2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Kráľovské mesto Bardejov

skala
Hits: 1580

Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).  

Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).

V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

skala
Hits: 2636

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Spiš

Levoča – kráľovské mesto Slovenska

skala
Hits: 3455

Mesto Levoča leží pod Levočskými vrchmi, vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Slovenska (levoca.sk). Maďarsky Lőcse, nemecky Leutschau, leží v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Na rozlohe 64 km2 žije takmer 15 000 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Levočská dolina, Levočské lúky, Závada (Wikipedia).

 Je to starobylé historické mesto s pekným centrom. Kráľovské mesto Slovenska (Informačná tabuľa). Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku (royal-towns.sk). Dnes v Levoči žije asi 14500 obyvateľov. Od roku 2009 je mesto zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO (levoca.sk). 

Na mieste dnešného mesta bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád, čo dokazuje kostol svätého Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica (levoca.sk). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, pod názvom Leucha (levoca.sk). V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlavným mestom provincie spišských Sasov (levoca.sk). Hybnou silou mesta bol obchod. Obchodovalo sa s hansovnými mestami, s Krakovom, s Benátkami. Remeselníci produkovali tovar pre celé Uhorsko a aj Poľsko. Neskôr sa Levoča stala jedným z centier renesancie a humanizmu v Uhorsku (levoca.sk). V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 bratia Jagelovci. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšiel Orbis Pictus Jana Amosa Komenského v štyroch jazykoch. V dobe národného obrodenia bola Levoča miestom pôsobenia štúrovcov (royal-towns.sk). V Levoči pôsobil Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, fyzik Albert Fuchs, herečky Lucia Gažiová, Oľga Vronská (Wikipedia).

V druhej polovici 14. storočia bol postavený dnešný veľký farský kostol svätého Jakuba staršieho, apoštola (levoca.sk). Mimoriadne cenný je jeho interiér, ktorý predstavuje jedinečné diela stredového sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár svätého Jakuba je s výškou 18.6 metra najvyšším svojho druhu na svete. Je z lipového dreva v rokoch 1507 – 1517 v dielni Majstra Pavla (levoca.sk). Námestie lemuje viac ako 50 meštianskych a patricijských domov, mnohé sú pomenované podľa bývalých majiteľoch (levoca.sk).

V 14. až 15. storočí sa mesto stalo stredoeurópskym obchodným centrom (levoca.sk). Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia (levoca.sk). Levočské lýceum sa stalo významným centrom slovenského národného hnutia štúrovcov (Informačná tabuľa). Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricíjskych domov s arkádovitými vnútronými dvormi (skonline.sk). Levočské hradby sú takmer kompletne zachované, z 15 bášt a veží sa zachovalo 6, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Pôvod radnice siaha do 15. storočia. Na fasáde sú maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Dnes je radnica spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica. Pôvodne zo 16. storočia pochádza klietka hanby, ktorá stojí pred radnicou. Od 16. storočia do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy (levoca.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučoval na jezuitskom gymnáziu matematik, fyzik a astronóm Maximilián Rudolf Hell. V 18. a 19. storočí pôsobili v baníctve a železiarstve Probstnerovci. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, prišli jeho študenti na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna „Nad Tatrou sa blýska“, ktorá sa prvýkrát spievalu tu (Kristeková).

V Levoči sa koná Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla, festival vážnej hudby Levočské babie leto, festival komornej hudby Konvergencie, súťaž neprofesionálnych divadelných súborov Scénická žatva (Kristeková), tematické prehliadky Potulky Levočou, Levočská hudobná jar, Levočská hudobná jeseň, Mariánska púť, Karpatský remeselný trh, Vianočný remeselný trh, výtvarný a fotografický Plenér Majstra Pavla, nočné podujatie plné hudby, spevy, svetiel Tajomná Levoča (Kristeková).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Slovenské mestá

Banská Bystrica, mesto v strede Slovenska

skala
Hits: 6197

Banská Bystrica je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované hradby a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské divadlo (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej vojny, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať história Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia):

  • hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý
  • spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik)
  • maliar Dominik Skutecký
  • operný spevák Martin Babjak
  • operný režisér Marián Chudovský
  • fotograf Karol Benický
  • herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník
  • hokejisti Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový
  • bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post