Krajina, Biotopy, Česko, Príroda, Severné Čechy, Skaly, Zahraničie

Panská skála v Kamenickom Šenove

Hits: 157

Kame­nic­ký Šenov je mes­to nachá­dza­jú­ce sa na roz­hra­ní dvoch chrá­ne­ných kra­jin­ných oblas­tí – Čes­ké­ho stre­do­ho­ria a Lužic­kých hôr. V nad­mor­skej výš­ke 350550 met­rov nad morom. Mes­to sa skla­dá z dvoch čas­tí: Kame­nic­ký Šenov a Prá­cheň, s cel­ko­vým počtom pri­bliž­ne 4 000 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o Kame­nic­kom Šeno­ve pochá­dza z roku 1352, kde je v kro­ni­ke Čes­kej Kame­ni­ce uve­de­ná obec nazý­va­ná Sonov, zalo­že­ná pri­sťa­ho­val­ca­mi z Luži­ce. Kame­nic­ký Šenov je sve­to­zná­my svo­jou tak­mer tri­sto roč­nou nepretr­ži­tou tra­dí­ci­ou výro­by nád­her­ných kriš­tá­ľo­vých lus­trov a ume­lec­ké­ho skla. Prvé zmien­ky o miest­nych sklár­skych maj­stroch pochá­dza­jú zo 17. sto­ro­čia, keď oby­va­te­lia zača­li spra­co­vá­vať sklo dová­ža­né z neďa­le­kých sklár­ní v Chřib­skej, zalo­že­nej už v roku 1414. V roku 1856 tu bola zalo­že­ná prvá odbor­ná sklár­ska ško­la na sve­te, kto­rá dodnes fun­gu­je a je naj­star­šou svoj­ho dru­hu (kame​nic​ky​-senov​.cz). Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky mes­ta pat­rí kos­tol Naro­de­nia svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, baro­ko­vá stav­ba z rokov 1715 – 1718. His­tó­riu sklár­stva v mes­te pred­sta­vu­je Sklár­ske múze­um Kame­nic­ký Šenov, kto­ré síd­li v his­to­ric­kom dome z roku 1770. Mes­to tiež udr­žia­va par­tner­ské vzťa­hy s nemec­kým mes­tom Rhe­in­bach (en​.wiki​pe​dia​.org). Kame­nic­ký Šenov je síd­lom naj­väč­šie­ho čes­ké­ho výrob­cu lus­trov a svi­ti­diel Pre­ci­osa Lus­try (Infor­mač­ná tabuľa).

Národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou a sym­bo­lom mes­ta je Pan­ská ská­la, zná­ma aj ako kamen­né var­ha­ny”. Ide o čadi­čo­vú ska­lu, kto­rá je naj­nav­šte­vo­va­nej­šou geolo­gic­kou for­má­ci­ou v Čes­kej repub­li­ke (en​.wiki​pe​dia​.org). Nachá­dza sa pri obci Prá­cheň (cs​.wiki​pe​dia​.org). Pan­ská ska­la sa nachá­dza pri­bliž­ne 80 kilo­met­rov sever­ne od Pra­hy, medzi mes­ta­mi Kame­nic­ký Šenov a Nový Bor (ama​zingc​ze​chia​.com). Ten­to geolo­gic­ký feno­mén je pozo­ru­hod­ný svo­jou výraz­nou stĺpo­vi­tou odluč­nos­ťou. Je tvo­re­ná päť až šesť­bo­ký­mi čadi­čo­vý­mi stĺp­mi, kto­ré dosa­hu­jú dĺž­ku až 12 met­rov a prie­mer oko­lo 20 – 25 cen­ti­met­rov. Tie­to stĺpy sú uspo­ria­da­né pre­važ­ne ver­ti­kál­ne, nie­kto­ré sú šik­mo orien­to­va­né. Celý útvar vzni­kol pred pri­bliž­ne 30 mili­ón­mi rokov počas tre­ťo­hôr v dôsled­ku vul­ka­nic­kej čin­nos­ti, keď láva chlad­la a kryš­ta­li­zo­va­la, čo vied­lo k tvor­be tých­to cha­rak­te­ris­tic­kých stĺpov (cs​.wiki​pe​dia​.org). Čadi­čo­vá mag­ma vystú­pi­la z pod­lo­žia, z hĺb­ky väč­šej než 30 km, pri­bliž­ne pred 25 mili­ón­mi rok­mi, ale nikdy nevy­tiek­la na povrch. Chrá­ne­ná pod povr­chom, chlad­la veľ­mi poma­ly, čím zača­la vzni­kať typic­ká čadi­čo­vá odluč­nosť, kto­rú je mož­né dnes pozo­ro­vať (kudyz​nu​dy​.cz).

Ťaž­ba čadi­ča na Pan­skej ska­le pre­bie­ha­la od 19. sto­ro­čia, čo vied­lo k odha­le­niu a zvý­raz­ne­niu stĺpo­vi­tej štruk­tú­ry ska­ly. V roku 1895 bola vyhlá­se­ná za chrá­ne­ný geolo­gic­ký útvar, čím sa sta­la naj­star­šou geolo­gic­kou rezer­vá­ci­ou na úze­mí Čes­kej repub­li­ky. Napriek tomu­to sta­tu­su ťaž­ba pokra­čo­va­la až do roku 1914, keď úze­mie odkú­pi­li miest­ne úra­dy a ťaž­bu defi­ni­tív­ne zasta­vi­li. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne bola ochra­na toh­to úze­mia ešte viac posil­ne­ná (ama​zingc​ze​chia​.com). Dnes je Pan­ská ska­la obľú­be­ným turis­tic­kým cie­ľom, pri úpä­tí ska­ly sa nachá­dza malé jazier­ko, kto­ré vznik­lo zapl­ne­ním býva­lé­ho lomu daž­ďo­vou vodou (ces​ke​ho​ry​.cz). Pan­ská ska­la sa sta­la zná­mou aj vďa­ka čes­ké­mu fil­mu Pyš­ná prin­cez­na” z roku 1952, kde poslú­ži­la ako kuli­sa pre nie­kto­ré scé­ny (kudyz​nu​dy​.cz).


Kame­nic­ký Šenov is a town loca­ted at the inter­sec­ti­on of two pro­tec­ted lands­ca­pe are­as – the Čes­ké Stře­do­ho­ří and the Lusa­tian Moun­tains, at an alti­tu­de of 350 to 550 meters abo­ve sea level. The town con­sists of two parts: Kame­nic­ký Šenov and Prá­cheň, with a total popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on of Kame­nic­ký Šenov dates back to 1352, whe­re a sett­le­ment cal­led Sonov, foun­ded by sett­lers from Lusa­tia, is recor­ded in the chro­nic­le of Čes­ká Kame­ni­ce. Kame­nic­ký Šenov is world-​famous for its near­ly 300-​year-​old con­ti­nu­ous tra­di­ti­on of pro­du­cing mag­ni­fi­cent crys­tal chan­de­liers and artis­tic glass. The first records of local glass­ma­kers date back to the 17th cen­tu­ry when resi­dents began pro­ces­sing glass impor­ted from near­by glas­sworks in Chřib­ská, estab­lis­hed in 1414. In 1856, the first spe­cia­li­zed glass scho­ol in the world was foun­ded here, which still ope­ra­tes today and is the oldest of its kind (kame​nic​ky​-senov​.cz).

Among the town’s most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of the Nati­vi­ty of St. John the Bap­tist, a Baro­que buil­ding from 1715 – 1718. The his­to­ry of glass­ma­king in the town is repre­sen­ted by the Kame­nic­ký Šenov Glass Muse­um, hou­sed in a his­to­ric buil­ding from 1770. The town also main­tains a par­tners­hip with the Ger­man city of Rhe­in­bach (en​.wiki​pe​dia​.org). Kame­nic­ký Šenov is home to Pre­ci­osa Lus­try, the lar­gest Czech manu­fac­tu­rer of chan­de­liers and ligh­ting fix­tu­res (Infor­ma­ti­on board).

The nati­onal natu­ral monu­ment and sym­bol of the town is Pan­ská ská­la, also kno­wn as the Sto­ne Organ.” This basalt rock for­ma­ti­on is the most visi­ted geolo­gi­cal site in the Czech Repub­lic (en​.wiki​pe​dia​.org). It is loca­ted near the vil­la­ge of Prá­cheň (cs​.wiki​pe​dia​.org), about 80 kilo­me­ters north of Pra­gue, bet­we­en the towns of Kame­nic­ký Šenov and Nový Bor (ama​zingc​ze​chia​.com). This geolo­gi­cal phe­no­me­non is remar­kab­le for its dis­tinc­ti­ve colum­nar join­ting. It con­sists of five- to six-​sided basalt columns that reach up to 12 meters in length and have a dia­me­ter of around 20 – 25 cm. The­se columns are pre­do­mi­nan­tly arran­ged ver­ti­cal­ly, whi­le some are til­ted. The enti­re for­ma­ti­on ori­gi­na­ted about 30 mil­li­on years ago during the Ter­tia­ry peri­od due to vol­ca­nic acti­vi­ty when lava cooled and crys­tal­li­zed, for­ming the­se cha­rac­te­ris­tic columns (cs​.wiki​pe​dia​.org). The basalt mag­ma rose from a depth of more than 30 km app­ro­xi­ma­te­ly 25 mil­li­on years ago but never rea­ched the sur­fa­ce. Pro­tec­ted bene­ath the sur­fa­ce, it cooled very slo­wly, lea­ding to the for­ma­ti­on of the typi­cal basal­tic struc­tu­re obser­ved today (kudyz​nu​dy​.cz).

Basalt extrac­ti­on at Pan­ská ská­la took pla­ce from the 19th cen­tu­ry, reve­a­ling and emp­ha­si­zing the roc­k’s colum­nar struc­tu­re. In 1895, it was dec­la­red a pro­tec­ted geolo­gi­cal site, making it the oldest geolo­gi­cal reser­ve in the Czech Repub­lic. Des­pi­te this sta­tus, mining con­ti­nu­ed until 1914, when the local aut­ho­ri­ties pur­cha­sed the area and per­ma­nen­tly hal­ted extrac­ti­on. After World War II, pro­tec­ti­on of this site was furt­her strengt­he­ned (ama​zingc​ze​chia​.com). Today, Pan­ská ská­la is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on, with a small lake at its base that was for­med by rain­wa­ter fil­ling the for­mer quar­ry (ces​ke​ho​ry​.cz). Pan­ská ská­la also gai­ned fame thanks to the Czech film The Proud Prin­cess (1952), whe­re it ser­ved as a backd­rop for some sce­nes (kudyz​nu​dy​.cz).


Kame­nic­ký Šenov ist eine Stadt an der Schnitts­tel­le zwe­ier ges­chütz­ter Lands­chafts­ge­bie­te – des Böh­mis­chen Mit­tel­ge­bir­ges (Čes­ké stře­do­ho­ří) und des Lau­sit­zer Gebir­ges (Lužic­ké hory) – in einer Höhe von 350 bis 550 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Die Stadt bes­teht aus zwei Tei­len: Kame­nic­ký Šenov und Prá­cheň, mit einer Gesamt­be­völ­ke­rung von etwa 4.000 Ein­woh­nern. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Kame­nic­ký Šenov stammt aus dem Jahr 1352, als in der Chro­nik von Čes­ká Kame­ni­ce eine Sied­lung namens Sonov erwähnt wur­de, die von Sied­lern aus der Lau­sitz geg­rün­det wur­de. Kame­nic­ký Šenov ist welt­we­it bekannt für sei­ne fast 300-​jährige unun­terb­ro­che­ne Tra­di­ti­on in der Hers­tel­lung präch­ti­ger Kris­tall­lüs­ter und künst­le­ris­cher Gla­swa­ren. Ers­te Auf­ze­ich­nun­gen über loka­le Glas­me­is­ter stam­men aus dem 17. Jahr­hun­dert, als die Bewoh­ner began­nen, Glas aus nahe­ge­le­ge­nen Glas­hüt­ten in Chřib­ská zu verar­be­i­ten, die bere­its 1414 geg­rün­det wur­de. Im Jahr 1856 wur­de hier die ers­te Fachs­chu­le für Glas welt­we­it geg­rün­det, die noch heute exis­tiert und die ältes­te ihrer Art ist (kame​nic​ky​-senov​.cz).

Zu den bede­utend­sten Sehen­swür­dig­ke­i­ten der Stadt gehört die Kir­che der Geburt Johan­nes des Täu­fers, ein baroc­kes Bau­werk aus den Jah­ren 1715 – 1718. Die Ges­chich­te der Glas­hers­tel­lung in der Stadt wird im Glas­mu­se­um Kame­nic­ký Šenov doku­men­tiert, das sich in einem his­to­ris­chen Gebä­u­de aus dem Jahr 1770 befin­det. Die Stadt pflegt außer­dem eine Städ­te­par­tners­chaft mit der deuts­chen Stadt Rhe­in­bach (en​.wiki​pe​dia​.org). Kame­nic­ký Šenov ist Sitz des größten tsche­chis­chen Hers­tel­lers von Kron­le­uch­tern und Leuch­ten, Pre­ci­osa Lus­try (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Das nati­ona­le Natur­denk­mal und Wahr­ze­i­chen der Stadt ist die Pan­ská ská­la, auch bekannt als die Ste­i­ner­ne Orgel“. Die­se Basalt­for­ma­ti­on ist die meist­be­such­te geolo­gis­che Sehen­swür­dig­ke­it in der Tsche­chis­chen Repub­lik (en​.wiki​pe​dia​.org). Sie befin­det sich in der Nähe des Dor­fes Prá­cheň (cs​.wiki​pe​dia​.org), etwa 80 Kilo­me­ter nörd­lich von Prag, zwis­chen den Städ­ten Kame­nic­ký Šenov und Nový Bor (ama​zingc​ze​chia​.com). Die­ses geolo­gis­che Phä­no­men ist bemer­ken­swert für sei­ne aus­gep­räg­te säu­len­för­mi­ge Abson­de­rung. Es bes­teht aus fünf- bis sech­sec­ki­gen Basalt­sä­u­len, die bis zu 12 Meter lang sind und einen Durch­mes­ser von etwa 20 – 25 cm haben. Die­se Säu­len sind über­wie­gend ver­ti­kal ange­ord­net, eini­ge sind jedoch sch­räg aus­ge­rich­tet. Die gesam­te For­ma­ti­on ents­tand vor etwa 30 Mil­li­onen Jah­ren wäh­rend des Ter­ti­ärs durch vul­ka­nis­che Akti­vi­tät, als Lava abkü­hl­te und kris­tal­li­sier­te, wodurch die­se cha­rak­te­ris­tis­chen Säu­len ents­tan­den (cs​.wiki​pe​dia​.org). Die basal­tis­che Mag­ma stieg vor etwa 25 Mil­li­onen Jah­ren aus einer Tie­fe von mehr als 30 km auf, erre­ich­te jedoch nie die Erdo­berf­lä­che. Ges­chützt unter der Erdk­rus­te kühl­te sie sehr lang­sam ab, was zur typis­chen basal­te­nen Abson­de­rung führ­te, die heute beobach­tet wer­den kann (kudyz​nu​dy​.cz).

Der Basal­tab­bau an der Pan­ská ská­la begann im 19. Jahr­hun­dert und führ­te zur Fre­i­le­gung und Her­vor­he­bung der säu­len­för­mi­gen Struk­tur des Ges­te­ins. Im Jahr 1895 wur­de sie als ges­chütz­tes geolo­gis­ches Natur­denk­mal aus­ge­wie­sen und ist somit das ältes­te geolo­gis­che Reser­vat in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Trotz die­ses Schutzs­ta­tus’ wur­de der Berg­bau bis 1914 fort­ge­setzt, als die ört­li­chen Behör­den das Gebiet erwar­ben und den Abbau end­gül­tig eins­tell­ten. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­de der Schutz die­ses Gebiets wei­ter vers­tär­kt (ama​zingc​ze​chia​.com). Heute ist die Pan­ská ská­la ein belieb­tes Tou­ris­ten­ziel. Am Fuße des Fel­sens befin­det sich ein kle­i­ner See, der durch Regen­was­ser ents­tan­den ist, das den ehe­ma­li­gen Ste­inb­ruch füll­te (ces​ke​ho​ry​.cz). Die Pan­ská ská­la wur­de auch durch den tsche­chis­chen Film Die stol­ze Prin­zes­sin (1952) bekannt, in dem sie als Kulis­se für eini­ge Sze­nen dien­te (kudyz​nu​dy​.cz).


Kame­nic­ký Šenov to mias­to poło­żo­ne na sty­ku dwóch chro­ni­onych obsza­rów kra­job­ra­zo­wych – Czes­kie­go Śred­ni­ogór­za (Čes­ké stře­do­ho­ří) i Gór Łużyc­kich (Lužic­ké hory), na wyso­ko­ści od 350 do 550 m n.p.m. Mias­to skła­da się z dwóch części: Kame­nic­ký Šenov i Prá­cheň, z łącz­ną licz­bą miesz­ka­ńców oko­ło 4 000. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Kame­nic­kým Šeno­vie pocho­dzi z 1352 roku, gdzie w kro­ni­ce Čes­kiej Kame­ni­ce wspom­nia­no o osa­dzie Sonov, zało­żo­nej przez osad­ni­ków z Łużyc. Kame­nic­ký Šenov jest zna­ny na całym świe­cie ze swo­jej pra­wie 300-​letniej niepr­zer­wa­nej tra­dyc­ji pro­dukc­ji wspa­nia­łych krysz­ta­ło­wych żyran­do­li i szkła artys­tycz­ne­go. Pier­ws­ze wzmian­ki o miejs­co­wych hut­ni­kach szkła pocho­dzą z XVII wie­ku, kie­dy miesz­ka­ńcy zaczęli przet­war­zać szkło spro­wa­dza­ne z poblis­kich hut w Chřib­skiej, zało­żo­nych już w 1414 roku. W 1856 roku pows­ta­ła tutaj pier­ws­za na świe­cie spec­ja­lis­tycz­na szko­ła szk­lar­ska, któ­ra dzia­ła do dziś i jest naj­stars­zą tego typu pla­có­wką (kame​nic​ky​-senov​.cz). Do naj­wa­żniejs­zych zabyt­ków mias­ta nale­ży kości­ół Naro­dze­nia św. Jana Chrz­ci­cie­la, baro­ko­wa budo­wla z lat 1715 – 1718. His­to­rię hut­nict­wa szkła w mie­ście przed­sta­wia Muze­um Szkła w Kame­nic­kým Šeno­vie, mieszc­zące się w zabyt­ko­wym budyn­ku z 1770 roku. Mias­to utr­zy­mu­je także par­tnerst­wo z nie­miec­kim Rhe­in­ba­chem (en​.wiki​pe​dia​.org). Kame­nic­ký Šenov jest sie­dzi­bą naj­wi­ęks­ze­go czes­kie­go pro­du­cen­ta żyran­do­li i oświet­le­nia, Pre­ci­osa Lus­try (Tab­li­ca informacyjna).

Naro­do­wym pomni­kiem przy­ro­dy i sym­bo­lem mias­ta jest Pan­ská ská­la, zna­na również jako Kamien­ne Orga­ny”. Ta bazal­to­wa for­mac­ja skal­na jest najc­zęściej odwie­dza­ną atrakc­ją geolo­gicz­ną w Cze­chach (en​.wiki​pe​dia​.org). Znaj­du­je się w pobli­żu wsi Prá­cheň (cs​.wiki​pe​dia​.org), oko­ło 80 kilo­met­rów na północ od Pra­gi, między mias­ta­mi Kame­nic­ký Šenov i Nový Bor (ama​zingc​ze​chia​.com). To zja­wis­ko geolo­gicz­ne wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną kolum­no­wą struk­tu­rą. Skła­da się z pięcio- i sze­ści­okąt­nych kolumn bazal­to­wych, któ­re osi­ąga­ją dłu­go­ść do 12 met­rów i śred­ni­cę oko­ło 20 – 25 cm. Kolum­ny te są uło­żo­ne głó­wnie piono­wo, choć nie­któ­re są nachy­lo­ne. Cała for­mac­ja pows­ta­ła oko­ło 30 mili­onów lat temu w okre­sie trze­ci­or­zędu w wyni­ku dzia­łal­no­ści wul­ka­nicz­nej, gdy lawa styg­nęła i krys­ta­li­zo­wa­ła, twor­ząc te cha­rak­te­rys­tycz­ne kolum­ny (cs​.wiki​pe​dia​.org). Mag­ma bazal­to­wa wynur­zy­ła się z głębo­ko­ści ponad 30 km oko­ło 25 mili­onów lat temu, ale nig­dy nie wypły­nęła na powierzch­nię. Chro­ni­ona pod zie­mią, ochła­dza­ła się bar­dzo powo­li, co dopro­wa­dzi­ło do pows­ta­nia typo­wej struk­tu­ry bazal­to­wej, któ­rą można dziś podzi­wiać (kudyz​nu​dy​.cz). Wydo­by­cie bazal­tu na Pan­skiej ska­le roz­poc­zęło się w XIX wie­ku, co pozwo­li­ło na odsło­ni­ęcie i uwy­dat­nie­nie kolum­no­wej struk­tu­ry ska­ły. W 1895 roku zosta­ła ona uzna­na za chro­ni­ony pomnik geolo­gicz­ny, co czy­ni ją naj­stars­zym rezer­wa­tem geolo­gicz­nym w Cze­chach. Pomi­mo tego sta­tu­su wydo­by­cie trwa­ło do 1914 roku, kie­dy wła­dze lokal­ne wyku­pi­ły teren i defi­ni­ty­wnie zako­ńc­zy­ły eksp­lo­atac­ję. Po II woj­nie świa­to­wej ochro­na tego obsza­ru zosta­ła dodat­ko­wo wzmoc­ni­ona (ama​zingc​ze​chia​.com).

Dziś Pan­ská ská­la jest popu­lar­nym celem turys­tycz­nym, u pod­nó­ża któ­rej znaj­du­je się nie­wiel­kie jezi­oro pows­ta­łe w wyni­ku wype­łnie­nia dawne­go kamie­ni­oło­mu wodą deszc­zo­wą (ces​ke​ho​ry​.cz). Pan­ská ská­la zys­ka­ła także sła­wę dzi­ęki czes­kie­mu fil­mo­wi Dum­na ksi­ężnicz­ka (1952), w któ­rym posłu­ży­ła jako tło dla nie­któ­rych scen (kudyz​nu​dy​.cz).


Kame­nic­ký Šenov je měs­to nachá­ze­jí­cí se na roz­hra­ní dvou chrá­něných kra­jin­ných oblas­tí – Čes­ké­ho stře­do­ho­ří a Lužic­kých hor, v nad­mo­řs­ké výš­ce 350550 met­rů. Měs­to se sklá­dá ze dvou čás­tí: Kame­nic­ký Šenov a Prá­cheň, s cel­ko­vým počtem přib­liž­ně 4 000 oby­va­tel. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Kame­nic­kém Šeno­vě pochá­zí z roku 1352, kdy je v kro­ni­ce Čes­ké Kame­ni­ce uve­de­na obec nazý­va­ná Sonov, zalo­že­ná přis­těho­val­ci z Luži­ce. Kame­nic­ký Šenov je světo­vě pros­lu­lý svou téměř třis­ta­le­tou nepřetr­ži­tou tra­di­cí výro­by nád­her­ných křiš­ťá­lo­vých lus­trů a umělec­ké­ho skla. Prv­ní zmín­ky o míst­ních sklá­řs­kých mis­trech pochá­ze­jí ze 17. sto­le­tí, kdy oby­va­te­lé zača­li zpra­co­vá­vat sklo dová­že­né z neda­le­kých sklá­ren v Chřib­ské, kte­ré byly zalo­že­ny již v roce 1414. V roce 1856 zde byla zalo­že­na prv­ní odbor­ná sklá­řs­ká ško­la na světě, kte­rá fun­gu­je dodnes a je nej­star­ší své­ho dru­hu (kame​nic​ky​-senov​.cz). Mezi nej­výz­nam­něj­ší památ­ky měs­ta patří kos­tel Naro­ze­ní sva­té­ho Jana Křti­te­le, barok­ní stav­ba z let 1715 – 1718. His­to­rii sklá­řs­tví v měs­tě před­sta­vu­je Sklá­řs­ké muze­um Kame­nic­ký Šenov, kte­ré síd­lí v his­to­ric­kém domě z roku 1770. Měs­to také udr­žu­je par­tner­ské vzta­hy s němec­kým měs­tem Rhe­in­bach (en​.wiki​pe​dia​.org). Kame­nic­ký Šenov je síd­lem nej­vět­ší­ho čes­ké­ho výrob­ce lus­trů a sví­ti­del Pre­ci­osa Lus­try (Infor­mač­ní tabule).

Národ­ní pří­rod­ní památ­kou a sym­bo­lem měs­ta je Pan­ská ská­la, zná­má také jako kamen­né var­ha­ny“. Tato čedi­čo­vá skal­ní for­ma­ce je nej­navš­těvo­va­něj­ší geolo­gic­kou loka­li­tou v Čes­ké repub­li­ce (en​.wiki​pe​dia​.org). Nachá­zí se poblíž obce Prá­cheň (cs​.wiki​pe​dia​.org), přib­liž­ně 80 kilo­met­rů sever­ně od Pra­hy, mezi měs­ty Kame­nic­ký Šenov a Nový Bor (ama​zingc​ze​chia​.com). Ten­to geolo­gic­ký feno­mén je pozo­ru­hod­ný svou výraz­nou sloup­co­vi­tou odluč­nos­tí. Tvo­ří ho pěti­bo­ké až šes­ti­bo­ké čedi­čo­vé sloup­ce, kte­ré dosa­hu­jí dél­ky až 12 met­rů a průměru oko­lo 20 – 25 cm. Tyto sloup­ce jsou pře­váž­ně uspo­řá­dá­ny ver­ti­kál­ně, něk­te­ré jsou však naklo­něné. Celý útvar vznikl přib­liž­ně před 30 mili­ony let během tře­ti­hor v důsled­ku vul­ka­nic­ké čin­nos­ti, kdy láva chlad­la a krys­ta­li­zo­va­la, což ved­lo k tvor­bě těch­to cha­rak­te­ris­tic­kých sloup­ců (cs​.wiki​pe​dia​.org). Čedi­čo­vá mag­ma vystou­pi­la z hloub­ky vět­ší než 30 km přib­liž­ně před 25 mili­ony let, ale nikdy nevy­tek­la na povrch. Chrá­ní­na pod povr­chem chlad­la vel­mi poma­lu, což ved­lo ke vzni­ku typic­ké čedi­čo­vé odluč­nos­ti, kte­rou je mož­né dnes pozo­ro­vat (kudyz​nu​dy​.cz).

Těž­ba čedi­če na Pan­ské ská­le pro­bí­ha­la od 19. sto­le­tí, což ved­lo k odha­le­ní a zvý­raz­nění sloup­co­vi­té struk­tu­ry ská­ly. V roce 1895 byla vyhlá­še­na chrá­něným geolo­gic­kým útva­rem, čímž se sta­la nej­star­ší geolo­gic­kou rezer­va­cí na úze­mí Čes­ké repub­li­ky. Navzdo­ry tomu­to sta­tu­su těž­ba pokra­čo­va­la až do roku 1914, kdy míst­ní úřa­dy úze­mí odkou­pi­ly a těž­bu defi­ni­tiv­ně zasta­vi­ly. Po dru­hé světo­vé vál­ce byla ochra­na toho­to úze­mí ješ­tě více posí­le­na (ama​zingc​ze​chia​.com). Dnes je Pan­ská ská­la oblí­be­ným turis­tic­kým cílem, u její­ho úpa­tí se nachá­zí malé jezír­ko, kte­ré vznik­lo zapl­něním býva­lé­ho lomu deš­ťo­vou vodou (ces​ke​ho​ry​.cz). Pan­ská ská­la se sta­la zná­mou i díky čes­ké­mu fil­mu Pyš­ná prin­cez­na (1952), kde poslou­ži­la jako kuli­sa pro něk­te­ré scé­ny (kudyz​nu​dy​.cz).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Mačky

Hits: 11150

Mač­ky sú úžas­né a nezá­vis­lé tvo­ry, kto­ré sú spo­loč­ník­mi ľudí na cel­kom sve­te. Ich gra­ci­óz­na ele­gan­cia a zve­da­vý pohľad oslo­vu­jú tak­mer kaž­dé­ho. Samoz­rej­me, jej divo­ká for­ma žije v prí­ro­de. Domes­ti­fi­ko­va­né boli ako jed­no z prvých zvie­rat. Datu­je sa ten­to pro­ces do sta­ro­ve­ku. Ako už bolo naz­na­če­né, majú vyso­kú mie­ru roz­ho­do­vať o vlast­ných akti­vi­tách samé. Exis­tu­je nepre­ber­né množ­stvo ple­mien, kto­ré majú roz­lič­né vlast­nos­ti. Od ele­gant­ných perz­ských mačiek po hra­vé ben­gál­ske. Sú pri­ro­dze­ný­mi lov­ca­mi. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín den­ne, tým si udr­žia­va­jú ener­giu. Dorou­mie­va­jú sa zvuk­mi, mňau­ka­jú, brum­ka­jú, syčia … Takým­to spô­so­bom komu­ni­ku­jú aj s ľuď­mi. Majú výraz­né oči a pod­ľa nich pozná­me nála­du. Zúže­né zre­ni­ce zna­me­na­jú radosť, hra­vú nála­du, roz­ší­re­né sú zna­kom stra­chu a vzru­še­nia. Líza­ním srs­ti sa čis­tia a odstra­ňu­jú neprí­jem­né vône. 

Ich tlap­ky sú mimo­riad­ne fle­xi­bil­né, umož­ňu­jú im pohy­bo­vať sa ticho. Zuby sú adap­to­va­né na lovec­ký život­ný štýl. Sú vyba­ve­né ostrý­mi reza­cí­mi zuba­mi na odtr­há­va­nie mäsa, špi­ca­té špi­čia­ky slú­žia na chy­te­nie koris­ti. Oči majú veľ­ké zre­ni­ce, kto­ré sa vedia rých­lo pris­pô­so­biť inten­zi­te svet­la. Ich pohy­by uší môžu odha­liť ich nála­du, resp. odha­liť pred­met ich záuj­mu. V ich zadnej čas­ti sa nachá­dza výni­moč­ný orgán – ves­ti­bu­lár­ny apa­rát, kto­rý im udr­žia­va rov­no­vá­hu a vďa­ka nemu vyko­ná­va­jú veľ­mi pres­né pohy­by. Ich sluch je vyni­ka­jú­ci, je schop­ný zachy­tá­vať vyso­ko­frek­venč­né zvu­ky. Aj ich čuch je veľ­mi cit­li­vý, roz­poz­ná aj fero­mó­ny iných mačiek. Pri prí­tom­nos­ti svo­jich maji­te­ľov, resp. iných mačiek pre­hl­bu­jú svoj hlas – pra­dú – tým vyjad­ru­jú svo­ju radosť, resp. nák­lon­nosť. Teles­ná tep­lo­ta mačiek je 3839 °C. Táto tep­lo­ta im umož­ňu­je byť efek­tív­ny­mi lov­ca­mi a udr­žia­vať si tep­lo v chlad­nej­šom prostredí.

Mač­ky boli domes­ti­fi­ko­va­né pri­bliž­ne pred 9 500 rok­mi na Blíz­kom výcho­de, kde sa zblí­ži­li s ľuď­mi vďa­ka svo­jej schop­nos­ti kon­tro­lo­vať popu­lá­ciu hlo­dav­cov v usklad­ne­ných záso­bách obi­lia (Wiki­pé­dia). Ten­to vzťah sa postup­ne pre­hĺbil a mač­ky sa sta­li neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou mno­hých kul­túr. V sta­ro­ve­kom Egyp­te boli mač­ky uctie­va­né a pova­žo­va­né za posvät­né zvie­ra­tá. Bohy­ňa Bas­tet, zobra­zo­va­ná s hla­vou mač­ky, sym­bo­li­zo­va­la ochra­nu, plod­nosť a domov. Zabi­tie mač­ky bolo v Egyp­te pova­žo­va­né za ťaž­ký zlo­čin. V stre­do­ve­kej Euró­pe však mač­ky čeli­li pre­na­sle­do­va­niu kvô­li pove­rám spo­je­ným s čaro­dej­níc­tvom, čo vied­lo k ich maso­vé­mu vyhu­be­niu v nie­kto­rých oblas­tiach. Dnes sú mač­ky jed­ný­mi z najob­ľú­be­nej­ších domá­cich milá­či­kov na sve­te. Ich schop­nosť pris­pô­so­biť sa rôz­nym pro­stre­diam, od mest­ských bytov po vidiec­ke far­my, z nich robí ide­ál­nych spo­loč­ní­kov pre rôz­ne typy ľudí. Okrem toho sú zná­me svo­jou čis­tot­nos­ťou a schop­nos­ťou pou­ží­vať mača­ciu toale­tu bez potre­by špe­ciál­ne­ho výcvi­ku. Mač­ky majú tiež význam­ný vplyv na eko­sys­té­my. Ako pre­dá­to­ri pomá­ha­jú regu­lo­vať popu­lá­cie malých hlo­dav­cov a vtá­kov. Avšak v nie­kto­rých oblas­tiach, naj­mä na ostro­voch, kde pôvod­né dru­hy nema­jú pri­ro­dze­ných pre­dá­to­rov, môžu mač­ky pred­sta­vo­vať hroz­bu pre bio­di­ver­zi­tu. Pre­to je dôle­ži­té kon­tro­lo­vať popu­lá­ciu túla­vých mačiek a zabez­pe­čiť, aby domá­ce mač­ky neo­hro­zo­va­li miest­nu fau­nu. V súčas­nos­ti pre­bie­ha množ­stvo výsku­mov zame­ra­ných na beha­vi­orál­ne a gene­tic­ké aspek­ty mačiek. Tie­to štú­die nám pomá­ha­jú lep­šie poro­zu­mieť ich sprá­va­niu, zdra­vot­ným potre­bám a vzťa­hu s ľuď­mi. Naprí­klad výskum komu­ni­ká­cie medzi mač­ka­mi a ľuď­mi odha­ľu­je, ako mač­ky doká­žu pris­pô­so­biť svo­je voka­li­zá­cie na zís­ka­nie pozor­nos­ti ale­bo potra­vy (Uni­ted­Li­fe).


Cats are ama­zing and inde­pen­dent cre­a­tu­res that are com­pa­ni­ons to humans all around the world. The­ir gra­ce­ful ele­gan­ce and curi­ous gaze appe­al to almost eve­ry­o­ne. Of cour­se, the­ir wild form still exists in natu­re. They were domes­ti­ca­ted as one of the first ani­mals, a pro­cess dating back to ancient times. As indi­ca­ted ear­lier, they have a high degree of auto­no­my in deci­ding the­ir own acti­vi­ties. The­re is an end­less varie­ty of bre­eds with diver­se cha­rac­te­ris­tics, from ele­gant Per­sian cats to pla­y­ful Ben­gals. They are natu­ral hun­ters, and they have a ten­den­cy to sle­ep for long peri­ods, up to 15 hours a day, to con­ser­ve ener­gy. They com­mu­ni­ca­te with humans through sounds like meowing, pur­ring, and his­sing. They have expres­si­ve eyes, and the­ir mood can be dedu­ced from them. Nar­ro­wed pupils indi­ca­te joy and a pla­y­ful mood, whi­le dila­ted ones are a sign of fear and exci­te­ment. By lic­king the­ir fur, they cle­an them­sel­ves and remo­ve unp­le­a­sant odors.

The­ir paws are extre­me­ly fle­xib­le, allo­wing them to move silen­tly. The­ir teeth are adap­ted to a hun­ting lifes­ty­le, with sharp cut­ting teeth for tea­ring meat and poin­ted cani­nes for cat­ching prey. The­ir eyes have lar­ge pupils that can quick­ly adapt to light inten­si­ty. Move­ments of the­ir ears can reve­al the­ir mood or indi­ca­te the object of the­ir inte­rest. In the back of the­ir ears, the­re is an excep­ti­onal organ – the ves­ti­bu­lar appa­ra­tus – which helps them main­tain balan­ce and per­form very pre­ci­se move­ments. The­ir hea­ring is excel­lent, capab­le of cap­tu­ring high-​frequency sounds. The­ir sen­se of smell is also very sen­si­ti­ve, capab­le of recog­ni­zing the phe­ro­mo­nes of other cats. In the pre­sen­ce of the­ir owners or other cats, they dee­pen the­ir voice – pur­ring – expres­sing joy or affec­ti­on. The body tem­pe­ra­tu­re of cats is 38 – 39 °C, allo­wing them to be effi­cient hun­ters and main­tain warmth in col­der environments.

Cats were domes­ti­ca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 9,500 years ago in the Midd­le East, whe­re they for­med a bond with humans thanks to the­ir abi­li­ty to con­trol rodent popu­la­ti­ons in sto­red grain supp­lies (Wiki­pe­dia). This rela­ti­ons­hip gra­du­al­ly dee­pe­ned, and cats beca­me an integ­ral part of many cul­tu­res. In ancient Egypt, cats were vene­ra­ted and con­si­de­red sac­red ani­mals. The god­dess Bas­tet, depic­ted with a cat’s head, sym­bo­li­zed pro­tec­ti­on, fer­ti­li­ty, and home. Kil­ling a cat in Egypt was regar­ded as a seve­re cri­me. In medie­val Euro­pe, howe­ver, cats faced per­se­cu­ti­on due to supers­ti­ti­ons asso­cia­ted with witchc­raft, lea­ding to the­ir mass era­di­ca­ti­on in some regi­ons. Today, cats are among the most popu­lar pets in the world. The­ir abi­li­ty to adapt to vari­ous envi­ron­ments, from urban apart­ments to rural farms, makes them ide­al com­pa­ni­ons for dif­fe­rent types of peop­le. Addi­ti­onal­ly, they are kno­wn for the­ir cle­an­li­ness and abi­li­ty to use a lit­ter box wit­hout spe­cial trai­ning. Cats also have a sig­ni­fi­cant impact on eco­sys­tems. As pre­da­tors, they help regu­la­te popu­la­ti­ons of small rodents and birds. Howe­ver, in some are­as, par­ti­cu­lar­ly on islands whe­re nati­ve spe­cies lack natu­ral pre­da­tors, cats can pose a thre­at to bio­di­ver­si­ty. The­re­fo­re, it is cru­cial to con­trol the popu­la­ti­on of stray cats and ensu­re that domes­tic cats do not endan­ger local wild­li­fe. Cur­ren­tly, nume­rous stu­dies focus on the beha­vi­oral and gene­tic aspects of cats. The­se stu­dies help us bet­ter unders­tand the­ir beha­vi­or, health needs, and rela­ti­ons­hip with humans. For ins­tan­ce, rese­arch on com­mu­ni­ca­ti­on bet­we­en cats and humans reve­als how cats can adjust the­ir voca­li­za­ti­ons to gain atten­ti­on or food (Uni­ted­Li­fe).


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Neživé, Stavby, TOP

Hrady a zámky

Hits: 3416

Hra­dy a zám­ky pred­sta­vu­jú pôso­bi­vé stav­by, kto­ré nás vtiah­nu do his­tó­rie a roman­ti­ky minu­lých obdo­bí. Tie­to impo­zant­né stav­by sa vyzna­ču­jú nie­len svo­jou archi­tek­to­nic­kou krá­sou, ale aj svo­jou stra­te­gic­kou a kul­túr­nou hod­no­tou. Hra­dy a zám­ky majú kore­ne v stre­do­ve­kom Euró­pe, kde boli pôvod­ne posta­ve­né ako obran­né pev­nos­ti na ochra­nu pred nepria­teľ­mi. Časom sa však ich účel roz­ší­ril a zača­li slú­žiť aj ako síd­la šľach­ty a krá­ľov­ských rodín. Ich archi­tek­to­nic­ký dizajn a polo­ha na vyvý­še­ných kop­coch boli čas­to stra­te­gic­ké, umož­ňu­jú­ce lep­šiu kon­tro­lu nad okolím.

Hra­dy boli čas­to posta­ve­né z hru­bých kamen­ných múrov a mali výraz­né vstu­py s mos­ta­mi nad prie­ko­pou. Naopak, zám­ky, kto­ré sa obja­vi­li neskôr v his­tó­rii, mali ten­den­ciu byť ele­gan­tnej­šie a mali ozdob­nej­šie fasá­dy s veža­mi a vyso­ký­mi okna­mi. Hra­dy a zám­ky sym­bo­li­zu­jú nie­len bohat­stvo a moc šľach­ty, ale aj obdo­bie rytier­stva a odva­hy. Mno­hé z nich boli sved­kom bojov suse­dia­cich feudál­nych pánov a rôz­nych iných vojen. S roz­vo­jom spo­loč­nos­ti sa fun­kcia hra­dov a zám­kov zme­ni­la. Časom hrad­by nepred­sta­vo­va­li takú účin­nú obra­nu ako kedy­si. Zárod­ky rene­sanč­nej a baro­ko­vej archi­tek­tú­ry pri­nies­li nový dôraz na ume­nie a kul­tú­ru. Neskôr boli mno­hé z nich pre­sta­va­né na pohodl­né rezi­den­cie pre šľach­tu a krá­ľov­ské rodi­ny, pri­čom sa sta­li cen­tra­mi kul­túr­ne­ho života.

Dnes sú hra­dy a zám­ky nie­len his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi, ale aj obľú­be­ný­mi turis­tic­ký­mi atrak­ci­ami. Ich náv­šte­va ponú­ka pohľad do minu­los­ti, s nád­her­ný­mi záh­ra­da­mi, zbier­ka­mi ume­nia a čas­to aj rytier­sky­mi tur­naj­mi či his­to­ric­ký­mi pre­hliad­ka­mi. Ochra­na a zacho­va­nie hrád a zám­kov sú dôle­ži­tým odka­zom pre budú­ce gene­rá­cie. Mno­hé orga­ni­zá­cie a nadá­cie sa sna­žia obno­vo­vať a udr­žia­vať tie­to stav­by, aby sa zabez­pe­či­lo, že ich kul­túr­na hod­no­ta a krá­sa budú pre­tr­vá­vať aj do budúcnosti.


Cast­les and pala­ces are impres­si­ve struc­tu­res that draw us into the his­to­ry and roman­ce of bygo­ne eras. The­se impo­sing buil­dings are cha­rac­te­ri­zed not only by the­ir archi­tec­tu­ral beau­ty but also by the­ir stra­te­gic and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce. Cast­les and pala­ces have the­ir roots in medie­val Euro­pe, whe­re they were ori­gi­nal­ly cons­truc­ted as defen­si­ve for­tres­ses to pro­tect against ene­mies. Over time, howe­ver, the­ir pur­po­se expan­ded, and they began to ser­ve as resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies. The­ir archi­tec­tu­ral design and ele­va­ted hill­top loca­ti­ons were often stra­te­gic, allo­wing bet­ter con­trol over the surroundings.

Cast­les were often built with thick sto­ne walls and fea­tu­red pro­mi­nent entran­ces with brid­ges over moats. In con­trast, cast­les, which emer­ged later in his­to­ry, ten­ded to be more ele­gant, with orna­te faca­des, towers, and tall win­do­ws. Cast­les and pala­ces sym­bo­li­ze not only the wealth and power of the nobi­li­ty but also the era of chi­val­ry and cou­ra­ge. Many of them wit­nes­sed batt­les bet­we­en neigh­bo­ring feudal lords and vari­ous other wars. As socie­ty evol­ved, the func­ti­on of cast­les and pala­ces chan­ged. Over time, walls cea­sed to pro­vi­de as effec­ti­ve defen­se as they once did. The begin­nings of Renais­san­ce and Baro­que archi­tec­tu­re brought a new emp­ha­sis on art and cul­tu­re. Later, many of them were trans­for­med into com­for­tab­le resi­den­ces for the nobi­li­ty and roy­al fami­lies, beco­ming cen­ters of cul­tu­ral life.

Today, cast­les and pala­ces are not only his­to­ri­cal land­marks but also popu­lar tou­rist att­rac­ti­ons. Visi­ting them pro­vi­des a glim­pse into the past, with beau­ti­ful gar­dens, art col­lec­ti­ons, and often knight­ly tour­na­ments or his­to­ri­cal tours. The pre­ser­va­ti­on of cast­les and pala­ces is an impor­tant lega­cy for futu­re gene­ra­ti­ons. Many orga­ni­za­ti­ons and foun­da­ti­ons stri­ve to res­to­re and main­tain the­se struc­tu­res to ensu­re that the­ir cul­tu­ral value and beau­ty endu­re into the future.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Prax

Ochranársky aspekt akvaristiky

Hits: 4921

Z hľa­dis­ka ochra­nár­ske­ho, pre­dov­šet­kým dru­ho­vej ochra­ny je už dnes veľ­mi zau­jí­ma­vá mož­nosť v akva­ris­ti­ke ochra­ny dru­hu ex situ – to zna­me­ná mimo loka­li­ty pri­ro­dze­né­ho are­álu. Je to logic­ké, pre­to­že akva­ris­ti oby­čaj­ne cho­va­jú subt­ro­pic­ké a tro­pic­ké dru­hy vzdia­le­né od ich pôvod­né­ho roz­ší­re­nia. Via­ce­ro taxó­nov je už zde­ci­mo­va­ných, pre­to v budúc­nos­ti by moh­la akva­ris­ti­ka nado­bud­núť aj ten­to rela­tív­ne nový roz­mer. Tam kde už nie je mož­ná ochra­na in situ” je mož­nosť akva­ris­ti­ky veľ­mi vhod­ná. Ochra­na in situ čas­to nie je reál­na, pre­to­že loka­li­ty, v kto­rých žili pôvod­ne ryby, resp. rast­li­ny už čas­to neexis­tu­jú – doš­lo k zni­če­niu eko­sys­té­mu pre pôvod­né orga­niz­my. Akva­ris­ti­ka je veľ­mi roz­ší­re­ná po celom sve­te, čiže ochra­na ohro­ze­ných, prí­pad­ne už v prí­ro­de vyhy­nu­tých taxó­nov môže pre­bie­hať teore­tic­ky u veľ­mi veľa cho­va­te­ľov. Nebo­lo by od veci, keby ochra­nár­ske orga­ni­zá­cie, resp. akva­ris­tic­ké orga­ni­zá­cie využi­li ten­to poten­ciál. Geno­fond sa osla­bu­je, prá­ve pre­to by malo dochá­dzať ku spo­lu­prá­ci a ku vymie­ňa­niu gene­tic­kej infor­má­cie, čo by vied­lo ku zacho­va­niu bio­lo­gic­kej hod­no­ty taxónu. 

Neza­ned­ba­teľ­ným význa­mom akva­ris­ti­ky je pri­blí­že­nie člo­ve­ka k prí­ro­de. Kto čo len tro­chu zaho­rí do rybi­čiek, zrej­me bude mať bliž­šie ku prí­ro­de ako takej. A ak vez­mem do úva­hy fakt, že sa akva­ris­tom sta­ne člo­vek, kto­rý sa pred­tým sprá­val ku vlast­né­mu život­né­mu pro­stre­diu macoš­sky, snáď zís­ka aspoň nie­čo, čosi pozi­tív­ne nie­len preň­ho samot­né­ho, a to lep­ší vzťah prí­ro­de, k živým orga­niz­mom, a mož­no aj k svoj­mu vlast­né­mu živo­tu. V prí­pa­de, že sa akva­ris­tom poda­rí ryby aj odcho­vá­vať, mož­no sa aj v nás pre­bu­dia rodi­čov­ské pudy. Obdob­ne v prí­pa­de cho­ro­by našich cho­van­cov aj opat­ro­va­teľ­ské inštink­ty. Pod­ľa môj­ho skrom­né­ho názo­ru je akva­ris­ti­ka oblasť cho­va­teľ­stva najv­hod­nej­šia pre nás, v prí­pa­de že máme iné obme­dze­nia pre chov neja­ké­ho živo­čí­cha. Ryby nek­ri­čia, veľ­mi ani nepách­nu, sú nemo­bil­né. Navy­še akva­ris­ti­ka má poten­ciál pri­niesť este­tic­ký prvok do našej domácnosti.


In terms of con­ser­va­ti­on, espe­cial­ly spe­cies con­ser­va­ti­on, the­re is cur­ren­tly a very inte­res­ting opti­on in aqu­aris­tics for the ex-​situ con­ser­va­ti­on of spe­cies – mea­ning out­si­de the natu­ral habi­tat. This is logi­cal becau­se aqu­arists usu­al­ly keep subt­ro­pi­cal and tro­pi­cal spe­cies far from the­ir ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on. Seve­ral taxa are alre­a­dy deci­ma­ted, so in the futu­re, aqu­aris­tics could acqu­ire this rela­ti­ve­ly new dimen­si­on. Whe­re the pro­tec­ti­on in situ” is no lon­ger possib­le, the opti­on of aqu­aris­tics is very suitab­le. In-​situ con­ser­va­ti­on is often not rea­lis­tic becau­se the ori­gi­nal habi­tats of fish or plants have often cea­sed to exist – the eco­sys­tem for the ori­gi­nal orga­nisms has been des­tro­y­ed. Aqu­aris­tics is wides­pre­ad worl­dwi­de, so the pro­tec­ti­on of endan­ge­red or alre­a­dy extinct taxa in natu­re can the­ore­ti­cal­ly take pla­ce with a lar­ge num­ber of bre­e­ders. It would not be amiss if con­ser­va­ti­on orga­ni­za­ti­ons or aqu­aris­tic orga­ni­za­ti­ons uti­li­zed this poten­tial. The gene pool is wea­ke­ning, which is why coope­ra­ti­on and the exchan­ge of gene­tic infor­ma­ti­on should take pla­ce, lea­ding to the pre­ser­va­ti­on of the bio­lo­gi­cal value of the taxon.

An unde­niab­le sig­ni­fi­can­ce of aqu­aris­tics is brin­ging humans clo­ser to natu­re. Any­o­ne who even slight­ly gets invol­ved with fish will pro­bab­ly feel clo­ser to natu­re. Con­si­de­ring the fact that a per­son beco­mes an aqu­arist, who may have pre­vi­ous­ly tre­a­ted the­ir envi­ron­ment indif­fe­ren­tly, per­haps they will gain somet­hing posi­ti­ve, not only for them­sel­ves but also for a bet­ter rela­ti­ons­hip with natu­re, living orga­nisms, and may­be even the­ir own life. In the case of suc­cess­ful­ly bre­e­ding fish, paren­tal ins­tincts might be awa­ke­ned. Simi­lar­ly, in the case of dise­a­ses affec­ting our pets, care­gi­ving ins­tincts might be trig­ge­red. In my hum­ble opi­ni­on, aqu­aris­tics is the most suitab­le bre­e­ding area for us, espe­cial­ly if we have limi­ta­ti­ons for kee­ping a cer­tain cre­a­tu­re. Fish don’t scre­am, they don’t smell much, and they are not very mobi­le. More­over, aqu­aris­tics has the poten­tial to bring an aest­he­tic ele­ment into our homes.


In Bez­ug auf den Arten­schutz, ins­be­son­de­re den Schutz von Arten, gibt es in der Aqu­aris­tik heute eine sehr inte­res­san­te Mög­lich­ke­it des ex-​situ-​Artenschutzes – das bede­utet außer­halb des natür­li­chen Lebens­raums. Dies ist logisch, da Aqu­aria­ner in der Regel subt­ro­pis­che und tro­pis­che Arten fern von ihrer urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung hal­ten. Meh­re­re Taxa sind bere­its dez­imiert, daher könn­te die Aqu­aris­tik in Zukunft die­se rela­tiv neue Dimen­si­on anneh­men. Dort, wo der Schutz in situ” nicht mehr mög­lich ist, ist die Opti­on der Aqu­aris­tik sehr gee­ig­net. Der in-​situ-​Schutz ist oft nicht rea­lis­tisch, da die urs­prün­gli­chen Lebens­rä­u­me von Fis­chen oder Pflan­zen oft nicht mehr exis­tie­ren – das Öko­sys­tem für die urs­prün­gli­chen Orga­nis­men wur­de zers­tört. Aqu­aris­tik ist welt­we­it verb­re­i­tet, sodass der Schutz gefä­hr­de­ter oder bere­its aus­ges­tor­be­ner Taxa in der Natur the­ore­tisch mit vie­len Züch­tern statt­fin­den kann. Es wäre nicht ver­ke­hrt, wenn Naturs­chut­zor­ga­ni­sa­ti­onen oder aqu­aris­tis­che Orga­ni­sa­ti­onen die­ses Poten­zial nut­zen wür­den. Der Gen­po­ol sch­wächt sich ab, wes­halb eine Zusam­me­nar­be­it und der Aus­tausch gene­tis­cher Infor­ma­ti­onen statt­fin­den soll­ten, um den bio­lo­gis­chen Wert des Taxons zu erhalten.

Ein nicht zu ver­nach­läs­si­gen­der Aspekt der Aqu­aris­tik ist die Annä­he­rung des Men­schen an die Natur. Jeder, der sich auch nur ein wenig mit Fis­chen bes­chäf­tigt, wird wahrs­che­in­lich eine enge­re Ver­bin­dung zur Natur haben. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass eine Per­son zum Aqu­aria­ner wird, die zuvor viel­le­icht gle­ich­gül­tig gege­nüber ihrer Umwelt war, wird sie viel­le­icht etwas Posi­ti­ves gewin­nen, nicht nur für sich selbst, son­dern auch für eine bes­se­re Bez­ie­hung zur Natur, zu leben­den Orga­nis­men und viel­le­icht sogar zu ihrem eige­nen Leben. Im Fal­le erfolg­re­i­cher Fis­ch­zucht könn­ten elter­li­che Ins­tink­te gewec­kt wer­den. Eben­so könn­ten bei Kran­khe­i­ten unse­rer Schütz­lin­ge pfle­gen­de Ins­tink­te aus­ge­löst wer­den. Mei­ner bes­che­i­de­nen Mei­nung nach ist die Aqu­aris­tik der gee­ig­nets­te Zucht­sek­tor für uns, ins­be­son­de­re wenn es Ein­sch­rän­kun­gen für die Hal­tung bes­timm­ter Lebe­we­sen gibt. Fis­che sch­re­ien nicht, rie­chen nicht stark und sind nicht sehr mobil. Darüber hinaus hat die Aqu­aris­tik das Poten­zial, ein äst­he­tis­ches Ele­ment in unse­re Häu­ser zu bringen.

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny

Prírodné rastliny

Hits: 24323

Prí­rod­né rast­li­ny pred­sta­vu­jú nesku­toč­ný svet, kto­rý tvo­rí základ bio­di­ver­zi­ty našej pla­né­ty. Táto pes­trosť zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v udr­žia­va­ní eko­lo­gic­kej rov­no­vá­hy. Prí­rod­né rast­li­ny majú pes­trú mor­fo­ló­giu. Kore­ne slú­žia na fixá­ciu rast­li­ny v pôde a na zís­ka­va­nie živín. Ston­ky pod­po­ru­jú rast­li­nu a slú­žia na pre­nos vody a živín. Lis­ty sú hlav­ný­mi orgán­mi foto­syn­té­zy, kde sa slneč­ná ener­gia pre­mie­ňa na che­mic­kú ener­giu. Kve­ty sú orgá­ny roz­mno­žo­va­nia, zatiaľ čo plo­dy obsa­hu­jú seme­no, kto­ré je nevy­hnut­né pre nový cyk­lus živo­ta. Rast­li­ny majú kom­plex­né fyzi­olo­gic­ké pro­ce­sy, kto­ré im umož­ňu­jú pre­žiť a rásť.

Foto­syn­té­za je kľú­čo­vým pro­ce­som, pri kto­rom rast­li­ny využí­va­jú slneč­nú ener­giu a oxid uhli­či­tý na tvor­bu orga­nic­kej hmo­ty, pri­čom uvoľ­ňu­jú kys­lík do atmo­sfé­ry. Dýcha­nie, trans­pi­rá­cia a vede­nie vody sú ďal­šie dôle­ži­té fyzi­olo­gic­ké pro­ce­sy, kto­ré zabez­pe­ču­jú život a funkč­nosť rast­lín. Rast­li­ny sú základ­ný­mi sta­veb­nou súčas­ťou eko­sys­té­mov. Sú prak­tic­ky jedi­ný­mi pro­du­cent­mi hmo­ty, okrem veľ­mi malé­ho počtu che­mot­rof­ných orga­niz­mov. Posky­tu­jú pries­tor a potra­vu pre rôz­no­ro­dé dru­hy živo­čí­chov. Rast­li­ny majú tiež schop­nosť rege­ne­ro­vať pôdu a vodu od nežia­dú­cich látok a toxí­nov. Sú neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou ľud­skej civi­li­zá­cie. Posky­tu­jú potra­vu aj nám, vo for­me ovo­cia, zele­ni­ny, obi­lia a ďal­ších plodín.

Mno­hé rast­li­ny majú lie­či­vé vlast­nos­ti a sú využí­va­né v tra­dič­nej a moder­nej medi­cí­ne. Okrem toho majú rast­li­ny kul­túr­ne a este­tic­ké hod­no­ty, kto­ré sú vyjad­re­né v záh­ra­dách, ume­ní a sym­bo­loch. S naras­ta­jú­cim tla­kom ľud­skej čin­nos­ti a zme­na­mi klí­my sú prí­rod­né rast­li­ny čas­to ohro­ze­né. Stra­ty bio­di­ver­zi­ty, inva­zív­ne dru­hy a odles­ňo­va­nie sú ich nepria­teľ­mi. Pre­to je dôle­ži­té imple­men­to­vať ochran­né opat­re­nia, vrá­ta­ne zacho­vá­va­nia prí­rod­ných bio­to­pov, udr­žia­va­nia geno­fon­du a zave­de­nia udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s pôdou.


Natu­ral plants repre­sent an extra­or­di­na­ry world that forms the foun­da­ti­on of our pla­ne­t’s bio­di­ver­si­ty. This diver­si­ty pla­ys a cru­cial role in main­tai­ning eco­lo­gi­cal balan­ce. Natu­ral plants exhi­bit a diver­se morp­ho­lo­gy. Roots ser­ve to anchor the plant in the soil and acqu­ire nut­rients. Stems sup­port the plant and faci­li­ta­te the tran­s­port of water and nut­rients. Lea­ves are the pri­ma­ry organs of pho­to­synt­he­sis, whe­re solar ener­gy trans­forms into che­mi­cal ener­gy. Flo­wers are the repro­duc­ti­ve organs, whi­le fru­its con­tain seeds essen­tial for the plan­t’s life cycle.

Plants under­go com­plex phy­si­olo­gi­cal pro­ces­ses that enab­le them to sur­vi­ve and thri­ve. Pho­to­synt­he­sis is a key pro­cess whe­re plants uti­li­ze solar ener­gy and car­bon dioxi­de to pro­du­ce orga­nic mat­ter, rele­a­sing oxy­gen into the atmo­sp­he­re. Res­pi­ra­ti­on, trans­pi­ra­ti­on, and water con­duc­ti­on are other vital phy­si­olo­gi­cal pro­ces­ses ensu­ring the life and func­ti­ona­li­ty of plants. Plants are fun­da­men­tal buil­ding blocks of eco­sys­tems, ser­ving as the pri­ma­ry pro­du­cers, asi­de from a mini­mal num­ber of che­mot­rop­hic orga­nisms. They pro­vi­de habi­tat and sus­te­nan­ce for diver­se ani­mal species.

Addi­ti­onal­ly, plants possess the abi­li­ty to rege­ne­ra­te soil and puri­fy water from unwan­ted sub­stan­ces and toxins. They are an integ­ral part of human civi­li­za­ti­on, offe­ring us food in the form of fru­its, vege­tab­les, grains, and other crops. Many plants exhi­bit medi­ci­nal pro­per­ties, con­tri­bu­ting to tra­di­ti­onal and modern medi­ci­ne. Furt­her­mo­re, plants hold cul­tu­ral and aest­he­tic valu­es expres­sed through gar­dens, art, and symbols.

With inc­re­a­sing human acti­vi­ty and cli­ma­te chan­ges, natu­ral plants are often endan­ge­red. Bio­di­ver­si­ty loss, inva­si­ve spe­cies, and defo­re­sta­ti­on pose sig­ni­fi­cant thre­ats. Hen­ce, it is cru­cial to imple­ment pro­tec­ti­ve mea­su­res, inc­lu­ding pre­ser­ving natu­ral habi­tats, main­tai­ning gene­tic diver­si­ty, and adop­ting sus­tai­nab­le soil mana­ge­ment prac­ti­ces. The intri­ca­te rela­ti­ons­hip bet­we­en humans and natu­ral plants unders­co­res the impor­tan­ce of con­ser­ving and sus­tai­nab­ly uti­li­zing this rich bio­lo­gi­cal diversity.


Naturpf­lan­zen reprä­sen­tie­ren eine außer­ge­wöhn­li­che Welt, die die Grund­la­ge für die Bio­di­ver­si­tät unse­res Pla­ne­ten bil­det. Die­se Viel­falt spielt eine ents­che­i­den­de Rol­le bei der Auf­rech­ter­hal­tung des öko­lo­gis­chen Gle­ich­ge­wichts. Naturpf­lan­zen wei­sen eine viel­fäl­ti­ge Morp­ho­lo­gie auf. Wur­zeln die­nen der Veran­ke­rung der Pflan­ze im Boden und der Auf­nah­me von Nährs­tof­fen. Stän­gel unters­tüt­zen die Pflan­ze und erle­ich­tern den Tran­s­port von Was­ser und Nährs­tof­fen. Blät­ter sind die Haup­tor­ga­ne der Foto­synt­he­se, bei der Son­ne­ne­ner­gie in che­mis­che Ener­gie umge­wan­delt wird. Blüten sind die Fortpf­lan­zung­sor­ga­ne, wäh­rend Früch­te Samen ent­hal­ten, die für den Lebens­zyk­lus der Pflan­ze uner­läss­lich sind.

Pflan­zen durch­lau­fen kom­ple­xe phy­si­olo­gis­che Pro­zes­se, die es ihnen ermög­li­chen zu über­le­ben und zu wach­sen. Die Foto­synt­he­se ist ein Sch­lüs­selp­ro­zess, bei dem Pflan­zen Son­ne­ne­ner­gie und Koh­len­di­oxid nut­zen, um orga­nis­che Mate­rie zu pro­du­zie­ren und Sau­ers­toff in die Atmo­sp­hä­re abzu­ge­ben. Atmung, Trans­pi­ra­ti­on und Was­ser­le­i­tung sind wei­te­re wich­ti­ge phy­si­olo­gis­che Pro­zes­se, die das Leben und die Funk­ti­ona­li­tät von Pflan­zen gewähr­le­is­ten. Pflan­zen sind grund­le­gen­de Baus­te­i­ne von Öko­sys­te­men und die­nen als Hauptp­ro­du­zen­ten, abge­se­hen von einer mini­ma­len Anzahl von che­mot­rop­hen Orga­nis­men. Sie bie­ten Lebens­raum und Nahrung für viel­fäl­ti­ge Tierarten.

Darüber hinaus besit­zen Pflan­zen die Fähig­ke­it, den Boden zu rege­ne­rie­ren und Was­ser von uner­wün­sch­ten Sub­stan­zen und Toxi­nen zu rei­ni­gen. Sie sind ein integ­ra­ler Bes­tand­te­il der men­sch­li­chen Zivi­li­sa­ti­on, indem sie uns Nahrung in Form von Früch­ten, Gemüse, Get­re­i­de und ande­ren Kul­tu­ren bie­ten. Vie­le Pflan­zen wei­sen auch hei­len­de Eigen­schaf­ten auf und tra­gen zur tra­di­ti­onel­len und moder­nen Medi­zin bei. Darüber hinaus haben Pflan­zen kul­tu­rel­le und äst­he­tis­che Wer­te, die sich in Gär­ten, Kunst und Sym­bo­len ausdrücken.

Mit zuneh­men­der men­sch­li­cher Akti­vi­tät und Kli­ma­ve­rän­de­run­gen sind Naturpf­lan­zen häu­fig gefä­hr­det. Ver­lust der Bio­di­ver­si­tät, inva­si­ve Arten und Ent­wal­dung stel­len erheb­li­che Bed­ro­hun­gen dar. Daher ist es ents­che­i­dend, Schutz­ma­ßnah­men zu ergre­i­fen, ein­sch­lie­ßlich der Erhal­tung natür­li­cher Lebens­rä­u­me, der Auf­rech­ter­hal­tung gene­tis­cher Viel­falt und der Ein­füh­rung nach­hal­ti­ger Boden­be­wirts­chaf­tungs­prak­ti­ken. Die kom­ple­xe Bez­ie­hung zwis­chen Men­schen und Naturpf­lan­zen unters­tre­icht die Bede­utung der Erhal­tung und nach­hal­ti­gen Nut­zung die­ser rei­chen bio­lo­gis­chen Vielfalt.


Plan­tae natu­ra­les mira­bi­lem mun­dum cons­ti­tu­unt, qui bio­di­ver­si­ta­tis fun­da­men­tum in nos­tro pla­ne­ta col­lo­cat. Haec varie­tas par­tes fun­da­men­ta­les agit in con­ser­va­ti­one aequ­ilib­ri oeco­lo­gi­ci. Plan­tae natu­ra­les mor­fo­lo­gia varia pra­e­di­tae sunt. Radi­ces utun­tur ad fixan­dam plan­tam in solo et ad nut­ri­men­ta quae­ren­da. Cau­les plan­tam sus­ten­tant et aqu­am ac nut­ri­mi­na trans­fer­re adiu­vant. Folia orga­na prin­ci­pa­les sunt pho­to­synt­he­sis, ubi ener­gia solis in ener­giam che­mi­cam con­ver­ti­tur. Flo­res sunt orga­na repro­duc­ti­onis, dum fruc­tus semi­na con­ti­nent, quae neces­sa­ria sunt pro novo vitae circulo.

Plan­tae pro­ces­sus phy­si­olo­gi­cos habent com­ple­xos, qui eis vitam et cres­ce­re per­mit­tunt. Pho­to­synt­he­sis pro­ces­sus cla­vis est, in quo plan­tae utun­tur ener­gia solis et car­bo­nio dioxi­dum ad for­man­dam mate­riam orga­ni­cam, simul eli­ciunt oxy­ge­nium in atmo­sp­ha­e­ram. Res­pi­ra­tio, trans­pi­ra­tio et aqu­ae duc­tus pro­ces­sus phy­si­olo­gi­ci impor­tan­tes sunt, qui vitam et func­ti­onem plan­ta­rum secu­rant. Plan­tae sunt fun­da­men­ta­les struc­tu­rae in eco­sy­si, fun­gun­tu­rque tamqu­am pro­duc­to­res prin­ci­pes, pra­e­ter pau­cis­si­mos orga­nis­mos che­mot­rop­hos. Pra­e­bent locum et cibum ad varie­ta­tem gene­rum animalium.

Amplius, plan­tae possunt solum rege­ne­ra­re et aqu­am a sub­stan­ti­is noxi­is et toxi­nis pur­ga­re. Sunt pars integ­ra­lis civi­li­sa­ti­onis huma­nae, nobis cibum pra­e­ben­tes sub for­ma fruc­tu­um, vege­ta­bi­lium, fru­men­ti et alia­rum fru­gum. Mul­tae plan­tae etiam prop­rie­ta­tes medi­ci­na­les habent et ad medi­ci­nam tra­di­ti­ona­lem et moder­nam con­tri­bu­unt. Pra­e­te­rea, plan­tae valo­res cul­tu­ra­les et aesthetico-​historicos habent, qui in hor­tis, arte et sym­bo­lis exprimuntur.

Cum acti­vi­ta­te huma­na cres­cen­te et muta­ti­oni­bus cli­ma­ti­cis, plan­tae natu­ra­les sae­pe in peri­cu­lo sunt. Per­di­ta bio­di­ver­si­ta­tis, spe­cies inva­si­vae et defo­re­sta­tio mag­nae sunt minae. Idcir­co, cru­cia­le est sume­re pre­cau­ti­ones con­ser­va­ti­onis, inc­lu­sa con­ser­va­ti­one habi­ta­tu­um natu­ra­lium, manu­ten­ti­one diver­si­ta­tis gene­ti­cæ et intro­duc­ti­one agri­cul­tu­rae sanae. Com­ple­xa rela­tio inter homi­nes et plan­tas natu­ra­les sub­li­niat pon­de­ra­ti­onem con­ser­va­ti­onis et usus sos­te­ni­bi­lis huius ricae biodiversitatis.


Zoznam dru­hov (43):

  • Ado­nis vernalis
  • Achil­lea millefolium
  • Aju­ga repens – zbe­ho­vec plazivý
  • Ane­mo­ne nemorosa
  • A. ranun­cu­lo­ides
  • Ant­he­ri­cum liliago
  • Bel­lis perennis
  • Calt­ha palus­tris – záruž­lie močiarne
  • Car­da­mi­ne palustris
  • Cicho­rium intybus
  • Con­vol­vu­lus arvensis
  • Digi­ta­lis grandiflora
  • Fica­ria verna
  • Galant­hus nivalis
  • Gle­cho­ma hede­ra­cea – záduš­ník brečtanolistý
  • Helich­ry­sum angustifolium
  • Hepa­ti­ca nobilis
  • Hype­ri­cum per­fo­ra­tum – ľubov­ník bodkovaný
  • Impa­tiens parviflora
  • Iris pumi­la
  • Lamium macu­la­tum – hlu­chav­ka škvrnitá
  • Lupi­nus polyp­hyl­lus – lupí­na mnoholistá
  • Lyth­rum salicaria
  • Mel­li­lo­tus officinalis
  • Mus­ca­ri botryoides
  • Orchis pur­pu­rea
  • Papa­ver rho­eas – vlčí mak
  • Poten­til­la arenaria
  • Pri­mu­la veris – prvo­sien­ka jarná
  • Pul­mo­na­ria offi­ci­na­lis – pľúc­nik lekársky
  • Pul­sa­ti­la gran­dis – ponik­lec veľkokvetý
  • P. nig­ri­cans
  • Rubus fru­ti­co­sus – ostru­ži­na černica
  • Sal­via pratensis
  • Sene­cio nemorensis
  • Sti­pa capillata
  • Symp­hy­tum tuberosum
  • Tara­xa­cum offi­ci­na­lis – púpa­va lekárska
  • Tri­fo­lium pratense
  • Urti­cia dioica
  • Ver­bas­cum densiflorum
  • Vero­ni­ca chamaedrys
  • Vero­ni­ca prostrata
  • Vic­to­ria amazonica

TOP

Ado­nis vernalis

Iris pumi­la

Pul­sa­til­la

Žlté kve­ty

Mod­ré kvety

Fia­lo­vé kvety

Bie­le kvety

Ružo­vé kvety

Suku­len­ty

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post