2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

Hits: 3505

Rakús­ko (Öster­re­ich /​Aus­tria) je náš juž­ný sused. Sme s ním spo­je­ný aj his­to­ric­ky. Jej hlav­né mes­to je Vie­deň /​Wien /​Vien­na. Bež­ný pozdrav v Rakús­ku je “Grüss Gott” – Pozdrav pánboh.

Názov Öster­re­ich zna­me­ná východ­nú ríšu. Pochá­dza zo sta­ro­ne­mec­ké­ho Ostar­ri­chi, čo bol ozna­če­nie pre Východ­nú mar­ku – Mar­chia orien­ta­lis – naj­vý­chod­nej­šie úze­mie s nemec­kým oby­va­teľ­stvom. Pome­no­va­nie Rakús­ko je odvo­de­né od pohra­nič­né­ho hra­du Rat­goz, dnes Raabs, kto­rý leží pri súto­ku morav­skej a nemec­kej Dyje (Lut­te­rer, Kro­pá­ček, Huňá­ček, 1976). Delí sa na 9 spol­ko­vých kra­jín (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­rech (Dol­né Rakús­ko), Obe­rös­ter­re­ich (Hor­né Rakús­ko), Kär­tnen (Koru­tán­sko), Salz­burg (Salz­bur­gs­ko, Ste­ier­mark (Šta­jer­sko), Tirol (Tirol­sko), Wien (Vie­deň) a Vorarl­berg (Vorarl­ber­sko), v kto­rých žije asi 8.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Cel­ko­vá roz­lo­ha Rakús­ka je 83871 km(Wikipedia.cs). Väč­ši­nu Rakús­ka zabe­rá masív Álp. Rakús­ko je dru­há naj­hor­na­tej­šia kra­ji­na v Euró­pe. Vďa­ka Alpám je veľ­ká časť úze­mia neobý­va­ná (Wiki​pe​dia​.sk). Bren­ner­ský pries­myk doprav­ne spá­ja Alpy od seve­ru na juh. Už od sta­ro­ve­ku je veľ­mi význam­ný na ces­te do stred­nej Euró­py, Talian­ska, Stre­do­mo­ria (info​-tour​.info). Naj­vyš­ším vrchom rakús­kych Álp je Glossg­lock­ner, kto­rý stú­pa do výš­ky 3798 met­rov ad morom. Prie­mer­ná sne­ho­vá pokrýv­ka v tej­to oblas­ti v zime je viac ako 5 met­rov. Čas­to až do let­ných mesia­cov sa na hor­skej ces­te nachá­dza­jú sne­ho­vé záve­je. Sne­ho­vé plu­hy tu občas odstra­ňu­jú sneh upro­stred leta. Zráž­ky, pre­važ­ne sne­ho­vé sa tu vysky­tu­jú 250 dní do roka. Roč­ná prie­mer­ná tep­lo­ta na ces­te je ‑3°C (info​-tour​.info).

Kaž­dý tre­tí Rakú­šan žije v pia­tich veľ­kých mes­tách: vo Vied­ni, v Gra­zi, v Lin­zi, v Salz­bur­gu ale­bo v Innsb­ruc­ku (Wiki​pe​dia​.sk). V Salz­bur­gu je množ­stvo zacho­va­ných his­to­ric­kých pamia­tok, pre­to je nie­ke­dy nazý­va­ný aj Rímom seve­ru (info​-tour​.info). Rakús­ky tok Duna­ja je celý splav­ný. Naj­väč­šie jaze­rá sú Neusied­ler See (Nezi­der­ské) a Bodam­ské – hra­nič­né, a Atter­ské jaze­ro (Wiki​pe​dia​.sk). Typic­kým rysom alp­ské­ho poča­sia sú zme­ny tep­lo­ty, sme­ru a sily vet­ra. Stu­de­ný hor­ský vie­tor, sa v údo­liach rých­lo otep­ľu­je, čo má za násle­dok vznik pada­vých vet­rov typu fénu. Čas­to spô­so­bu­jú rých­le tope­nie sne­hu a zápla­vy. Zráž­ky sú naj­čas­tej­šie v hor­ských sva­hoch obrá­te­ných na západ a seve­ro­zá­pad – pro­ti sme­ru pre­vlá­da­jú­cich vet­rov. V Salz­bur­gs­kých Alpách je roč­ný úhrn až 2400 mm. Napro­ti tomu v Panón­skej níži­ne ani 600 mm. 600 km2 zabe­ra­jú naj­mä vo Vyso­kých Tau­rách ľadov­ce. S tým súvi­sí 580 jazier, pre­važ­ne ľadov­co­vé­ho pôvo­du. Naj­mä v Cen­trál­nych Alpách. Cez Rakús­ko tečie v dĺž­ke 350 km Dunaj (info​-tour​.info). 

Na úze­mí dneš­né­ho Rakús­ka bola medzi rok­mi 700 – 450 pred n. l. halt­šat­ská kul­tú­ra (Wiki​pe​dia​.sk). V rokoch 1000 – 400 pred n. l. tu žili Ilý­ri (info​-tour​.info). Od roku 450 pred n.l. do zhru­ba pre­lo­mu leto­poč­tov tu žili Kel­ti (latén­ska kul­tú­ra). V 1. až 5. sto­ro­čí tu boli rím­ske pro­vin­cie Nori­kum, Récia a Panó­nia. V 5. sto­ro­čí nasta­li ger­mán­ske a hún­ske vpá­dy. V 6. sto­ro­čí slo­van­ské. V 8. sto­ro­čí Bavo­ri. V 9. sto­ro­čí pat­ri­lo seve­ro­vý­chod­né Rakús­ko k Veľ­kej Mora­ve. Ostat­ná časť pod­lie­ha­la Bavor­sku, kto­ré pat­ri­lo pod Fran­skú ríšu. Tzv. Východ­ná mar­ka (pred­tým Avar­ská) tvo­ri­la základ dneš­né­ho Rakús­ka. V prvej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia bola obsa­de­ná sta­rý­mi Maďar­mi. Po roku 955 sa sta­la mar­kou Výcho­dof­ran­skej ríše. Od kon­ca 10. sto­ro­čia je dolo­že­né ozna­če­nie “Rakús­ko”. Od roku 1156 bolo správ­ne vede­né ako voj­vod­stvo rímsko-​nemeckej ríše. Po vymre­tí Baben­ber­gov­cov (976 – 1251) vznik­li spo­ry medzi čes­ký­mi Pře­mys­lov­ca­mi a uhor­ský­mi Arpá­dov­ca­mi. V roku 1278 pora­zil Rudolf I. Habs­bur­ský Pře­mys­la Ota­ka­ra II. a vytvo­ril základ pan­stva Habs­bur­gov­cov. Koru­tán­sko pri­pad­lo v roku 1335 Habs­bur­ské­mu Rakús­ku. V ďal­šom vývo­ji sa ku Rakús­ku pri­po­ji­li ČechyUhor­sko (1526), v 1556 sa stal panov­ník Fer­di­nand I. aj cisá­rom Rím­sko­ne­mec­kej ríše (Wiki​pe​dia​.sk).

V roku 1804 doš­lo ku zme­ne na rakús­ke cisár­stvo, v roku 1806 zanik­la aj Rím­sko­ne­mec­ká ríša. Po revo­lú­cii v rokoch 1848 – 49 nastú­pil v monar­chi tvr­dý poli­caj­ný režim, tzv. Bachov abso­lu­tiz­mus. V roku 1867 bolo cisár­stvo trans­for­mo­va­né na Rakúsko-​Uhorsko. Po 1. sve­to­vej voj­ne bolo Rakúsko-​Uhorsko pora­ze­né, čoho násled­kom bol jeho roz­pad na nástup­níc­ke štá­ty. Tzv. Prvá rakús­ka repub­li­ka exis­to­va­la v medzi­voj­no­vom obdo­bí rokov 1918 až 1938. V roku 1933 sa konal neús­peš­ný fašis­tic­ký Doll­fu­sov pokus o pre­vrat. V roku 1938 priš­lo ku pri­po­je­niu Rakús­ka ku Nemec­ku – ku anš­lu­su. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne vznik­la pod sprá­vou víťaz­ných moc­nos­tí tzv. Dru­há rakús­ka repub­li­ka. Od roku 1955 je Rakús­ko nezá­vis­lé a neut­rál­ne (Wiki​pe​dia​.sk). Oko­lo roku 1527 žilo v Rakús­ku 1.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V roku 1810 už viac ako 3 mili­ó­ny. V roku 1900 tak­mer 6 mili­ó­nov. 98 % rakú­ša­nov hovo­rí po nemec­ky. Neexis­tu­je rakús­ka spi­sov­ná nemči­na, ale rakús­ke varian­ty nemči­ny vyka­zu­jú odchýl­ky štan­dard­nej nemči­ny. Sú zachy­te­né v Rakús­kom slov­ní­ku. Vysky­tu­jú sa pre­dov­šet­kým dva dia­lek­ty: Ala­man­ni a Bavor­či­na (Wikipedia.cs). 

Štát­nou hym­nou je sklab­ba Land der Ber­ge, Land am Stro­me – Zem hôr, zem riek (vse​ora​kous​ku​.cz). V Rakús­ku žili a pôso­bi­li mno­hí sve­to­zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, Johann Strauss star­ší aj mlad­ší, Gustav Mah­ler, diri­gent Her­bert von Kara­jan. Malia­ri: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schie­le, fyzi­ci: Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, Ludwig Boltz­mann, zakla­da­teľ psy­cho­ana­lý­zy Sig­mund Fre­ud, eto­lóg Kon­rad Lorenz, výrob­ca auto­mo­bi­lov Fer­di­nand Pors­cheeko­nóm Fried­rich August von Hay­ek (Wikipedia.cs). Zná­me sú lyžiar­ske stre­dis­ká: Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kap­run – Zell Am See, Bad Gas­te­in (info​-tour​.info).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Zahraničie

Dunaj

Hits: 3955

Dunaj pat­rí ku väč­ším rie­kam na svete.

V rám­ci rie­ky Dunaj sa pri Bra­ti­sla­ve nachá­dza úze­mie európ­ske­ho význa­mu Bra­ti­slav­ské luhy. Pred­sta­vu­je cen­né pozos­tat­ky zacho­va­ných luž­ných lesov pozdĺž Duna­ja na roz­lo­he 668.23 ha. Úze­mie luhov v Bra­ti­sla­ve má za sebou aj boha­tú vojen­skú his­tó­riu. Toto úze­mie, kedy­si zná­me ako súčasť Želez­nej opo­ny v prí­sne strá­že­nom hra­nič­nom páse, dnes nazý­va­me Zele­ným pásom, nakoľ­ko dlho­do­bým obme­dze­ním ľud­ských akti­vít tu dosta­li voľ­ný pries­tor prí­rod­né pro­ce­sy a vytvo­ri­li tak kus hod­not­nej prí­ro­dy. Tak­tiež sa tu nachá­dza­jú uni­kát­ne záso­by kva­lit­nej pit­nej vody, naj­roz­siah­lej­šie v celej stred­nej Euró­pe, a via­ce­ro vod­ných zdro­jov, kto­ré záso­bu­jú hlav­né mes­to a jeho oko­lie (broz​.sk). Luž­né lesy sú pome­nú­va­né ako zamok­re­né pra­le­sy mier­ne­ho pás­ma (Infor­mač­ná tabu­ľa)Úze­mie je pokry­té vŕbovo-​topoľovými a dubovo-​brestovo-​jaseňovými luž­ný­mi les­mi, ale aj pozos­tat­ka­mi lesoste­pí (broz​.sk). 

Nachá­dza­jú sa tu význam­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sto­ja­tých vôd a vod­ných tokov. Bút­ľa­vé stro­my a popa­da­né kme­ne obý­va množ­stvo živo­čí­chov. Má šesť čas­tí: prí­rod­nú rezer­vá­ciu Slo­van­ský ostrov v mest­skej čas­ti Devín. Je to ostrov obko­le­se­ný rame­nom Duna­ja – Devín­skym rame­nom. Chrá­ne­ný are­ál Sihoť leží na ostro­ve, z jed­nej stra­ny je obko­le­se­ný hlav­ným tokom Duna­ja a z dru­hej Kar­lo­ves­kým rame­nom – posled­ným voľ­ne tečú­cim rame­nom Duna­ja na Slo­ven­sku. Dyna­mi­ka tečú­cej vody tu umož­ňu­je vznik štr­ko­vých lavíc a kol­mých bre­hov, kto­ré pred­sta­vu­jú význam­né hniezd­ne a potrav­né bio­to­py pre via­ce­ré dru­hy vtá­kov. Na úze­mí ostro­va bola v roku 1882 vyko­pa­ná prvá stud­ňa a v roku 1886 spus­te­ná do pre­vádz­ky prvá mest­ská vodá­reň. Ostrov je pre verej­nosť sprí­stup­ne­ný len nie­koľ­ko­krát do roka (broz​.sk).

Chrá­ne­ný are­ál Peč­nian­sky les sa nachá­dza na mies­te býva­lé­ho dunaj­ské­ho ostro­va. Kedy­si tu mali Bra­ti­slav­ča­nia svo­je záh­ra­dy a ovoc­né sady, vo veľ­kom sa tu pes­to­va­li viš­ne, kto­ré posky­to­va­li mate­riál na výro­bu fajok a vychádz­ko­vých pali­čiek pre­slá­ve­ných aj za hra­ni­ca­mi. Nachá­dza sa tu aj malá zem­ná pev­nosť z čias napo­le­ón­skych vojen a nie­koľ­ko žele­zo­be­tó­no­vých bun­krov čes­ko­slo­ven­skej armá­dy. Výni­moč­ný je úsek bre­hu Duna­ja od rakús­kej hra­ni­ce po most Laf­ran­co­ni, kto­rý je neopev­ne­ný, na roz­diel od väč­ši­ny bre­hov Duna­ja na Slo­ven­sku. Chrá­ne­ný are­ál Soví les – leží na pra­vej stra­ne Duna­ja neďa­le­ko Prí­stav­né­ho mos­ta. Prí­rod­ná rezer­vá­cia Sta­rý háj je sta­rý dunaj­ský ostrov obko­le­se­ný rieč­nym rame­nom, v star­ších čas­tiach nado­bud­li poras­ty stro­mov pra­les­ný cha­rak­ter. Chrá­ne­ný are­ál Chor­vát­ske rame­no pred­sta­vu­je naj­za­cho­va­lej­ší úsek býva­lé­ho dunaj­ské­ho rame­na s pri­ľah­lým luž­ným lesom medzi Dol­no­zem­skou ces­tou a dunaj­skou hrá­dzou (broz​.sk).

V 80-​tych rokoch 20. sto­ro­čia dochá­dza­lo na slo­ven­skom úse­ku Duna­ja ku pokle­su hla­di­ny pod­zem­ných vôd, kto­ré spô­so­bo­va­lo naj­mä nad­mer­ná ťaž­ba štr­ku v súvis­los­ti s vod­ný­mi die­la­mi u nás a v Rakús­ku. Násled­kom toho sa zní­ži­la kva­li­ta luž­ných lesov, zača­li vysy­chať a nastal pre­chod ku sucho­mil­nej­ším spo­lo­čen­stvám. Navy­še dochá­dza­lo ku nahrá­dza­niu pôvod­ných dre­vín, nepô­vod­ný­mi rých­lo­ras­tú­ci­mi. Luž­né lesy sú limi­to­va­né vyso­kou hla­di­nou pod­zem­nej vody, mäk­ký lúh dokon­ca peri­odic­ký­mi zápla­va­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

V mäk­kom lúhu ras­tú vŕby, napr. Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, topo­le Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. V tvrdom lúhu jasň Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia, bres­ty Ulmus minor, U. lae­vis, dub Quer­cus robur, Padus avium, Vibur­num lan­ta­na, Swi­da san­gu­inea. V bylin­nom pod­ras­te ras­tie napr. Gal­lium palus­tre, Lysi­ma­chia vul­ga­ris, Ment­ha aqu­ati­ca, Lyth­rum sali­ca­ria, Calys­te­gia sepium, Calt­ha palus­tris, Carex ripa­ria (Infor­mač­ná tabuľa).

Dunaj pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia IBA. Množ­stvo dru­hov vtá­kov využí­va rame­ná aj samot­ný tok Duna­ja, počet­ne sa tu zhro­maž­ďu­jú husi, volav­ky, kor­mo­rá­ny, potáp­ky, čaj­ky, labu­te a kači­ce. Hniez­diť by tu moh­li volav­ka Egret­ta gar­zet­ta, orliak mor­ský Helia­e­tus albi­cil­la, haja Mil­vus mig­rans, vod­né vtá­ky Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Trin­ga tota­nus. Vysky­tu­je sa tu napr. bobor Cas­tor fiber, mlok Tri­tu­rus vul­ga­ris, a T. dob­ro­gi­cus, ros­nič­ka Hyla arbo­rea, žaby Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis, Pelo­ba­tes fus­cus, užov­ka Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma, množ­stvo dru­hov motý­ľov, chro­bá­kov, hmy­zu, neto­pie­rov, rýb a iných živo­čí­chov (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Fauna a flóra na Braunsbergu

Hits: 1622

Fló­ra

Fau­na

Ved­ľa par­ko­vis­ka sta­čí prejsť kúsok po trá­ve a ste pri koňoch.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 4301

Vyso­ké Tat­ry sú asi naj­väč­šou pýchou Slo­ven­ska. V kaž­dom prí­pa­de sú naj­vyš­ším poho­rím Slo­ven­ska. Sú to zrej­me naj­men­šie veľ­ho­ry na sve­te a ten­to uni­kát je vhod­né využiť (Peter Kac­lík). Roz­lo­ha Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u, zria­de­né­ho na úze­mí Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 dru­hov fau­ny a fló­ry. S poľ­ským Tatr­za­ńs­kim Par­kom Naro­do­wym je TANAP súčas­ťou bio­sfé­ric­kých rezer­vá­cií UNESCO (tanap​.org). Hre­beň Vyso­kých Tatier je dlhý len 26 km (vyso​ke​tat​ry​.org), jeho maxi­mál­na šír­ka je 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier a celé­ho Slo­ven­ska je Ger­la­chov­ský štít s nad­mor­skou výš­kou 2 655 met­rov nad morom (vyso​ke​tat​ry​.org). Z 35 dolín sú naj­zná­mej­šie Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká a Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Vo Vyso­kých Tat­rách sa nachá­dza 120 plies, napr. Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Sneh sa tu udr­ží 200 – 250 dní v roku, na nie­kto­rých tie­nis­tých strá­ňach sa neto­pí vôbec, roč­ný úhrn zrá­žok tu dosa­hu­je oko­lo 1 600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gic­ky sú jad­ro­vých poho­rím, jad­ro Tatier vzni­ka­lo v prvo­ho­rách, v kar­bó­ne pred 210 mili­ón­mi rokov (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na reli­éf mali hlav­ný vplyv alpín­ske ľadov­ce, kto­ré v ľado­vých dobách dosa­ho­va­li na sever­ných stra­nách až 14 km (Wiki­pe­dia).

Pôvod a význam náz­vu Tat­ry nie je dote­raz spo­ľah­li­vo vyrie­še­ný. His­to­ri­ci ho pri­pi­su­jú oby­va­te­ľom, kto­rí síd­li­li na našom úze­mí ešte pred prí­cho­dom Slo­va­nov. Odvo­dzu­jú ho od árij­ské­ho slo­va tamt­ra, tât­ra s význa­mom „tem­ný“ ale­bo „tma­vý“, pri­pi­su­jú mu význam odvo­de­ný z ľudo­vé­ho slo­va tat­ra v zmys­le kame­nis­tej, neúrod­nej zeme. Ako najp­rav­de­po­dob­nej­šiu mož­no akcep­to­vať mien­ku, že názov Tat­ry pochá­dza zo slo­van­ské­ho slo­va trtri čo zna­me­ná bra­lá (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Pod­ľa vyso​ke​-tat​ry​.info je ozna­če­nie “tamt­ra – tat­ra = hne­dý, tma­vý” kelt­ské. Prvá zmien­ka toh­to náz­vu je z roku 999, spo­mí­na sa Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1125 sa v Kos­mo­vej kro­ni­ke spo­mí­na už názov Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Poľ­ské písom­níc­tvo a lite­ra­tú­ra do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia Tat­ry ozna­čo­va­la ako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Maďa­ri pou­ží­va­li ozna­če­nie Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol apod., Tát­ra. Nemci Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen apod (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Reli­éf Tatier je die­lom vod­ných tokov a hor­ských ľadov­cov. V čase nej­väč­šie­ho roz­sa­hu mali ľadov­ce vo Vyso­kých Tat­rách plo­chu asi 15 000 ha. Ľado­vec v Bie­lo­vod­skej doli­ne bol 14 km dlhý a 330 m hru­bý (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gic­ký celok Tat­ry sa čle­ní na dva pod­cel­ky: Západ­né Tat­ry a Východ­né Tat­ry. Ľali­ové sed­lo odde­ľu­je Západ­né a Východ­né Tat­ry. Východ­né Tat­ry sa čle­nia na dve čas­ti: Vyso­ké Tat­ry a Belian­ske Tat­ry (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na je naj­dl­h­šia doli­na Tatier a je jedi­nou doli­nou Tatier alp­ské­ho rázu (Bohuš, 1996). Na úze­mí Tatier sa pôso­be­ním vody vytvo­ri­lo množ­stvo jas­kýň, v súčas­nos­ti ich je zma­po­va­ných oko­lo 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jaze­rá ľadov­co­vé­ho pôvo­du v Tat­rách majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie, na Slo­ven­sku ple­so a v Poľ­sku staw. Nachá­dza sa ich v Tat­rách viac ako 200. Pod­ne­bie má pre­važ­ne hor­ský až vyso­ko­hor­ský ráz, sne­ho­vá pokrýv­ka pre­tr­vá­va 180, v údo­liach, až 250, v naj­vyš­ších oblas­tiach dní v roku. Veter­né poča­sie je až 300 dní v roku. Na juž­nej stra­ne dochá­dza čas­to k tzv. pada­vým vet­rom, kto­ré spô­so­bu­jú vývra­ty a roz­siah­le polo­my. Najv­hod­nej­ším obdo­bím pre turis­tic­ké výstu­py v Tat­rách je jeseň, kedy je poča­sie naj­sta­bil­nej­šie (wiki​pe​dia​.sk).

V Tat­rách je naj­vyš­šie polo­že­ná osa­da Štr­b­ské Ple­so vo výš­ke 1 355 nad morom. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) vedie visu­tá lanov­ka. Naj­vyš­šie polo­že­ná cha­ta “Cha­ta pod Rys­mi” sa nachá­dza vo výš­ke 2 250 met­rov (vyso​ke​tat​ry​.org). Okrem nej množ­stvo iných, napr. Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

V naj­vyš­ších polo­hách žijú kam­zí­ky a sviš­te. Kam­zík vrchov­ský tatrans­ký Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca je sym­bo­lom Vyso­kých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľ­ké šel­my med­veď, vlk, rys (vyso​ke​tat​ry​.org). V osa­de Tatrans­ká Polian­ka nedáv­no odkry­li dáv­no­ve­ké opev­ne­né síd­lis­ko na tzv. Žltej ste­ne. Pod­ľa toho bola loka­li­ta osíd­le­ná na pre­lo­me náš­ho leto­poč­tu. Dnes sú tu lie­čeb­né ústa­vy, lie­čil sa tu aj čes­ký bás­nik Jiří Wol­ker. Turis­tic­kým a lyžiar­skym zná­mym stre­dis­kom je Hre­bie­nok na juho­vý­chod­nom úpä­tí Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lom Slo­ven­ska je vrch Kri­váň. Nie­kto­ré ďal­šie zau­jí­ma­vé loka­li­ty: Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). V Tat­rách evi­du­je­me oko­lo 1400 dru­hov rast­lín (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry sú východ­nou čas­ťou Vyso­kých Tatier. Ten­to 14 km dlhý vápen­co­vý hre­beň leží tak­mer kol­mo na hlav­ný hre­beň Vyso­kých Tatier. Pova­žu­jú sa za najk­raj­šiu a prí­rod­ne naj­bo­hat­šiu časť, ras­tie tu napr. ples­ni­vec alpín­sky – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). K vyhľa­dá­va­ným loka­li­tám pat­rí Belian­ska jas­ky­ňa.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post