2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Hobby ZOO Tillmann – skvelá akvaristika v Duisburgu

Hits: 3837

Túto akvaristiku sme mali zabezpečenú na 17 hodinu. Vtedy sme už boli trochu unavení a už sme od rána toho akvaristického videli dosť. Keď sme zbadali z autobusu akvaristiku, tak sme mysleli, že za 30 minút ju obzrieme. Veľmi sme sa mýlili. Najprv v tom, že krátko po vstupe sme zistili, že to je tak trochu labyrint. Chodbičky, miestnosti sa točili, vnútri sa nachádzalo kvantum rýb a krásnych rýb. Dokonca tam boli niektoré, aspoň pre mňa vzácne veci. Napr. tanganické cichlidy, viacero druhov divokých živorodiek. Ten, kto sa stará o tieto ryby má určite v obľube najmä americké cichlidy. Bolo ich tam kvantum, možno 200 druhov odhadom. Stojany, na ktorých boli ryby za vstupnou miestnosťou boli účelne murované, pravdepodobne vlastná práca. Myslím si, že sme sa tam cítili všetci veľmi dobre, určite tomu pomohla aj pohostinnosť domácich, ktorí nám usilovne a s úsmevom na tvári čapovali do dvojdecilitrových nádob pivko, kolu apod. Vonku mal majiteľ vo dvore nádrže plné koiákov a iných studenomilnejších rýb. Okrem toho som tam videl nejaké vtáky a hlodavce. Z predajne som mal pocit, že funguje aspoň čiastočne aj ako chovňa, pretože sa v nádržiach nachádzalo veľa mladých rýb, pričom aj dospelé ryby rovnakého druhu boli v iných nádržiach. Len úplne mladé ryby a poter a nádrže na trenie som nevidel. Predpokladám, že ďalej vo dvore, alebo niekde nablízku boli aj tie. Principiálne takto nejako si aj ja predstavujem, že by som aj ja chcel mať predajňu. Chovňa a predajňa zároveň na jednom mieste je myšlienka, o ktorej som aj ja uvažoval. Po opustení predajne sme nasadli do autobusu a šli naspäť domov. Na tento duisburgsko-cyperusácky výlet budem určite dobre spomínať.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2000, 2002, 2003, 2004, 2006, 2012, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

AkvaExpo Rychnov nad Kněžnou

Hits: 11385

Rok 2012

V tomto roku som sa zúčastnil akcie vďaka banskobystrickému klubu, ktorý poriadal takú menšiu okružnú viac česko, menej slovenskú jazdu. Výstava bola pekná, zdala sa nám o niečo skromnejšia. Želám rychnovským poriadateľov veľa energie a úspechov do ďalších rokov.

Rok 2010


Rok 2008


Rok 2007


Rok 2006

Od 16.9. do 24.9.2006 sa konala 30. výstava akvarijních ryb v Rychnove nad Kněžnou v priestoroch Domě chovatelů. Vystavených bolo viac ako 300 druhov rýb tradične rozdelených podľa kontinentov, špeciálna expozícia foriem mečoviek, teráriové živočíchy. Prebiehal aj predaj rýb, rastlín, krmív, techniky apod. V sobotu poobede boli prednášky, preteky akváriových rýb a večer bola menšia zábava – spoločenské posedenie pri hudbe. Sprievodnou akciou bola výstava fotografií rýb, výstava výtvarných prác detí a mládeže, výstava morčiat a drobných hlodavcov a ktovie čo ešte. Do Rychnova sme prišli hladní a smädní, ale plní pozitívnych očakávaní. Našli sme tam spriaznenú dušu, ktorá nás čakala. Aj keď o sebe tvrdí, že sa akvaristom už byť necíti, nech mu je takéto rúhanie odpustené ;-). Každopádne Jirko Plíštil nám pomohol k tomu, aby sme sa cítili dobre. Ubytovali sme sa, pretože sme prišli na dve noci. Ešte prvý deň sme poobzerali obchodníkov, čo ponúkajú a chceli s nimi spraviť dáky obchod. Sám autor fotografií rýb, Jirko Plíštil nám ukázal svoju výstavu fotografií.

V sobotu sme popozerali výstavu, aj morčiatka, aj sliepky, kozy a iné krásne tvory. Pozdravili sme kolegov chovateľov, prehodili spolu pár slov. Výstava sa nám páčila. Poobede sme boli svedkami pretekov v rýchlosti plávania rýb. Nuž, ako to povedať, tieto nezvyčajné preteky organizátorom bohužiaľ vôbec nevyšli. Snaha bola, ale do cieľa doplávala, možno je správnejšie slovo doplazila sa, len jediná rybička. Meter dráhy prešprintovala asi za 48 sekúnd ;-). Prítomná bola aj agentúra Dobré ráno, ktorá eviduje rekordy. Nasledovali prednášky. Roman Slaboch rozprával o svojej ceste po Argentíne a Kaj Andersen o svojich cestách za rybami. Popoludní bol na akcii prítomný Český rozhlas. Potom sme sa na nejaký čas rozpŕchli a oficiálny program pokračoval. Tradične, spoločenským večerom. Prebiehal, keďže šlo o jubilejný ročník, vo väčšom priestore, v budove kde boli predtým aj prednášky. Večer sa zabávalo aj tancovalo. Samozrejme, aj rokovalo, dohadovalo. Spoločenský večer považujem za najvydarenejšiu časť výstavy a práve preto prichádza rok čo rok do Rychnova mnoho akvaristov znova. Nuž a Rychnov niekoľko rekordov má. Jedným z nich je už 30. ročník výstavy a 29 ročníkov konaných po sebe. Možno poznáte meno pána Ešpandra. Ak nie, tak tento chovateľ je z Rychnova a zúčastnil sa so svojimi rybami na každom ročníku Rychnovskej výstavy. To si dozaista zaslúži obdiv. Rychnov potvrdil, že je to akvaristická bašta a ja dúfam, že si svoju povesť udrží aj v nasledujúcich rokoch. Rybám zdar !

Odkazy


Pred rokom 2005

Rychnovská výstava má bohatú tradíciu, tento rok – 2006 – sa bude konať už 30. ročník. Vilém Křečan vrchovatou mierou prispel ku zviditeľneniu rychnovských výstav v rokoch 2000 – 2005, ktoré sú zverejnené nižšie. Ďakujem mu za poskytnuté fotografie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

Hits: 12949

Turbatrix aceti – háďatko octové biologicky patrí medzi hlístice a medzi Nematoda. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí (Petr Novák). Rozmnožuje sa v pomerne veľkých množstvách, aj keď ich veľkosť ich predurčuje ku kŕmeniu poteru a menších rýb, napr. bojovníc, neóniek. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Použiť môžeme aj jablčný ocot, prípadne kvasný ocot. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, broskyne alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto ovocie rozmixujeme na kašu v mixéri. Takého substrátu nesmie byť veľa, inak začne fľaša kvasiť. Mikry nesmú byť zatvorené, do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory.

Časom sa tekutý obsah vyčíri a my môžeme pozorovať oblaky mikier vznášajúcich sa vo fľaši. Mikry sú dobre viditeľné, keď do fľaše pozeráme proti svetlu. Prípadne ak na ne svietime bodovým svetlom baterky. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Nie sú vhodné ani najjemnejšie sitá dostupné pre vírniky, cyklopy apod. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm.

Skrmovanie octových mikier je problém. Robím to tak, že mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Obsah kultúry vydrží veľmi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vymením PET flašu. Podobný, ale rýchlejší postup je, ak máme tzv. U-skúmavku.

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 14690

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže „naučiť“ lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie  môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam. 

Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12-16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.

Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.

Kŕmenie muškami

Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj „ruky vybozkávajú“ :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.

V prípade, že mušky dostanú čas, „nájdu“ si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále „pochoduje“ po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich „kamarátky“ a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odkazy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post