Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

skala
Hits: 230

Víg­ľaš leží v údo­lí rie­ky Sla­ti­na vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom, 14 km od Zvo­le­na. Na plo­che 32 km2 tu žije 1523 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). Domi­nan­tou je gotic­ký zámok z kon­ca 14. sto­ro­čia. Pôvod­ne to bol poľov­níc­ky zámok, kto­rý pre­šiel via­ce­rý­mi úpra­va­mi (Wiki­pe­dia). V 16. – 17. sto­ro­čí bol Víg­ľaš pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou, úspeš­ne čelil Tur­kom. Od roku 1890 sa odtiaľ­to vyvá­ža­la mine­rál­ka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 oby­va­te­ľov, kto­rý sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1890 bola zalo­že­ná Bur­ka­to­va výrob­ňa syrov (najk​raj​sik​raj​.sk). V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bol Víg­ľaš stre­dis­kom boha­to ozdo­bo­va­ných píš­ťal a fujár (najk​raj​sik​raj​.sk).

V roku 1945 zámok vyho­rel, z pôvod­nej stav­by sa zacho­va­li iba obvo­do­vé múry. Kom­plet­ne zre­kon­štru­ova­ný bol v roku 2013 (Wiki­pe­dia). Zámok je zapí­sa­ný v zozna­me Národ­ných kul­túr­nych pamia­tok. Je prí­stup­ný verej­nos­ti, voľ­ný vstup je do na vstup­né nádvo­rie s hrad­ba­mi. Kona­jú sa tu aj pre­hliad­ky, zámok slú­ži aj ako hotel (Moni­ka Maj­te­ny­i­ová).

Víg­ľaš lies in the val­ley of the Sla­ti­na River in the Zvo­len Basin, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level, 14 km from Zvo­len. Cove­ring an area of 32 km², the vil­la­ge is home to 1523 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names inc­lu­de Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, and Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). The domi­nant fea­tu­re is the Got­hic cast­le from the late 14th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly a hun­ting lod­ge, it under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons (Wiki­pe­dia). In the 16th-​17th cen­tu­ries, Víg­ľaš ser­ved as an anti-​Turkish for­tress, suc­cess­ful­ly resis­ting Tur­kish attacks. Sin­ce 1890, the mine­ral water Vera has been expor­ted from here. In 1828, 636 inha­bi­tants lived in 84 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1890, the Bur­kat che­e­se fac­to­ry was estab­lis­hed (najk​raj​sik​raj​.sk). In the mid-​20th cen­tu­ry, Víg­ľaš was a cen­ter for ela­bo­ra­te­ly deco­ra­ted pipes and fuja­ras (najk​raj​sik​raj​.sk).

In 1945, the cast­le was des­tro­y­ed by fire, with only the peri­me­ter walls remai­ning from the ori­gi­nal struc­tu­re. It was com­ple­te­ly recons­truc­ted in 2013 (Wiki­pe­dia). The cast­le is lis­ted as a Nati­onal Cul­tu­ral Monu­ment. It is open to the pub­lic, with free entry to the cour­ty­ard with walls. Guided tours are avai­lab­le, and the cast­le also ser­ves as a hotel (Moni­ka Majtenyiová).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vaňovka

skala
Hits: 3219

Vaňov­ka je v súčas­ťou obce Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 bola samos­tat­nou obcou (Anna Glu­cho­vá). Leží v nad­mor­skej výš­ke 703 met­rov nad morom. Bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve oko­lo roku 1600. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1785 tu žilo 227 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk).

Vaňov­ka is part of the muni­ci­pa­li­ty of Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Until 1972, it was an inde­pen­dent vil­la­ge (Anna Glu­cho­vá). It is situ­ated at an alti­tu­de of 703 meters abo­ve sea level. It was foun­ded after the Wal­la­chian law around the year 1600. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. In 1785, the­re were 227 inha­bi­tants living here (ora​va​-lip​tov​.sk).

Vaňov­ka jest częścią gmi­ny Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 była samo­dziel­ną wsią (Anna Glu­cho­vá). Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 703 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ła zało­żo­na po pra­wie wołos­kim oko­ło roku 1600. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem i hodo­wlą bydła. W 1785 roku miesz­ka­ło tu 227 miesz­ka­ńców (ora​va​-lip​tov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Veľké Zálužie

skala
Hits: 328

Veľ­ké Zálu­žie bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej – 5000 rokov pred naším leto­poč­tom. Obec leží v Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ne (vel​ke​za​lu​zie​.eu), na hor­nom toku Dlhé­ho kaná­la. Pri­bliž­ne 10 kilo­met­rov západ­ne od Nit­ry. Panu­jú tu dob­ré pod­mien­ky pre pes­to­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a vini­ča. 10.5 km sa nachá­dza Nit­ra, 16.5 km Sereď. Žije tu 4218 oby­va­te­ľov (vel​ke​za​lu​zie​.eu). K obci pat­rí aj osa­da Tit­váň. Dlhý kanál s ryb­ní­kom je medzis­ta­ni­cou pri sezón­nom sťa­ho­va­ní vtác­tva. Vysky­tu­jú sa tu divé kači­ce, bažan­ty, jara­bi­ce, zaja­ce, srny. Z pôvod­ných luž­ných lesov zosta­li len oje­di­ne­lé zvyš­ky. V oko­lí sa naj­viac vysky­tu­jú dubo­vé lesy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1261, spo­mí­na sa tu ako ​“ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia). 

Veľ­ké Zálu­žie has been inha­bi­ted sin­ce the Neolit­hic peri­od, around 5000 BCE. The vil­la­ge is loca­ted in the Nit­ra Uplands, along the upper cour­se of the Dlhý Canal, app­ro­xi­ma­te­ly 10 kilo­me­ters west of Nit­ra (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The area has favo­rab­le con­di­ti­ons for gro­wing agri­cul­tu­ral crops and vine­y­ards. Nit­ra is 10.5 km away, and Sereď is 16.5 km away. The vil­la­ge has a popu­la­ti­on of 4,218 (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The near­by sett­le­ment of Tit­váň is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The Dlhý Canal, along with a pond, ser­ves as a sto­po­ver for mig­ra­to­ry birds. Wild ducks, phe­a­sants, par­trid­ges, hares, and deer are com­mon­ly found in the area. Only iso­la­ted rem­nants of the ori­gi­nal flo­odp­lain forests remain, with oak forests being the most pre­va­lent in the sur­roun­dings. The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1261, whe­re it is men­ti­oned as ​“ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia).

Veľ­ké Zálu­žie már az újkőkor­ban is lakott volt, körül­be­lül Kr. e. 5000 körül. A falu a Nyitrai-​dombságban talál­ha­tó, a Hosszú-​csatorna fel­ső foly­á­sa men­tén, körül­be­lül 10 kilo­mé­ter­re nyugat­ra Nyit­rá­tól (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A terület ked­ve­ző fel­té­te­le­ket biz­to­sít mezőgaz­da­sá­gi növé­ny­ek és szőlőter­mesz­tés szá­má­ra. Nyit­ra 10,5 km-​re, Sze­red pedig 16,5 km-​re talál­ha­tó. A falu­ban 4218 lakos él (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A falu­hoz tar­to­zik Tit­váň tele­pülés is. A Hosszú-​csatorna és a mel­let­te lévő tó fon­tos megál­ló­he­ly a ván­dor­ló mada­rak szá­má­ra. Vad­kac­sák, fácá­nok, fog­ly­ok, nyulak és őzek talál­ha­tók a kör­ny­é­ken. Az ere­de­ti árté­ri erdők­ből csak néhá­ny marad­vá­ny talál­ha­tó, a töl­gy­er­dők a leg­gy­ako­rib­bak a kör­ny­é­ken. Az első írá­sos emlí­tés 1261-​ből szár­ma­zik, ahol ​“ter­ra Wylak” néven emlí­tik (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Pavlova Ves

skala
Hits: 304

Pav­lo­va Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Na plo­cha 6.83 km2 tu žije 282 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1400. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pav­lo­wa Vies­ka, Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves leží v Lip­tov­skej kot­li­ne v blíz­kos­ti Západ­ných Tatier v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Suse­dí s Aqu­apar­kom Tat­ra­lan­dia. Sedem kilo­met­rov od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša (pav​lo​va​ves​.sk). 

Vo Vlas­ti­ved­nom zbor­ní­ku ​“Lip­tov” vyšla štú­dia Dr. Fer­di­nan­da Ulič­né­ho pod náz­vom ​“Osíd­le­nie Lip­to­va do 16. sto­ro­čia”, v kto­rej sa pri opi­se vzni­ku sused­né­ho Bob­rov­ca uvá­dza, že z majet­ku Bob­rov­ca bol v roku 1283 vyčle­ne­ný maje­tok Pav­lo­vej Vsi Radu­ne a Deme­te­ro­vi. Kto sú tie­to oso­by? Moh­li by to byť deti Pav­la, kto­ré­ho meno nesie naša obec. Oso­ba Pav­la je dote­raz nezná­ma. Bol to však urči­te nie­kto, kto dostal úze­mie v Pav­lo­vej Vsi. Tu sa usíd­lil, a pra­co­val a žil. Pav­lo­va Ves spo­lu so sused­ným Bob­rov­če­kom tvo­ri­li od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia jed­nu obec so spo­loč­ným rich­tá­rom. Hlav­ným spô­so­bom obži­vy bolo poľ­no­hos­po­dár­stvo. Na jed­nu sa zasia­la ozi­mi­na, na dru­hú jari­na a tre­tia osta­la úho­rom, aby sa zem oddých­la. Pásol sa hovä­dzí doby­tok, pras­ce, jalo­vi­ce, kone, jah­ňa­tá. Z obil­nín sia­li naši pred­ko­via naj­mä jarec (jač­meň), ovos, žito (raž) a neskor­šie polo­vnák (zmes jač­me­ňa a ovsa) na kŕme­nie. Neskôr sia­li pše­ni­cu i sur­ži­cu (zmes pše­ni­ce a raži). Z oko­pa­nín šváb­ka (zemia­ky), z lúš­te­nín fizo­la (fazu­ľa), hrach a bôb. Z ostat­nej zele­ni­ny kapus­ta, cibu­ľa, ces­nak. Z ovo­cia jab­lo­ne ​“plá­noč­ky”, hruš­ky, sliv­ky a čereš­ne. Z ostat­ných plo­dín kono­pe. Ako jed­lo sú zná­me palo­vec­ké hrč­ky. Zvlášt­nou špe­cia­li­tou ​“pav­lo­vec­kej” kuchy­ne bol koch na bara­ňom loji (pav​lo​va​ves​.sk).

Pav­lo­va Ves is situ­ated at an alti­tu­de of 620 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 6.83 squ­are kilo­me­ters, it is home to 282 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was foun­ded in 1400. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pav­lo­wa Vies­ka and Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves lies in the Lip­tov Basin, clo­se to the Wes­tern Tatras, at an ele­va­ti­on of 620 meters abo­ve sea level. It is adja­cent to the Tat­ra­lan­dia Aqu­apark and is seven kilo­me­ters away from Lip­tov­ský Miku­láš (pav​lo​va​ves​.sk).

In the local his­to­ry jour­nal ​“Lip­tov,” a stu­dy by Dr. Fer­di­nand Ulič­ný tit­led ​“Sett­le­ment of Lip­tov until the 16th cen­tu­ry” men­ti­ons that in 1283, the pro­per­ty of Pav­lo­va Ves was allo­ca­ted from the esta­te of Bob­ro­vec to Radun and Deme­ter. Who are the­se indi­vi­du­als? They could be the chil­dren of Paul, after whom our vil­la­ge is named. The iden­ti­ty of Paul remains unkno­wn. Howe­ver, he was cer­tain­ly some­one who rece­i­ved the land in Pav­lo­va Ves, sett­led the­re, and lived and wor­ked in the area. Pav­lo­va Ves, along with the neigh­bo­ring Bob­rov­ček, for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with a sha­red may­or from the mid-​16th cen­tu­ry. The main means of live­li­ho­od was agri­cul­tu­re. One field was sown with win­ter crops, anot­her with spring crops, and the third was left fal­low to allow the land to rest. Catt­le, pigs, hei­fers, hor­ses, and lambs were gra­zed. Our ances­tors main­ly sowed bar­ley, oats, rye, and later a mix­tu­re of bar­ley and oats (polo­vnák) for feed. They later also sowed whe­at and a mix­tu­re of whe­at and rye (sur­ži­ca). Root crops inc­lu­ded pota­to­es (šváb­ka), legu­mes such as beans (fizo­la), peas, and bro­ad beans. Other vege­tab­les inc­lu­ded cab­ba­ge, oni­ons, and gar­lic. Fru­it inc­lu­ded app­le tre­es (plá­noč­ky), pears, plums, and cher­ries. Other crops inc­lu­ded hemp. A well-​known local dish is palo­vec­ké hrč­ky. A spe­cial deli­ca­cy of ​“Pav­lo­va” cuisi­ne was koch cooked in mut­ton lard (pav​lo​va​ves​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Východná

skala
Hits: 1544

Obec Východ­ná na Lip­to­ve ma výraz­ne este­tic­ky neos­lo­vi­la. Pries­tor, v kto­rom sa pra­vi­del­ne koná­va folk­lór­ny fes­ti­val som zasti­hol v zamra­če­nom poča­sí. Pre­chá­dzal som sa ním tak­mer sám. Kon­štrukč­ne je to zau­jí­ma­vé, ale nemo­hol som sa zba­viť poci­tu odcudzenosti.

Východ­ná leží v nad­mor­skej výš­ke 775 met­rov nad morom. Žije tu 2144 oby­va­te­ľov. Folk­lór­ny fes­ti­val sa tra­dič­ne koná prvý júlo­vý víkend. V are­áli sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia dre­ve­ných ľudo­vých plas­tík (vychod​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1269. Východ­ná bola osíd­le­ná valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou. Východ­ňa­nia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, naj­mä pes­to­va­ním obi­lia, kapus­ty, neskôr zemia­kov. Cho­val sa doby­tok a ovce, roz­má­ha­lo sa dre­vár­stvo. 16.8.1841 doš­lo k prvé­mu národ­né­mu výstu­pu na Kri­váň Štú­rov­ca­mi (vychod​na​.eu). Východ­ná je cha­rak­te­ris­tic­kou archi­tek­tú­rou. Vyzna­ču­je sa nepra­vi­del­nou, úzkou rado­vou zástav­bou, bez sta­veb­ných čiar. Typic­ké sú drob­né domy, dve malé okná v prie­če­lí, šind­ľo­vá stre­cha a pod­stien­ka (vychod​na​.eu).

The vil­la­ge of Východ­ná in Lip­tov did not aest­he­ti­cal­ly appe­al to me sig­ni­fi­can­tly. I encoun­te­red the spa­ce whe­re the folk­lo­re fes­ti­val regu­lar­ly takes pla­ce in over­cast weat­her. I strol­led through it almost alo­ne. It is struc­tu­ral­ly inte­res­ting, but I could­n’t sha­ke the fee­ling of alienation.

Východ­ná is situ­ated at an ele­va­ti­on of 775 meters abo­ve sea level, and it is home to 2,144 resi­dents. The folk­lo­re fes­ti­val tra­di­ti­onal­ly takes pla­ce on the first wee­kend of July. The area fea­tu­res a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of wooden folk sculp­tu­res (vychod​na​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1269. Východ­ná was sett­led through Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on. The inha­bi­tants of Východ­ná were enga­ged in agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly cul­ti­va­ting whe­at, cab­ba­ge, and later pota­to­es. They rai­sed catt­le and she­ep, and fores­try flou­ris­hed. On August 16, 1841, the first nati­onal ascent to Kri­váň by Štú­ro­vo resi­dents took pla­ce (vychod​na​.eu). Východ­ná is cha­rac­te­ri­zed by its dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­re, mar­ked by irre­gu­lar, nar­row row cons­truc­ti­on wit­hout defi­ned buil­ding lines. Typi­cal fea­tu­res inc­lu­de small hou­ses, two small win­do­ws in the faça­de, a shin­gle roof, and a porch (vychod​na​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post