V roku 2009 sa po prvý krát konalo v Piešťanoch podujatie „Tradičné umelecké remeslá„. V roku 2010 som sa ho aj aktívne zúčastnil. Konalo sa v termíne 21. až 23. mája. Podujatie sa v roku 2015 konalo tiež.
In 2009, the event „Traditional Art Crafts“ took place in Piešťany for the first time. In 2010, I actively participated in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took place in 2015.
Rodinné udalosti sú dôležitou súčasťou života každého človeka. Môžu to byť rôzne príležitosti a udalosti, ktoré spájajú členov rodiny a poskytujú im príležitosť na spoločné prežívanie a zdieľanie zážitkov. Od narodenín a svadieb po oslavy výročí a rodinné stretnutia. Oslava svadby zahŕňa rôzne rituály a tradície, ktoré slúžia na vyjadrenie lásky, oddanosti a záväzkov. Okrem toho poskytuje príležitosť pre rodinu a priateľov zdieľať šťastné a emocionálne momenty. Výročia sú ďalšou príležitosťou na oslavu a uctenie dôležitých míľnikov v živote rodiny. Môže ísť o výročia sobáša, narodenia detí, alebo iných dôležitých udalostí, ktoré spájajú členov rodiny a pripomínajú im dôležité momenty ich spoločného života.
Family events are an important part of everyone’s life. They can be various occasions and events that bring family members together and provide them with an opportunity to share experiences. From birthdays and weddings to anniversaries and family gatherings. Wedding celebrations involve various rituals and traditions that serve to express love, commitment, and vows. Additionally, they provide an opportunity for family and friends to share happy and emotional moments. Anniversaries are another opportunity to celebrate and honor important milestones in the family’s life. It can be anniversaries of marriage, births of children, or other significant events that unite family members and remind them of important moments in their shared life.
Pala Svorada som nepoznal dlho. Keď sa tak stalo, bol už na dôchodku. Bol z Piešťan ako ja, mali sme spoločného známeho, to boli spojenia, vďaka ktorým sme sa kontaktovali. Palo ako mladík choval ryby a zrejme až na dôchodok sa ku svojmu koníčku vrátil. Avšak Palo bol jedinečný svojím zápalom, ktorým sa venoval akvaristike. Bol schopný zo dňa na deň rozhodnúť sa ísť do Duisburgu na veľtrh. Pre svoje zaneprázdnenie som Pala navštívil iba raz a v dobe, kedy už jeho zdravie bolo takpovediac na vlásku. Bolo to v roku 2015. Mal okrem iného krásne veľké akvárium so skalármi Pterophyllum altuma Puntius denisoni. Palo mi okrem iného venoval kopec akvaristického tovaru. Ďakujem Palo, že som ťa poznal.
I didn’t know Palo Svorada for long. When I met him, he was already retired. He was from Piešťany, like me, and we had a mutual acquaintance, which is how we got in touch. As a young man, Palo kept fish, and it seems he returned to his hobby after retirement. However, Palo was unique in his passion for aquaristics. He could decide on a whim to go to the fair in Duisburg. Due to my busy schedule, I only visited Palo once, at a time when his health was hanging by a thread. It was in 2015. Among other things, he had a beautiful large aquarium with Pterophyllum altum and Puntius denisoni. Palo also gave me a lot of aquarium supplies. Thank you, Palo, for knowing you.
Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Dnes je to mečovka zelená. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví „kombajn„. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Samce sa niekedy medzi sebou bijú.
Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytlatď. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšejvody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.
U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.
Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové varianty: lýrové, závojové, wagtail, delta atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj súťaže, kde sa posudzujú podľa štandardu.
Registrujem tieto formy: albino, belize, berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, wien, wagtail.
Swordtails belong to the livebearer category. Their previous Slovak synonym was Mexican swordtail, but today it is known as the green swordtail. As the species name suggests, it originates from Mexico. Its distribution extends from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-known fishes overall. Keeping them is straightforward, but it’s essential to consider that swordtails heavily impact their environment with their excrement. They are literally energy conversion machines, pejoratively referred to as „combines“ in aquarium slang. Their metabolic transformation is remarkable. They accept various foods like flakes and pellets but should also be provided with a varied diet, including blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident, with males distinguished by their external genital organ, the gonopodium. Additionally, males are generally slimmer, and they grow a sword-like extension from their caudal fin. Males may engage in occasional fights.
Reproduction is straightforward. Pregnant females can be identified by their full abdomen and a dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibalistic, so to raise the fry, preventing direct contact with the mother is necessary. Commercially available breeding traps can serve this purpose. These traps allow the female to give birth, and the fry either escape to a closed compartment through narrow slots or penetrate through these slots into the main tank. The choice depends on personal preference. Similar handcrafted breeding traps can be used for raising other livebearers like Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. During birth, it’s crucial to place the female in water with a temperature similar to her accustomed environment. Otherwise, premature births of underdeveloped or dead fry may occur. Swordtail fry are relatively large; they grow slowly in the first month and later exhibit faster growth. It is said that males whose swords grow later tend to have more significant potency than those whose swords develop earlier.
Swordtails are known for their ability to change gender when there is a lack of males in the population. Females transform into males, growing a gonopodium, although it is usually smaller. However, their robust female appearance remains unchanged. Unfortunately, this remarkable change often does not lead to success – transformed males are typically infertile.
Swordtails serve as the basis for numerous breeding experiments, resulting in countless forms. Notable examples include Vienna swordtails, considered among the rarest of standard swordtails. They are characterized by a lighter, pale red color with red eyes and are more delicate than other forms. Almost all males are infertile, with perhaps one in 200 being fertile. Therefore, they are propagated through planned crossbreeding. Other well-known forms include Berlin swordtail, green swordtail, etc. There are also morphological variants like lyre-shaped, veil-shaped, wagtail, delta, etc. Swordtail competitions are organized where they are judged based on established standards.
I register these forms: albino, Belize, Berlin, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, Schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, Wien, wagtail.
Schwertträger gehören zur Gruppe der Lebendgebärenden. Ihr früheres slowakisches Synonym war der mexikanische Schwertträger, heute ist er jedoch als der grüne Schwertträger bekannt. Wie der Artenname vermuten lässt, stammt er aus Mexiko. Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von Nordmexiko bis in die zentralen und westlichen Teile von Guatemala und Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekanntesten Fische überhaupt. Die Haltung ist unkompliziert, aber es ist wichtig zu beachten, dass Schwertträger die Umgebung stark mit ihrem Kot belasten. Sie sind buchstäblich Energieumwandlungsmaschinen und werden im aquaristischen Slang abwertend als „Kombajn“ bezeichnet. Ihre Stoffwechseltransformation ist bemerkenswert. Sie akzeptieren verschiedene Lebensmittel wie Flocken und Pellets, sollten aber auch mit einer abwechslungsreichen Ernährung, einschließlich gekochtem Salat, Spinat oder anderen Gemüsesorten, versorgt werden. Schwertträger etablieren eine Hierarchie von Alpha- und Betamännchen. Der Geschlechtsdimorphismus ist offensichtlich, wobei sich die Männchen durch ihr äußeres Geschlechtsorgan, das Gonopodium, auszeichnen. Darüber hinaus sind Männchen im Allgemeinen schlanker und wachsen eine schwertartige Verlängerung ihrer Schwanzflosse. Männchen können gelegentlich kämpfen.
Die Fortpflanzung ist unkompliziert. Schwangere Weibchen können anhand ihres vollen Bauches und eines dunklen Flecks in der Bauchhöhle identifiziert werden. Weibchen sind kannibalistisch, daher ist es notwendig, den direkten Kontakt mit der Mutter zu verhindern, um die Jungfische aufzuziehen. Hierfür gibt es handelsübliche Zuchtboxen. Diese ermöglichen es der Mutter, zu gebären, und die Jungfische entweder entkommen in einen abgeschlossenen Bereich durch schmale Schlitze oder gelangen durch diese Schlitze ins Hauptbecken. Die Wahl hängt von persönlichen Vorlieben ab. Ähnliche handgefertigte Zuchtboxen können auch für die Aufzucht anderer Lebendgebärender wie Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl usw. verwendet werden. Bei der Geburt ist es wichtig, das Weibchen in Wasser mit einer ähnlichen Temperatur wie ihrer vertrauten Umgebung zu platzieren. Andernfalls kann es zu vorzeitigen Geburten von unterentwickelten oder toten Jungfischen kommen. Schwertträgerjungfische sind relativ groß, wachsen im ersten Monat jedoch langsam und zeigen später ein schnelleres Wachstum. Es wird gesagt, dass Männchen, deren Schwert später wächst, in der Regel eine größere Potenz haben als solche, deren Schwert früher wächst.
Schwertträger sind dafür bekannt, das Geschlecht zu wechseln, wenn es an Männchen in der Population mangelt. Weibchen verwandeln sich in Männchen und entwickeln ein Gonopodium, obwohl es in der Regel kleiner ist. Ihr robustes weibliches Erscheinungsbild bleibt jedoch unverändert. Leider führt diese bemerkenswerte Veränderung oft nicht zum Erfolg – transformierte Männchen sind in der Regel unfruchtbar.
Schwertträger dienen als Grundlage für zahlreiche Zuchtexperimente, die zu unzähligen Formen führen. Bekannte Beispiele sind Wiener Schwertträger, die als die seltensten unter den Standard-Schwertträgern gelten. Sie zeichnen sich durch eine hellere, blassrote Farbe mit roten Augen aus und sind empfindlicher als andere Formen. Fast alle Männchen sind unfruchtbar, vielleicht ist eines von 200 fruchtbar. Daher werden sie durch geplante Kreuzungen vermehrt. Andere bekannte Formen sind Berliner Schwertträger, Grüner Schwertträger usw. Es gibt auch morphologische Varianten wie lyra-förmige, schleier-förmige, wedelnde, delta-förmige usw. Schwertträgerwettbewerbe werden organisiert, bei denen sie nach etablierten Standards bewertet werden.
Los Swordtails pertenecen al grupo de los vivíparos. Su sinónimo eslovaco anterior era el swordtail mexicano, pero hoy en día se conoce como el swordtail verde. Como sugiere el nombre de la especie, es originario de México. Su distribución se extiende desde el norte de México hasta las partes centrales y occidentales de Guatemala y Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más conocidos en general. Su cuidado es sencillo, pero es importante tener en cuenta que los swordtails impactan fuertemente su entorno con sus excrementos. Son literalmente máquinas de conversión de energía, peyorativamente llamadas „combines“ en la jerga de acuaristas. Su transformación metabólica es admirable. Aceptan varios alimentos como escamas y pellets, pero también se les debe proporcionar una dieta variada, incluyendo lechuga, espinacas u otras verduras. Los swordtails establecen una jerarquía de macho alfa y macho beta. El dimorfismo sexual es evidente, con machos distinguibles por su órgano genital externo, el gonopodio. Además, los machos suelen ser más delgados y les crece una extensión similar a una espada de su aleta caudal. Los machos a veces pueden pelear entre ellos.
La reproducción es sencilla. Las hembras preñadas se pueden identificar por su abdomen lleno y una mancha oscura en la cavidad abdominal. Las hembras son caníbales, así que para criar a las crías, es necesario evitar el contacto directo con la madre. Para este propósito, existen trampas de cría disponibles comercialmente. En estas trampas, la hembra da a luz, y las crías escapan a un compartimento cerrado a través de ranuras estrechas o penetran a través de estas ranuras en el acuario principal. La elección depende de las preferencias personales. Trampas de cría similares hechas a mano también se pueden utilizar para criar otros vivíparos como Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. Durante el parto, es crucial colocar a la hembra en agua con una temperatura similar a la de su entorno habitual. De lo contrario, pueden ocurrir partos prematuros de crías subdesarrolladas o muertas. Las crías de swordtail son relativamente grandes; crecen lentamente en el primer mes y luego muestran un crecimiento más rápido. Se dice que los machos cuyas espadas crecen más tarde tienden a tener una potencia más significativa que aquellos cuyas espadas se desarrollan antes.
Los swordtails son conocidos por su capacidad para cambiar de género cuando hay escasez de machos en la población. Las hembras se transforman en machos, desarrollando un gonopodio, aunque generalmente es más pequeño. Sin embargo, su robusta apariencia femenina permanece inalterada. Lamentablemente, este cambio notable a menudo no conduce al éxito; los machos transformados suelen ser estériles.
Los swordtails sirven como base para numerosos experimentos de cría, lo que resulta en incontables formas. Ejemplos notables incluyen los swordtails de Viena, considerados entre los más raros de los swordtails estándar. Se caracterizan por un color rojo más claro con ojos rojos y son más delicados que otras formas. Casi todos los machos son estériles, con quizás uno de cada 200 siendo fértil. Por lo tanto, se propagan a través de cruzamientos planificados. Otras formas conocidas incluyen swordtail de Berlín, swordtail verde, etc. También existen variantes morfológicas como las de forma de lira, forma de velo, forma de cola de golondrina, delta, etc. Se organizan competiciones de swordtail en las que se juzgan según estándares establecidos.
Registro estas formas: albino, Belize, Berlín, negro, negro Hi-fin, cola de lira negra, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, cola de lira calico, cd, delta, hx, dorado y negro, cola de lira dorada, dorado, cometa dorada, dorado Hi-fin, cola de golondrina dorada, verde, cola de golondrina verde, jalapa, lancetilla, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, mármol, color mixto, cola de lira de color mixto, mystic blue, neón, neón Hi-fin, cola de lira neón, cola de golondrina neón, swordtail pintado, piña, piña Hi-fin, cola de lira piña, rojo y blanco, albino rojo, calico rojo, cometa rojo, ojo rojo, esmoquin rojo, terciopelo rojo, terciopelo rojo Hi-fin, cola de lira terciopelo rojo, cola de golondrina roja, cola de golondrina roja Hi-fin, cola de golondrina roja lira, rossa, sarabia, schwerttraeger, atardecer, esmoquin, esmoquin Hi-fin, cola de lira esmoquin, espada de terciopelo, cola de lira espada de terciopelo, verde masc, blanco, Wien, cola de golondrina.
Poecilia sphenops forma black mollyje vypestovaná forma známa u nás ako blackmolla, molla, molinézia pravedpodobne z pôvodnej formyPoecila sphenops, Poecila veliferaaPoecilia latipinna. Pôvodný druh Poecilia sphenops je prakticky bezfarený. Prispôsobená je životu v brakickej vode, takže znáša vyšší obsah solí. Prispôsobenie veľkému zasoleniu je zjavné napr. úspešným rozmnožovaním v populácii termálnych jazierok v Piešťanoch, ktoré sú obohatené okrem iného o síru. Odporúčaná dávka je polievková lyžica na 10 litrov vody. P. shpenops je to živorodka. Medzi potomkami sa vždy nájdu jedince, ktorí sú fľakaté. Čierneho farbiva je na začiatku vývinu menej, ryby vyzerajú to ako formy calico, prípadne tuxedo. Asi 50 % týchto sa neskoršie celoplošne prefarbí na čierno. Miera závisí od genetickej výbavy populácie. Menej čierneho melanínu je návrat k pôvodnej forme, ktorá je viac-menej bezfarebná. Chov týchto rýb je nenáročný, vyžadujú však veľa rastlinnej zložky v potrave, šalát, špenát. Zaujímavé je, že doslova sa vedia pobiť o špagety. Blackmolly sú živé stvorenia, ak ich chováme spolu s gupkami, mečovkami, tak pôsobia trochu silnejšie, mohutnejšie. Existujú rôzne tvarové varietyPoecilia sphenops: black molly, sailfin molly, gold molly.
Poecilia sphenops forma black molly is a cultivated variant known here as black molly, molly, or molly fish, likely derived from the original forms of Poecilia sphenops, Poecilia velifera, and Poecilia latipinna. The original species Poecilia sphenops is practically colorless. It is adapted to brackish water life, tolerating higher salt content. Adaptation to high salinity is evident, for example, through successful reproduction in the population of thermal lakes in Piešťany, which are enriched, among other things, with sulfur. The recommended dosage is a tablespoon per 10 liters of water. P. sphenops is a livebearer. Among the offspring, there are always individuals with spots. Initially, there is less black pigment, and the fish look like calico or tuxedo forms. About 50% of them later change color to black entirely. The degree depends on the genetic makeup of the population. Less black melanin results in a return to the original form, which is more or less colorless. The breeding of these fish is undemanding, but they require a lot of plant-based components in their diet, such as lettuce and spinach. Interestingly, they literally know how to fight over spaghetti. Black molly fish, when kept together with guppies or swordtails, appear a bit stronger and more robust. There are various morphological varieties of Poecilia sphenops: black molly, sailfin molly, gold molly.
Poecilia sphenops in der Form als Black Molly ist eine kultivierte Variante, die hier als Blackmolly, Molly oder Mollinésie bekannt ist und wahrscheinlich von den ursprünglichen Formen von Poecilia sphenops, Poecilia velifera und Poecilia latipinna abgeleitet ist. Die ursprüngliche Art Poecilia sphenops ist praktisch farblos. Sie ist an das Leben in Brackwasser angepasst und toleriert einen höheren Salzgehalt. Die Anpassung an hohe Salinität zeigt sich beispielsweise durch erfolgreiche Reproduktion in der Bevölkerung von Thermalseen in Piešťany, die unter anderem mit Schwefel angereichert sind. Die empfohlene Dosierung beträgt ein Esslöffel pro 10 Liter Wasser. P. sphenops ist lebendgebärend. Unter dem Nachwuchs gibt es immer Individuen mit Flecken. Anfangs gibt es weniger schwarzes Pigment, und die Fische sehen aus wie Calico- oder Smoking-Formen. Etwa 50% von ihnen ändern später die Farbe komplett zu Schwarz. Der Grad hängt von der genetischen Zusammensetzung der Population ab. Weniger schwarzes Melanin führt zu einer Rückkehr zur ursprünglichen Form, die mehr oder weniger farblos ist. Die Zucht dieser Fische ist anspruchslos, sie benötigen jedoch viel pflanzliche Nahrung, wie Salat und Spinat. Interessanterweise können sie regelrecht um Spaghetti kämpfen. Blackmollys, wenn sie zusammen mit Guppys oder Schwertträgern gehalten werden, wirken etwas kräftiger und robuster. Es gibt verschiedene morphologische Varianten von Poecilia sphenops: Black Molly, Sailfin Molly, Gold Molly.