Hits: 2442

Pre­šov, maďar­sky Eper­jes, nemec­ky Epe­ries /​Pre­schau, rus­ky Prja­šev, poľ­sky Pre­szów, latin­sky Fra­go­po­lis /​Epe­ries­si­num (Wiki​pe​dia​.sk), Lang­dorf, Ape­rias­ci­num (Michal Kali­ňák). Jed­na hypo­té­za hovo­rí o tom, že pôvod­ný názov mes­ta Epe­ries je odvo­de­ný od maďar­ské­ho slo­va “eper” – jaho­da. Slo­ven­ský his­to­rik Ulič­ný tvr­dí, že pome­no­va­nie Pre­šov kore­ní v slo­van­skom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je cen­trom Šari­ša a Pre­šov­ské­ho samo­správ­ne­ho kra­ja. Leží v Košic­kej kot­li­ne, medzi Slán­sky­mi vrch­mi a Šariš­skou vrcho­vi­nou v nad­mor­skej výš­ke cca 255 met­rov nad morom. Mes­to má dve rie­ky, Tory­su a Sek­čov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 oby­va­te­ľov, čo je tre­tí naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku (pre​sov​.sk). Má šty­ri mest­ské čas­ti: Pre­šov, Niž­ná Šebas­to­vá, Soli­var, Šal­go­vík (Wiki​pe​dia​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do doby kamen­nej. Slo­van­ské osíd­le­nie je dolo­že­né z pre­lo­mu 8. a 9. sto­ro­čia. Prvá písom­ná zmien­ka je v lis­ti­ne krá­ľa Belu IV. z roku 1247. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom je Pre­šov od roku 1374. Od roku 1412 pat­ril do Pen­ta­po­li­ta­ny – spo­lo­čen­stva pia­tich krá­ľov­ských miest spo­lu s Koši­ca­mi, Bar­de­jo­vom, Levo­čou a Sabi­no­vom (Wiki​pe​dia​.sk). V 14. a 15. sto­ro­čí sa tešil mimo­riad­nym hos­po­dár­skym roz­vo­jom. Pre mes­to je rok 1687 zná­my pre­šov­ský­mi jat­ka­mi (Caraf­fo­ve jat­ky), kedy boli na námes­tí kru­to pop­ra­ve­ní 24 meš­ťa­nia za pod­po­ru Imri­cha Tököli­ho, vod­co­vi pro­ti­habs­bur­ské­ho povs­ta­nia. V roku 1816 doš­lo k zria­de­niu gréc­ko­ka­to­líc­kej die­cé­zy, vďa­ka čomu sem zača­lo pri­chá­dzať viac Rusí­nov. Veľ­ký hos­po­dár­sky význam pre mes­to mala výro­ba soli (Wiki​pe​dia​.sk) – Soli­var Pre­šov, kto­rý “zni­či­li” demok­ra­ti po roku 2010. 1.11.1918 doš­lo k tzv. Pre­šov­skej vzbu­re – bolo pop­ra­ve­ných 41 voja­kov a dva­ja civi­lis­ti. Pod vply­vom revo­lú­cie v Buda­peš­ti odo­pre­li nie­kto­rí voja­ci posluš­nosť a násled­ne rabo­va­li obcho­dy. Neskôr boli zais­te­ní a napriek tomu, že nedoš­lo ku stra­tám na živo­toch, boli odsú­de­ní na trest smr­ti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

His­to­ric­ké jad­ro mes­ta je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (pre​sov​.sk). Je tu množ­stvo pamia­tok, napr.: gréc­ko­ka­to­líc­ky chrám svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, palác Klo­bu­šic­kých, Šariš­ská galé­ria, Neptú­no­va fon­tá­na, Rákoc­zi­ho palác, rím­sko­ka­to­líc­ky far­ský kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša, súso­šie Imma­cu­la­ty, Bosá­ko­va ban­ka, Caraf­fo­va väz­ni­ca (pre​sov​.sk), Chrám svä­té­ho Ale­xan­dra Nevské­ho, Kal­vá­ria, vodo­hos­po­dár­ska stav­ba Kumšt (Wiki​pe​dia​.sk). Síd­li tu Divad­lo Joná­ša Zábor­ské­ho, orga­ni­zu­jú sa tu Dni mes­ta Pre­šov, Muvi­na – Medzi­ná­rod­ná súťaž­ná pre­hliad­ka vín, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Deň Zeme (pre​sov​.sk). Vďa­ka hudob­né­mu živo­tu a úspe­chom hudob­nej pro­duk­cie si mes­to vyslú­ži­lo pre­zýv­ku “slo­ven­ský Seatt­le” (Radek Antl, pre​sov​.info/sk, Michal Frank), resp. mes­to hud­by (Wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­rí hudob­ní­ci a kape­ly: Ivan Tás­ler, Peha, Kat­ka Knech­to­vá, Chi­ki liki tu‑a, Kat­ka Koš­čo­vá, Peter Lipa, David Kol­lar, Koma­jo­ta, Peter Nagy. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val štu­dent­ské­ho ume­nia Aka­de­mic­ký Pre­šov, Pre­šov­ská hudob­ná jar, Soľ­no­ban­ský jar­mok, Fes­ti­val palič­ko­va­nej čip­ky, Fes­ti­val zlej hud­by, Pre­šov­ský tro­j­ič­ný jar­mok a fes­ti­val sku­pín his­to­ric­ké­ho šer­mu a reme­siel, Pre­šov­ské kul­túr­ne leto, Fes­ti­val Sigord, Pre­šov­ská hudob­ná jeseň, JAZZ Pre­šov, Goraz­dov lite­rár­ny Pre­šov a mno­ho ďal­ších (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu Pre­šov­ská uni­ver­zi­ta z ôsmi­mi fakul­ta­mi a Fakul­ta výrob­ných tech­no­ló­gií Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty v Koši­ciach, Vyso­ká ško­la medzi­ná­rod­né­ho pod­ni­ka­nia ISM Slo­va­kia. Okrem toho cca 34 stred­ných škôl. Pre­šov­ská hádza­ná má sil­ný cveng v celej Euró­pe naj­mä vďa­ka klu­bu Tat­ran Pre­šov (pre​sov​.sk). Fut­ba­lo­vý Tat­ran Pre­šov už taký úspeš­ný nie je ani v rám­ci Slo­ven­ska. Medzi pre­šov­ské osob­nos­ti pat­ria: spi­so­va­teľ, novi­nár a his­to­rik Jonáš Zábor­ský, spi­so­va­teľ­ka Mil­ka Zim­ko­vá, herec a reži­sér Ján Boro­dáč a Peter Rašev, her­ci Juraj Kuku­ra, Jozef Stra­žan a Kve­ta Stra­ža­no­vá, reži­šér Fero Fenič, zahra­nič­ný spra­vo­daj­ca Slo­ven­ské­ho roz­hla­su v Tel Avi­ve Yehu­da Lahav /​Šte­fan Weizs­lo­vits, fut­ba­lis­ta Ladi­slav Pav­lo­vič, hoke­jis­ta Igor Liba, prvá Miss Čes­ko­slo­ven­ska Iva­na Chris­to­vá (Wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post