Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3708

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Stromy

Hits: 4822

Stro­my, s ich výraz­ný­mi kmeň­mi a roz­vet­ve­ný­mi koru­na­mi, tvo­ria obdi­vu­hod­né die­la prí­ro­dy a sú základ­ný­mi sta­veb­ný­mi kameň­mi eko­sys­té­mov po celom sve­te. Tie­to živé orga­niz­my sú neuve­ri­teľ­ne účin­né, odol­né a vytrva­lé. Stro­my čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne odles­ňo­va­nia, kli­ma­tic­kých zmien a cho­rôb. Odles­ňo­va­nie zni­žu­je bio­di­ver­zi­tu a zvy­šu­je množ­stvo oxi­du uhli­či­té­ho v atmo­sfé­re. Kli­ma­tic­ké zme­ny môžu viesť k roz­ší­re­niu cho­rôb a nežia­du­cich dru­hov, kto­ré môžu poško­diť stro­my. Ochra­na stro­mov zahŕňa udr­žia­va­nie ich pri­ro­dze­ných bio­to­pov, udr­ža­teľ­nú ťaž­bu dre­va a pod­po­ru výsku­mu na rie­še­nie cho­rôb a škod­cov. Stro­my pred­sta­vu­jú kľú­čo­vý prvok prí­ro­dy, ich ochra­na a udr­ža­teľ­né hos­po­dá­re­nie sú nevy­hnut­né pre ich zacho­va­nie, ale aj pre nás samot­ných, pre ľudstvo.

Stro­my majú kom­plex­nú štruk­tú­ru, kto­rá im umož­ňu­je pros­pe­ro­vať v rôz­nych pod­mien­kach. Ich základ­ný­mi čas­ťa­mi sú koreň, kmeň, koná­re, lis­ty a plo­dy. Kore­ne slú­žia na zakot­ve­nie stro­mu v pôde a zís­ka­va­nie živín, kým kmeň posky­tu­je opo­ru a nesie tran­s­port­ný sys­tém pre vodu a živi­ny. Koná­re a lis­ty zabez­pe­ču­jú foto­syn­té­zu, pro­ces, kto­rým stro­my využí­va­jú slneč­né svet­lo na tvor­bu ener­gie a výro­bu kys­lí­ka. Plo­dy násled­ne obsa­hu­jú semien­ka, kto­ré slú­žia na repro­duk­ciu. Stro­my tvo­ria roz­siah­le eko­sys­té­my, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko a potra­vu pre množ­stvo živo­čí­chov. Ich kmeň a koná­re slú­žia ako prí­by­tok pre vtá­ky, hmyz a iné orga­niz­my. Stro­my napo­má­ha­jú udr­žia­vať pôd­nu kva­li­tu a zabez­pe­ču­jú mik­ro­klí­mu vo svo­jom oko­lí. Ich význam v eko­sys­té­moch spo­čí­va aj v zachy­tá­va­ní a ukla­da­ní oxi­du uhli­či­té­ho. Stro­my majú aj eko­no­mic­ký význam, posky­tu­jú dre­vo, kto­ré sa využí­va vo via­ce­rých odvet­viach, od sta­veb­níc­tva po výro­bu nábyt­ku. Okrem toho posky­tu­jú suro­vi­ny pre papie­ren­ský prie­my­sel. Mno­hé rast­li­ny a lie­či­vé lát­ky pochá­dza­jú zo stro­mov, kto­ré majú aj koz­me­tic­ké a far­ma­ce­utic­ké využitie.

Foto­gra­fie stro­mov majú schop­nosť zachy­tiť nád­he­ru a pôso­bi­vosť prí­ro­dy v jedi­nom sním­ku. Kaž­dý strom, s jeho jedi­neč­ným tva­rom a cha­rak­te­rom, ponú­ka foto­gra­fom neko­neč­né mož­nos­ti tvor­by. Foto­gra­fic­ká inter­pre­tá­cia stro­mov môže pre­zen­to­vať ich majes­tát, odol­nosť a vzťah s oko­lím. Pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov je dôle­ži­tá kom­po­zí­cia a per­spek­tí­va. Vytvá­ra­nie kon­tras­tov medzi stro­ma­mi a iný­mi prv­ka­mi prí­ro­dy, ako sú hory, jaze­ro ale­bo oblo­ha, môže pri­dať dra­ma­tic­kosť foto­gra­fii. Expe­ri­men­to­va­nie s rôz­ny­mi uhlo­vý­mi pohľad­mi, vrá­ta­ne níz­kych zábe­rov ale­bo foto­gra­fo­va­nia via­ce­rých koná­rov, môže poskyt­núť nezvy­čaj­né a púta­vé výsled­ky. Svet­lo hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri foto­gra­fo­va­ní stro­mov. Ran­né ale­bo večer­né hodi­ny môžu vytvá­rať hre­ji­vé a mäk­ké svet­lá, kto­ré zdô­raz­ňu­jú tex­tú­ru kôry a far­by lis­tov. Kon­trast­né svet­lo vytvá­ra hry tie­ňov. Zábe­ry s nápad­ný­mi slneč­ný­mi lúč­mi či odlesk­mi môžu poskyt­núť nád­her­ný a pôso­bi­vý efekt. Hmla doká­že odde­liť pries­tor a nechať vynik­núť aj nie­čo tak veľ­ké ako je strom.

Foto­gra­fie stro­mov nie­ke­dy neza­chy­tá­va­jú len samot­né dre­vi­ny, ale aj pes­trosť ich oko­lia. Zahr­núť rôz­no­ro­dé dru­hy rast­lín, kve­tov či prí­rod­ných prv­kov do kom­po­zí­cie môže pri­dať ďal­ší roz­mer a fareb­ný kon­trast. Rov­na­ko môže­te zachy­tiť vtá­ky, hmyz ale­bo iné živo­čí­chy, kto­ré sú spo­je­né so živo­tom stro­mov. Exis­tu­je mno­ho zvlášt­nych a nápad­ných dru­hov stro­mov, kto­ré môžu byť zau­jí­ma­vým objek­tom pre foto­gra­fie. Bon­sa­je, sek­vo­je, ale­bo sta­ro­by­lé stro­my s výraz­ný­mi tvar­mi a vekom môžu byť vyni­ka­jú­cim motí­vom. Ich výraz­né črty môžu vyprá­vať prí­be­hy o his­tó­rii a živo­te v ich oko­lí. Kom­bi­ná­cia tech­ni­ky, kre­a­ti­vi­ty a vní­ma­nia krá­sy v kaž­dom jed­not­li­vom stro­me môže viesť k tvor­be úžas­ných a dojem­ných fotografií.


Tre­es, with the­ir dis­tinc­ti­ve trunks and bran­ching cro­wns, stand as remar­kab­le mas­ter­pie­ces of natu­re and ser­ve as fun­da­men­tal buil­ding blocks of eco­sys­tems worl­dwi­de. The­se living orga­nisms are inc­re­dib­ly effi­cient, resi­lient, and endu­ring. Howe­ver, tre­es face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding defo­re­sta­ti­on, cli­ma­te chan­ge, and dise­a­ses. Defo­re­sta­ti­on redu­ces bio­di­ver­si­ty and inc­re­a­ses the amount of car­bon dioxi­de in the atmo­sp­he­re. Cli­ma­te chan­ges may lead to the spre­ad of dise­a­ses and unwan­ted spe­cies that can harm tre­es. Pro­tec­ting tre­es invol­ves main­tai­ning the­ir natu­ral habi­tats, sus­tai­nab­le tim­ber har­ves­ting, and sup­por­ting rese­arch to add­ress dise­a­ses and pests. Tre­es repre­sent a key ele­ment of natu­re; the­ir con­ser­va­ti­on and sus­tai­nab­le mana­ge­ment are essen­tial not only for the­ir pre­ser­va­ti­on but also for humanity.

Tre­es have a com­plex struc­tu­re that enab­les them to thri­ve in vari­ous con­di­ti­ons. The­ir basic parts inc­lu­de roots, trunk, bran­ches, lea­ves, and fru­its. Roots anchor the tree in the soil and absorb nut­rients, whi­le the trunk pro­vi­des sup­port and hou­ses the tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. Bran­ches and lea­ves faci­li­ta­te pho­to­synt­he­sis, the pro­cess by which tre­es use sun­light to pro­du­ce ener­gy and gene­ra­te oxy­gen. Fru­its con­tain seeds used for repro­duc­ti­on. Tre­es form exten­si­ve eco­sys­tems that pro­vi­de shel­ter and food for nume­rous orga­nisms. The­ir trunks and bran­ches ser­ve as habi­tats for birds, insects, and other cre­a­tu­res. Tre­es help main­tain soil quali­ty and cre­a­te a mic­roc­li­ma­te in the­ir sur­roun­dings. The­ir sig­ni­fi­can­ce in eco­sys­tems also lies in cap­tu­ring and sto­ring car­bon dioxi­de. Tre­es have eco­no­mic impor­tan­ce, pro­vi­ding wood used in vari­ous indus­tries, from cons­truc­ti­on to fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on. Addi­ti­onal­ly, they supp­ly raw mate­rials for the paper indus­try, and many plants and medi­ci­nal com­pounds come from tre­es, con­tri­bu­ting to cos­me­tic and phar­ma­ce­uti­cal applications.

Pho­tog­rap­hing tre­es allo­ws for the cap­tu­re of the beau­ty and gran­de­ur of natu­re in a sin­gle fra­me. Each tree, with its uni­que sha­pe and cha­rac­ter, offers pho­tog­rap­hers end­less cre­a­ti­ve possi­bi­li­ties. The pho­tog­rap­hic inter­pre­ta­ti­on of tre­es can sho­wca­se the­ir majes­ty, resi­lien­ce, and rela­ti­ons­hip with the envi­ron­ment. Com­po­si­ti­on and per­spec­ti­ve play a cru­cial role in tree pho­tog­rap­hy. Cre­a­ting con­trasts bet­we­en tre­es and other ele­ments of natu­re, such as moun­tains, lakes, or the sky, can add dra­ma to the pho­tog­raph. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent angles, inc­lu­ding low shots or cap­tu­ring mul­tip­le bran­ches, can yield unu­su­al and cap­ti­va­ting results. Light is a key fac­tor in tree pho­tog­rap­hy. Ear­ly mor­ning or eve­ning hours can cre­a­te warm and soft lights that high­light the tex­tu­re of the bark and the colors of the lea­ves. Con­tras­ti­ve light cre­a­tes sha­dow play, adding dra­ma to the ima­ge. Shots with stri­king sun­light rays or ref­lec­ti­ons can pro­vi­de a beau­ti­ful and impact­ful effect. Fog can sepa­ra­te spa­ces and make even somet­hing as lar­ge as a tree stand out.

Tree pho­tog­rap­hy some­ti­mes cap­tu­res not only the tre­es them­sel­ves but also the diver­si­ty of the­ir sur­roun­dings. Inc­lu­ding vari­ous plant spe­cies, flo­wers, or natu­ral ele­ments in the com­po­si­ti­on can add anot­her dimen­si­on and color con­trast. Like­wi­se, cap­tu­ring birds, insects, or other wild­li­fe asso­cia­ted with tree life enhan­ces the rich­ness of the pho­tog­raph. Many tree spe­cies stand out for the­ir uni­qu­e­ness and inte­rest. Bon­sai, sequ­oias, or ancient tre­es with dis­tinc­ti­ve sha­pes and age can be excel­lent sub­jects. The­ir remar­kab­le fea­tu­res can tell sto­ries about his­to­ry and life in the­ir envi­ron­ment. The com­bi­na­ti­on of tech­ni­que, cre­a­ti­vi­ty, and app­re­cia­ti­on of beau­ty in each indi­vi­du­al tree can lead to the cre­a­ti­on of fas­ci­na­ting and poig­nant photographs.


Bäu­me, mit ihren mar­kan­ten Stäm­men und ver­zwe­ig­ten Kro­nen, sind bemer­ken­swer­te Meis­ter­wer­ke der Natur und die­nen als grund­le­gen­de Baus­te­i­ne von Öko­sys­te­men welt­we­it. Die­se leben­den Orga­nis­men sind unglaub­lich effi­zient, widers­tands­fä­hig und lan­gle­big. Bäu­me sehen sich jedoch vers­chie­de­nen Bed­ro­hun­gen gege­nüber, ein­sch­lie­ßlich Abhol­zung, Kli­ma­wan­del und Kran­khe­i­ten. Abhol­zung ver­rin­gert die Arten­viel­falt und erhöht die Men­ge an Koh­len­di­oxid in der Atmo­sp­hä­re. Kli­ma­ve­rän­de­run­gen kön­nen zur Ausb­re­i­tung von Kran­khe­i­ten und uner­wün­sch­ten Arten füh­ren, die den Bäu­men scha­den kön­nen. Der Schutz von Bäu­men umfasst die Auf­rech­ter­hal­tung ihrer natür­li­chen Lebens­rä­u­me, nach­hal­ti­ge Hol­zern­te und die Unters­tüt­zung von Fors­chung zur Bewäl­ti­gung von Kran­khe­i­ten und Schäd­lin­gen. Bäu­me stel­len ein Sch­lüs­se­le­le­ment der Natur dar; ihre Erhal­tung und nach­hal­ti­ge Bewirts­chaf­tung sind nicht nur für ihre Bewah­rung, son­dern auch für die Men­sch­he­it unerlässlich.

Bäu­me haben eine kom­ple­xe Struk­tur, die es ihnen ermög­licht, in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen zu gede­i­hen. Ihre grund­le­gen­den Tei­le umfas­sen Wur­zeln, Stamm, Äste, Blät­ter und Früch­te. Wur­zeln veran­kern den Baum im Boden und neh­men Nährs­tof­fe auf, wäh­rend der Stamm Unters­tüt­zung bie­tet und das Tran­s­port­sys­tem für Was­ser und Nährs­tof­fe beher­bergt. Äste und Blät­ter erle­ich­tern die Pho­to­synt­he­se, den Pro­zess, bei dem Bäu­me Son­nen­licht zur Ener­gie­pro­duk­ti­on und Sau­ers­toff­ge­win­nung nut­zen. Früch­te ent­hal­ten Samen, die zur Fortpf­lan­zung die­nen. Bäu­me bil­den umfan­gre­i­che Öko­sys­te­me, die Untersch­lupf und Nahrung für zahl­re­i­che Orga­nis­men bie­ten. Ihre Stäm­me und Äste die­nen als Lebens­raum für Vögel, Insek­ten und ande­re Kre­a­tu­ren. Bäu­me tra­gen zur Erhal­tung der Bode­nqu­ali­tät bei und schaf­fen ein Mik­ro­kli­ma in ihrer Umge­bung. Ihre Bede­utung in Öko­sys­te­men bes­teht auch darin, Koh­len­di­oxid zu erfas­sen und zu spe­i­chern. Bäu­me haben auch wirts­chaft­li­che Bede­utung und lie­fern Holz, das in vers­chie­de­nen Bran­chen, vom Bau­we­sen bis zur Möbel­pro­duk­ti­on, ver­wen­det wird. Darüber hinaus lie­fern sie Rohs­tof­fe für die Papie­rin­dus­trie, und vie­le Pflan­zen und Heil­mit­tel stam­men von Bäu­men und wer­den in kos­me­tis­chen und phar­ma­ze­utis­chen Anwen­dun­gen verwendet.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men ermög­licht es, die Schön­he­it und Erha­ben­he­it der Natur in einem ein­zi­gen Bild fest­zu­hal­ten. Jeder Baum mit sei­ner ein­zi­gar­ti­gen Form und sei­nem Cha­rak­ter bie­tet Foto­gra­fen end­lo­se kre­a­ti­ve Mög­lich­ke­i­ten. Die foto­gra­fis­che Inter­pre­ta­ti­on von Bäu­men kann ihre Majes­tät, Widers­tands­fä­hig­ke­it und Bez­ie­hung zur Umwelt zei­gen. Kom­po­si­ti­on und Per­spek­ti­ve spie­len eine ents­che­i­den­de Rol­le in der Baum­fo­to­gra­fie. Der Schaf­fung von Kon­tras­ten zwis­chen Bäu­men und ande­ren Ele­men­ten der Natur, wie Ber­gen, Seen oder dem Him­mel, kann Dra­ma­tik ver­lie­hen wer­den. Das Expe­ri­men­tie­ren mit vers­chie­de­nen Win­keln, ein­sch­lie­ßlich nied­ri­ger Auf­nah­men oder dem Foto­gra­fie­ren meh­re­rer Äste, kann unge­wöhn­li­che und fes­seln­de Ergeb­nis­se erzie­len. Licht spielt eine Sch­lüs­sel­rol­le bei der Foto­gra­fie von Bäu­men. Frühe Morgen- oder Abend­stun­den kön­nen war­me und wei­che Lich­ter erze­ugen, die die Tex­tur der Rin­de und die Far­ben der Blät­ter beto­nen. Kon­tras­tre­i­ches Licht erze­ugt Schat­tens­pie­le. Auf­nah­men mit auf­fäl­li­gen Son­nens­trah­len oder Ref­le­xi­onen kön­nen einen wun­ders­chönen und bee­in­druc­ken­den Effekt erzie­len. Nebel kann Räu­me tren­nen und sogar etwas so Gro­ßes wie einen Baum hervorheben.

Die Foto­gra­fie von Bäu­men erfasst manch­mal nicht nur die Bäu­me selbst, son­dern auch die Viel­falt ihrer Umge­bung. Das Ein­be­zie­hen vers­chie­de­ner Pflan­ze­nar­ten, Blu­men oder natür­li­cher Ele­men­te in die Kom­po­si­ti­on kann eine wei­te­re Dimen­si­on und Farb­kon­trast hin­zu­fügen. Eben­so kann das Erfas­sen von Vögeln, Insek­ten oder ande­rem Wild­le­ben, das mit dem Baum­le­ben ver­bun­den ist, die Reich­hal­tig­ke­it des Fotos erhöhen. Vie­le Bau­mar­ten zeich­nen sich durch ihre Ein­zi­gar­tig­ke­it und Beson­der­he­it aus. Bon­sai, Mam­mut­bä­u­me oder alte Bäu­me mit aus­gep­räg­ten For­men und Alter kön­nen her­vor­ra­gen­de Moti­ve sein. Ihre bemer­ken­swer­ten Merk­ma­le kön­nen Ges­chich­ten über die Ges­chich­te und das Leben in ihrer Umge­bung erzäh­len. Die Kom­bi­na­ti­on von Tech­nik, Kre­a­ti­vi­tät und dem Vers­tänd­nis für die Schön­he­it jedes ein­zel­nen Bau­mes kann zu fas­zi­nie­ren­den und bewe­gen­den Foto­gra­fien führen.


Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP, V čase

Jeseň – obdobie farieb, zberu úrody

Hits: 6551

Jeseň je krás­na a fareb­ná časť roka, kto­rá nás oča­ru­je svo­jou pale­tou jem­ných odtie­ňov a sym­bo­li­zu­je pre­chod od tep­lých let­ných dní k chlad­nej­ším mesia­com. Pre­ja­vu­je sa nie­len vo vizu­ál­nych pre­me­nách kra­ji­ny, ale aj v samot­ných akti­vi­tách ľudí. Jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších zna­kov jesen­nej prí­ro­dy sú fareb­né zme­ny lis­tov stro­mov. Zele­né lis­ty sa postup­ne menia na odtie­ne čer­ve­nej, oran­žo­vej a žltej. Ten­to jav láka ľudí do prí­ro­dy, aby obdi­vo­va­li túto pre­men­li­vú krá­su. Na sve­do­mí to má úby­tok chlo­ro­fy­lu a vyš­šia kon­cen­trá­cia xan­to­fy­lov, karo­te­no­idov. Jeseň je obdo­bím kon­tras­tov a pre­cho­dov, kedy prí­ro­da uka­zu­je svo­ju nád­her­nú trans­for­má­ciu. Toto obdo­bie nám ponú­ka prí­le­ži­tosť zasta­viť sa, obdi­vo­vať krá­su oko­lo seba a oce­niť plo­dy prá­ce, kto­ré nám prí­ro­da poskytuje.

Zber úro­dy je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom jese­ne. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy a plo­di­ny, naprí­klad jabl­ká, hroz­no, čučo­ried­ky, tek­vi­ca. Jeseň je aj čas, kedy sa prí­ro­da pri­pra­vu­je na odpo­či­nok a zim­né mesia­ce. Stro­my strá­ca­jú lis­ty, vtá­ky mig­ru­jú na tep­lej­šie mies­ta, a väč­ši­na rast­lín začí­na vstu­po­vať do obdo­bia spán­ku. Toto obdo­bie tiež čas­to vní­ma­me ako čas, kedy si oblie­ka­me tep­lej­šie oble­če­nie a pri­pra­vu­je­me sa na chlad­nej­šie dni.


Autumn is a beau­ti­ful and color­ful sea­son that cap­ti­va­tes us with its palet­te of subt­le sha­des and sym­bo­li­zes the trans­i­ti­on from warm sum­mer days to cooler months. It mani­fests not only in the visu­al trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe but also in peop­le­’s acti­vi­ties. One of the most stri­king signs of autumn natu­re is the color­ful chan­ge in tree lea­ves. Gre­en lea­ves gra­du­al­ly shift to sha­des of red, oran­ge, and yel­low. This phe­no­me­non enti­ces peop­le into natu­re to admi­re this ever-​changing beau­ty. The dec­re­a­se in chlo­rop­hyll and the hig­her con­cen­tra­ti­on of xant­hop­hylls and caro­te­no­ids are res­pon­sib­le for this.

Autumn is a peri­od of con­trasts and trans­i­ti­ons, sho­wca­sing natu­re­’s mag­ni­fi­cent trans­for­ma­ti­on. This sea­son pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to pau­se, app­re­cia­te the beau­ty around us, and ack­no­wled­ge the fru­its of natu­re­’s labor. Har­ves­ting is anot­her cru­cial aspect of autumn. Throug­hout the sum­mer, fru­its and crops, such as app­les, gra­pes, blu­e­ber­ries, and pump­kins, ripen. Autumn is also a time when natu­re pre­pa­res for rest and the win­ter months. Tre­es shed the­ir lea­ves, birds mig­ra­te to war­mer pla­ces, and most plants begin to enter a dor­mant peri­od. This peri­od is often per­ce­i­ved as a time to don war­mer clot­hing and pre­pa­re for col­der days ahead.


Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12569

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Príroda, Stavby, TOP

Symetria

Hits: 2261

Symet­ria je kon­cept, kto­rý sa vysky­tu­je v mno­hých odvet­viach mate­ma­ti­ky, vedy a ume­nia. Základ­ným prin­cí­pom symet­rie je rov­na­kosť, pri­čom sa nie­čo pova­žu­je za symet­ric­ké, ak exis­tu­je neja­ká ope­rá­cia, kto­rá ho nezme­ní. Táto ope­rá­cia môže zahŕňať oto­če­nie, zrkad­le­nie, posu­nu­tie ale­bo iné trans­for­má­cie, kto­ré zacho­vá­va­jú rov­na­ký tvar ale­bo vzor. Ume­nie čas­to využí­va symet­riu na dosia­hnu­tie este­tic­ké­ho doj­mu. Pra­vi­del­né vzo­ry, symet­ric­ké kom­po­zí­cie a vyvá­že­né štruk­tú­ry sú prí­kla­dy využi­tia symet­rie v ume­ní. V mate­ma­ti­ke môže symet­ria odrá­žať rov­na­kosť vzhľa­dom k osi, bodu ale­bo iným geomet­ric­kým trans­for­má­ciám. Prí­ro­da je plná symet­rií, od štruk­túr kve­tov a špi­rá­lo­vých ulít po symet­ric­ké tva­ry sne­ho­vých vlo­čiek. Symet­ria prí­ro­dy čas­to vzni­ká v dôsled­ku opti­mál­ne­ho uspo­ria­da­nia a ras­tu, aby sa dosiah­la efek­tív­nosť a har­mo­nic­ký vzhľad. V nie­kto­rých ved­ných dis­cip­lí­nach, ako naprí­klad v mole­ku­lár­nej bio­ló­gii, symet­ria hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri pocho­pe­ní uspo­ria­da­nia a inte­rak­cií mole­kúl a bio­lo­gic­kých štruk­túr. V oblas­ti fyzi­ky hrá symet­ria dôle­ži­tú úlo­hu, naprí­klad v teórii rela­ti­vi­ty ale­bo v kvan­to­vej fyzi­ke. Nie­kto­ré záko­ni­tos­ti prí­ro­dy sa zda­jú byť symet­ric­ké vzhľa­dom na urči­té transformácie.


Sym­met­ry is a con­cept that appe­ars in many bran­ches of mat­he­ma­tics, scien­ce, and art. The fun­da­men­tal prin­cip­le of sym­met­ry is equ­ali­ty, whe­re­in somet­hing is con­si­de­red sym­met­ri­cal if the­re exists an ope­ra­ti­on that does not chan­ge it. This ope­ra­ti­on may invol­ve rota­ti­on, ref­lec­ti­on, trans­la­ti­on, or other trans­for­ma­ti­ons that pre­ser­ve the same sha­pe or pat­tern. Art often emplo­ys sym­met­ry to achie­ve an aest­he­tic impres­si­on. Regu­lar pat­terns, sym­met­ri­cal com­po­si­ti­ons, and balan­ced struc­tu­res are exam­ples of using sym­met­ry in art. In mat­he­ma­tics, sym­met­ry can ref­lect equ­ali­ty con­cer­ning an axis, point, or other geomet­ric trans­for­ma­ti­ons. Natu­re is full of sym­met­ries, from the struc­tu­res of flo­wers and spi­ral shells to the sym­met­ri­cal sha­pes of sno­wf­la­kes. The sym­met­ry in natu­re often ari­ses from opti­mal arran­ge­ment and gro­wth to achie­ve effi­cien­cy and a har­mo­ni­ous appe­a­ran­ce. In some scien­ti­fic dis­cip­li­nes, such as mole­cu­lar bio­lo­gy, sym­met­ry pla­ys a cru­cial role in unders­tan­ding the arran­ge­ment and inte­rac­ti­ons of mole­cu­les and bio­lo­gi­cal struc­tu­res. In phy­sics, sym­met­ry is essen­tial, for exam­ple, in the the­ory of rela­ti­vi­ty or quan­tum phy­sics. Some laws of natu­re appe­ar to be sym­met­ri­cal con­cer­ning spe­ci­fic transformations.


Use Facebook to Comment on this Post