Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Tvrdošín

skala
Hits: 2336

Tvrdo­šín je naj­star­šie mes­to na Ora­ve, v kto­rom dnes žije asi 9300 oby­va­te­ľov. V roku 1265 sa mes­to spo­mí­na ako Toar­do­si­na. Dre­ve­ný gotic­ký Kos­tol všet­kých svä­tých v Tvrdo­ší­ne pochá­dza z polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. 7.7.2008 bol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Bol rekon­štru­ova­ný v rokoch 1986 – 1993. Dneš­ná podo­ba je rene­sanč­ná úpra­va kos­to­lí­ka z rokov 1650, 1653 – 1654. Rari­tou je baro­ko­vý oltár z 2. polo­vi­ce 17. až začiat­ku 18. sto­ro­čia. Archi­tek­tú­ru tvrdo­šín­ske­ho dre­ve­né­ho kos­to­la nemô­že­me zara­diť do tra­dič­né­ho vývo­ja. Vychá­dza z čis­tých slo­ho­vých prv­kov a vyhý­ba sa ľudo­vej tra­dí­cii. Vytvá­ra vlast­né ume­lec­ké hod­no­ty odliš­né od bež­né­ho vidiec­ke­ho pro­stre­dia. Nie je to eklek­ti­ciz­mus, je to vytvo­re­nie cel­kom novej hod­no­ty, kto­rá priam vola­la po záchra­ne (tvrdo​sin​.sk).

Tvrdo­šín is the oldest town in Ora­va, whe­re app­ro­xi­ma­te­ly 9,300 inha­bi­tants resi­de today. In 1265, the town was men­ti­oned as Toar­do­si­na. The wooden Got­hic Church of All Saints in Tvrdo­šín dates back to the mid-​15th cen­tu­ry. On July 7, 2008, it was insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. The church under­went recons­truc­ti­on from 1986 to 1993. Its pre­sent form repre­sents a Renais­san­ce modi­fi­ca­ti­on from 1650, 1653 – 1654. A rari­ty wit­hin is the Baro­que altar from the second half of the 17th to the ear­ly 18th cen­tu­ry. The archi­tec­tu­re of the wooden church in Tvrdo­šín does not fit into the tra­di­ti­onal deve­lop­ment, avo­iding folk tra­di­ti­on and deri­ving from pure sty­lis­tic ele­ments. It cre­a­tes its own artis­tic valu­es, dis­tinct from ordi­na­ry rural sur­roun­dings. It is not eclec­ti­cism but the cre­a­ti­on of an enti­re­ly new value that cal­led for pre­ser­va­ti­on (tvrdo​sin​.sk).

Tvrdo­šín to naj­stars­ze mias­to na Ora­wie, w któ­rym obe­cnie miesz­ka oko­ło 9300 miesz­ka­ńców. W roku 1265 mias­to wspom­nia­no jako Toar­do­si­na. Dre­wnia­ny gotyc­ki Kości­ół Wszys­tkich Świ­ętych w Tvrdo­šín pocho­dzi z poło­wy XV wie­ku. 7 lip­ca 2008 roku został wpi­sa­ny na Lis­tę Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa Kul­tu­ro­we­go i Przy­rod­nic­ze­go UNESCO. Kości­ół przes­ze­dł rekons­trukc­ję w latach 1986 – 1993. Jego obec­na for­ma to rene­san­so­wa mody­fi­kac­ja z lat 1650, 1653 – 1654. Rary­ta­sem jest baro­ko­wy ołtarz z dru­giej poło­wy XVII do poc­ząt­ku XVIII wie­ku. Archi­tek­tu­ra dre­wnia­ne­go kości­oła w Tvrdo­šín nie mie­ści się w tra­dy­cyj­nym rozwo­ju, uni­ka­jąc ludo­wej tra­dyc­ji i wywo­dząc się z czys­tych ele­men­tów sty­lo­wych. Twor­zy włas­ne war­to­ści artys­tycz­ne, odręb­ne od zwy­kłe­go wiej­skie­go otoc­ze­nia. To nie jest eklek­tyzm, lecz stwor­ze­nie zupe­łnie nowej war­to­ści, któ­ra wzy­wa­ła do ochro­ny (tvrdo​sin​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Višňové – kraj pod Čachtickým hradom

skala
Hits: 3510

Viš­ňo­vé je dedi­na, kto­rá leží pod Čach­tic­kým hra­dom. Hrad je vidi­teľ­ný prak­tic­ky z celej obce, ces­ta hore naň sa dá zvlád­nuť za trid­sať minút. Obec je zná­ma od roku 1392 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1392 sa obec spo­mí­na ako Bys­new. Neskor­šie ako Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. V roku 1715 tu žilo 21 domác­nos­tí, v roku 1787 tu bolo 58 domov a už 403 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). V obci sa nachá­dza zvo­ni­ca z roku 1899, v oko­lí zatiaľ verej­nos­ti neprí­stup­ná jas­ky­ňa (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Obec dosta­la meno vraj od divej viš­ne. Dru­hý pred­po­klad je od slo­va ​“viš­šie” (obec​vis​no​ve​.sk). K 31.12.2005 mala obec 186 oby­va­te­ľov (obec​vis​no​ve​.sk). Nad obcou Viš­ňo­vé je Čach­tic­ký hrad. Naj­rých­lej­šia ces­ta k nemu je prá­ve z Viš­ňo­vé­ho, napo­kon na foto­gra­fiách je vid­no na kop­ci zrú­ca­ni­nu hradu.

Viš­ňo­vé is a vil­la­ge situ­ated bene­ath Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le). The cast­le is visib­le from almost the enti­re vil­la­ge, and the jour­ney to it can be accom­plis­hed in about thir­ty minu­tes. The vil­la­ge has been kno­wn sin­ce 1392 (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). In 1392, the vil­la­ge is men­ti­oned as Bys­new, later as Wis­ny­o­we, Vis­no­ve, Vis­nyó, Alsó­vis­nyó. In 1715, the­re were 21 hou­se­holds, and by 1787, the num­ber had inc­re­a­sed to 58 hou­ses with 403 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). The vil­la­ge is home to a bell tower from 1899, and the­re is also a cave in the vici­ni­ty, not yet acces­sib­le to the pub­lic (Sour­ce: Infor­ma­ti­onal pla­que). The vil­la­ge is said to have deri­ved its name from wild cher­ries, or alter­na­ti­ve­ly, from the word ​“viš­šie,” mea­ning hig­her (obec​vis​no​ve​.sk). As of Decem­ber 31, 2005, the vil­la­ge had 186 inha­bi­tants (obec​vis​no​ve​.sk). Abo­ve Viš­ňo­vé is Čach­tic­ký hrad (Čach­ti­ce Cast­le), and the quic­kest rou­te to reach it is from Viš­ňo­vé, as the cast­le ruins can be seen on the hill in photographs.

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Interiéry, Neživé, Slovenské, Spišské, Stavby

Remeselnícky dom v Levoči

skala
Hits: 2594

Reme­sel­níc­ky dom v Levo­či sa nachá­dza neďa­le­ko od cen­tra.

The Crafts­ma­n’s Hou­se in Levo­ča is loca­ted near the city center.

Use Facebook to Comment on this Post

Neživé, Reportáže, Talianske, Umenie, Zahraničné

Tradičné remeslá v Jesole

skala
Hits: 2620

Jeso­lo nie je zná­me len plá­ža­mi a bul­vá­rom, ale aj fes­ti­va­lom tra­dič­ných reme­siel. Jeso­lo má boha­tú tra­dí­ciu reme­siel. Fes­ti­va­lu tra­dič­ných reme­siel sa tu koná kaž­do­roč­ne. Je prí­le­ži­tos­ťou pre miest­nych reme­sel­ní­kov pred­sta­viť svo­ju prá­cu. Na tom­to podu­ja­tí sa pre­zen­tu­jú rôz­ne tech­ni­ky a postu­py, kto­ré sa dedia z gene­rá­cie na gene­rá­ciu. Nád­her­né kera­mic­ké výrob­ky, jem­ne tka­né tex­tí­lie, ori­gi­nál­ne šper­ky či dre­vo­rez­by. Kaž­dý kúsok nesie v sebe časť his­tó­rie a kul­tú­ry tej­to oblas­ti. Jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších aspek­tov fes­ti­va­lu je mož­nosť sle­do­vať reme­sel­ní­kov pri prá­ci. Výrob­ky nie sú len vysta­ve­né na pre­daj, ale je mož­né vidieť celý pro­ces ich tvor­by. Od tva­ro­va­nia hli­ny až po finál­nu úpra­vu šper­kov, náv­štev­ní­ci sa môžu naučiť, ako sa tie­to ume­nie vytvá­ra a aká sta­rost­li­vosť a zruč­nosť je potreb­ná na vytvo­re­nie kaž­dé­ho diela.

Okrem toho, fes­ti­val ponú­ka aj mož­nosť zakú­piť si ori­gi­nál­ne ruč­ne vyrá­ba­né pro­duk­ty pria­mo od výrob­cov. Je to prí­le­ži­tosť zís­kať uni­kát­ne suve­ní­ry, kto­ré nie sú maso­vo vyrá­ba­né, ale majú svo­ju jedi­neč­nú hod­no­tu a prí­beh. Tra­dič­né remes­lá v Jeso­le sú nie­len spô­so­bom, ako zacho­vať kul­túr­ne dedič­stvo, ale aj prí­le­ži­tos­ťou pre náv­štev­ní­kov lep­šie pocho­piť a oce­niť miest­nu kul­tú­ru. Ten­to fes­ti­val je dôle­ži­tou súčas­ťou kul­túr­ne­ho živo­ta mes­ta a pris­pie­va k jeho roz­vo­ju a propagácii.

Jeso­lo is not only kno­wn for its bea­ches and pro­me­na­de, but also for the fes­ti­val of tra­di­ti­onal crafts. Jeso­lo has a rich tra­di­ti­on of crafts­mans­hip. The fes­ti­val of tra­di­ti­onal crafts is held here annu­al­ly. It is an oppor­tu­ni­ty for local arti­sans to sho­wca­se the­ir work. At this event, vari­ous tech­ni­qu­es and met­hods pas­sed down through gene­ra­ti­ons are pre­sen­ted. Beau­ti­ful cera­mic pro­ducts, fine­ly woven tex­ti­les, ori­gi­nal jewel­ry, and wood car­vings are all part of the sho­wca­se. Each pie­ce car­ries a part of the his­to­ry and cul­tu­re of this area. One of the most inte­res­ting aspects of the fes­ti­val is the oppor­tu­ni­ty to watch the crafts­men at work. The pro­ducts are not only disp­la­y­ed for sale but visi­tors can see the enti­re pro­cess of the­ir cre­a­ti­on. From sha­ping clay to the final tou­ches on jewel­ry, visi­tors can learn how the­se arts are made and the care and skill requ­ired to cre­a­te each piece. 

In addi­ti­on, the fes­ti­val also offers the oppor­tu­ni­ty to pur­cha­se ori­gi­nal hand­ma­de pro­ducts direct­ly from the makers. It is a gre­at chan­ce to acqu­ire uni­que sou­ve­nirs that are not mass-​produced but have the­ir own uni­que value and sto­ry. Tra­di­ti­onal crafts in Jeso­lo are not only a way to pre­ser­ve cul­tu­ral heri­ta­ge but also an oppor­tu­ni­ty for visi­tors to bet­ter unders­tand and app­re­cia­te the local cul­tu­re. This fes­ti­val is an impor­tant part of the city­’s cul­tu­ral life and con­tri­bu­tes to its deve­lop­ment and promotion.

Jeso­lo non è solo conos­ciu­to per le sue spiag­ge e la pas­seg­gia­ta, ma anche per il fes­ti­val dei mes­tie­ri tra­di­zi­ona­li. Jeso­lo ha una ric­ca tra­di­zi­one arti­gia­na­le. Il fes­ti­val dei mes­tie­ri tra­di­zi­ona­li si tie­ne qui ogni anno. È un’op­por­tu­ni­tà per gli arti­gia­ni loca­li di mos­tra­re il loro lavo­ro. In ques­to even­to ven­go­no pre­sen­ta­te varie tec­ni­che e meto­di tra­man­da­ti di gene­ra­zi­one in gene­ra­zi­one. Bel­lis­si­mi pro­dot­ti in cera­mi­ca, tes­su­ti fine­men­te tes­su­ti, gioiel­li ori­gi­na­li e intag­li in leg­no fan­no par­te del­la mos­tra. Ogni pez­zo por­ta con sé una par­te del­la sto­ria e del­la cul­tu­ra di ques­ta zona. Uno degli aspet­ti più inte­res­san­ti del fes­ti­val è la possi­bi­li­tà di osser­va­re gli arti­gia­ni al lavo­ro. I pro­dot­ti non sono solo espos­ti per la ven­di­ta, ma i visi­ta­to­ri posso­no vede­re l’in­te­ro pro­ces­so di cre­a­zi­one. Dal­la model­la­zi­one del­l’ar­gil­la ai ritoc­chi fina­li sui gioiel­li, i visi­ta­to­ri posso­no impa­ra­re come ven­go­no rea­liz­za­te ques­te arti e la cura e la maes­tria neces­sa­rie per cre­a­re ogni pezzo.

Inol­tre, il fes­ti­val off­re anche l’op­por­tu­ni­tà di acqu­is­ta­re pro­dot­ti ori­gi­na­li fat­ti a mano diret­ta­men­te dai pro­dut­to­ri. È una gran­de occa­si­one per acqu­is­ta­re sou­ve­nir uni­ci che non sono pro­dot­ti in serie, ma han­no un prop­rio valo­re e una sto­ria uni­ci. I mes­tie­ri tra­di­zi­ona­li a Jeso­lo non sono solo un modo per pre­ser­va­re il pat­ri­mo­nio cul­tu­ra­le, ma anche un’op­por­tu­ni­tà per i visi­ta­to­ri di com­pren­de­re meg­lio e app­rez­za­re la cul­tu­ra loca­le. Ques­to fes­ti­val è una par­te impor­tan­te del­la vita cul­tu­ra­le del­la cit­tà e con­tri­bu­is­ce al suo svi­lup­po e promozione.

Use Facebook to Comment on this Post