruba 28 dní. Priemerný počet mladých je 40 jedincov – pohybuje sa od 30 do 70, niekedy aj viac ako 100 mladých. Niekedy sa stane, že samička vrhne len zopár mladých. Dbajte na to, aby ste, ak prekladáte samičku pred pôrodom, nemenili drasticky parametre vody, najmä aby ste nezvýšili teplotu. Zvýšená teplota by mohla mať za následok predčasný pôrod – nedostatočne vyvinuté jedince až mŕtve jedince. Samička je po pôrode vyčerpaná, je bežné, že sa jej v tomto čase zhorší zdravotný stav.
Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Najlepšou možnosťou ako podávať potravu takýmto mladým gupkám, je čo najčastejšie a po malých dávkach. Samozrejme ideálne je živé krmivo, ktoré sa pohybuje v celom vodnom stĺpci akvária. Takýmto požiadavkám vyhovie žiabronôžka soľná – Artemia salina, a nálevníkParamecium caudatum. Akonáhle sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, vyhýbajte sa predovšetkým súrodeneckému páreniu.
Gupky trpia často chorobami, ktoré nevieme diagnostifikovať – často hynú bez zjavnej príčiny a veľmi rýchlo. Jednou zo závažných chorôb, postihujúcich tieto ryby je bakteriálny rozpad plutiev spôsobený baktériami Pseudomonas, Aeromonas a inými. Inou chorobou je mykobakterióza, ktorá je len veľmi ťažko liečiteľná. Ichtioftirióza – známa medzi akvaristami ako krupička je menej vážna choroba.
P. reticulata si istotne svoje významné miesto v akvaristike zaslúži a zastane, veď napokon sú to práve gupky, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, aj Majstrovstvá sveta, a iné medzinárodné a národné súťaže a výstavy. Existuje medzinárodná organizácia IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovom P. reticulata združuje a koordinuje [4]. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu IHS. [5] Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy: triangel, kruh, dvojmečík, dolný mečík, horný mečík, lýra, vejár, vlajka, rýľ, plamienok, ihla, šerpa
14.2.2015 – sme ukázali v zvýšenej miere čaro panciernikov.
Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.
13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.
15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra
13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.
14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.
17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.
17.5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.
12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.
Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len granule a čerstvé ovocie a zelenina (Anton Sax).
Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax)
Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).
Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).
Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25°C, vlhkosť 50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).
Elliptorhina javanicapochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie. V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).
Archimandrita tesselatapochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule. Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).
Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké ovocie. Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).
Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40°C, vlhkosť 50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).
Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C, vlhkosť 60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).
Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie granule, ovocie a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).
Tenebrio molitor – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. vtáčkare, modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).
Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé vtáčkare a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).
Musca domestica (mucha domáca – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do chladničky, aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný chov. Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni (Peter Krajčí).
Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne dekompozitory (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty. Optimálna teplota chovu je 16°C, pod 2°C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24°C kapú. Preto na ich chov je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.
Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, broskyne alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto ovocie rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou.
Nitenky – Tubifex tubifex sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku chladničky.
Nálevník – trepka nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Nálevník sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.
Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10°C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté ovsené vločky. Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené vločky odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová teplota 20 – 25°C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.
Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na chov sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na dno položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa grindal zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký grindal vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že grindal nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že grindal je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z Frontline-u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.
Drozofily. Drosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené.
Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.
Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej pôdy. Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).
Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.
Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.
Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion.
Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25°C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.
15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické cichlidy z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše. Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, gupky.
15. 2. sme pripravili malú výstavu slimákov. Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l vody. Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí.
11. 1. sme prvý krát mali Exotiku Bratislava. Akciu Akváriové trhy sme premenovali. Zmenili sme aj priestory, „sťahovali“ sme sa do Ružinova na Záhradnícku 95. Našu prvú akciu sme v nových priestoroch pokrstili malou výstavou Rastliny na dreve. Bola to malá ukážka toho, ako sa dajú na dreve (koreni) pestovať vodné rastliny. A šlo práve o typické druhy, ktoré sú na to vhodné: anubiasy, bolbitis, mikrosorium.
14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….
9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, tetra neónová, rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.
12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.
14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety. Krevety sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na chov je druh Neocaridina davidi – predtým N. heteropoda, N. denticulata.
15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.
11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako vyššie rastliny. Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.
V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia výstava bojovnícBetta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami (Macropodus spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na chov, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou.
V Bratislavskej Petržalke sa v DK Zrkadlový háj, konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei, gupka dúhová – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.
Súťaže živorodých rýb
Pre niektoré druhy rýb sa u nás aj vo svete konajú súťažné výstavy. Rozšírené sú súťaže terčovcov, skalárov, bojovníc, živorodiek. Postupujú podľa rôznej metodiky – pravidiel. Hodnotí sa zvyčajne tvar, farba, prípadne správanie. Asi najväčšiu a najprepracovanejšiu tradíciu v Európe majú výstavy gupiek, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, dokonca aj Majstrovstvá sveta a iné medzinárodné a národné súťažné výstavy. V porovnaní so športom je to ako lyžiarsky svetový pohár a trošku ako krasokorčuľovanie. V priebehu roka sa koná zvyčajne 7 podujatí a zratúvajú sa 4 najlepšie umiestnenia. V Európe sa postupuje predovšetkým podľa štandardu medzinárodnej organizácia IKGH – Internationale Kuratorium Guppy–Hochzucht, ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovomP. reticulata (čítaj Pecilia retikulata) združuje a koordinuje. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy a podľa farby. Na podobnom princípe sú založené aj súťažné výstavy iných druhov živorodiek združené pod názov Xipho-Molly (čítaj Xifo-Moly). Konkrétne pre mečovky: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus a X. variatus, molinézie: Poecilia sphenops, P. latipinna a P. velifera. Často sa tieto súťaže konajú spolu, niekedy aj spolu s výstavami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí roky Klub chovateľov živorodých rýb v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH), ktorý možno menil svoj názov, ale nie svoje záujmy a činnosť. Jeho „základňa“ je v Banskej Bystrici. Dá sa dnes povedať, že je už desiatky rokov motorom, ktorý sa snaží šíriť krásnu záľubu a pozdvihnúť ju na svetovú úroveň. Ako jeden z mála podobných záujmových skupín vo svete organizuje každoročne školenia posudzovateľov, ktoré sú prístupné aj nečlenom.
Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek
Je mi veľkým potešením predstaviť vám úspešného chovateľa a zároveň si dovolím tvrdiť aj šampióna medzi chovateľmi živorodých rýb. Ivan kedysi choval poštové holuby, kde mimochodom rovnako mal úspechy, neskôr bol nútený presedlať na niečo „bytovejšie“. Páčili sa mu „červené rybičky“, zaumienil si teda chov predovšetkým plát a mečoviek. Roky sa zaoberal intenzívne prísavníkmi. Rukami mu prešli a prechádzajú pancierníky, dánia, karasy, občas aj africké cichlidy. Krevety, raky a mnohé iné akváriové živočíchy. Množstvo rastlín, predovšetkým echinodory, kryptokoryny, aponogetony sú jeho doménou. Známy je aj pestovaním Echinodorus horizontalis, resp. alternatér, barklaye, lekien, Aponogetonu ulvaceus. V prípade, že ste mali to šťastie a vošli ste k nemu vtedy, keď mu kvitlo Crinum calamistratum, pokojne ste mohli vďaka vôni zaváhať, či ste nevošli do kvetinárstva :-). Ivan je však šampión v živorodých rybách. Často si ho doberám, že kovy ktoré zbiera sú ťažké a zaberajú mu veľa miesta. Pravidelne sa vysoko umiestňuje v rámci ME Poecilia reticulata. A v rámci ME pre kategóriu Xipho-Molly je pravidelne na pomyselných stupňoch víťazov. Ivanove platy a lýrové mečovky sú špičkové. V rámci Slovenska je z dlhodobého hľadiska pre živorodky najúspešnejší súťažiaci – ozajstný šampión.
Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.
Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.
Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v Laguna de Patos pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý chov, je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.
Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová(podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na telefarebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes gupky nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene mäkká voda nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.
Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013
Klub.akva.sk zorganizoval Akvaristickú zimu 21.-22.11.2009. Ako sa pomaly stáva zvykom, akcia sa venovala predovšetkým miniakváriam. Akvazima sa konala v rovnakom termíne ako bola akcia v Plzni, čo sa možno trošku negatívne prejavilo na nižšej účasti predajcov, ale predovšetkým na nižšej účasti návštevníkov z Česka. Na druhej strane, napr. z Romana Slabocha z Prahy sa stáva počas konania akcií klubu.akva.sk bratislavčan ;-). Každopádne z hľadiska návštevnosti sa klubu akcia nadmieru vydarila. Ešte som nezažil na akcii klubu.akva.sk, v pomerne veľkých priestoroch DK Ružinov, aby v sobotu počas prvého dňa akcie bolo cez obed toľko ľudí. Odhadujem, že na Akvazimu prišlo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa tentokrát na akciu pripravil dôkladnejšie. Je pravda, že som ponúkal iba malý sortiment, moja príprava skôr spočívala v propagácii. Na sebe som mal tričko, ktoré okrem toho, že ma identifikovalo a obsahovalo reklamu na moje vlastné stránky (viď koniec fotoreportu), odporúčal som pomocou neho aj iné chovateľsky zamerané stránky, ktoré má podľa mňa zmysel sledovať: www.akvaria.sk, www.akva.sk, maniakva.seznam.czwww.akvarijni.cz, www.aquatab.net, www.akvamalawi.com, www.rybicky.net, www.reef.sk, www.fishbase.com, www.ifauna.sk, www.teraristika.sk. Na stole som mal notebook, na ktorom bežala prezentácia, kde boli screenshoty týchto stránok spolu s mojou stránkou a do ktorej som pridal ešte stránku www.cichlid.sk. Na výstave miničiek sa mi najviac páčilo akvárium Andreja Žitného, alias azeta a Khanhove akvárium – Khanh Ta. Tie boli skutočné krásne. Vo fotoreportáži sú vidno viaceré, ktoré sa mi páčili a podarilo sa mi ich slušne odfotografovať. Sú v poradí, v akom by som ich zhodnotil ja. Súťaže som sa zúčastnil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spokojný, svoje predsavzatie venovať sa miničku dlhší čas som silne zanedbal. Celkovo sa súťaže zúčastnilo 34 miniakvárií od 22 akvaristov. Oficiálne vyhodnotenie organizátorom je na konci príspevku o tejto akcii. Ja len stručne spomeniem, že výsledkom hodnotenia poroty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Markéta Rejlková – Australský podzim, 3. Michal Toufar – Adršpach. Hlasovanie návštevníkov dopadlo trochu inak: 1. Andrej Žitný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Toufar – Adršpach.
Na akciách klubu.akva.sk som sa doteraz vždy pravidelne zúčastňoval. Do konca roka 2008 som dokonca bol členom rady tohto klubu. Aj preto si dovolím v nasledujúcich riadkoch trochu sumarizovať a byť trochu kritický. Skúsim zhodnotiť z pohľadu návštevníka čo mi Akvazima 2009 ponúkla aj s ohľadom na minulosť. Vstupné ostalo nezmenené, 1.5 €. Mohol som si nakúpiť, predovšetkým v sobotu bolo celkom z čoho vybrať, aj sortiment bol všakovaký. Príjemne potešila vyššia návštevnosť. V nedeľu by som bol sklamaný, pretože polovička predajcov bola fuč. Keďže sa táto situácia opakovala a navyše jednotliví predajcovia boli rozťahaní po celom priestore, tak by som ocenil, keby usporiadateľ akcie apeloval oveľa viac na predajcov, najmä tých objemnejších, aby zostali aj v nedeľu na akcii. A zdá sa mi vhodné, keby prázdne stoly, ktoré po sobote osirejú, zmizli z dosahu očí návštevníkov, a aby jednotlivých predajcov usporiadateľ po odchode iných presunul tak, aby boli pri sebe. Výstava miniakvárií bola pekná, ale nemyslím si, že je vhodné mať výstavu v tom zastrčenom kúte, kde zvyčajne klub.akva.sk umiestňuje výstavy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľadom na slabú informovanosť o lokalizácii samotnej výstavy. Myslím si, že ambíciou klubu.akva.sk je poriadať výstavy a tým ovplyvňovať akvaristov aj neakvaristov. Na mňa ale tým, že výstavy sú situované vzadu a vpredu priestor je prázdny, to pôsobí aj tak, že usporiadateľ akoby nechcel svoje dielo prezentovať. V priestore DK Ružinov je dosť miesta, napravo od stolov, kde býva najdlhší rad burzových predajcov, tam je ideálny priestor pre prezentovanie, a to nielen výstavy akvárií. Aj tentokrát sa konali prednášky. Nuž, keby som nebol vo veci znalý, tak by som nevedel ale kedy sa konali. Nikto, ani mňa neupozornil na začiatok prednášok a mám silný pocit, že ani väčšina náhodných návštevníkov nemala tušenie o tejto chvályhodnej aktivite. Ak si to sami neprečítali predtým na plagáte, tak zrejme na žiadnej prednáške neboli a ani o nej netušili. Ja som si akurát všimol, kde mala byť. Navštevujem akcie podobného druhu, napr. aj fotografické akcie, výstavy výtvarných diel, vernisáže, filmové projekcie, veľtrhy technickej povahy, rôzne obchodné a prezentačné akcie a všade tam obyčajne je nejaký prvok, ktorý zabezpečuje komunikáciu aj priamo na akcii. Častokrát plnia túto funkciu aj deti organizátorov v rovnakých tričkách, ktoré operujú po priestore výstaviska a vyzývajú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstupe často predávajúci vstupenky, alebo aj niekto iný, stojí a informuje. A zväčša na rôznych prezentáciách vnímam spolupatričnosť. Na akciách klubu.akva.sk by som, keby som dobre nepoznal organizátorov a aj kopec návštevníkov, nevedel rozoznať asi ani žiadneho organizátora. O nejakej odpozorovanej spolupatričnosti sa nedá hovoriť, snáď len podľa niektorých tričiek, aj to rôznych farieb u ťažko definovateľných okoloidúcich. Na akciách klubu.akva.sk skôr funguje „chémia“ medzi predajcami, čiastočne aj medzi návštevníkmi. V DK Ružinov sú k dispozícii panely, na ktoré sa dajú umiestniť propagačné, edukačné materiály, prípadne fotografie. Na Akvazime 2009 nebolo nič. Využite týchto panelov klesá od akcie ku akcii. Pre návštevníka akvaristickej akcie je tento priestor prázdny, n ečitateľný. Na predchádzajúcej Akvajeseni boli na paneloch myslím edukačné materiály, veď prečo nie? Čo iné má mohlo pozitívne zaujať na Akvazime 2009? Bohužiaľ, nič ma nenapadlo pre bežného návštevníka. Iný program nebol, aspoň ja som ho nezaregistroval. Predtým klub pripravil aspoň stôl a deti, ale aj dospelí si mohli kresliť. V minulosti deti napr. hádzali kockou. Keď to preženiem, tak počas Akvazimy 2009 sa na deti nikto ani nepozrel. Ako odmena za nakreslenie sa vyskytovali pri pokladni cukríky, často sa zapojili aj dospelí. Sám som počas Akvajesene 2009 úspešne vyzval pri pokladni pani v najlepších rokoch, ktorá potom kreslila asi 4-5 obrázkov. Nezabudla a čosi venovala aj okolo pobehujúcim deťom a vyžiadala si aj cukrík ;-). Na niektorých akciach bola na programe dražba. Keby som aspoň videl, že samotní organizátori sú radi, ako pripravili akciu, prípadne keby som videl, že sa vyskytujú v priestore, snažia sa niečo napraviť, informovať druhých. Nič také som ale nezaregistroval.. Veľmi pozitívny bol „spoločenský večer“, ktorý sa konal opäť v priestoroch domáceho bistra. Tentokrát som sa na ňom zdržal cca do 22-ej hodiny. Výborne sme sa bavili. Tento večer je pre aktívnych účastníkov a je pochopiteľne mimo verejného programu. V každom prípade je to najzmysluplnejšia aktivita pre kredit akcie v očiach zažratých účastníkov.
Viem, že nasledujúca akcia podobného typu bude Akvaristická jar a má sa konať 8.5.2009. Nám predajcom sa to samozrejme nepáči, pretože je to veľmi neskoro od Akvaristickej zimy. Myslím, že ani pre obyčajných návštevníkov to nie je práve dobrá správa. Pre nás, ktorí sa aktívnejšie podieľame na akciách v sumáre pomaly po celej strednej Európe, je zlý aj ten fakt, že termín akcie Akvajari 2010 sme sa dozvedeli až na Akvaristickej zime 2009. Je bežné, že si poniektorí robíme rozpis na rok dopredu. Očakával by som, že organizátori podobných akcií a hlavne tam, kde je obrovský potenciál masy ľudí (a to v Bratislave je), sa bude k tomuto stavať inak. Ja napr. okamžite, ako som sa dozvedel, že Akvajar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebudem osobne zastúpený, pretože v ten deň mám iný program. A vzhľadom na to, že klub.akva.sk usporadúva už len tri akcie do roka namiesto štyroch, tak nasledujúca akcia klubu.akva.sk, na ktorej sa budem môcť zúčastniť bude zrejme najskôr koncom septembra 2010. A to je takmer o 10 mesiacov !! Chcem a budem veľmi rád, keď klub.akva.sk a podobné spolky, ktoré sa snažia robiť niečo pekné, budú mať návštevnosť a budú schopné prežiť. Obzvlášť v Bratislave. Aj preto, lebo je to drahé mesto a na prenájom priestorov výstavy sú istotne vyššie náklady, ako by boli a sú v iných mestách. A chcem, aby sa takýmto akciám darilo.
Akvajeseň (3.-4.10.2009) sa niesla v znamení bojovníc, krevetiek, rakov a krabov. Stalo sa už tradíciou, že klub.akva.sk usporadúva výstavy bojovníc s medzinárodnou účasťou. Bojovnice sa tešia veľkému záujmu nielen súťažiacich, ale aj návštevníkov. Musím sa priznať, že som pochodil pomerne dosť výstav, ale také bojovnice, prípadne tak pekne nasvietené bojovnice, som ešte nevidel. Súťažilo sa podľa štandardu ČLA, to znamená, že sme videli na výstave plakaty, halfmoony, ale aj doubletaily. Na akvária s bojovnicami svietilo horné svetlo „halogénov“, ktoré boli pomerne na husto nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevšimol svetlá, ako je to možné, že na ryby svieti slnko. Myslím, že aj značný bodový charakter tohto typu osvetlenia spravil výbornú službu pre pekné vyfarbenie rýb. Netrúfam si povedať nakoľko to vplývalo na bojovnice, ale tie boli v každom prípade mimoriadne kľudné. Myslím, že to bol jeden z faktorov, popri dobrej vode a iných, ktoré prispeli k tomu, aby sa betky v Ružinove cítili dobre. Celkovým víťazom výstavy sa stal Milo Pešek. Jedným zo zúčastnených bol aj Hristo Atanasov, ktorý bol veľmi úspešný na predošlej výstave v rámci Akvaleta 2008. Tentokrát zvíťazil v dvoch kategóriách – singletail female a plakat. Kombinované variety vyhral Martin Haláč, veiltail Ľudovít Fujko, crowntail Marek Bôrik, doubletail Miloslav Pešek a halfmoon Daniel Dekánek. Posudzovaných bolo 89 kolekcií. Každopádne ma nepríjemne prekvapila veľmi slabá účasť ľudí okolo splendenspower.cz. Dúfam že nabudúce spravia do Bratislavy inváziu ;-). Celková výsledková listina je na stránkach klubu. V nedeľu popoludní prebehla dražba, čo je v každom prípade výborná tradícia a určite lákadlo pre zabehnutých aj potenciálnych chovateľov bojovníc, prípadne len pre obdivovateľov týchto osobitých rýb. Ďalšie veľké lákadlo na návštevu akcie, a priznávam sa, že pre mňa oveľa väčšie, vzhľadom na to, že výstav bojovníc som videl kopec, bola výstava zo skupiny bezstavovcov: rakov, krabov a kreviet. Najmä na kraby som sa veľmi tešil. Sklamaný som nebol, článkované zvieratká sa mi páčili. Rovnako inštalácia výstavy, naaranžovanie mi pripadalo esteticky pekne zladená, aj funkčne spôsobilá.
Organizátori aj tento krát pripravili prednášky, ktoré mali páni Norbert Dokoupil a Norman Durný. Nie som si istý presne témami – sám som predával, čiže prednášok som sa bohužiaľ opäť nezúčastnil. Pán Dokoupil prednášal svoje „Neučesané myšlienky o živorodkách“ a pán Durný prednášal o krevetkách. Deti, ale aj dospelí mali možnosť vyfarbovať „akvaristické“ omaľovánky. Burza, alebo ak chcete akvatrhy, bola čo sa týka počtu predajcov zatiaľ za éru klubu.akva.sk najpočetnejšia (snáď cez 35 predajcov). Pri rozhovoroch sme sa zhodli, že ponuka bola naozaj veľmi dobrá a snáď si takmer každý návštevník mohol vybrať k spokojnosti. Z môjho pohľadu chovateľa a aj akvaristu som o tom presvedčený. Navyše si myslím, že aj keď prišiel cez Akvajeseň 2009 nejaký návštevník, ktorý v Ružinove nikoho nepoznal, mal veľmi dobrú možnosť pobaviť sa a vnímať ochotu sa podeliť o skúsenosti, riešiť najrôznejšie problémy, získať potrebné kontakty apod. Aj z hľadiska druhu tovarov (krmivo, technika, ryby, rastliny atď.) sa ponuka pekne zaobľuje, kompletizuje, dokonca už hádam aj možno vravieť o vnímateľnej konkurencii. Tento krát však musím priznať, že ponuka rastlín bola o poznanie slabšia než v minulosti. Ako som už načrtol, akcie podobného typu majú v sebe pre aktívnejších zúčastnených aj spoločenský charakter. Jednak sa zídu rôzni chovatelia, známi z rôznych končín, ktorí sa potom navštevujú aj doma, v chovniach apod., a jednak organizátor často poskytne možnosť spoznať sa aj ľudom „nanovo“. Akvajeseň 2009 bola tým správnym areálom rozšírenia typovo podobných, prípadne vzájomne sa priťahujúcich ľudí. Ja sám som registroval napr. pánov Dočekala, Balnara, Csongára, Trunkvaltera, Bydžovského, Slabocha, Kačenu, Chmelařa, Frimla, Vetráka, Konôpku, Burgera a mnohých ďalších, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na podujatí. Klub.akva.sk plánovane pripravil na sobotu večer 3.10.2009, pár metrov od priestoru výstavy (pod rovnakou strechou), v spolupráci s miestnym podnikom, spoločenský priestor pre pobavenie. Klobáska bola vraj „prvotřídní, exkluzivní“ a ja s tým musím súhlasiť, pivo, kofola a iné dobroty pevne verím, že chutili tiež. Preberalo sa všetko možné, dôležitá bola pohodová nálada. Ja som bohužiaľ musel veľmi skoro odísť, ale mám informácie, a na začiatku ma snáď moje oči a uši neklamali, že sa tam vystriedalo do tretej nad ránom možno 40-50 akvapozitívnych ľudí. A, že bolo veselo, je hádam všetkým jasné.
25.-26.4.2009 bola v Bratislave výstava venovaná rybám Južnej Ameriky s názvom Perly Amazónie. Počas prednáškového popoludnia rozprával Josef Ešpandr a svojej „Ceste do neznáma“ – Južná Amerika a Markéta Rejlková na tému „Čierne vody Južnej Ameriky – na vlastnej koži a v akváriu“.
29.11.-30.11.2008 usporiadal klub.akva.sk 2. ročník súťaže miniakvárií. Výstava to bola pekná, aj účasť naznačila, že táto myšlienka má budúcnosť. 31 „miničiek“ súťažilo o priazeň poroty, aj divákov. Mne sa veľmi páčili kompozície Khana. Utkvelo mi v pamäti, že súťažil zo štyrmi miničkami. Tri z nich sa mi páčili, jedno veľmi. Dve akvária medzi miničkami boli tentokrát aj morské. Hneď po vstupe do priestoru DK Ružinov boli na stojanoch krásne 200 litrové akváriá, ktoré reprezentovali „Výstavu vodných rastlín„. Musím uznať, že akvária boli zariadené pekne. Myslím, že to bol dobrý ťah aj od organizátora, Návštevníka upútali hneď na začiatku. V rámci „Akvatrhov“ som postrehol vyššiu účasť slovenských chovateľov a firiem. Uvítali sme medzi nami aj pána Chmelařa z Hradca Králové, ktorí „u nás“ predávali ryby. Okrem iného sa dali kúpiť na trhoch aj menšie nové akváriá. Na piatich paneloch boli vystavené fotografie. Zväčša boli na nich vodné rastliny a miniakvária. Deti si opäť vymaľovávali, myslím teda, že bolo načim tento víkend prísť do Ružinova na Akvaristickú zimu.
Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 11.-12.10.2008 Akvaristickú jeseň. Tradične v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave na Ružinovskej 2008. Hlavný programom podujatia boli Majstrovstvá Európy Guppy párov a Klubová výstava divokých živorodiek. Zvedavých na našu akciu bolo cca 700 návštevníkov. Bola pre nás veľká česť usporiadať ME Guppy párov, sme predsa len ešte mladý klub a dostali sme dôveru usporiadať finálové 4. kolo. Súťaže gupiek majú veľkú tradíciu po celom svete, v rámci Európy sa koná každý rok zhruba sedem kôl v kategórii Guppy triá. Tri samčekovia tvoria jednu kolekciu. My sme usporiadali Guppy páry, kde kolekciu tvorí samček a samička. Pre triá platí, že z konaných výstav sa sčítajú najlepšie štyri výsledky chovateľa a podľa toho sa určí celkové poradie. Tieto výstavy musia byť dopredu uznané ako kolá v rámci ME. Pre páry pred rokom 2008 platilo, že sa nikdy neusporiadalo viac ako dve výstavy do roka. Dve výstavy je minimálny počet na to, aby sa vyhlasovalo poradie ME. Tento rok, 2008, bude možno prelomový, pretože sa podarilo uskutočniť štyri výstavy Guppy páry. Pred našou finálovou výstavou v Bratislave bolo prvé kolo v poľskej Bielsko-Bialej, v Banskej Bystrici a v Ostrave. Hodnotenie gupiek sa riadi podľa štandardu IKGH, čo je medzinárodná organizácia, ktorá zastrešuje súťažné výstavy gupiek. Aj celkovú oficiálnu výsledkovú listinu musí zostaviť IKGH. Okrem výstav gupiek v rámci ME sa koná každý rok aj niekoľko ďalších výstav, ktoré sa nezaratúvajú do celkových výsledkov.
My sme mali tú česť, že sa našej výstavy osobne zúčastnilo niekoľko súťažiacich, ktorí skončili na popredných miestach v rámci celej súťaže Guppy párov za rok 2008. Konkrétne sme medzi nami radi privítali Boguslawa Micinského, Ivana Krouského, Josefa Felta, Jaroslava Baleju, Milana Vetráka, Mariána Stieranku, Jána Budaia, Vladimíra Protivu, Miroslava Konôpku a Richarda Tokuševa. Teší nás, že všetci víťazi v jednotlivých kategóriach boli na našej výstave osobne – páni Micinski, Protiva a Tokušev. Členovia nášho klubu nevyšli naprázdno. Ivan Vyslúžil, ktorý síce súťaži za SZCH skončil medzi veľkoplutvými celkovo na 6. mieste. Braňo Barčin skončil tesne za ním. Braňo sa umiestnil aj medzi krátkoplutvými – na 6. mieste. Milan Líbal skončil v tejto kategórii jedenásty. Braňo sa umiestnil aj v rámci mečíkatých na 3. mieste. Víťazom aj umiestneným gratulujeme a želáme im veľa ďalších úspechov. Pevne verím, že sme sa uviedli do európskej gupkárskej spoločnosti dobre. Vedúcim výstavy bol Branislav Barčin (KAS-SK). Medzinárodného pozorovateľa robil Miroslav Konôpka (SZCH-SK). Posudzovali: Boguslaw Micinski (KPR-PL), Marián Stieranka (SZCH-SK), Jaroslav Baleja (CKG-CZ), Vladimír Protiva (IRIS-CZ) a na moju veľkú radosť aj ja – Peter Kaclík (KAS-SK). Klasifikovali sme 114 kolekcií. Dve kolekcie boli diskvalifikované, 8 kolekcií uhynulo pri transporte. Výstavy sa zúčastnilo 34 chovateľov z deviatich klubov z Poľska, Česka, Talianska a Slovenska. Traja účastníci boli bez klubovej príslušnosti. Akvária s gupkami boli umiestnené dobre, páčilo sa mi aj solídne osvetlenie.
Výsledky 4. kola ME Guppy páry 2008 – najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Boguslaw Micinski
PL/KPR
2-3-1
155.33
2.
Vlastislav Šenkýř
CZ/FREE
2-3-10/1
152.00
3.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
2-1-10/4
151.67
4.
Ivan Krouský
CZ/AKV
2-6-1
149.67
5.
Gabriel Štůla
CZ/AKV
2-1-10/4
149.33
6-8.
Ján Budai
SK/SZCH
2-1-11
148.67
6-8.
Miroslaw Kubajka
PL/MOL
2-3-1
148.67
6-8.
Branislav Barčin
SK/KAS
2-3-1
148.67
9-10.
Anne-Marie Štůlová
CZ/AKV
2-1-10/4
148.00
9-10.
Krzysztof Kujawa
PL/MOL
2-3-1
148.00
Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
6-3-11
149.67
2.
Milan Líbal
SK/KAS
7-3-14
146.33
3.
Richard Tokušev
SK/SZCH
5-1-17
144.33
4.
Věra Kubinová
CZ/CKG
5-1-17
144.00
5.
Cristian Salogni
IT/AIG
5-3-17
139.67
6.
Branislav Barčin
SK/KAS
5-1-17
138.67
7.
Josef Felt
CZ/IRIS
5-1-17
136.33
8.
Pavol Sedlák
SK/KAS
5-1-9
134.67
9.
Anton Domin
SK/SZCH
6-1-17
131.00
Najlepší výsledok chovateľa – Krátkoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Vladimír Protiva
CZ/IRIS
11-1-11
148.00
2.
Milan Líbal
SK/KAS
11-5-10/6
147.67
3.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
9-3-11
145.00
4.
Miroslav Konôpka
SK/SZCH
11-3-1
144.67
5.
Peter Benčúrik
SK/KAS
11-1-10/4
143.33
6.
Marián Stieranka
SK/SZCH
9-3-1
143.00
7.
Janusz Oziomek
PL/PTAT
11-3-4
142.00
8-9.
Mario Bertocco
IT/AIG
9-1-8/11
137.33
8-9.
Branislav Barčin
SK/KAS
11-1-11
137.33
10.
Simone Fumagalli
IT/AIG
9-1-8/11
134.67
Celkové výsledky ME Guppy páry 2008 (neoficiálne)
Najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Body
1.
Boguslaw Micinski
PL/KPR
621.33
2.
Ivan Krouský
CZ/AKV
603.33
3.
Krzysztof Kujava
PL/MOL
596.33
4.
Jozef Felt
CZ/IRIS
590.33
5.
Miroslaw Kubajka
PL/MOL
588.00
6.
Ivan Vyslúžil
SK/SZCH
585.00
7.
Branislav Barčin
SK/KAS
581.33
8.
Jaroslav Baleja
CZ/CKG
579.66
9.
Milan Vetrák
SK/SZCH
577.00
10.
Krzysztof Murawski
PL/MOL
574.33
Najlepší výsledok chovateľa – Krátkokoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Body
1.
Vladimír Protiva
CZ/IRIS
585.33
2.
Janusz Oziomek
PL/PTAT
584.33
3.
Vladimír Sládek
IRIS/CZ
574.33
4.
Miroslav Konôpka
SK/SZCH
567.66
5.
Marián Stieranka
SK/SZCH
566.66
6.
Branislav Barčin
SK/KAS
565.33
7.
Diego Montanari
IT/AIG
425.33
8.
Anton Domin
SK/SZCH
401.00
9.
Lukáš Jakubec
SK/SZCH
286.66
10.
Ivan Barla
SK/SZCH
280.66
Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté
Poradie
Meno
Klub
Body
1.
Richard Tokušev
SK/SZCH
586.00
2.
Jozef Felt
CZ/IRIS
553.00
3.
Branislav Barčin
SK/KAS
549.66
4.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
448.00
5.
Věra Kubinová
CZ/CKG
288.66
6.
Cristian Salogni
IT/AIG
277.34
7.
Janusz Oziomek
PL/PTAT
276.66
8.
Ivan Barla
SK/SZCH
262.66
9.
Anton Domin
SK/SZCH
254.00
10.
Václav Štafl
CZ/AKV
150.66
Výstava divokých živorodiek
Druhou výstavou, ktorú sme pripravili, bola klubová výstava divokých živorodiek. Ide z veľkej časti o tzv. nefarebné, komerčne, predovšetkým u nás, nezaujímavé druhy. Ich farebnosť a charakter skôr ocení zanietený akvarista, fajnšmeker, prípadne uvedomelý návštevník. Zaujímavé je aj to, že mnohé z týchto druhov, už nežijú ani v prírode. Dokonca niekedy neexistujú ani biotopy, v ktorých sa pôvodne vyskytovali, čiže často nie je v prírode ani čo chrániť. Častokrát ide o endemické druhy. Klub.akva.sk prezentoval na výstave 41 druhov a foriem divokých živorodiek. Z môjho pohľadu šlo o chvályhodnú a unikátnu výstavu. Akvária, v ktorých boli tieto nádherné ryby, boli zariadené s dnom so živými vodnými rastlinami, s filtráciou a boli účinne nasvietené. Ich krásu môžete posúdiť podľa fotografií. Divoké živorodky – prírodné formy živorodiek, ktoré sme vystavovali, pochádzali z Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Kolumbie, Trinidadu, Haiti, Jamajky, Nikaraguy, Venezuely, Panamy, Brazílie, Uruguaju, Argentíny, Dominikánskej republiky, Kuby, Thajska, Malajzie, Indonézie, Sulawesi, Filipín, Floridy a Georgie.
Súčasťou podujatia boli aj tentokrát Akvatrhy. Ponuka bola tentokrát lepšia, pravdepodobne najlepšia doteraz. Kúpiť sa dala akvaristická technika príslušenstvo, slušný počet druhov rýb, vodné rastliny, krmivá, liečivá. Kto chcel napr. zariadiť akvárium, vedeli sme ho odporučiť. Rovnako ak niekto potreboval vybaviť starostlivosť o akvárium napr. vo svojej reštaurácii. K dispozícii pre návštevníkov boli omáľovanky, tie pravda využili najmä deti. Návštevníci mohli vyhrať aj darčeky, konkrétne akvaristický tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-PLECO. V sobotu poobede prebehli prednášky. Najprv Marián Stieranka hovoril o farebnej variabilite gupiek, neskôr Vladimír Fábry rozprával o Francúzskej Guayane. V sobotu večer sme zorganizovali spoločenské posedenie pre pozvaných hostí. Myslím si, že návštevníci aj my sami sme odchádzali z Akvaristickej jesene spokojní. Posunuli sme sa opäť dopredu.
Akvaristické leto 2008 – Medzinárodná výstava bojovníc a výstava cichlíd
Na posledný májový víkend (31.5-1.6) sme si v klube.akva.sk naplánovali našu tohtoročnú hlavnú letnú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Letné horúčavy k nám dorazili a bohužiaľ dorazili trochu aj našich potenciálnych návštevníkov, ktorých prišlo menej ako sme očakávali. Zhruba 550 ľudí sa prišlo pozrieť na to, čo sme pre nich pripravili. Medzi nimi bolo veľmi veľa hostí z Čiech, ako napr. Franta Csefay z Brna, Roman Slaboch z Prahy, Pavel Hemžal z Otrokovíc, Zdeněk Dočekal, Luboš Ghul, Zdeněk Havel, Luboš Hartman so Žďáru nad Sázavou, Ladislav Kotnauer, Ladislav Dušek, Jozef Moc z Českých Budějovíc, Honza Burzanovský, Radek Blaško z Úval. Bolo vidno, že sa u nás cítili dobre, dokonca som mal dojem, že oni medzi sebou nestíhali spolu komunikovať. Oveľa viac návštevníkov ako inokedy na nás hovorilo nemecky, miestami anglicky. Jeden stôl na burze bol rakúsky. Hlavným motívom akcie bola tentokrát medzinárodná výstava bojovníc. Deň pred otvorením podujatia pre verejnosť prebehlo posudzovanie 142 kolekcií. Je to značný počet, takže sa posudzovalo celý deň až do večera. Podľa štandardu ČLA. Posudzovali naši priatelia z Martina – Boris Burger (SZCH) a Ľudovít Fujko (SZCH), k nim sa pridal Ján Pavlovič (ČLA). Medzinárodným pozorovateľom bol Miloslav Pešek (KAS). Ryby pochádzali z Poľska, Rakúska, Česka a Slovenska – 142 kolekcií od 30 chovateľov. Náš klub – KAS/SK – zastupovali 4 chovatelia so 43 kolekciami, SZCH/SK 12/21, ČLA/CZ 2/20, ČLA/SK 2/9, PTAT/PL 6/10, DISKUS/AT 1/4, EHBBC/AT 1/21 a 2 chovatelia zo Slovenska s 9 kolekciami nie sú v žiadnom spolku. Celkovým víťazom sa stal Hristo Atanasov EHBBC/AT s 87 bodmi. Na druhom mieste skončil Miloslav Pešek KAS/SK – 86 bodov, bronzový stupienok obsadil Milan Líbal KAS/SK s 85 bodmi.
Víťazi podľa výstavných tried:
HM – Halfmoon – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84.5
DT – Doubletail – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 84
CT – Crowntail – Richard Tokušev SZCH/SK – 82
PK – Plakat – Hristo Atanasov EHBBC/AT – 87
VT – Veiltail – Milan Líbal KAS/SK – 85
RT – Roundtail – Ivan Vyslúžil SZCH/SK – 82
CV – Kombinované variety – Martin Džujko FREE/SK – 81.5
STF – Singletail female – Ján Pavlovič ČLA/SK – 82
Bojovnice sa v nedeľu na obed dražili. Sprievodnou výstavou bola výstava cichlíd, kde sme ponúkli návštevníkom americké a africké cichlidy. Konkrétne tieto druhy: Nannacara anomala, Nannacara taenia, Pterophyllum scalarae, Cleithracara maronii, Dicrossus maculatus, Heros severus, Apistogramma trifasciata, Apistogramma hongsloi, Apistogramma viejita, Labidochromis caeruleus, Melanochromis cyaneorhabdos, Maylandia estherae Marmalade Cat. Nádrže s cichlidami boli celkom pekne zariadené a niektoré ryby sa ukázali v krásnych farbách. Ukážky rýb, nádrží nájdete medzi fotografiami. Prednášky prebehli ako býva dobrým zvykom v sobotu po 13-ej. Prvú mal Vladko Bydžovský o amerických cichlidách a druhú mala Markéta Rejlková o Mexiku. Samozrejmosťou bola burza, tento raz v menšom rozsahu. Na paneloch boli umiestnené fotografie, ktoré dotvárali atmosféru vystavovaných rýb (bojovníc a cichlíd) a predznačovali, čo nás čaká – gupky na Akvaristickej jeseni. Okrem toho sa tam nachádzalo asi 20 fotografií zo života nášho klubu, našich členov, ktorí brázdia výstavy, burzy, chovne a pod.
V dňoch 1.3-2.3.2008 usporiadal klub.akva.sk usporiadal Akvaristickú jar v Bratislave. Odhadujem, že na podujatie bolo zvedavých približne 900 návštevníkov. Boli sme veľmi radi, že pred otvorením, v sobotu 1. marca, sme videli pred bránami veľa stojacich ľudí, a do 10:00 bolo treba na vstup čakať v rade. Súčasťou akcie bola prednáška venovaná úprave fotografií, ktorú odprezentoval v sobotu poobede Peter Kaclík z klubu.akva.sk. Počas nej sa snažil poukázať na rôzne úskalia fotografovania. Posolstvom prednášky malo byť, že je výhodné poznať možnosti a vedomosti z oblasti fotografie, svetla, farieb apod. Akvatrhy boli tentokrát opäť bohatšie a nielen čo do kvantity, ale aj kvality. Podarilo sa nám prilákať ďalších dvoch predajcov z Čiech, ktorí výrazne obohatili ponuku. V celkovej ponuke pribudli rôzne drobné, ale aj veľké technické pomôcky, ktoré iste ocenil každý skúsený akvarista. Zlepšila sa ponuka krmív, zvýšila sa konkurencia výrobkov. Aj ten, kto si chcel zadovážiť vzácnejšie ryby, alebo rastliny, si mohol prísť na svoje. Nerátal som to množstvo rýb, ale halančíky napr. nie sú bežným artiklom na obdobných akciách a ani v obchode. Po prvýkrát sa na našej akcii objavili vodné rastliny pestované v skleníkoch, napr. veľmi pekné Anubiasy. Z niektorých rastlín spomeniem Aponogeton ulvaceus, A. longiplumulosus, Shinersia sp., Crinum calamistratum, rôzne machy. Hlavným lákadlom bola „Súťaž o najkrajšiu fotografiu“ spojená s výstavou fotografií. Za jednotlivé fotografie hlasovali návštevníci Akvaristickej jari. Z nich sme po skončení akcie vylosovali 12 výhercov vecných cien. Fotografickej súťaži predchádzalo hlasovanie na internetovom fóre www.akva.sk. Do súťaže sa prihlásilo X ľudí so 158 fotografiami. Vypísali sme štyri kategórie: Svet rastlín (21 fotografií), Život v akváriu (42), Malý kúsok prírody u nás doma (19), Ty si ale krásavec (76). Celkovým víťazom sa stal Petr Jalový za fotografiu „Akva“, so ziskom 172 bodov. Kompletné výsledky nájdete na . Hore uvedeným súťažiacim venovali vecné ceny firmy Akvashop, Akvaprodukt a Aqua World. Počas konania akcie mali možnosť návštevníci hlasovať za jednotlivé fotografie. Návštevníci odovzdali 158 lístkov. Aj návštevníkom sa najviac páčila fotografia Petra Jalového „Akva“.
2. Kvet Crinum thaianum – Miroslav Konôpka – 110 bodov
2. Súboj – Radovan Pondelík – 153 bodov
3. Pitík – Vladimír Beňo – 103 bodov
3. Caridina sp. „Chrystal red“ – Ján Imrovič – samček a samička s vajíčkami – 153 bodov
Malý kúsok prírody u nás doma
Ty si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalový – 172 bodov
1. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 100 bodov
2. Obyvák – Petr Jalový – 165 bodov
2. Tetra červená – Norman Durný – 91 bodov
3. Akvárium panorama – Roman Holba – 156 bodov
3. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 91 bodov
Akvaristická zima 2007
8-9.12.2007 sa uskutočnila Akvaristická zima v Bratislave. Jej hlavnou časťou bola výstava vodných rastlín. Asi rok aj niečo predtým sa medzi nami ozývali hlasy, ktoré reálne hovorili o tom, že spravíme výstavu rastlín. Nebolo to ľahké, stálo to kopec úsilia, ale podarilo sa. Rastliny sme mali v šiestich 200 litrových nádržiach, v asi 10 zhruba 40 litrových, a okrem nich sme mali ešte výstavu miniakvárií, ktorých bolo cca 18. Pre spresnenie, mali objem 12 litrov. Akciu sme usporiadali v DK Ružinov, v Bratislave. Vystavili sme cca 80 druhov vodných rastlín, na Akvatrhoch sa zúčastnilo 27 predajcov, bránami prešlo 492 platiacich návštevníkov. Okrem rastlín sme pripravili na paneloch fotografie predovšetkým rastlín a zo života nášho klubu. Fotografie sme doplnili o najkrajšie vymaľované bojovnice z Akvaristickej jesene 2007. Súčasťou boli takisto Akvatrhy, o ktoré sa nám zvyšuje záujem zo strany predajcov. Pre deti sme tento krát pripravili aj malú súťaž, kde výhrou bol plyšák, alebo cukríky. Okrem toho si mohli opäť vymaľovávať. Musím konštatovať, že tento krát sme mali akciu stiesnenú pre iný program konajúci v DK Ružinov, čo bolo pre našu akciu negatívom. Preto aj takmer nikto si nevšimol pripravenú a bežiacu videoprojekciu. V sobotu poobede prebehlo vyhlásenie víťazov súťaže miniakvárií a prednášky. V prvej prednáške sa Jožko Somogyi venoval nomenklatúre Echinodorov. Druhá prednáška bola o výžive rýb a mal ju Peter Kaclík. Druhá prednáška je natočená kamerou a je dostupná členom klubu.akva.sk.
Akvaristická jeseň 2007
Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 6.-7.10.2007 Akvaristickú jeseň. Keďže sme boli spokojní s miestom konania našich predchádzajúcich akcií, tak sme aj „Akvajeseň“ pripravili v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave. Zaznamenali sme cca 1000 návštevníkov. Hlavnou časťou podujatia bola Medzinárodná výstava bojovníc (Betta splendens).Výstava bojovníc niesla jeden veľmi významný znak – posudzovanie prebehlo prvýkrát podľa nového štandardu ČLA [1]. Bojovnice boli tak premiérovo posudzované v našich končinách podľa modernejších kritérií. Posudzovanie prebehlo ešte počas neverejnej časti, v piatok 5.10.2007. Posudzoval Tomáš Chuda, Tomáš Jarkovský a Miroslav Konôpka. Pozorovateľom bol Marián Stieranka. 97 vystavených bojovníc pochádzalo zo štyroch krajín – zo Slovenska, Česka, Poľska a Indonézie. Zastúpených bolo 25 chovateľov. Názor posudzovateľov sme poznali, ale zaujímalo nás, čo si myslia aj naši návštevníci. Na vstupenky totiž účastníci písali svoje návrhy na najkrajšiu bojovnicu podľa ich názoru. Odovzdaných bolo 288 hlasov. Možno povedať, že najkrajšia bojovnica bola pre posudzovateľov, aj pre návštevníkov rovnaká. Zaujímavá zhoda, však? Z odovzdaných hlasov môžem povedať, že verejnosti sa páčili najmä viacfarebné bojovnice. Ako je dobrým zvykom, súčasťou akcie boli Akvatrhy, kde si návštevníci mohli zakúpiť rastliny, rybičky, techniku, krmivá od 23-och predajcov. Potešil nás záujem „zabehaných firiem“, aj účasť nových ľudí. Budeme sa aj do budúcnosti snažiť ponuku vytvoriť tak, aby boli zastúpení aj chovatelia aj akvaristické firmy. Samozrejmosťou bol klubový stánok, v ktorom to žilo snáď najviac, predovšetkým množstvom rýb, rastlín, kreviet. Dostupné boli samozrejme aj živé krmivá, rôzne chovateľské zlepšováky ako vlastnoručne zhotovené pôrodníčky, ale trebárs aj jelšové šišky. Niektoré zaujímavé druhy dostupné na akvatrhoch:
Náš klub chcel k výstave bojovníc pridať nejaký bonus a rozhodol sa pre menšiu výstavu labyrintiek a slimákov zo zásob jednotlivých členov klubu. Verím, že aj táto výstavka obohatila náš program.
Doplnkom podujatia bol detský kútik, v ktorom si deti kreslili podľa vlastnej fantázie svoje bojovnice. Iste viacerým rodičom padol vhod tento priestor a deťom sa pritom páčilo. Samozrejme niektorí dospelí sa takisto výtvarne realizovali. Najkrajšie z týchto bojovníc budú vystavené na Akvaristickej zime 8.-9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobotu, od 13:00 prebiehali dve prednášky. Prvú prednášku mal Marián Stieranka, ktorý nám porozprával o štandardoch gupiek – Poecilia reticulata. Druhá prednáška Rostislava Pantůčka a Tomáša Chudu bola venovaná bojovniciam, konkrétne novému štandardu bojovníc, ktorý vypracovala ČLA. Tento nový štandard oproti starej dodnes používanej metodike „objavil“ nové formy ako napr. crowntail. Tieto formy neboli doteraz hodnotené správne, pretože takéto formy štandard nepoznal. Verím, že nový štandard a predovšetkým nové formy, ktoré sú mimochodom všade medzi chovateľmi rozšírené, dostanú možnosť sa naplno presadiť a potom sa môžeme tešiť aj na väčšie množstvo bojovníc na výstavách. V nedeľu 7.10 od 12:00 bolo na pláne vyhlasovanie víťazov a dražba bojovníc. Vedúci výstavy – Branislav Barčin vyhlásil víťazov jednotlivých tried a celkového víťaza. Triedu Halfmoon vyhrala Lenka Vránová, Doubletail- Hermanus J. Haryanto, Crowntail – Hermanus J. Haryanto, Plakat – Hermanus J. Haryanto, Veilteil – Krysztof Synowski, Kombinované variety – Tomáš Jarkovský, Singletail female – Tomáš Chuda a Doubletail female – Hermanus J. Haryanto. Celkovým víťazom sa stal Hermanus J. Haryanto. Za zmienku stojí, že najvyššie umiestneným slovenským chovateľov sa stal Tomáš Jarkovský, obsadil 7. miesto v celkovom hodnotení. Najvyššie umiestneným naším členom klubu sa stal Miloslav Pešek, ktorý sa umiestnil na 10. mieste. Výsledkovú listinu môžete nájsť na klubových stránkach. Dražba prebiehala podľa jednotlivých tried a to pre ryby, ktoré jednotliví chovatelia označili, že môžu ísť do dražby. Začalo sa dražiť podľa umiestnenia od tých horších ku najlepším. O niektoré bojovnice záujemcovia prejavili veľký záujem. Najtuhší boj bol o samičku víťazného samca – číslo nádrže 74, ktorá bola vydražená za 2050 Sk. Dražba trvala asi 20-30 minút. Našu akciu podporili: shop.akva.sk, Biotop, ČLA – Česká labyrintkářská asociace, splendenspower.cz, Everest Foto, Stein, akvashop.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďakujeme najmä firmám SERA, akvashop.sk, shop.akva.sk a EXOT HOBBY za vecné ceny pre súťažiacich a návštevníkov.
Dobre si pamätám, keď sme si minulý rok v našom klube plánovali akcie. Na leto 2.-3.júna 2007 si klub.akva.sk naplánoval výstavu rýb, vôbec prvú pod svojou taktovkou. Mal som pred ňou veľký rešpekt a myslím, že aj iným členom nášho klubu bolo jasné, že to nebude jednoduché. Hlavným motívom Akvaristického leta bola výstava rýb členov nášho klubu. Pripravili sme 28 nádrží, ktoré každý vystavovateľ zariadil podľa svojho. Vyskytlo sa v nich asi 40 druhov rýb a kreviet. Boli to napr. Trigonostigma hengeli, Paracheirodon simulans, Nannostomus eques, Pseudomugil gertrudae, Carinotetraodon travancoricus, Celestichthys margaritatus, Boraras urophthalmoides, Micropoecilia bifurca, Poecilia wingei, Panaquolus maccus. Nechýbali samozrejme gupky. Veľkou zmenou pre nás a asi aj pre návštevníkov bolo, že akcia trvala dva dni. Veľmi sme boli zvedaví, ako tento fakt bude prijatý verejnosťou. Ťažko súdiť, ale pravdepodobne si náš návštevník bude zvykať na to, že naše akcie budú podľa možností trvať viac ako jeden deň. Sme veľmi radi, že nám firma CULTUS Ružinov, v priestoroch Domu kultúry Ružinov, umožnila usporiadať našu akciu. Zapožičaním osvetlenia nám pomohla firma Plaček a ZOODOM Slovakia, za čo im patrí vďaka. Firma Stein dopomohla ku klubovej výstave rýb. Za víkend podujatie navštívilo 460 platiacich návštevníkov.
Po oba dni sa začali akvatrhy – burza rýb, vodných rastlín, techniky, príslušenstva – od 9:00. Trvali do 17:00 v sobotu a do 16:00. Na návštevníkov čakalo 26 predajcov. Tento krát k nám prišli aj kolegovia z Čiech, konkrétne nás potešila svojou účasťou firma EXOT HOBBY, v zastúpení manželov Suchánkovcov. Ich ponuka sa niesla predovšetkým v znamení krmiva SAK. Veľmi som ocenil a náležite sme viacerí využili ponuku transportných sáčikov na ryby a rastliny. Okrem nich prišli so svojou ponukou ešte Ostraváci. V ich ponuke bola aj teleskopická sieť na planktón a mrazené krmivo. Našim českým predajcom sme spolu s Jendom Dvořákom pomohli vybaviť ubytovanie v Bratislave. Akvashop.sk tentokrát na našej akcii nechýbal, tvoril zohranú dvojicu s shop.akva.sk. Samozrejmosťou bola účasť dvojice Ivana Vyslúžila a Petra Kaclíka. Ivanovi kupci ocenili tradične jeho parádne rastliny, menovite napr. Aponogeton ulvaceus, A. boivinianus. Tentokrát sa akcie zúčastnil, aj keď nie priamo, aj náš ďalší člen a kamarát, Imro Fuljer. Prítomný po prvýkrát bol Richard Tokušev so svojím Akvaproduktom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že priamo na mieste v piatok pred akciou kompletne zariadil akvárium, ktoré aj na Akvaristickom lete (Akvalete) predal. Anubiasy, ktoré boli v tomto akváriu, by mohli byť ozdobou nejedného akvária, prípadne paludária. Zastúpenie na akvalete mala aj firma SERA v podobe Janka Kolca a ZOODOM Slovakia. Potešila nás účasť skúsených chovateľov Petra Benčúrika, Dušana Andrisa, Daniela Holého, Ľuboša Trunkvaltera, ale samozrejme aj všetkých ostatných. Súčasťou Akvaleta bol aj klubový stánok, kde sa okrem živého tovaru nachádzali aj materiály klubu, napr. letáčiky o našich budúcich akciách. Za stolmi stáli členovia klubu, ktorí ochotne odpovedali na otázky návštevníkov. Za víkend pribudlo zopár prihlášok do klubu. Najväčšou pýchou však bolo päť zviazaných čísel nášho časopisu Akvárium, ktorého šieste číslo práve čítate. Časopisy bolo možné prezrieť, prelistovať. V rámci priestoru akvaleta si mohli návštevníci podujatia pozrieť fotografie zo života nášho klubu. Na fotografiách boli zábery z našich akcií, z posedenia pri guláši, nami zorganizovaných prednášok a aj z predchádzajúcej väčšej akcie – Akvaristickej jari. Ku vystavovaným rybám sa mohli návštevníci vyjadriť formou hlasovania o najkrajšiu rybu, čo aj niektorí využili. Viem, že vyhrali bojovnice z chovu Mila Pešeka, čo je vzhľadom na nasledujúcu našu akciu, na ktorej bude medzinárodná výstava práve týchto rýb, dobré znamenie. Pre deti boli pri vchode pripravené čiernobiele kresby rýb, ktoré si mohli samé vymaľovať. Okrem toho sa mohli návštevníci vyjadriť k otázke odkiaľ sa dozvedeli o našej akcii. Tento krát sa nám podľa môjho názoru podarilo urobiť najlepšiu propagáciu, preto sme chceli vedieť efektivitu. V sobotu v poobedňajších hodinách prebehli dve prednášky. Rúškom tajomna zastretá prednáška nazvaná „Vítaní a nevítaní“ Romana Slabocha sa venovala ulitníkom. Predstavil v nej rôzne druhy týchto zväčša menších tvorov, mnohé z nich aj v ich domovine. Ľuboš Trunkvalter vo svojej prednáške hovoril o rôznych fenoménoch výživy rýb. Venoval sa predovšetkým potravnej špecializácii cichlíd.
Pre nás, členov klubu bola táto akcia veľkou skúškou, ktorá dopadla dobre. Sme radi, že si nachádzame cestu ku akvaristom a veríme, že budeme v nastolenom trende pokračovať. Opäť nás poctili svojou návštevou akvaristi z Popradu, zo Žiliny, z Banskej Bystrice (dvaja z nich dokonca predávali na burze). Cestu k nám podstúpili aj kolegovia z Ostravy, Prahy, ale aj z juhozápadných Čiech. Zavítala k nám napr. známa catfish. Dúfam, že sme vás nesklamali, na jeseň pre vás pripravujeme medzinárodnú výstavu bojovníc, tak dúfam, že nás opäť navštívite. Určite budú na vás čakať zaujímavé prednášky. V prípade, ak by ste nám chceli nejako pomôcť, neváhajte a kontaktujte nás
Akvaristická jar 2007
Je sobota večer, 24. február 2007 a ja mám dobrý pocit z vykonanej práce. Naše prvé väčšie podujatie sa vydarilo. Asi pochopíte, že sme boli plní očakávania a mnohých otáznikov. Dnes si myslím, že klub.akva.sk začal definitívne prepisovať dejiny akvaristické hnutia u nás. Kedysi minulý rok sme sa na stretnutí rady klubu.akva.sk dohodli na štyroch väčších akciách za rok. Prvé sme pripravili na poslednú februárovú sobotu a nazvali sme ho Akvaristická jar v Bratislave. Sme veľmi radi, že sme našli priestor aj ochotných ľudí v Dome kultúry Ružinov v Bratislave, kde sa podujatie konalo. Milo nás prekvapilo, že Dom kultúry dal na svoje náklady vyrobiť veľkú tabuľu na vchod, ktorá propagovala Akvaristickú jar. Akciu sme sa snažili aj my spropagovať čo najlepšie. Dúfam, že sme oslovili svojou vykonanou prácou potenciálnych záujemcov o podporu našich akcií, nášho klubu a akvaristiky vôbec. Program Akvaristickej jari bol nasledovný. Doobeda sa konali akvatrhy – burza rýb, rastlín, kreviet, krmív a iného akvaristického tovaru. Od rána prebiehala výstava akvaristických fotografií a poobede prebiehali prednášky. Na Akvaristickú jar prišlo 370 platiacich návštevníkov. Keďže deti a dôchodcovia mali vstup zdarma, odhadujem celkovú návštevnosť zhruba na 450 ľudí. Medzi návštevníkmi doobedňajšej aj poobedňajšej časti som zaregistroval veľa známych akvaristov a videl som na ich tvárach spokojnosť.
Symbolom nášho podujatia bola výstava fotografií. Skladala sa z dvoch častí: súťažnej a nesúťažnej. Začiatkom januára 2007 klub.akva.sk v spolupráci s internetovým fórom www.akva.sk vyhlásil súťaž pre dve kategórie: celkový pohľad na akvárium a ostatné fotografie. Väčšina fotografií pochopiteľne zachytávala život rýb. Do súťaže prišlo 180 fotografií (každý mohol poslať maximálne 10), z ktorých sa vybrali tie lepšie a tie sme vystavili v papierovej forme. Návštevníci mali možnosť hlasovať o najkrajšiu fotografiu. Výsledky hlasovania boli vyhlásené pred začiatkom prednáškovej časti. Ocenení a vylosovaní návštevníci dostali hodnotné ceny, ktoré venovala firma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčasťou fotografickej výstavy snímky troch autorov: Petra Szalaya (salika), ktorý stojí za stránkou www.akva.sk, Jirka Plíštila – www.aquatab.net a profesionálneho fotografa, ktorý nám pripravil druhú prednášku, Ivana Čanigu – www.ivancaniga.sk. Všetkým trom bola venovaná samostatná plocha. Každý návštevník si mohol porovnať tvorbu troch autorov s tvorbou súťažiacich. Obe časti výstavy ponúkali možnosť vidieť pekné fotografie na kvalitnom materiáli. Pripraviť výstavu fotografií nebolo jednoduché, vyžadovalo to predovšetkým snahu, čas a úsilie zainteresovaných. Na podujatí bolo na paneloch umiestnených asi 120 záberov. Na fotografiách v nasledujúcich stranách je vidno aj zlomok toho, čo znamenalo pripraviť Akvaristickú jar.
Od 9:00 do 12:00 prebiehala akvaristická burza. Zúčastnili sa jej mnohí skúsení akvaristi, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trunkvalter, Daniel Holý, Peter Benčúrik. Na burze sme mali prítomné aj dve firmy, ktoré zastupovali firmu SERA a ZOODOM. Celkovo bolo na akvatrhoch obsadených 17 stolov. Ľudia, ktorí si prichádzali niečo kúpiť, prípadne len niečo pozrieť, opýtať sa, stretnúť sa s priateľom, rozdávali okrem peňazí aj úsmevy a svoje skúsenosti. Viacerí z nich sa spokojní pristavili na kus reči, mnohí z nich boli spokojní aj vďaka dobrých skúsenostiam z minulých búrz, a to určite každého predajcu poteší. V ponuke boli kvalitné a zaujímavé ryby, vodné rastliny a iný akvaristický tovar. Mňa osobne veľmi teší zvýšený záujem o živé krmivo, ktorý som pocítil pri svojom stole. Súčasťou akvatrhov bol aj klubový stánok. Na troch stoloch boli akvária, v ktorých boli prebytky rastlín a rýb od nás, členov klubu. Zisk z predaja bol z veľkej časti odovzdaný do klubovej pokladnice. Všetkým, ktorí prispeli ďakujeme. Okrem toho boli súčasťou stánku klubové materiály, napr.: prihlášky do klubu, letáčiky na Akvaristické leto, všetky dosiaľ vydané čísla časopisu Akvárium v papierovej forme.
V priebehu obeda prebiehala neverejná časť, kedy usporiadatelia sčitovali hlasy pre jednotlivé fotografie, spratúvali stoly, akvária, priečky, utierali vodu, jednoducho priestor akvatrhov dávali do poriadku. Každá ruka bola dobrá a ochotných rúk bolo chvalabohu dosť. Po obednej prestávke nasledovalo prednáškové popoludnie. Miestnosť, v ktorej prebiehali prednášky, bola po rannej príprave opäť krátko preskúšaná a mohli sme netrpezlivo čakajúcich návštevníkov pozvať dnu. Prednášky prebiehali vo veľmi peknej sále, dataprojektor, notebook, kamera boli v plnej pohotovosti. Prvý prednášal Jozef Májsky s témou „Za rybami v Latinskej Amerike“. Jozef Májsky rozprával o svojich cestách po Venezuele, Kostarike, Brazílii a Argentíne. Niektoré z nich absolvoval s Romanom Slabochom, Miroslavom Ruskom, ktorých možno poznáte, možno aj ich prednášky o tých istých cestách. Ja patrím medzi nich a môžem povedať, že pohľad Jozefa Májskeho je zaujímavý a osobitý. Zaujal ma aj jeden detail. Jozef Májsky krátko spomenul Becka Ondrejoviča, ktorý je známym horolezcom a cestovateľom. Druhým prednášajúcim bol Ivan Čaniga, profesionálny fotograf, jeden z fotografov vo fotoročenke FOTO SK 2006 [1], ktorá predstavuje 13 významných slovenských fotografov. Cieľom prednášky bolo ukázať, ako čo najlepšie fotografovať ryby. Treba povedať, že napriek tomu, že Ivan je fotograf, tak nie je to tak dávno, čo mal doma akvárium. Dlhé roky bol akvaristom. My samozrejme dúfame, že sa ním stane opäť, čo aj sám naznačil. Ryby sú také krásne :-)). Ivan nám na jednotlivých zlých fotografiách ukázal celú škálu chýb, ktorých sa často dopúšťame. Postupne sa prepracovával ku vydarenejším snímkam, ktorých zrod popisoval. Až sme sa dopracovali ku fotografiám, s ktorými bol Ivan spokojný. Dozvedeli sme, ako je veľmi dôležité venovať sa príprave na dobrý záber. V prvom rade je nutné si dokonale očistiť akvárium. Vysvetlil nám ako sa dá zabrániť odrazom svetla pomocou rôznych pomôcok. Naznačil, že fotograf nemá svetla nikdy dostatok a povedal nám, ako ho zabezpečiť. Prednáška miestami prechádzala do diskusie s poslucháčmi. Myslím si, že prednáška priniesla všetkým užitočné informácie, ktoré využijeme pri našom fotografovaní.
Po prednáške sa skončila Akvaristická jar a nám organizátorom odľahlo. Verím tomu, že každý z nás cítil spokojnosť s vydarenou akciou. Nás, členov klubu čakala ešte výročná členská schôdza, odlepenie fotografií, upratanie a potom sme sa definitívne odobrali domov. Možno mnohí z nás mysleli už vtedy na našu nasledujúcu akciu, ktorú chystáme 2.6.2007. Pevne verím, že naša prvá výstava rýb v lete bude tiež úspešná. Akvaristike zdar!
