České, Česko, Krajina, Mestá, Obce, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Mikulášovice – český Solingen

skala
Hits: 1421

Miku­lá­šo­vi­ce sú roz­lo­ži­té, bez stre­dis­ka, majú cha­rak­ter prie­my­sel­nej obce. Miku­lá­šo­vi­ce vznik­li asi v 10. ale­bo 11. sto­ro­čí. V 12. sto­ro­čí tu žilo nie­koľ­ko rodín, kto­ré sa zapo­die­va­li pále­ním uhlia. Neskôr poľ­no­hos­po­dár­stvu a cho­vu dobyt­ka. Počet­né náz­vy slo­van­ských miest na oko­lí nasved­ču­jú tomu, že ten­to kraj bol obý­va­ný Slo­van­mi, kon­krét­ne lužic­ký­mi Srb­mi. V roku 1779 tu žilo 3700 oby­va­te­ľov. Vyras­ta­li tu bru­siar­ne, roz­má­ha­lo sa nožiar­stvo. V roku 1891 tu bola zalo­že­ná Prie­my­sel­ná ško­la nožiar­ska (miku​la​so​vi​ce​.cz). Okrem nožov sa tu vyrá­ba­li aj kor­dy, brit­vy a chi­rur­gic­ké nástro­je (Infor­mač­ná tabu­ľa). Po odtr­hnu­tí Sudiet v roku 1938 odiš­lo z tade­to tak­mer celé čes­ké oby­va­teľ­stvo (miku​la​so​vi​ce​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie pre Miku­lá­šo­vi­ce je Nixdorf (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce sa nachá­dza­jú sa v západ­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku v nad­mor­skej výš­ke 414 met­rov nad morom. Pred rokom 1914 boli s nece­lý­mi 8 tisíc­mi oby­va­teľ­mi, naj­väč­šou obcou Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia CS). V súčas­nos­ti tu na plo­che 25.85 km2 žije 2189 oby­va­te­ľov. Miest­ne čas­ti: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ric­ké náz­vy: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Obec je dlhá 7 kilo­met­rov (ces​kes​vy​car​sko​.cz), kopí­ru­je Miku­lá­šo­vic­ký potok (Infor­mač­ná tabuľa).

Až do roku 1938 sa tu kona­li veľ­ko­noč­né jaz­dy, resp. jaz­dy kri­žia­kov, zvyk kto­rý sa do súčas­nos­ti docho­val iba v Luži­ci (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). V roku 2011 bola veľ­ko­noč­ná jaz­da obno­ve­ná (Wiki­pe­dia CS). Sú veľ­mi obľú­be­né, počas veľ­ko­noč­nej nede­le pre­chá­dza­jú jazd­ci na koňoch. Začnú od kos­to­la, kde od fará­ra dosta­nú požeh­na­nie. Oble­če­ní sú v čier­nych fra­koch a s cylin­dra­mi na hla­vách (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kona­jú sa tu aj nožiar­ske sláv­nos­ti na nádvo­rí továr­ne Mikov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Údaj­ne sa tu nachá­dza­jú jed­ny za naj­väč­ších var­ha­nov v Čes­ku. Obec bola pre­zý­va­ná aj čes­ký Solin­gen (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce is an exten­si­ve sett­le­ment wit­hout a dis­tinct cen­ter, cha­rac­te­ri­zed as an indus­trial vil­la­ge. It was estab­lis­hed around the 10th or 11th cen­tu­ry. In the 12th cen­tu­ry, seve­ral fami­lies lived here, pri­ma­ri­ly invol­ved in char­co­al bur­ning, and later tur­ned to agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. Nume­rous Sla­vic pla­ce names in the area sug­gest that the regi­on was inha­bi­ted by Slavs, spe­ci­fi­cal­ly the Lusa­tian Sorbs. In 1779, the vil­la­ge had 3,700 inha­bi­tants. Grin­ding mills emer­ged, and kni­fe manu­fac­tu­ring flou­ris­hed. In 1891, the Indus­trial Kni­fe Scho­ol was foun­ded here (miku​la​so​vi​ce​.cz). In addi­ti­on to kni­ves, swords, razors, and sur­gi­cal ins­tru­ments were also pro­du­ced (Infor­ma­ti­on board). After the Sude­ten­land anne­xa­ti­on in 1938, almost all Czech resi­dents left the area (miku​la​so​vi​ce​.cz). The Ger­man name for Miku­lá­šo­vi­ce is Nixdorf (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce is loca­ted in the wes­tern part of the Šluk­nov Hook at an ele­va­ti­on of 414 meters abo­ve sea level. Befo­re 1914, with near­ly 8,000 inha­bi­tants, it was the lar­gest vil­la­ge in Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia CS). Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,189 inha­bi­tants over an area of 25.85 km². Local dis­tricts inc­lu­de Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, and Tomá­šov. His­to­ri­cal names inc­lu­de Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, and Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). The vil­la­ge stret­ches for 7 kilo­me­ters along the Miku­lá­šo­vic­ký stre­am (Infor­ma­ti­on board).

Eas­ter rides, or ​“rides of the cru­sa­ders,” were tra­di­ti­onal­ly held here until 1938. Today, this cus­tom has only sur­vi­ved in Lusa­tia (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). The tra­di­ti­on was res­to­red in Miku­lá­šo­vi­ce in 2011 (Wiki­pe­dia CS). The­se rides are very popu­lar, with hor­se riders in black tail­co­ats and top hats riding through the vil­la­ge on Eas­ter Sun­day, star­ting from the church after rece­i­ving a bles­sing from the priest (Infor­ma­ti­on board). The vil­la­ge also hosts knife-​making fes­ti­vi­ties at the Mikov fac­to­ry cour­ty­ard (ces​kes​vy​car​sko​.cz). It is said to have some of the lar­gest church organs in the Czech Repub­lic. Miku­lá­šo­vi­ce was also nick­na­med the Czech Solin­gen (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce ist eine weit­lä­u­fi­ge, ort­skern­lo­se Sied­lung mit indu­striel­lem Cha­rak­ter. Der Ort ents­tand ver­mut­lich im 10. oder 11. Jahr­hun­dert. Im 12. Jahr­hun­dert leb­ten hier meh­re­re Fami­lien, die Holz­koh­le brann­ten. Spä­ter bes­chäf­tig­te man sich mit Lan­dwirts­chaft und Vieh­zucht. Zahl­re­i­che sla­wis­che Orts­na­men in der Umge­bung deuten darauf hin, dass die­se Regi­on einst von Sla­wen, kon­kret von Lau­sit­zer Sor­ben, bewohnt war. Im Jahr 1779 leb­ten hier bere­its 3.700 Ein­woh­ner. Es ents­tan­den Sch­le­i­fe­re­ien, das Mes­sersch­mie­de­han­dwerk flo­rier­te. 1891 wur­de hier die Indu­striel­le Mes­sers­chu­le geg­rün­det (miku​la​so​vi​ce​.cz). Neben Mes­sern wur­den auch Degen, Rasier­mes­ser und chi­rur­gis­che Ins­tru­men­te pro­du­ziert (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Nach der Abt­ren­nung des Sude­ten­lan­des 1938 ver­ließ fast die gesam­te tsche­chis­che Bevöl­ke­rung den Ort (miku​la​so​vi​ce​.cz). Der deuts­che Name für Miku­lá­šo­vi­ce lau­tet Nixdorf (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce liegt im west­li­chen Teil des Sch­luc­ke­nau­er Zip­fels auf 414 m Mee­res­höhe. Vor 1914 war Miku­lá­šo­vi­ce mit knapp 8.000 Ein­woh­nern das größte Dorf Österreich-​Ungarns (Wiki­pe­dia CS). Heute leben hier auf einer Flä­che von 25,85 km² 2.189 Ein­woh­ner. Orts­te­i­le sind Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov und Tomá­šov. His­to­ris­che Namen: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Das Dorf ers­trec­kt sich über 7 Kilo­me­ter entlang des Mikulášovický-​Baches (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Bis 1938 fan­den hier Oster­re­i­ten (Kreuzreiter-​Ritte) statt, eine Tra­di­ti­on, die heute nur noch in der Lau­sitz erhal­ten geb­lie­ben ist (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). 2011 wur­de das Oster­re­i­ten in Miku­lá­šo­vi­ce wie­der auf­ge­nom­men (Wiki­pe­dia CS). Die Oster­re­i­ter sind sehr beliebt; sie rei­ten am Oster­sonn­tag nach dem Segen des Pfar­rers von der Kir­che aus durch den Ort. Dabei tra­gen sie sch­war­ze Fräc­ke und Zylin­der (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Im Hof der Mes­ser­fab­rik Mikov fin­den auch Mes­sersch­mie­de­fes­te statt (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Angeb­lich befin­den sich hier eini­ge der größten Orgeln Tsche­chiens. Miku­lá­šo­vi­ce wur­de auch als das ​„tsche­chis­che Solin­gen“ bez­e­ich­net (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce jsou roz­leh­lé, bez výraz­né­ho stře­du, mají cha­rak­ter průmys­lo­vé obce. Vznik­ly asi v 10. nebo 11. sto­le­tí. Ve 12. sto­le­tí zde žilo něko­lik rodin, kte­ré se zabý­va­ly pále­ním dře­věné­ho uhlí. Později se oby­va­te­lé věno­va­li zeměděls­tví a cho­vu dobyt­ka. Čet­né náz­vy slo­van­ských míst v oko­lí svěd­čí o osíd­le­ní toho­to kra­je Slo­va­ny, kon­krét­ně Lužic­ký­mi Srby. Roku 1779 zde žilo 3700 oby­va­tel. Vzni­ka­ly bru­sír­ny a roz­ví­je­lo se noží­řs­tví. V roce 1891 zde byla zalo­že­na Průmys­lo­vá ško­la noží­řs­ká (miku​la​so​vi​ce​.cz). Ved­le nožů se zde vyrá­běly kor­dy, břit­vy a chi­rur­gic­ké nástro­je (Infor­mač­ní tabu­le). Po odtr­že­ní Sudet v roce 1938 odtud odeš­lo téměř veš­ke­ré čes­ké oby­va­tels­tvo (miku​la​so​vi​ce​.cz). Němec­ký název pro Miku­lá­šo­vi­ce je Nixdorf (Wiki­pe­dia CS).

Miku­lá­šo­vi­ce leží v západ­ní čás­ti Šluk­nov­ské­ho výběž­ku ve výš­ce 414 m n. m. Před rokem 1914 byly s téměř 8000 oby­va­te­li nej­vět­ší obcí Rakouska-​Uherska (Wiki­pe­dia CS). Dnes zde žije 2189 oby­va­tel na plo­še 25,85 km². Čás­ti obce: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. Obec je dlou­há 7 kilo­met­rů a kopí­ru­je Miku­lá­šo­vic­ký potok (Infor­mač­ní tabule).

Až do roku 1938 se zde kona­ly veli­ko­noč­ní jíz­dy (jíz­dy kři­žá­ků), kte­ré byly obno­ve­ny v roce 2011 (Wiki­pe­dia CS). Jsou vel­mi oblí­be­né; jezd­ci na koních pro­jíž­dějí obcí o Veli­ko­noč­ní neděli. Začí­na­jí u kos­te­la, kde obdr­ží požeh­ná­ní od fará­ře. Oble­če­ni jsou v čer­ných fra­cích a s cylin­dry na hla­vách (Infor­mač­ní tabu­le). Pořá­da­jí se zde i noží­řs­ké slav­nos­ti v are­álu továr­ny Mikov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Obec má údaj­ně jed­ny z nej­vět­ších var­han v ČR. Miku­lá­šo­vi­ce byly také ozna­čo­vá­ny jako čes­ký Solin­gen (Wiki­pe­dia CS).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vaňovka

skala
Hits: 3455

Vaňov­ka je v súčas­ťou obce Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 bola samos­tat­nou obcou (Anna Glu­cho­vá). Leží v nad­mor­skej výš­ke 703 met­rov nad morom. Bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve oko­lo roku 1600. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1785 tu žilo 227 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk). Leží v Pod­bes­kyd­skej vrcho­vi­ne, na plo­che pri­bliž­ne 4 km². Oblasť je cha­rak­te­ris­tic­ká mier­ne zvl­ne­ným teré­nom a je obklo­pe­ná hus­tý­mi les­mi (vanov​ka​.oma​.sk). Oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka a remes­la­mi. V minu­los­ti bola oblasť ried­ko osíd­le­ná a pokry­tá hus­tý­mi les­mi, čo sa zme­ni­lo počas valaš­skej kolo­ni­zá­cie v 16. sto­ro­čí. V roku 1975 bola Vaňov­ka admi­ni­stra­tív­ne pri­čle­ne­ná k Hruš­tí­nu, čím sa sta­la jeho neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou (Wiki­pe­dia).

Vaňov­ka is part of the muni­ci­pa­li­ty of Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Until 1972, it was an inde­pen­dent vil­la­ge (Anna Glu­cho­vá). It is situ­ated at an alti­tu­de of 703 meters abo­ve sea level. It was foun­ded under the Wal­la­chian law around the year 1600. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1785, the vil­la­ge had a popu­la­ti­on of 227 (ora​va​-lip​tov​.sk). It lies in the Pod­bes­kyd­ská Upland, cove­ring an area of app­ro­xi­ma­te­ly 4 km². The area is cha­rac­te­ri­zed by gen­tly undu­la­ting ter­rain and is sur­roun­ded by den­se forests (vanov​ka​.oma​.sk). In the past, the inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le bre­e­ding, and vari­ous crafts. The area was spar­se­ly popu­la­ted and cove­red with den­se forests, which chan­ged during the Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on in the 16th cen­tu­ry. In 1975, Vaňov­ka was admi­ni­stra­ti­ve­ly incor­po­ra­ted into Hruš­tín, making it an integ­ral part of the muni­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Vaňov­ka jest częścią gmi­ny Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do 1972 roku była samo­dziel­ną wsią (Anna Glu­cho­vá). Znaj­du­je się na wyso­ko­ści 703 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ła zało­żo­na na pra­wie wołos­kim oko­ło 1600 roku. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem i hodo­wlą bydła. W 1785 roku wieś lic­zy­ła 227 miesz­ka­ńców (ora​va​-lip​tov​.sk). Leży w Pod­bes­kidz­kim Pogór­zu, zaj­mu­jąc powierzch­nię oko­ło 4 km². Obszar ten cha­rak­te­ry­zu­je się lek­ko pofa­łdo­wa­nym tere­nem i jest otoc­zo­ny gęs­ty­mi lasa­mi (vanov​ka​.oma​.sk). W przes­zło­ści miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, hodo­wlą bydła oraz rze­mi­osłem. Obszar ten był sła­bo zalud­ni­ony i pokry­ty gęs­ty­mi lasa­mi, co zmie­ni­ło się podc­zas kolo­ni­zac­ji wołos­kiej w XVI wie­ku. W 1975 roku Vaňov­ka zosta­ła admi­nis­tra­cyj­nie włąc­zo­na do Hruš­tí­na, sta­jąc się jego integ­ral­ną częścią (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Veľké Zálužie

skala
Hits: 828

Veľ­ké Zálu­žie bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej – 5000 rokov pred naším leto­poč­tom. Obec leží v Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ne (vel​ke​za​lu​zie​.eu), na hor­nom toku Dlhé­ho kaná­la. Pri­bliž­ne 10 kilo­met­rov západ­ne od Nit­ry. Panu­jú tu dob­ré pod­mien­ky pre pes­to­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a vini­ča. 10.5 km sa nachá­dza Nit­ra, 16.5 km Sereď. Žije tu 4218 oby­va­te­ľov (vel​ke​za​lu​zie​.eu). K obci pat­rí aj osa­da Tit­váň. Dlhý kanál s ryb­ní­kom je medzis­ta­ni­cou pri sezón­nom sťa­ho­va­ní vtác­tva. Vysky­tu­jú sa tu divé kači­ce, bažan­ty, jara­bi­ce, zaja­ce, srny. Z pôvod­ných luž­ných lesov zosta­li len oje­di­ne­lé zvyš­ky. V oko­lí sa naj­viac vysky­tu­jú dubo­vé lesy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1261, spo­mí­na sa tu ako ​“ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia). 

Veľ­ké Zálu­žie has been inha­bi­ted sin­ce the Neolit­hic peri­od, around 5000 BCE. The vil­la­ge is loca­ted in the Nit­ra Uplands, along the upper cour­se of the Dlhý Canal, app­ro­xi­ma­te­ly 10 kilo­me­ters west of Nit­ra (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The area has favo­rab­le con­di­ti­ons for gro­wing agri­cul­tu­ral crops and vine­y­ards. Nit­ra is 10.5 km away, and Sereď is 16.5 km away. The vil­la­ge has a popu­la­ti­on of 4,218 (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The near­by sett­le­ment of Tit­váň is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The Dlhý Canal, along with a pond, ser­ves as a sto­po­ver for mig­ra­to­ry birds. Wild ducks, phe­a­sants, par­trid­ges, hares, and deer are com­mon­ly found in the area. Only iso­la­ted rem­nants of the ori­gi­nal flo­odp­lain forests remain, with oak forests being the most pre­va­lent in the sur­roun­dings. The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1261, whe­re it is men­ti­oned as ​“ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia).

Veľ­ké Zálu­žie már az újkőkor­ban is lakott volt, körül­be­lül Kr. e. 5000 körül. A falu a Nyitrai-​dombságban talál­ha­tó, a Hosszú-​csatorna fel­ső foly­á­sa men­tén, körül­be­lül 10 kilo­mé­ter­re nyugat­ra Nyit­rá­tól (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A terület ked­ve­ző fel­té­te­le­ket biz­to­sít mezőgaz­da­sá­gi növé­ny­ek és szőlőter­mesz­tés szá­má­ra. Nyit­ra 10,5 km-​re, Sze­red pedig 16,5 km-​re talál­ha­tó. A falu­ban 4218 lakos él (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A falu­hoz tar­to­zik Tit­váň tele­pülés is. A Hosszú-​csatorna és a mel­let­te lévő tó fon­tos megál­ló­he­ly a ván­dor­ló mada­rak szá­má­ra. Vad­kac­sák, fácá­nok, fog­ly­ok, nyulak és őzek talál­ha­tók a kör­ny­é­ken. Az ere­de­ti árté­ri erdők­ből csak néhá­ny marad­vá­ny talál­ha­tó, a töl­gy­er­dők a leg­gy­ako­rib­bak a kör­ny­é­ken. Az első írá­sos emlí­tés 1261-​ből szár­ma­zik, ahol ​“ter­ra Wylak” néven emlí­tik (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Pavlova Ves

skala
Hits: 488

Pav­lo­va Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Na plo­cha 6.83 km2 tu žije 282 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1400. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pav­lo­wa Vies­ka, Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves leží v Lip­tov­skej kot­li­ne v blíz­kos­ti Západ­ných Tatier v nad­mor­skej výš­ke 620 met­rov nad morom. Suse­dí s Aqu­apar­kom Tat­ra­lan­dia. Sedem kilo­met­rov od Lip­tov­ské­ho Miku­lá­ša (pav​lo​va​ves​.sk). 

Vo Vlas­ti­ved­nom zbor­ní­ku ​“Lip­tov” vyšla štú­dia Dr. Fer­di­nan­da Ulič­né­ho pod náz­vom ​“Osíd­le­nie Lip­to­va do 16. sto­ro­čia”, v kto­rej sa pri opi­se vzni­ku sused­né­ho Bob­rov­ca uvá­dza, že z majet­ku Bob­rov­ca bol v roku 1283 vyčle­ne­ný maje­tok Pav­lo­vej Vsi Radu­ne a Deme­te­ro­vi. Kto sú tie­to oso­by? Moh­li by to byť deti Pav­la, kto­ré­ho meno nesie naša obec. Oso­ba Pav­la je dote­raz nezná­ma. Bol to však urči­te nie­kto, kto dostal úze­mie v Pav­lo­vej Vsi. Tu sa usíd­lil, a pra­co­val a žil. Pav­lo­va Ves spo­lu so sused­ným Bob­rov­če­kom tvo­ri­li od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia jed­nu obec so spo­loč­ným rich­tá­rom. Hlav­ným spô­so­bom obži­vy bolo poľ­no­hos­po­dár­stvo. Na jed­nu sa zasia­la ozi­mi­na, na dru­hú jari­na a tre­tia osta­la úho­rom, aby sa zem oddých­la. Pásol sa hovä­dzí doby­tok, pras­ce, jalo­vi­ce, kone, jah­ňa­tá. Z obil­nín sia­li naši pred­ko­via naj­mä jarec (jač­meň), ovos, žito (raž) a neskor­šie polo­vnák (zmes jač­me­ňa a ovsa) na kŕme­nie. Neskôr sia­li pše­ni­cu i sur­ži­cu (zmes pše­ni­ce a raži). Z oko­pa­nín šváb­ka (zemia­ky), z lúš­te­nín fizo­la (fazu­ľa), hrach a bôb. Z ostat­nej zele­ni­ny kapus­ta, cibu­ľa, ces­nak. Z ovo­cia jab­lo­ne ​“plá­noč­ky”, hruš­ky, sliv­ky a čereš­ne. Z ostat­ných plo­dín kono­pe. Ako jed­lo sú zná­me palo­vec­ké hrč­ky. Zvlášt­nou špe­cia­li­tou ​“pav­lo­vec­kej” kuchy­ne bol koch na bara­ňom loji (pav​lo​va​ves​.sk).

Pav­lo­va Ves is situ­ated at an alti­tu­de of 620 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 6.83 squ­are kilo­me­ters, it is home to 282 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was foun­ded in 1400. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pav­lo­wa Vies­ka and Pál­fal­va (pav​lo​va​ves​.sk). Pav­lo­va Ves lies in the Lip­tov Basin, clo­se to the Wes­tern Tatras, at an ele­va­ti­on of 620 meters abo­ve sea level. It is adja­cent to the Tat­ra­lan­dia Aqu­apark and is seven kilo­me­ters away from Lip­tov­ský Miku­láš (pav​lo​va​ves​.sk).

In the local his­to­ry jour­nal ​“Lip­tov,” a stu­dy by Dr. Fer­di­nand Ulič­ný tit­led ​“Sett­le­ment of Lip­tov until the 16th cen­tu­ry” men­ti­ons that in 1283, the pro­per­ty of Pav­lo­va Ves was allo­ca­ted from the esta­te of Bob­ro­vec to Radun and Deme­ter. Who are the­se indi­vi­du­als? They could be the chil­dren of Paul, after whom our vil­la­ge is named. The iden­ti­ty of Paul remains unkno­wn. Howe­ver, he was cer­tain­ly some­one who rece­i­ved the land in Pav­lo­va Ves, sett­led the­re, and lived and wor­ked in the area. Pav­lo­va Ves, along with the neigh­bo­ring Bob­rov­ček, for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with a sha­red may­or from the mid-​16th cen­tu­ry. The main means of live­li­ho­od was agri­cul­tu­re. One field was sown with win­ter crops, anot­her with spring crops, and the third was left fal­low to allow the land to rest. Catt­le, pigs, hei­fers, hor­ses, and lambs were gra­zed. Our ances­tors main­ly sowed bar­ley, oats, rye, and later a mix­tu­re of bar­ley and oats (polo­vnák) for feed. They later also sowed whe­at and a mix­tu­re of whe­at and rye (sur­ži­ca). Root crops inc­lu­ded pota­to­es (šváb­ka), legu­mes such as beans (fizo­la), peas, and bro­ad beans. Other vege­tab­les inc­lu­ded cab­ba­ge, oni­ons, and gar­lic. Fru­it inc­lu­ded app­le tre­es (plá­noč­ky), pears, plums, and cher­ries. Other crops inc­lu­ded hemp. A well-​known local dish is palo­vec­ké hrč­ky. A spe­cial deli­ca­cy of ​“Pav­lo­va” cuisi­ne was koch cooked in mut­ton lard (pav​lo​va​ves​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4362

Na Ora­ve leží naj­se­ver­nej­ší bod Slo­ven­ska – Babia hora. Ora­va sa delí na Hor­nú a Dol­nú Ora­vu. Regi­onál­nym, his­to­ric­kých a kul­túr­nym cen­trom Ora­vy je Dol­ný Kubín (wiki​pe​dia​.sk). Náz­vy Ora­vy: Arwa, Ary­va, Ara­wa, Ora­via, Ara­via. Samot­ný názov sa prvot­ne vzťa­ho­val na rie­ku. Andrej Kavul­jak uvá­dza, že pôvod slo­va môže byť gal­ské­ho pôvo­du, zna­me­nať bys­trý tok, vodu, ale môže byť aj ger­mán­ske­ho pôvo­du a vychá­dzať z náz­vu lim­by. Ako Arwa sa pome­no­va­nie obja­vu­je prvý krát v lis­ti­ne z roku 1267. Osíd­ľo­va­nie regi­ó­nu zača­lo už v dobe kamen­nej. Na lužic­kom poh­re­bis­ku v Orav­skom Podzám­ku sa našiel diori­tic­ký klin z obdo­bia ene­oli­tu. Osíd­le­nie v stred­nej a mlad­šej dobe želez­nej je dolo­že­né z Dol­né­ho Kubí­na, Medzi­hrad­né­ho, Tupej ska­ly, Ostrej ska­ly, Velič­nej, Orav­ské­ho Podzám­ku, Ostra­ži­ce, Isteb­né­ho, Medzib­ro­dia a ďal­ších. Slo­va­nia sa usa­di­li na Ora­ve na pre­lo­me 8. a 9. sto­ro­čia v oblas­ti Trni­ny nad Dol­ným Kubí­nom, v Isteb­nom – v Hrád­ku, v Orav­skom Podzám­ku, na Ostrej ska­le nad Vyšným Kubí­nom. Ora­va bol krá­ľov­ským majet­kom, kto­rý pod­lie­hal Zvo­len­ské­mu komi­tá­tu ako Orav­ský diš­trikt. Samos­tat­ná Orav­ská sto­li­ca sa vypro­fi­lo­va­la kon­com 14. sto­ro­čia. Osíd­ľo­va­nie zača­lo pozdĺž vod­ných tokov a obchod­ných ciest, osa­dy vzni­ka­li na zákla­de domá­ce­ho zvy­ko­vé­ho prá­va, nemec­ké­ho prá­va, valaš­ské­ho prá­va a prá­va kopa­ni­čiar­ske­ho. V 18. sto­ro­čí vznik­li už len dve osa­dy: Orav­ská Les­ná a Beňa­do­vo. Oby­va­te­lia Ora­vy sa zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka a oviec. Z reme­siel regi­onál­ny rámec pre­siah­lo výro­ba plát­na, spra­co­va­nie kame­ňa a dre­va. Pro­ti­habs­bur­ské povs­ta­nia zna­me­na­li pre Ora­vu ska­zu. Nešťas­tím bol pre­chod poľsko-​litovských voj­sk, kto­ré tiah­li z Poľ­ska sme­rom do Vied­ne do boja pro­ti Tur­kom. Násled­kom toho ľah­lo popo­lom 27 orav­ských dedín. Orav­ský kom­po­se­so­rát aj po roku 1868 pred­sta­vo­val jedi­ný väč­ší pod­nik, v kto­rom bez­tak naďa­lej pre­vlá­da­la agrár­na malo­vý­ro­ba. Ora­vu pos­tih­lo maso­vé vysťa­ho­va­lec­tvo, pre­dov­šet­kým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-​Uhorsko roz­pad­lo, časť Hor­nej Ora­vy, 12 obcí, sa sta­lo od roku 1920 súčas­ťou Poľ­ska. Začiat­kom 2. sve­to­vej voj­ny Slo­ven­sko zno­va obsa­di­lo obce odstú­pe­né Poľ­sku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybu­do­va­ná Orav­ská prieh­ra­da, vznik­li prie­my­sel­né pod­ni­ky (Flo­re­ko­vá, Chme­lík). Poľ­ská Ora­va – Čier­na Ora­va je regi­ón na juhu Poľ­ska s roz­lo­hou 389 km2. Zo seve­ru a výcho­du je ohra­ni­če­ná býva­lou uhorsko-​poľskou (haličs­kou) hra­ni­cou (Wiki­pe­dia).

Ora­va is a regi­on in the north of Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, it is Spiš, in Latin Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian Sze­pes, and in Polish Spisz. The ruling fami­lies of the Ora­va regi­on were the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Csá­ky­ov­ci. It is a regi­on that is att­rac­ti­ve for tou­rism and cul­tu­re. It offers seve­ral nati­onal parks: the Tat­ra Nati­onal Park to the nort­hwest, as well as the Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras. Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, and loca­ti­ons such as Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta are sig­ni­fi­cant. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy and Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na are popu­lar. The Slo­vak Para­di­se has the second-​longest cave in Slo­va­kia, the 18.5 km long Stra­te­ná Cave. Addi­ti­onal­ly, the regi­on is kno­wn for the Dob­šin­ská Ice Cave and Psie die­ry cave. Karst cany­ons such as Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slovakia.

Spiš is a regi­on that has not alwa­ys belo­n­ged to Slo­va­kia. In the 11th cen­tu­ry, Spiš was occu­pied by Hun­ga­ry from the south and Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš miners (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The miners were lan­do­wners. King Sigis­mund Luxem­bourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Some of the­se towns were Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, and Podo­lí­nec. The pled­ge was only for eco­no­mic bene­fit. It was not until the second half of the 18th cen­tu­ry that Maria The­re­sa mili­ta­ri­ly ended the pled­ge. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on. After the for­ma­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in 1918, Poland had ter­ri­to­rial claims on Spiš bey­ond the Pop­rad River. Polish sol­diers were defe­a­ted on Decem­ber 8, 1918, near Kež­ma­rok. In June 1919, the­re was anot­her Polish occu­pa­ti­on. The­se dis­pu­tes, also in Upper Ora­va, were rela­ti­ve­ly inten­se until 1925. They fla­red up again in Octo­ber 1938 and May 1945. Sin­ce the 12th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists came here, and from the 14th cen­tu­ry, hig­her ele­va­ti­ons were sett­led by Rusyns and Ukrai­nians, brin­ging a dif­fe­rent reli­gi­on. The vil­la­ge of Hun­cov­ce was a hun­ger cen­ter for Jews. Sin­ce the 15th cen­tu­ry, Roma peop­le have also lived in the regi­on. In the north of Spiš, as well as in Ora­va and in Polish Spiš and Ora­va, the­re is a Goral mino­ri­ty, for­med due to three mig­ra­ti­on waves. The Polish govern­ment con­si­de­red them Poles in 1918. After 1945, almost all Ger­mans were expel­led from the regi­on. The vil­la­ge of Chmeľ­ni­ca near Sta­rá Ľubov­ňa is eth­ni­cal­ly Ger­man. If you have any spe­ci­fic ques­ti­ons or if the­re­’s anyt­hing else you­’d like to know, feel free to ask!

Ora­va to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po nie­miec­ku to Spiš, po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Ora­va. Wła­da­jące rodzi­na­mi regi­onu były Zápoľ­skí, Tur­zov­ci i Csá­ky­ov­ci. Jest to regi­on atrak­cyj­ny turys­tycz­nie i kul­tu­ro­wo. Ofe­ru­je kil­ka par­ków naro­do­wych: Tatr­zan­ski Park Naro­do­wy na północ­nym zacho­dzie, a także Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry. Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok oraz loka­li­zac­je jak Spiš­ské Pod­hra­die, Zamek Spiš i Spiš­ská Sobo­ta są znac­zące. Popu­lar­ne są ośrod­ki nar­ciar­skie takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy i Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na. Sło­wac­ki Raj posia­da dru­gą pod wzg­lędem dłu­go­ści jas­ki­nię na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Dodat­ko­wo, regi­on zna­ny jest z Jas­ki­ni Lodu Dob­šin­ská i jas­ki­ni Psie die­ry. Kany­o­ny kra­so­we, takie jak Suchá Belá i Veľ­ký Sokol, uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Słowacji.

Spiš to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji. W XI wie­ku Spiš był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Węg­ry, a od półno­cy przez Pol­skę. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vin­cia X gór­ni­ków spis­kich (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), któ­ra kor­zys­ta­ła z przy­wi­le­jów. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce sta­ło się cen­trum pro­winc­ji. Gór­ni­cy byli wła­ści­cie­la­mi ziem. Król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski dał 24 mias­ta Spiš, 13 z nich jako pol­ską zasta­wę, któ­ra trwa­ła 360 lat. Nie­któ­re z tych miast to Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa i Podo­lí­nec. Zasta­wa dotyc­zy­ła tyl­ko kor­zy­ści eko­no­micz­nych. Dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku Maria Tere­sa zako­ńc­zy­ła ją mili­tar­nie. W 1614 roku odbył się Synod Lute­ra­ńs­ki, zwa­ny również Syno­dem Spiš, oma­wia­jący orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką. Po utwor­ze­niu Cze­cho­sło­wac­ji w 1918 roku Pol­ska mia­ła roszc­ze­nia tery­to­rial­ne do Spi­šu po rze­ce Pop­rad. Pol­skie oddzia­ły zosta­ły poko­na­ne 8 grud­nia 1918 roku w pobli­żu Kež­mar­ku. W czer­wcu 1919 roku doszło do kolej­nej oku­pac­ji przez Pol­skę. Spo­ry te, także w Gór­nej Ora­wie, były sto­sun­ko­wo inten­sy­wne do 1925 roku. Wzno­wi­ono je w paździer­ni­ku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wie­ku przy­by­wa­li tu nie­miec­cy osad­ni­cy, a od XIV wie­ku wyżs­ze tere­ny zasied­la­li Rusi­ni i Ukrai­ńcy, wpro­wa­dza­jąc inny spo­sób wyz­na­wa­nia. Wios­ka Hun­cov­ce była ośrod­kiem gło­du dla Żydów. Od XV wie­ku w regi­onie żyją również Romo­wie. Na półno­cy Spi­šu, podob­nie jak na Ora­wie i w pol­skim Spi­šu i Ora­wie, ist­nie­je mniejs­zo­ść Góra­li, utwor­zo­na w wyni­ku trzech fal mig­ra­cyj­nych. Pol­skie wła­dze uwa­ża­ły ich za Pola­ków w 1918 roku. Po 1945 roku nie­mal wszys­cy Niem­cy zosta­li wypędze­ni z regi­onu. Wios­ką o nie­miec­kim pocho­dze­niu jest Chmeľ­ni­ca koło Sta­rej Ľubov­ni. Jeśli masz kon­kret­ne pyta­nia lub chcesz dowie­dzieć się cze­goś więcej, śmia­ło pytaj!

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post