2015, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

Hits: 1510

Pev­nosť Bzo­vík je pôvod­ne bene­dik­tín­sky, neskôr pre­mon­štránt­sky kláš­tor12. sto­ro­čia, kto­rý bol pre­sta­va­ný na pev­nosť (Wiki­pe­dia). Bola to mohut­ná pro­ti­tu­rec­ká pev­nosť, kto­rá vznik­la pre­stav­bou cis­ter­cián­ske­ho opát­stva zalo­že­né­ho oko­lo roku 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). Nachá­dza sa v Bzo­vic­kej pahor­ka­ti­ne, na Kru­pin­skej pla­ni­ne (hra​dy​-zamky​.sk).

Pev­nosť je prí­kla­dom stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry obran­nej stav­by. Je posta­ve­ná na kop­ci, čo jej posky­to­va­lo výho­du voči útoč­ní­kom. Hlav­nou súčas­ťou bola veža, kto­rá slú­ži­la nie­len na obra­nu, ale aj ako sym­bol moci. Dnes je táto his­to­ric­ká pamiat­ka cen­trom kul­túr­ne­ho dia­nia. Na nádvo­rí sa kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, kon­cer­ty, ume­lec­ké výsta­vy. Slú­ži aj ako múze­um, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu regi­ó­nu. Mies­to posky­tu­je výhľa­dy aj na rie­ku Hron.


The Bzo­vík For­tress was ori­gi­nal­ly a Bene­dic­ti­ne, later Pre­mon­stra­ten­sian monas­te­ry from the 12th cen­tu­ry, which was rebu­ilt into a for­tress (Wiki­pe­dia). It was a migh­ty anti-​Turkish for­tress, cre­a­ted by the recons­truc­ti­on of a Cis­ter­cian abbey foun­ded around 1130 (slo​va​kia​.tra​vel). It is loca­ted in the Bzo­vík Hills, in the Kru­pi­na Moun­tains (hra​dy​-zamky​.sk).

The for­tress is an exam­ple of medie­val defen­si­ve archi­tec­tu­re. It is built on a hill, which pro­vi­ded it with an advan­ta­ge against attac­kers. The main com­po­nent was the tower, which ser­ved not only for defen­se but also as a sym­bol of power. Today, this his­to­ri­cal monu­ment is the cen­ter of cul­tu­ral acti­vi­ties. Vari­ous events, con­certs, and art exhi­bi­ti­ons take pla­ce in the cour­ty­ard. It also ser­ves as a muse­um whe­re visi­tors can explo­re the regi­on’s his­to­ry. The loca­ti­on offers vie­ws of the Hron River as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Rakúske obce, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné obce

Berg a Königswarte

Hits: 2368

Obec Berg je obec Dol­né­ho Rakús­ka v okre­se Bruck an der Leit­ha v nad­mor­skej výš­ke 154 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) na úpä­tí vrchu König­swar­te (geme​in​de​berg​.at). Chor­vát­sky názov pre obec je Pier­ga. Na plo­che 9.47 km2 tu žije 757 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko sa nachá­dza Bra­ti­sla­va, resp. jej miest­na časť Petr­žal­ka. Do roku 1996 tvo­ri­la s obcou Wolfst­hal jed­nu obec Wolfsthal-​Berg. Je obľú­be­ným cie­ľom cyk­lis­tov (Wiki­pe­dia). Berg sa ozna­ču­je za agrár­nu a vinoh­rad­níc­ku obec (geme​in​de​berg​.at).

Prví usad­lí­ci, kto­rí polo­ži­li zákla­dy obce boli z Bavor­ska v roku 800. Obec leža­la aj v minu­los­ti na pohra­ni­čí, veľa­krát bola zni­če­ná, a zno­vu vybu­do­va­ná (geme​in​de​berg​.at). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 862 pod pome­no­va­ním Pagus ad Per­go. Nachá­dza sa tu stĺp svä­tej Márie - moro­vý stĺp, kto­rý sto­jí na býva­lom okra­ji obce, na hra­ni­ci s Bur­gen­lan­dom, čo bola v minu­los­ti hra­ni­ca medzi Rakús­kom a Uhor­skom. Bol prav­de­po­dob­ne posta­ve­ný na pamiat­ku moro­vej epi­dé­mie z roku 1679 (Wiki­pe­dia).

nig­swar­te - je východ­nou čas­ťou Hunds­he­im­ských vrchov. Nachá­dza sa tu vyhliad­ko­vá veža (geme​in​de​berg​.at). Leží v nad­mor­skej výš­ke 344 met­rov nad morom. Má výš­ku 22.7 met­ra. Vyhliad­ko­vá plo­ši­na je vo výš­ke 19.2 met­ra. Hore vedie 120 scho­dov (Róbert Pin­tér), sto­jí tu od roku 2001 (city​li​fe​.sk). Od roku 1958 sa tu nachá­dza vojen­ský objekt. Za čias Habs­bur­gov­cov König­swar­te slú­ži­la ako pozo­ro­va­teľ­ňa. Medzi obca­mi Kitt­see, Berg, Bra­ti­sla­va tu nechá­va­li Habs­bur­gov­ci pocho­do­vať voj­sko a orga­ni­zo­va­li vojen­ské pre­hliad­ky. Napr. cisár Fran­ti­šek I., ale aj Napo­le­on (Róbert Pin­tér).


The vil­la­ge of Berg is a muni­ci­pa­li­ty in Lower Aus­tria in the Bruck an der Leit­ha dis­trict at an ele­va­ti­on of 154 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) at the foot of the König­swar­te moun­tain (geme​in​de​berg​.at). The Cro­atian name for the vil­la­ge is Pier­ga. With an area of 9.47 km², it is home to 757 inha­bi­tants. Near­by is Bra­ti­sla­va, spe­ci­fi­cal­ly its dis­trict Petr­žal­ka. Until 1996, it for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with the vil­la­ge of Wolfst­hal cal­led Wolfsthal-​Berg. It is a popu­lar des­ti­na­ti­on for cyc­lists (Wiki­pe­dia). Berg is kno­wn as an agri­cul­tu­ral and viti­cul­tu­ral com­mu­ni­ty (geme​in​de​berg​.at).

The first sett­lers who laid the foun­da­ti­ons of the vil­la­ge came from Bava­ria in 800. The vil­la­ge has a his­to­ry of being on the bor­der, often des­tro­y­ed, and rebu­ilt again (geme​in​de​berg​.at). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 862 under the name Pagus ad Per­go. The­re is a column of Saint Mary – a pla­gue column loca­ted on the for­mer edge of the vil­la­ge, on the bor­der with Bur­gen­land, which used to be the bor­der bet­we­en Aus­tria and Hun­ga­ry. It was pro­bab­ly built in memo­ry of the pla­gue epi­de­mic of 1679 (Wiki­pe­dia).

König­swar­te – is the eas­tern part of the Hunds­he­im Moun­tains. The­re is an obser­va­ti­on tower here (geme​in​de​berg​.at). It is loca­ted at an alti­tu­de of 344 meters abo­ve sea level. The tower has a height of 22.7 meters. The obser­va­ti­on plat­form is at a height of 19.2 meters. The­re are 120 stairs lea­ding to the top (Róbert Pin­tér), and it has been stan­ding here sin­ce 2001 (city​li​fe​.sk). Sin­ce 1958, a mili­ta­ry faci­li­ty has been loca­ted here. During the Habs­burg era, König­swar­te ser­ved as an obser­va­ti­on point. Habs­bur­gs used to para­de the­ir tro­ops and orga­ni­ze mili­ta­ry revie­ws bet­we­en the vil­la­ges of Kitt­see, Berg, and Bra­ti­sla­va. For exam­ple, Empe­ror Fran­cis I and even Napo­le­on (Róbert Pintér).


Die Geme­in­de Berg ist eine Geme­in­de in Nie­de­rös­ter­re­ich im Bez­irk Bruck an der Leit­ha auf einer Höhe von 154 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia) am Fuße des Ber­ges König­swar­te (geme​in​de​berg​.at). Der kro­atis­che Name für die Geme­in­de lau­tet Pier­ga. Mit einer Flä­che von 9,47 km² leben hier 757 Ein­woh­ner. In der Nähe befin­det sich Bra­ti­sla­va, genau­er gesagt der Stadt­te­il Petr­žal­ka. Bis 1996 bil­de­te sie zusam­men mit der Geme­in­de Wolfst­hal eine Geme­in­de namens Wolfsthal-​Berg. Es ist ein belieb­tes Ziel für Rad­fah­rer (Wiki­pe­dia). Berg gilt als lan­dwirts­chaft­li­che und wein­bau­li­che Geme­in­de (geme​in​de​berg​.at).

Die ers­ten Sied­ler, die die Grund­la­gen des Dor­fes leg­ten, kamen im Jahr 800 aus Bay­ern. Das Dorf hat eine Ges­chich­te an der Gren­ze, oft zers­tört und wie­der auf­ge­baut wor­den zu sein (geme​in​de​berg​.at). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung des Dor­fes stammt aus dem Jahr 862 unter dem Namen Pagus ad Per­go. Es gibt eine Säu­le der Hei­li­gen Maria – eine Pest-​Säule am ehe­ma­li­gen Rand des Dor­fes, an der Gren­ze zu Bur­gen­land, die früher die Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn bil­de­te. Sie wur­de wahrs­che­in­lich zum Geden­ken an die Pes­te­pi­de­mie von 1679 errich­tet (Wiki­pe­dia).

König­swar­te – ist der öst­li­che Teil des Hundsheim-​Gebirges. Hier gibt es einen Aus­sichts­turm (geme​in​de​berg​.at). Er befin­det sich auf einer Höhe von 344 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Turm hat eine Höhe von 22,7 Metern. Die Aus­sichts­platt­form befin­det sich in einer Höhe von 19,2 Metern. Es gibt 120 Stu­fen, die nach oben füh­ren (Róbert Pin­tér), und er steht hier seit 2001 (city​li​fe​.sk). Seit 1958 befin­det sich hier eine Mili­tä­re­in­rich­tung. Wäh­rend der Habs­bur­ger­ze­it dien­te die König­swar­te als Beobach­tungs­punkt. Die Habs­bur­ger lie­ßen ihre Trup­pen zwis­chen den Dör­fern Kitt­see, Berg und Bra­ti­sla­va auf­mars­chie­ren und orga­ni­sier­ten mili­tä­ris­che Para­den. Zum Beis­piel Kai­ser Franz I. und sogar Napo­le­on (Róbert Pintér).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

Hits: 1966

Buda­tín­sky zámok bol pôvod­ne hra­dom. Nachá­dza sa v Žilin­skej mest­skej čas­ti Buda­tín. Dnes v ňom síd­li Považ­ské múze­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín­sky hrad v minu­los­ti pat­ril medzi vod­né hra­dy. Jeho naj­star­šia časť bola posta­ve­ná po tatár­skom vpá­de v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pôvod­ne vzni­kol ako stráž­ny hrad v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka o hra­de je z roku 1323. His­to­ric­ké náz­vy objek­tu: Bude­tyn, Bude­tin (hra​dy​.sk). V 14. sto­ro­čí ho zís­kal Matúš Čák Tren­čian­sky. Počas baro­ku sa v roku 1745 objekt obklo­pil par­kom. V janu­ári 1849 hrad poško­dil požiar (Wiki­pe­dia). Vzhľa­dom na svo­ju polo­hu v blíz­kos­ti súto­ku Váhu a Kysu­ce, plnil aj fun­kciu krá­ľov­skej trid­siat­ko­vej sta­ni­ce, kde sa vybe­ra­lo mýto od kup­cov zo Sliez­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Park, kto­rý je súčas­ťou Buda­tín­ske­ho zám­ku ma roz­lo­hu 50 000 m2. Dnes už má svo­ju pôvod­nú podo­bu z 18. sto­ro­čia. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Žije tu aj 350 roč­ná lipa s obvo­dom kme­ňa 620 cm a výš­kou 26.2 met­ra (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Buda­tín Cast­le was ori­gi­nal­ly a for­tress and is loca­ted in the Buda­tín dis­trict of Žili­na. Today, it hou­ses the Považ­ské Muse­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín Cast­le was once clas­si­fied as a water cast­le, with its oldest sec­ti­on cons­truc­ted after the Tatar inva­si­on in the mid-​13th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). Ori­gi­nal­ly built as a watch­to­wer for­tress in the second half of the 13th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), the first men­ti­on of the cast­le dates back to 1323. His­to­ri­cal names for the struc­tu­re inc­lu­de Bude­tyn and Bude­tin (hra​dy​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it came into the posses­si­on of Matúš Čák Tren­čian­sky. During the Baro­que peri­od, the cast­le was sur­roun­ded by a park in 1745. In Janu­ary 1849, the cast­le suf­fe­red dama­ge from a fire (Wiki­pe­dia). Due to its pro­xi­mi­ty to the con­flu­en­ce of the Váh and Kysu­ca rivers, it also ser­ved as a roy­al toll col­lec­ti­on sta­ti­on, whe­re tolls were col­lec­ted from mer­chants coming from Sile­sia (Infor­ma­ti­on board). The park, part of Buda­tín Cast­le, covers an area of 50,000 m² and has retai­ned its ori­gi­nal 18th-​century lay­out. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Wit­hin the park stands a 350-​year-​old lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 620 cm and a height of 26.2 meters (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

Hits: 3308

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).


Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 5039

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).


Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post