agriculture - Skala

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Jablonové

02/03/202505/03/2025 skala

Jablonové sa nachádza približne 30 kilometrov od Bratislavy, je súčasťou regiónu Záhorie a leží na západnom úpätí Malých Karpát, v nadmorskej výške okolo 230 metrov (Wikipedia). V obci žije približne 1 400 obyvateľov (obecjablonove.sk). Prvá písomná zmienka o obci Jablonové pochádza z roku 1206(e‑obce.sk). Spomína sa pod názvom Jablam Terra, a v roku 1231 je uvádzaná ako Hablan Villa (sk.wikipedia.org). V minulosti obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, neskôr panstvu hradu Bratislava. Od 16. storočia bola v majetku rodiny Serédy a následne Pálffyovcov. Obec prežila rôzne historické udalosti, vrátane plienenia osmanskými vojskami v roku 1683 a vypálenia cisárskymi vojskami v roku 1708 (e‑obce.sk). Názov obce pravdepodobne súvisí s výskytom jabloní (zahoracka.tv). Dominantou obce je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela, postavený v roku 1679 (facebook.com).

V minulosti sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom a domáckou výrobou – v okolí s piesčitou a kyslou pôdou pestovali plodiny s obmedzenou úrodou a popri tom vyrábali drevené náradie či predmety, napríklad ručne vyrezávané piesty na pranie, varechy, maľovaný nábytok (zahoracka.tv). Už v 17. storočí existovala pri obci sklárska huta (zahoracka.tv). V 19. storočí sa nad Jablonovým začala ťažiť mangánová ruda – dodnes sú dôkazom staré banské haldy a štôlne v lokalitách Skala, Lipníky či vrch Lipy(turistika.cz). Ťažba mangánu a pyritu prebiehala najmä krátko počas prvej svetovej vojny a zanikla po roku 1918(montanistika.sk). V obci sa každoročne konajú tradičné hodové slávnosti na sviatok svätého Michala archanjela. Jablonové sa zapája do podujatia Jablkové hodovanie – tematický jesenný festival zameraný na jablká a produkty z nich (zahoracka.tv). V Jablonovom má šport dlhú tradíciu. Organizovaný šport sa datuje od roku 1953, keď vznikla telovýchovná jednota pod názvom Sokol. V súčasnosti v obci funguje futbalový klub ŠK Jablonové, ktorý má družstvá v rôznych vekových kategóriách (sk.wikipedia.org). V obci sa nachádza historický židovský cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko starých náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi (turistika.cz).

Jablonové is located approximately 30 kilometers from Bratislava, is part of the Záhorie region, and lies on the western foothills of the Little Carpathians, at an altitude of around 230 meters (Wikipedia). The village has approximately 1,400 inhabitants (obecjablonove.sk). The first written mention of Jablonové dates back to 1206 (e‑obce.sk). It was referred to as Jablam Terra, and in 1231, it was recorded as Hablan Villa (sk.wikipedia.org). In the past, the village belonged to the counts of Svätý Jur and Pezinok, and later to the Bratislava Castle estate. From the 16^th century, it was owned by the Serédy family and later by the Pálffy family. The village witnessed various historical events, including plundering by Ottoman troops in 1683 and burning by imperial troops in 1708 (e‑obce.sk). The name of the village is likely related to the presence of apple trees (zahoracka.tv). The dominant landmark of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1679 (facebook.com).

In the past, most of the inhabitants made a living from agriculture and handicrafts – due to the sandy and acidic soil, they cultivated crops with limited yields and also produced wooden tools and items, such as hand-carved washing plungers, wooden spoons, and painted furniture (zahoracka.tv). A glassworks existed near the village as early as the 17^th century (zahoracka.tv). In the 19^th century, manganese ore mining began near Jablonové – evidence of this activity can still be seen in the form of old mining heaps and tunnels in the areas of Skala, Lipníky, and Lipy Hill (turistika.cz). The mining of manganese and pyrite was particularly active during World War I but ceased after 1918 (montanistika.sk). The village hosts traditional annual fair celebrations on the feast of St. Michael the Archangel. Jablonové also participates in the Apple Festival (Jablkové hodovanie), a seasonal autumn event focusing on apples and apple products (zahoracka.tv). Sports have a long tradition in Jablonové. Organized sports activities date back to 1953, when the Sokol physical education association was established. Today, the village is home to ŠK Jablonové, a football club with teams in various age categories (sk.wikipedia.org). Jablonové also has a historical Jewish cemetery, where several old tombstones with Hebrew inscriptions have been preserved (turistika.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

10/02/202511/02/2025 skala

Hruštín má rozlohu 36.5 km². Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval “Hruščin chotár”, neskôr skrátene “Hruščin”, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk).

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5 – 6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo “žrebné” plátno na vrecia a plachty, “pačesné” plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a “halieny” lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené “nákoncím”, dievčenské “vygany” s ozdobnými “šmihlíkmi” a “partičkami”. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, poháre, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5 – 6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20^th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5 – 6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Príroda, Česko, Južná Morava, Krajina, Organizmy, Vtáky, Zahraničie, Živočíchy, Zoologické záhrady

Papouščí ZOO v Bošoviciach

06/02/202506/02/2025 skala

Papouščí zoologická zahrada v Bošoviciach je jedinečným miestom nielen v rámci Českej republiky, ale aj celej Európy. Ako jediná špecializovaná ZOO zameraná výhradne na chov papagájov ponúka návštevníkom možnosť spoznať takmer 60 druhov týchto pestrofarebných vtákov z rôznych kútov sveta (kudyznudy.cz). Založená bola v roku 2008 manželmi Škrhákovými, ktorí tým nadviazali na dlhoročnú chovateľskú činnosť pána Vlastimila Škrháka, venujúceho sa chovu papagájov už od konca 60. rokov minulého storočia. Pre verejnosť bola otvorená v roku 2011 (hustopece.cz). V súčasnosti sa tu nachádza viac než 100 voliér, v ktorých je možné vidieť papagáje zo štyroch kontinentov: napr. žako sivý, korely chocholaté, kakadu, aratingy, amazóniky, ary, amazoňany. Medzi najvzácnejšie patria amazoňan kubánsky, kakadu žltolíci celebeský, ara zelenokrídly (kudyznudy.cz).

V roku 2023 bola otvorená detská ZOO, kde sa najmä najmladší návštevníci môžu zoznámiť s rôznymi druhmi zvierat, ako sú morčatá, králiky, ovce, kozy a klokany. Súčasťou areálu je aj jazierko s karasmi zlatými a ornitologický náučný chodník (kudyznudy.cz). V zoologickej záhrade v Bošoviciach boli inštalované hmyzie hotely, ktoré poskytujú útočisko samotárskym včelám, čmeliakom a ďalším opeľovačom. Pre jašterice obyčajné – Lacerta agilis sa vytvárajú špeciálne miesta na slnenie a kladenie vajec (papouscizoo.cz).

ZOO sa snaží rozmnožovať všetky ohrozené druhy papagájov, prirodzeným spôsobom, pri ktorom sú mláďatá kŕmené rodičmi. Pre vybrané druhy papagájov sú vytvorené medzinárodné záchranné chovné programy, ktoré sa usilujú o vytvorenie stabilnej populácie daných druhov v starostlivosti človeka. V minulosti bol početným druhom, ktorého obrovské kŕdle podľa pozorovateľov „zakrývali celú oblohu“ pri preletoch. Dnes je však tento druh veľmi ohrozený. Príčinou je strata prirodzených lesov s araukáriami. Taktiež je prenasledovaný farmármi kvôli škodám na poľnohospodárskych plodinách (papouscizoo.cz).

Je skvelé, že ZOO nie je len o samotnej ZOO. Napr. je to aj o starostlivosti o hniezdne búdky a o ochrane voľne žijúcich živočíchov. V Bošoviciach sa už niekoľko rokov realizuje projekt vyvesovania hniezdnych búdok pre dutinové spevavce, ktorý pomáha udržiavať biodiverzitu a podporovať miestne vtáctvo. Hniezdne búdky sú zabezpečené pred predátormi. Na jar 2024 bola zaznamenaná prítomnosť plcha lesného – Muscardinus avellanarius, čo inšpirovalo zakúpenie špeciálnych hniezdnych domčekov pre tento druh. V^o spolupráci s Českým zväzom ochrancov prírody sa Bošovice venujú aj starostlivosti o búdky pre väčšie vtáky, ako sú poštolky a sovy. Poštolky – Falco tinnunculus sú dôležitým prvkom ekologickej regulácie hrabošov a hlodavcov na farmách. Sovy pálené – Tyto alba hniezdia v búdkach umiestnených na kostolných vežiach a farmách, okrem toho boli inštalované špeciálne búdky pre dudky chocholaté – Upupa epops. Bošovice sa aktívne zapájajú do monitorovania vtákov, vrátane zimných sčítaní Asio otus a akustického monitoringu kriticky ohrozeného Athene noctua. Súčasťou projektov je aj ochrana migrujúcich žiab, ktoré čelia riziku na cestách počas svojej jarnej migrácie. Dočasné bariéry a aktívny prenos žiab cez komunikácie významne prispievajú k ich ochrane (papouscizoo.cz).

The Parrot Zoological Garden in Bošovice is a unique place not only within the Czech Republic but also across Europe. As the only specialized zoo exclusively focused on breeding parrots, it offers visitors the chance to see nearly 60 species of these colorful birds from various parts of the world (kudyznudy.cz). It was founded in 2008 by the Škrhák couple, continuing the long-standing breeding efforts of Mr. Vlastimil Škrhák, who had been breeding parrots since the late 1960s. The zoo opened to the public in 2011 (hustopece.cz). Currently, there are more than 100 aviaries housing parrots from four continents, including African grey parrots, cockatiels, cockatoos, conures, parrotlets, macaws, and amazons. Among the rarest are the Cuban Amazon, the Sulphur-crested Cockatoo, and the Green-winged Macaw (kudyznudy.cz).

In 2023, a children’s zoo was opened, where the youngest visitors can meet various animals, such as guinea pigs, rabbits, sheep, goats, and kangaroos. The zoo also features a pond with goldfish and an ornithological educational trail (kudyznudy.cz). In the Bošovice Zoological Garden, insect hotels have been installed to provide shelter for solitary bees, bumblebees, and other pollinators. Special sunning and egg-laying areas have been created for sand lizards (Lacerta agilis) (papouscizoo.cz).

The zoo aims to breed all endangered parrot species naturally, with chicks being fed by their parents. Selected parrot species are part of international conservation breeding programs that strive to establish stable populations of these species under human care. In the past, some parrot species were so numerous that their massive flocks reportedly “covered the entire sky” during flights. However, these species are now critically endangered due to the loss of natural forests with araucarias and persecution by farmers for crop damage (papouscizoo.cz).

It’s remarkable that the zoo is not just about the zoo itself. For instance, it is also about caring for nesting boxes and protecting wildlife. In Bošovice, a project of installing nesting boxes for cavity-nesting birds has been ongoing for several years, helping to maintain biodiversity and support local birdlife. The nesting boxes are predator-proof. In spring 2024, the presence of the hazel dormouse (Muscardinus avellanarius) was recorded, inspiring the purchase of special nesting homes for this species. In collaboration with the Czech Union for Nature Conservation, Bošovice also takes care of nesting boxes for larger birds, such as kestrels and owls. Kestrels (Falco tinnunculus) are essential for ecological control of voles and rodents on farms. Barn owls (Tyto alba) nest in boxes placed on church towers and farms, and special boxes have also been installed for hoopoes (Upupa epops). Bošovice actively participates in bird monitoring, including winter counts of long-eared owls (Asio otus) and acoustic monitoring of the critically endangered little owl (Athene noctua). The projects also include protecting migrating frogs, which face risks on roads during their spring migration. Temporary barriers and active transportation of frogs across roads significantly contribute to their conservation (papouscizoo.cz).

Der Papageien-Zoologische Garten in Bošovice ist ein einzigartiger Ort, nicht nur innerhalb der Tschechischen Republik, sondern auch in ganz Europa. Als einziges spezialisiertes Zoo, das sich ausschließlich der Zucht von Papageien widmet, bietet es den Besuchern die Möglichkeit, fast 60 Arten dieser farbenfrohen Vögel aus verschiedenen Teilen der Welt zu sehen (kudyznudy.cz). Gegründet wurde der Zoo im Jahr 2008 von dem Ehepaar Škrhák, das damit die langjährige Zuchtarbeit von Herrn Vlastimil Škrhák fortsetzte, der bereits seit Ende der 1960^er Jahre Papageien züchtete. Für die Öffentlichkeit wurde der Zoo im Jahr 2011 eröffnet (hustopece.cz).

Derzeit gibt es dort mehr als 100 Volieren, in denen Papageien von vier Kontinenten zu sehen sind, darunter Graupapageien, Nymphensittiche, Kakadus, Sonnensittiche, Sperlingspapageien, Aras und Amazonen. Zu den seltensten Arten gehören der Kubanische Amazonenpapagei, der Gelbwangenkakadu von Sulawesi und der Grünflügelara (kudyznudy.cz).

Im Jahr 2023 wurde ein Kinderzoo eröffnet, in dem insbesondere die jüngsten Besucher verschiedene Tiere wie Meerschweinchen, Kaninchen, Schafe, Ziegen und Kängurus kennenlernen können. Zum Areal gehört auch ein Teich mit Goldfischen sowie ein ornithologischer Lehrpfad (kudyznudy.cz). Im Zoologischen Garten Bošovice wurden Insektenhotels installiert, die solitär lebenden Bienen, Hummeln und anderen Bestäubern Schutz bieten. Für die Zauneidechsen (Lacerta agilis) wurden spezielle Sonnen- und Eiablageplätze geschaffen (papouscizoo.cz).

Das Ziel des Zoos ist es, alle bedrohten Papageienarten auf natürliche Weise zu züchten, wobei die Küken von ihren Eltern aufgezogen werden. Für ausgewählte Papageienarten gibt es internationale Erhaltungszuchtprogramme, die darauf abzielen, stabile Populationen dieser Arten unter menschlicher Obhut zu sichern. In der Vergangenheit gab es Papageienarten, deren riesige Schwärme laut Beobachtern „den gesamten Himmel bedeckten“ während ihrer Flüge. Heute sind diese Arten jedoch stark gefährdet, insbesondere durch den Verlust natürlicher Wälder mit Araukarien und die Verfolgung durch Landwirte aufgrund von Schäden an landwirtschaftlichen Kulturen (papouscizoo.cz).

Bemerkenswert ist, dass der Zoo sich nicht nur mit der Tierhaltung beschäftigt, sondern sich auch aktiv für den Naturschutz einsetzt. So engagiert sich der Zoo beispielsweise für den Schutz von Nistkästen und Wildtieren. In Bošovice läuft seit mehreren Jahren ein Projekt zur Anbringung von Nistkästen für Höhlenbrüter, um die Biodiversität zu erhalten und die heimische Vogelwelt zu unterstützen. Die Nistkästen sind gegen Raubtiere gesichert. Im Frühjahr 2024 wurde das Vorkommen der Haselmaus (Muscardinus avellanarius) festgestellt, was zur Anschaffung spezieller Nistkästen für diese Art führte. In Zusammenarbeit mit dem Tschechischen Naturschutzverband kümmert sich Bošovice auch um Nistkästen für größere Vögel wie Turmfalken und Eulen. Turmfalken (Falco tinnunculus) sind für die ökologische Kontrolle von Wühlmäusen und Nagetieren auf landwirtschaftlichen Flächen von großer Bedeutung. Schleiereulen (Tyto alba) nisten in Kästen, die an Kirchtürmen und Bauernhöfen angebracht wurden, zudem wurden spezielle Nistkästen für Wiedehopfe (Upupa epops) installiert. Bošovice beteiligt sich aktiv an der Vogelbeobachtung, darunter Winterzählungen von Waldohreulen (Asio otus) und akustische Überwachung der vom Aussterben bedrohten Steinkäuze (Athene noctua). Die Projekte umfassen auch den Schutz wandernder Frösche, die während ihrer Frühjahrswanderung auf Straßen gefährdet sind. Temporäre Barrieren und der aktive Transport der Frösche über Straßen tragen wesentlich zu ihrem Schutz bei (papouscizoo.cz).

Papouščí zoologická zahrada v Bošovicích je jedinečným místem nejen v rámci České republiky, ale i celé Evropy. Jako jediná specializovaná ZOO zaměřená výhradně na chov papoušků nabízí návštěvníkům možnost poznat téměř 60 druhů těchto pestrobarevných ptáků z různých koutů světa (kudyznudy.cz). Byla založena v roce 2008 manželi Škrhákovými, kteří tak navázali na dlouholetou chovatelskou činnost pana Vlastimila Škrháka, jenž se chovu papoušků věnoval již od konce 60. let minulého století. Pro veřejnost byla zahrada otevřena v roce 2011 (hustopece.cz).

V současnosti se zde nachází více než 100 voliér, ve kterých lze spatřit papoušky ze čtyř kontinentů, například žaka šedého, korely chocholaté, kakaduy, aratingy, amazónky, ary a amazoňany. Mezi nejvzácnější patří amazoňan kubánský, kakadu žloutnolící celebeský a ara zelenokřídlý (kudyznudy.cz).

V roce 2023 byla otevřena dětská ZOO, kde se mohou zejména nejmladší návštěvníci seznámit s různými druhy zvířat, jako jsou morčata, králíci, ovce, kozy a klokani. Součástí areálu je také jezírko se zlatými karasy a ornitologická naučná stezka (kudyznudy.cz). V zoologické zahradě v Bošovicích byly instalovány hmyzí hotely, které poskytují útočiště samotářským včelám, čmelákům a dalším opylovačům. Pro ještěrky obecné (Lacerta agilis) byla vytvořena speciální místa ke slunění a kladení vajec (papouscizoo.cz).

ZOO se snaží rozmnožovat všechny ohrožené druhy papoušků přirozeným způsobem, při kterém jsou mláďata krmena rodiči. Pro vybrané druhy papoušků jsou vytvořeny mezinárodní záchranné chovné programy, které usilují o vytvoření stabilních populací těchto druhů v lidské péči. V minulosti existovaly druhy papoušků, jejichž obrovská hejna podle pozorovatelů „zakrývala celou oblohu“ během přeletů. Dnes jsou však tyto druhy silně ohroženy, především ztrátou přirozených lesů s araukáriemi a pronásledováním farmáři kvůli škodám na zemědělských plodinách (papouscizoo.cz).

Je pozoruhodné, že ZOO se nezaměřuje pouze na samotnou zoologickou zahradu, ale věnuje se také péči o hnízdní budky a ochraně volně žijících živočichů. V Bošovicích již několik let probíhá projekt vyvěšování hnízdních budek pro dutinové pěvce, který pomáhá udržovat biodiverzitu a podporovat místní populaci ptáků. Hnízdní budky jsou zabezpečeny proti predátorům. Na jaře 2024 byl zaznamenán výskyt plcha lesního (Muscardinus avellanarius), což inspirovalo k zakoupení speciálních hnízdních domečků pro tento druh. V^e spolupráci s Českým svazem ochránců přírody se Bošovice starají také o budky pro větší ptáky, jako jsou poštolky a sovy. Poštolka obecná (Falco tinnunculus) je důležitým prvkem ekologické regulace hrabošů a hlodavců na farmách. Sova pálená (Tyto alba) hnízdí v budkách umístěných na kostelních věžích a farmách, navíc byly instalovány speciální budky pro dudky chocholaté (Upupa epops). Bošovice se aktivně zapojují do monitorování ptáků, včetně zimního sčítání kalousů ušatých (Asio otus) a akustického monitoringu kriticky ohrožené sovy pálené (Athene noctua). Projekty zahrnují také ochranu migrujících žab, které čelí nebezpečí na silnicích během své jarní migrace. Dočasné bariéry a aktivní přenášení žab přes komunikace významně přispívají k jejich ochraně (papouscizoo.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

11/10/202305/01/2025 skala

Vígľaš leží v údolí rieky Slatina vo Zvolenskej kotline, v nadmorskej výške 385 metrov nad morom, 14 km od Zvolena. Na ploche 32 km² tu žije 1523 obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1392 (Wikipedia). Historické názvy: Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, Podwigleš (najkrajsikraj.sk). Dominantou je gotický zámok z konca 14. storočia. Pôvodne to bol poľovnícky zámok, ktorý prešiel viacerými úpravami (Wikipedia). V 16. – 17. storočí bol Vígľaš protitureckou pevnosťou, úspešne čelil Turkom. Od roku 1890 sa odtiaľto vyvážala minerálka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 obyvateľov, ktorý sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1890 bola založená Burkatova výrobňa syrov (najkrajsikraj.sk). V polovici 20. storočia bol Vígľaš strediskom bohato ozdobovaných píšťal a fujár (najkrajsikraj.sk).

V roku 1945 zámok vyhorel, z pôvodnej stavby sa zachovali iba obvodové múry. Kompletne zrekonštruovaný bol v roku 2013 (Wikipedia). Zámok je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Je prístupný verejnosti, voľný vstup je do na vstupné nádvorie s hradbami. Konajú sa tu aj prehliadky, zámok slúži aj ako hotel (Monika Majtenyiová).

Vígľaš lies in the valley of the Slatina River in the Zvolen Basin, at an elevation of 385 meters above sea level, 14 km from Zvolen. Covering an area of 32 km², the village is home to 1523 inhabitants. The first written mention dates back to 1392 (Wikipedia). Historical names include Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, and Podwigleš (najkrajsikraj.sk). The dominant feature is the Gothic castle from the late 14^th century. Originally a hunting lodge, it underwent several modifications (Wikipedia). In the 16^th-17th centuries, Vígľaš served as an anti-Turkish fortress, successfully resisting Turkish attacks. Since 1890, the mineral water Vera has been exported from here. In 1828, 636 inhabitants lived in 84 houses, engaged in agriculture and cattle breeding. In 1890, the Burkat cheese factory was established (najkrajsikraj.sk). In the mid-20th century, Vígľaš was a center for elaborately decorated pipes and fujaras (najkrajsikraj.sk).

In 1945, the castle was destroyed by fire, with only the perimeter walls remaining from the original structure. It was completely reconstructed in 2013 (Wikipedia). The castle is listed as a National Cultural Monument. It is open to the public, with free entry to the courtyard with walls. Guided tours are available, and the castle also serves as a hotel (Monika Majtenyiová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Les, Príroda, TOP

Les

03/07/202305/01/2025 skala

Lesy sú miestom, kde sa stretáva príroda v celej svojej rozmanitosti, kde sa striedajú ročné obdobia a prejavuje sa bohatstvo flóry a fauny. Les je miestom, kde sa cítite súčasťou prírody a kde nachádzate pokoj a oddych. Les je komplexný ekosystém, je to spoločenstvo rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a iných organizmov, ktoré spolu tvoria vzájomne prepojený ekosystém. Lesy majú veľký význam nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ľudskej kultúry a hospodárstva. Stromy okrem iného poskytujú potravu a úkryt pre mnohé živočíchy a tiež regulujú mikroklimatické podmienky v lese. Rastliny samozrejme produkujú organickú hmotu a kyslík vďaka fotosyntéze.

Les je domovom mnohých živočíchov, vrátane cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov, hmyzu a iných bezstavovcov. Tieto živočíchy sa prispôsobili rôznym aspektom lesného prostredia a zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme lesa. Niektoré z nich sú dôležité pre rozklad organického materiálu a recykláciu živín, iné zase slúžia ako potrava pre vyššie vrstvy potravného reťazca. Lesy majú aj hospodársky význam. Poskytujú drevnú hmotu, ktorá sa používa na výrobu nábytku, stavebného materiálu a palivového dreva. Lesy sú dôležitým rekreačným a kultúrnym priestorom pre ľudí, kde sa môžu relaxovať, cvičiť šport, turistika a spoznávať prírodu. Lesy sú však dôležité pre zachovanie biodiverzity, udržiavanie kvality pôdy a vody a reguláciu klímy. Je dôležité si uvedomiť, že lesy sú zraniteľným ekosystémom, ktorý je ohrozený rôznymi ľudskými aktivitami, ako sú nadmerná ťažba dreva, odlesňovanie, poľnohospodárska expanzia a znečisťovanie ovzdušia a pôdy. Preto je dôležité chrániť a udržiavať lesné ekosystémy pre budúce generácie.

Fotografie lesa môžu zachytiť túto atmosféru a preniesť ju divákom. Každá fotografia lesa je jedinečná, pretože každý les má svoje vlastné čaro a jedinečné rysy. Pri fotografovaní lesa je dôležité hrať si s osvetlením a zornými uhlami, aby ste zachytili rôzne aspekty jeho krásy. Ranné svetlo môže vytvoriť nádherné farebné odtiene a zvláštne kontrasty, zatiaľ čo západy slnka môžu stvárniť les v romantickom až tajomnom svetle. Fotografie lesa môžu byť nielen krásne, ale aj silné a emocionálne. Môžu vzbudiť pocit úcty k prírode. Jedným zo spôsobov, ako zachytiť krásu lesa, je fotografovanie detailov. Môžete zamerať svoj objektív na textúru kôry stromov, farebné lístie alebo kvitnúce rastliny na lesoch. Tieto detailné zábery môžu priniesť divákovi hlbší pohľad do vnútra lesa a jeho života. Ďalším spôsobom, ako zachytiť krásu lesa, je fotografovanie jeho širokej panorámy. Môžete sa pokúsiť zachytiť celú rozlohu lesa a jeho okolité krajiny. Tieto panoramatické zábery môžu priniesť pocit hĺbky a rozsahu lesa a umožniť divákom cítiť sa, akoby boli súčasťou tohto úžasného prostredia.

Forests are places where nature meets in all its diversity, where seasons change, and the richness of flora and fauna is displayed. The forest is where you feel part of nature and find peace and relaxation. Forests are complex ecosystems, communities of plants, animals, microorganisms, and other organisms that together form an interconnected ecosystem. Forests are of great importance not only from an environmental perspective but also from a cultural and economic perspective.

Trees, among other things, provide food and shelter for many animals and also regulate microclimatic conditions in the forest. Plants, of course, produce organic matter and oxygen through photosynthesis. Forests are home to many animals, including mammals, birds, reptiles, amphibians, insects, and other invertebrates. These animals have adapted to various aspects of the forest environment and play an important role in the forest ecosystem. Some of them are important for decomposing organic matter and recycling nutrients, while others serve as food for higher levels of the food chain.

Forests also have economic significance. They provide timber used in furniture production, construction materials, and firewood. Forests are an important recreational and cultural space for people, where they can relax, engage in sports, hiking, and explore nature. However, forests are important for preserving biodiversity, maintaining soil and water quality, and regulating the climate.

It is important to realize that forests are vulnerable ecosystems threatened by various human activities such as excessive logging, deforestation, agricultural expansion, and air and soil pollution. Therefore, it is important to protect and maintain forest ecosystems for future generations.

Forest photography can capture this atmosphere and convey it to viewers. Each forest photograph is unique because each forest has its own charm and unique features. When photographing a forest, it is important to play with lighting and angles to capture different aspects of its beauty. Morning light can create beautiful color shades and peculiar contrasts, while sunsets can depict the forest in romantic or mysterious light. Forest photographs can be not only beautiful but also powerful and emotional. They can evoke a sense of reverence for nature.

One way to capture the beauty of the forest is to photograph details. You can focus your lens on the texture of tree bark, colorful leaves, or blooming plants in the forest. These detailed shots can provide viewers with a deeper look into the interior of the forest and its life. Another way to capture the beauty of the forest is to photograph its wide panorama. You can try to capture the entire expanse of the forest and its surrounding landscapes. These panoramic shots can bring a sense of depth and scope to the forest and allow viewers to feel like they are part of this amazing environment.