Hits: 3305

Čes­ko je náš západ­ný sused. Spá­ja nás s ním spo­loč­ná his­tó­ria. Veď len v roku 1993 sa fede­rá­cia Čes­ko­slo­ven­sko roz­pad­la. Hlav­ným mes­tom je Pra­ha. Tzv. otcom vlas­ti je Karel IV..

Ofi­ciál­nym náz­vom štá­tu je Čes­ká repub­li­ka, jed­no­slov­ne Čes­ko. Časť verej­nos­ti slo­vo Čes­ko odmie­ta. Jeho prvé pou­ži­tie je z roku 1777 ako syno­ny­mum k Čechy (Wikipedia.cs). Čes­ko tvo­ria Čechy, Mora­va a Sliez­sko. Geolo­gic­ky Čes­ký masív a Západ­né Kar­pa­ty. Jeho roz­lo­ha je 78866 km2, na kto­rých žije viac ako 10 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Veľ­ké čes­ké rie­ky: Labe, Vlta­va, Mora­va, Dyje, Odra, Opa­va. Kli­ma­tic­ky sa vyzna­ču­je mie­ša­ním oce­án­skych a kon­ti­nen­tál­nych vply­vov. Pat­ró­nom čes­kej kra­ji­ny je Svä­tý Vác­lav. Prvé osíd­le­nie sia­ha do star­šej doby kamen­nej, zhru­ba 28000 rokov pred n. l. (Wiki​pe​dia​.sk). Dokla­dy o výsky­te Homo habi­lis sa našli okre­se Beroun, Such­dol, Čako­vi­ce. Homo erec­tus na loka­li­te Píseč­ný vrch u Bečo­va, pri Přez­le­ti­ciach, pri Strán­skej ska­le. Homo sapiens sapiens - Pav­lo­vien­ské nále­zis­ká – Před­mos­tí u Pře­ro­va, Dol­ní Věs­to­ni­ce, Pav­lov, Petřko­vi­ceOd 5. sto­ro­čia pred n. l. tu žili Kel­ti – Bójo­via. Na juž­nú Mora­vu Vol­ko­via – Tek­to­sá­go­via (Wikipedia.cs).

V 1. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li ger­mán­ske kme­ne Kvá­di a Mar­ko­ma­ni. Pod­ľa nie­kto­rých his­to­ri­kov, napr. Baláz­sa Komo­róc­zy­ho, exits­to­va­la sna­ha Rima­nov vytvo­riť na čas­ti úze­mia pro­vin­ciu Mar­ko­ma­nia za obdo­bia vlá­dy Mar­ca Aure­lia s cen­trom na juž­nej Mora­ve, zrej­me v Mušo­ve (Wikipedia.cs). Začiat­kom 5, sto­ro­čia ubud­lo oby­va­teľ­stva, prav­de­po­dob­ne časť odiš­la v roku 409 s Van­dal­mi a Alan­mi. V prvej polo­vi­ci 5. sto­ro­čia vďa­ka odcho­du Mar­ko­ma­nov do Nori­ca. Prav­de­po­dob­ne na Mora­ve exis­to­val vplyv hun­ské­ho vpá­du pod Atti­lo­vým vede­ním. Na kon­ci 5. sto­ro­čia sa pro­ti prú­du Labe dosta­li do Čiech Lon­go­bar­di a Duryn­ko­via. V dru­hej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia sem priš­li slo­van­ské kme­ne (Wikipedia.cs). V 7. sto­ro­čí sa časť úze­mia sta­la súčas­ťou Samo­vej ríše. V 9. sto­ro­čí zase Veľ­kej Mora­vy. K zjed­no­te­niu doš­lo v 10. sto­ro­čí záslu­hou Pře­mys­lov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Čes­ké krá­ľov­stvo, kto­ré vznik­lo v roku 1198, dosiah­lo svoj mocen­ský vrchol za vlá­dy posled­ných Pře­mys­lov­cov a Kar­la IV. Za Pře­mys­la Ota­ka­ra II. sia­ha­lo až za Alpy k Jad­ran­ské­mu moru. Vác­lav II. zís­kal úze­mia cez Poľ­sko až k Balt­ské­mu moru, Vác­lav II. uhor­ské úze­mia. Karol IV. pri­po­jil Bra­ni­bor­sko, Luži­ce a Sliez­sko (Wikipedia.cs).

Čes­ko bolo význam­nou súčas­ťou Svä­tej ríše rím­skej, panov­ník mal posta­ve­nie kur­fi­řta – voli­te­ľa cisá­ra. V 15. sto­ro­čí Čes­ko výraz­ne osla­bi­li husi­ti (Wikipedia.cs). Až do roku 1804 Čes­ko pat­ri­lo k rím­sko­ne­mec­kej ríši. V rokoch 1526 – 1918 bolo záro­veň súčas­ťou Rakús­ke­ho cisár­stva (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1526 nastú­pi­la na čes­ký trón habs­bur­ská monar­chia. Víťazs­tvo na Bie­lej hore v roku 1620 pris­pe­lo ku koneč­nej lik­vi­dá­cii aj posled­ných zbyt­kov samos­tat­nos­ti. Korun­ný­mi úze­mia­mi, po roku 1749 navzá­jom cel­kom nespo­ji­tý­mi sa sta­li až do kon­ca 1. sve­to­vej voj­ny v roku 1918: Čes­ké krá­lov­ství, Morav­ské mark­rab­ství a Vévod­ství Hor­ní a Dol­ní Slez­sko (Wikipedia.cs). V rokoch 1867 – 1918 bolo Čes­ko súčas­ťou Rakúsko-​Uhorska. Pohra­ni­čie Čiech aj Mora­vy – Sude­ty boli od 13. sto­ro­čia do roku 1945 obý­va­né Nemca­mi (Wiki​pe​dia​.sk). Od 17. sto­ro­čia až do začiat­ku 19. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ponem­čo­va­nie čes­ké­ho úze­mia (Wikipedia.cs). V rokoch 1771 – 1772 zomre­lo počas hla­do­mo­ru naj­me­nej 250000 ľudí (Vese­lý), čo vied­lo k roz­siah­lym nepo­ko­jom (Vaš­ků).

V roku 1921 žilo na úze­mí Čiech až 2 173 239 nemcov z 6 668 518 všet­kých oby­va­te­ľov, čo tvo­rí 32.6 %. Na Mora­ve bol pomer 20.7 %, v Sliez­sku 41.9 %. V celej dneš­nej Čes­kej repub­li­ke žilo tak­mer 3 mili­ó­ny nemcov – tak­mer 30 % (Buj­nák). V sep­tem­bri 1938 Sude­ty pri­pad­li Nemec­ku, malá časť – naj­mä Tešín­sko pri­pad­lo Mni­chov­ským dik­tá­tom Poľ­sku. 15. mar­ca 1939 vzni­kol Pro­tek­to­rát Čechy a Mora­va. Po voj­ne v roku 1945 doš­lo k vysíd­le­niu Nemcov. Vo feb­ru­ári 1948 sa moci uja­la Komu­nis­tic­ká stra­na (Wikipedia.cs). Až do roku 1989. V rokoch 1990 až 1992 bolo Čes­ko súčas­ťou ČSFR – Česko-​slovenskej fede­ra­tív­nej repub­li­ky. 1.1.1993 zanik­la fede­rá­cia Česko-​slovenská repub­li­ka – Čes­ká repub­li­ka sa osa­mos­tat­ni­la. Spo­loč­ný štát Čechov a Slo­vá­kov exis­to­val od 28.10.1918.

12.3.1999 bolo Čes­ko pri­ja­té do NATO, 1.5.2004 do EÚ. Naj­väč­šie mes­tá v Čes­kej repub­li­ke: Pra­ha, Brno, Ostra­va, Plzeň, Libe­rec, Olo­mouc. Žije tu nie­koľ­ko etno­gra­fic­kých sku­pín: Cho­do­via, Plze­ňá­ci, Bla­ťá­ci, Doud­le­bo­via, Horá­ci, Haná­ci (Wikipedia.cs), Morav­skí Chor­vá­ti (Štanc­lo­vá), Morav­skí Slo­vá­ci, Pod­lu­žá­ci, Vala­ši, Laši (Wikipedia.cs), Gora­li (Hubin­ger a kol.) a dve geo­gra­fic­ky rozp­tý­le­né: Rómo­via a Izra­el­ci. Turis­ti v Čes­ku vyhľa­dá­va­jú naj­mä Pra­hu, kúpeľ­né mes­tá ako Kar­lo­ve Vary, Marián­ske Láz­ně, Fran­tiš­ko­vy Láz­ně, his­to­ric­ké síd­la ako Kut­ná Hora, Čes­ký Krum­lov, Karlš­tejn, Říp, Vyšeh­rad, Bla­ník, Veleh­rad, Lednicko-​valtický are­ál, rekre­ač­né oblas­ti Čes­ké Švaj­čiar­sko, Čes­ký raj, Krko­no­še, Šuma­va. Osob­nos­ti: peda­góg Jan Amos Komen­ský, vyná­lez­ca hro­mo­zvo­du Vác­lav Pro­kop Diviš, ana­tóm a fyzi­ológ Jan Evan­ge­lis­ta Pur­ky­ně, gene­tik Gre­gor Men­del, che­mik Jaro­slav Hey­rov­ský (Wikipedia.cs). 

Prvý zná­my pivo­var bol v Čes­ku už v roku 1118. Čes­ko sa vyzna­ču­je naj­vyš­šou spot­re­bou piva na hla­vu na sve­te. Bylin­né liké­ry Fer­net Stock a Beche­rov­ka sú čes­ký­mi špe­cia­li­ta­mi (Wikipedia.cs).

Prvý­mi čes­ky píšu­ci­mi auto­r­mi boli Jan Hus, jeden zo zakla­da­te­ľov európ­skej refor­má­cie a Jan Amos Komen­ský – naj­výz­nam­nej­ší huma­nis­ta čes­kej lite­ra­tú­ry. Ďal­ší­mi lite­rát­mi boli Jero­ným Praž­ský a Petr Chel­čic­ký, Fran­ti­šek Ladi­slav Čela­kov­ský, Fran­ti­šek Palac­ký, Karel Hav­lí­ček Borov­ský, Karel Hynek Mácha, Karel Jaro­mír Erben, Bože­na Něm­co­vá, Josef Kaje­tán Tyl, Jan Neru­da, Vítěz­slav Hálek, Sva­top­luk Čech, Alo­is Jirá­sek, Petr Bez­ruč, Franz Kaf­ka, Rai­ner Maria Ril­ke, Gustav Mey­rink, Egon Erwín Kisch, Jaro­slav Hašek, Karel Čapek. Jaro­slav Sei­fert je jedi­ný Čech, kto­rý bol v roku 1984 oce­ne­ný Nobe­lo­vou cenou za lite­ra­tu­ru. K ďal­ším význam­ným spi­so­va­te­ľom pat­ri­li: Jiří Wol­ker, Vítěz­slav Nezval, Ivan Olb­racht, Milan Kun­de­ra, Bohu­mil Hra­bal, Pavel Kohout, Josef Škvo­rec­ký, Arnošt Lus­tig, Vác­lav Havel, Ivan Klí­ma, Lud­vík Vacu­lík, Egon Bon­dy, Ivan Mar­tin Jirous, Ladi­slav Fuks. Po roku 1989 Pat­rik Ouřed­ník a Jáchym Topol (wikipedia.cs). Čes­ké diva­del­níc­tvo má kore­ne v stre­do­ve­ku. V 19. sto­ro­čí význam­nú úlo­hu zohra­li Vác­lav Kli­ment Klic­pe­ra a Josef Kaje­tán Tyl. V roku 1883 bolo otvo­re­né Národ­ní divad­lo. V 20. sto­ro­čí doš­lo k roz­vo­ju avan­tgar­dy – Osvo­bo­ze­né divad­lo, osob­nos­ti ako Jiří Vos­ko­vec, Jan Werich, Emil Fran­ti­šek Burian, Jiří Mahen. Pre­sa­di­li sa hry Kar­la Čap­ka R.U.R. a Vec Mak­ro­pu­los. V dru­hej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia doš­lo k roz­vo­ju diva­diel malých foriem – divad­lo Sema­for – Jiří Suchý a Jiří Šlitr, divad­lo Na zábrad­lí – Jan Gross­man, Ivan Vysko­čil, Čino­her­ní klub – Ladi­slav Smo­ček, Husa na pro­váz­ku, Ypsi­lon­ka, divad­lo Sklep, divad­lo Járy Cimr­ma­na – Zde­něk Svěrák, Ladi­slav Smol­jak. V 60-​tych rokoch sa najús­peš­nej­ším dra­ma­ti­kom stal Pavel Kohout (wikipedia.cs).

Vo fil­me sa pre­sa­di­li Miloš For­man, Věra Chy­ti­lo­vá, Jiří Men­zel, Ján Kadár, Elmar Klos, Fran­ti­šek Vlá­čil, Voj­těch Jas­ný, Ivan Pas­ser, Jan Němec, Karel Kachy­ňa, Ota­kar Váv­ra, neskôr Boři­voj Zeman, Oldřich Lip­ský, Vác­lav Vor­lí­ček, Mar­tin Frič, Ladi­slav Smol­jak, Miloš Macou­rek, Zde­něk Svěrák, Jan Švank­ma­jer, Bře­ti­slav Pojar (wikipedia.cs). Medzi zná­mych hudob­ných skla­da­te­ľov pat­rí Jan Vác­lav Sta­mic, Josef Mys­li­ve­ček, Fran­ti­šek Xaver Bri­xi, Jan Jakub Ryba, Bedřich Sme­ta­na, Anto­nín Dvo­řák, Leoš Janá­ček, Bohu­slav Mar­ti­nů, Josef Suk, Vítěz­slav Novák, Zde­něk Fibich, Jaro­slav Ježek, Oskar Ned­bal. Zná­my diri­gen­tom bol Rafa­el Kube­lík. Krát­ko po roku 194 vzni­kol hudob­ný fes­ti­val váž­nej hud­by Praž­ské jaro (wikipedia.cs). Vo výtvar­nom ume­ní sa pre­sa­di­li napr. Voj­těch Hynais, sochár Josef Vác­lav Mysl­bek, Josef Lada, Jan Švank­ma­jer. Alfons Mucha je dnes naj­zná­mej­ším čes­kým malia­rom na sve­te, naj­mä jeho 20 vel­ko­for­má­to­vých obra­zov vyjad­ru­jú­ca deji­ny čes­ké­ho náro­da a Slo­va­nov – Slo­van­ská epo­pej, Naj­zná­mej­ší foto­gra­fi: Fran­ti­šek Drti­kol, Josef Sudek, Jan Sau­dek, Josef Kou­del­ka (wikipedia.cs).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post