Hodnota článku je hodnotená podľa rozsahu, informačnej hodnoty, originality, dôveryhodnosti, prítomnosti interných odkazov, kľúčových slov, zdrojov, autorov, fotografií, kvality a návštevnosti.
The value of an article is assessed based on its scope, informational value, originality, credibility, the presence of internal links, keywords, sources, authors, photographs, quality, and readership.
Piešťany is a calm and sought-after town on the Váh River – 25.88 times better than average
Platysú rybičky Mexika, Guatemaly, severného Belize. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy maculatus a helleri krížia, ale je to zriedkavé. Sú oproti mečovkám pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet. Tuxedo, calico, krvavá, kométa…
Xiphophorus maculatus je druh drobných sladkovodných rýb patriaci do čeľade Poeciliidae. Vyznačujú sa laterálne splošteným telom s vyšším profilom. Dospelé jedince dosahujú približne 4–6 cm celkovej dĺžky – samice bývajú o niečo väčšie než samce. Samec má premenenú análnu plutvu na gonopódium – pohlavný orgán charakteristický pre živorodky slúžiaci na vnútorné oplodnenie. V prírode obýva teplé, pomalé vodné toky, kanály, jarné pramene, močiare a vegetáciou bohato zarastené súše (Wikipedia). S dnom pokrytým jemným sedimentom. Xiphophorus maculatus je všežravec, konzumuje rastlinnú hmotu, malé bezstavovce, ako sú červy, kôrovce, mäkkýše, či larvy hmyzu (FishBase). Druh je živorodý, po oplodnení dokáže samica ukladať a využívať spermie viacerých samcov na následné gravidity (Wikipedia). Vo voľnej prírode aj v akváriu sú platy spoločenské ryby, často žijú v malých skupinách. Sú považované za mierumilovné, bez výraznej teritoriality a často tolerantné voči iným nenásilným druhom rýb (aqua-fish.net).
Platy sú nenáročné na chov a dobre sa hodia do spoločenského akvária. Preferujú vodu s pH 7,0 – 8,0, tvrdosťou 9,0 – 19,0 °dGH a teplotou 18 – 25 °C. Samice rodia naraz približne 20 – 40 mláďat. Mláďatá sú často požierané dospelými rybami alebo inými obyvateľmi spoločenského akvária. Čerstvo narodené majú dĺžku približne 7 mm (Wikipedia). Gravidita zvyčajne trvá 24–30 dní, ale môže sa predĺžiť až na 90 dní podľa teploty a výživy. V optimálnych podmienkach sa samice môžu rozmnožovať približne každých 30 dní (až 8 vrhov ročne). Samice dokážu uchovávať spermie niekoľko mesiacov, takže po jednom oplodnení môžu mať 3–5 vrhov, a môže sa vyskytovať aj superfetácia – súčasný vývoj viacerých vrhov (grokipedia.com). Čistá genetická línia Xiphophorus maculatus sa dnes v akvaristike vyskytuje len výnimočne. Väčšina jedincov dostupných v obchodoch je výsledkom dlhodobého kríženia a selekcie s inými druhmi rodu Xiphophorus – najmä Xiphophorus variatus a Xiphophorus hellerii. Je vyšľachtených 130 farebných foriem(aquariumbreeder.com).
Xiphophorus maculatus slúži ako modelový organizmus v genetickom a evolučnom výskume. Vedecké štúdie ju využívajú pri skúmaní genetickej variácie, evolučných trade‑offov pri dozrievaní a genetike pigmentácie (nih.gov). Celý genóm platy bol sekvenovaný, čo otvára dvere pre štúdium molekulárnych základov komplexných znakov ako živorodosť či pigmentácia (nature.com). V rámci rodu Xiphophorus je Xiphophorusmaculatus blízko príbuzný napríklad mečovke zelenej – Xiphophorus hellerii a spoločný pôvod umožňuje kríženie a hybridizáciu v prírode aj v zajatí. Divé populácie majú tlmenejšie sfarbenie prispôsobené prostrediu. Samice sú typicky olivovo-zelené s rozptýlenými čiernymi škvrnami, čo zlepšuje maskovanie vo vegetácii a na podklade. Samce sú podobné, ale môžu mať mierne žltkasté tóny na bokoch s čiernym bodkovaním alebo fľakmi. V chovných varietach je pohlavný dimorfizmus v sfarbení výraznejší, samce bývajú živšie a nápadnejšie, čo podporuje párenie a dvorenie. Súvisí to s pohlavne viazanými genetickými faktormi, ktoré zvyšujú pigmentáciu u samcov, zatiaľ čo samice zostávajú tlmenejšie pre zníženie rizika predácie. Selektívny chov začal začiatkom 20. storočia. Dnes platí, že druh Xiphophorus maculatus bol introdukovaný do viac než 18 krajín a teritórií (grokipedia.com).
Rod Xiphophorus, najmä Xiphophorus maculatus, sa stal klasickým modelom výskumu melanómu vďaka práci Myrona Gordona v 20. storočí. Hybridizácia platy s mečovkami odhalila, že expresia makromelanofórových génov môže viesť k spontánnemu vzniku melanotických nádorov. Histologická a molekulárna podobnosť rybieho melanómu s melanómom cicavcov zabezpečila tomuto systému trvalý význam v onkologickom výskume (txst.edu).
Registrujem tieto formy: albino perte, arancio masc, baby, black, black coral, black leopard, black mirror, blooded hear (krvácajúce srdce), blue coral, bp p_9, calico white, caller, calico, coatzacoalcos, comet sunset, comet, coral, glowlight, glowlight blue tuxedo, glowlight calico, glowlight green moon, glowlight orange, glowlight spotted green, glowlight sunset, golden dusk, golden tuxedo, hawaii, jp y, koral, korallen, lune, mafigold, metallic orange tuxedo, mickey mouse, nigra, p_6 y-linked, papageien, papaloapan, pinsel, rainbow, red coral, red mickey mouse, red, red tail calico, red top, red wagtail, rio jamapa wild type, rio jamapa, selv, silver, silver mickey mouse, simpson, snow coral, solskins, spotted blue, tri colour, tuxedo, usumacintal, wagtail, wbr, wild form, yellow comet, yellow tuxedo.
Platies are small fish native to Mexico, Guatemala, and northern Belize. They tolerate higher salinity levels, up to one tablespoon of salt per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails, but they are slightly smaller and overall appear more delicate. The species Xiphophorus maculatus and Xiphophorus hellerii can interbreed, although this occurs rarely. Compared to swordtails, platies are more peaceful. Females are usually not cannibalistic toward their own offspring; nevertheless, the use of a breeding box is still more effective. Even for this beautiful livebearing fish, exhibitions and competitions are organized according to established standards. There exists a very large number of color and body shape varieties, such as tuxedo, calico, blood red, comet, and many others.
Xiphophorus maculatus is a species of small freshwater fish belonging to the family Poeciliidae. It is characterized by a laterally compressed body with a relatively high profile. Adult individuals reach approximately 4–6 cm in total length, with females generally being slightly larger than males. Males possess a modified anal fin known as a gonopodium, a reproductive organ typical of livebearers and used for internal fertilization.
In the wild, the species inhabits warm, slow-flowing waters, canals, springs, swamps, and areas densely overgrown with aquatic vegetation, usually with bottoms covered by fine sediment (Wikipedia). Xiphophorus maculatus is omnivorous and consumes plant matter as well as small invertebrates such as worms, crustaceans, mollusks, and insect larvae (FishBase). The species is livebearing, and after fertilization, females are capable of storing and using sperm from multiple males for subsequent pregnancies (Wikipedia).
In both natural habitats and aquaria, platies are social fish that often live in small groups. They are considered peaceful, non-territorial, and generally tolerant toward other non-aggressive fish species (aqua-fish.net).
Platies are undemanding to keep and are well suited for community aquaria. They prefer water with a pH of 7.0–8.0, hardness of 9.0–19.0 °dGH, and a temperature range of 18–25 °C. Females give birth to approximately 20–40 fry per brood. Fry are often eaten by adult fish or other inhabitants of community aquaria. Newly born fry measure approximately 7 mm in length (Wikipedia).
Gestation usually lasts 24–30 days but may extend up to 90 days depending on temperature and nutrition. Under optimal conditions, females may reproduce approximately every 30 days, producing up to eight broods per year. Females are capable of storing sperm for several months, allowing them to produce 3–5 broods after a single fertilization, and superfetation—simultaneous development of multiple broods—may also occur (grokipedia.com).
Pure genetic lines of Xiphophorus maculatus are now rare in the aquarium hobby. Most individuals available in trade are the result of long-term hybridization and selective breeding with other species of the genus Xiphophorus, especially Xiphophorus variatus and Xiphophorus hellerii. More than 130 color forms have been selectively bred (aquariumbreeder.com).
Xiphophorus maculatus serves as a model organism in genetic and evolutionary research. Scientific studies utilize this species to investigate genetic variation, evolutionary trade-offs related to maturation, and the genetics of pigmentation (nih.gov). The complete genome of the platyfish has been sequenced, opening the way for studies of the molecular foundations of complex traits such as viviparity and pigmentation (nature.com).
Within the genus Xiphophorus, Xiphophorus maculatus is closely related to species such as the green swordtail (Xiphophorus hellerii), and their shared ancestry allows for interbreeding and hybridization both in nature and in captivity. Wild populations display more subdued coloration adapted to their environment. Females are typically olive-green with scattered black spots, improving camouflage among vegetation and substrate. Males are similar but may exhibit slightly yellowish tones on the flanks with black speckling or blotches.
In selectively bred strains, sexual dimorphism in coloration is more pronounced, with males being more vividly colored and conspicuous, promoting courtship and mating. This is associated with sex-linked genetic factors that enhance pigmentation in males, while females remain more subdued to reduce predation risk. Selective breeding began in the early 20th century. Today, Xiphophorus maculatus has been introduced into more than 18 countries and territories worldwide (grokipedia.com).
The genus Xiphophorus, particularly Xiphophorus maculatus, became a classic model for melanoma research due to the work of Myron Gordon in the 20th century. Hybridization between platies and swordtails revealed that the expression of macromelanophore genes can lead to spontaneous development of melanotic tumors. The histological and molecular similarity between fish melanoma and mammalian melanoma has ensured the lasting importance of this system in oncological research (txst.edu).
Platyfische sind kleine Fische, die ursprünglich aus Mexiko, Guatemala und dem nördlichen Belize stammen. Sie tolerieren einen erhöhten Salzgehalt, etwa einen Esslöffel Salz pro 20 Liter Wasser. Platyfische ähneln Schwertträgern, sind jedoch etwas kleiner und wirken insgesamt zierlicher. Die Arten Xiphophorus maculatus und Xiphophorus hellerii können sich miteinander kreuzen, was jedoch eher selten vorkommt. Im Vergleich zu Schwertträgern sind Platyfische friedlicher. Weibchen zeigen in der Regel keinen Kannibalismus gegenüber dem eigenen Nachwuchs; dennoch ist die Verwendung eines Ablaichkastens meist effektiver. Auch für diese attraktive lebendgebärende Fischart werden Ausstellungen und Wettbewerbe nach festgelegten Standards organisiert. Es existiert eine große Vielfalt an Farb- und Körperformen, darunter Tuxedo, Calico, Blutrot, Komet und viele weitere.
Xiphophorus maculatus ist eine Art kleiner Süßwasserfische aus der Familie Poeciliidae. Sie zeichnet sich durch einen seitlich abgeflachten Körper mit relativ hohem Profil aus. Erwachsene Tiere erreichen eine Gesamtlänge von etwa 4–6 cm, wobei Weibchen in der Regel etwas größer sind als Männchen. Die Männchen besitzen eine umgewandelte Afterflosse, das sogenannte Gonopodium, ein für lebendgebärende Zahnkarpfen typisches Fortpflanzungsorgan, das zur inneren Befruchtung dient.
In der Natur bewohnt die Art warme, langsam fließende Gewässer, Kanäle, Quellen, Sümpfe sowie dicht bewachsene, vegetationsreiche Bereiche mit feinem Sedimentboden (Wikipedia). Xiphophorus maculatus ist ein Allesfresser und ernährt sich von pflanzlichem Material sowie von kleinen wirbellosen Tieren wie Würmern, Krebstieren, Weichtieren und Insektenlarven (FishBase). Die Art ist lebendgebärend; nach der Befruchtung können Weibchen Spermien mehrerer Männchen speichern und für spätere Trächtigkeiten nutzen (Wikipedia).
Sowohl in der freien Natur als auch im Aquarium sind Platyfische gesellige Tiere, die häufig in kleinen Gruppen leben. Sie gelten als friedlich, kaum territorial und meist tolerant gegenüber anderen nicht aggressiven Fischarten (aqua-fish.net).
Platyfische sind anspruchslos in der Haltung und eignen sich gut für Gesellschaftsaquarien. Sie bevorzugen Wasser mit einem pH-Wert von 7,0–8,0, einer Gesamthärte von 9,0–19,0 °dGH und einer Temperatur von 18–25 °C. Weibchen bringen pro Wurf etwa 20–40 Jungfische zur Welt. Der Nachwuchs wird jedoch häufig von erwachsenen Fischen oder anderen Aquarienbewohnern gefressen. Neugeborene Jungfische haben eine Länge von etwa 7 mm (Wikipedia).
Die Trächtigkeitsdauer beträgt in der Regel 24–30 Tage, kann sich jedoch in Abhängigkeit von Temperatur und Ernährung auf bis zu 90 Tage verlängern. Unter optimalen Bedingungen können sich Weibchen etwa alle 30 Tage fortpflanzen und bis zu acht Würfe pro Jahr hervorbringen. Weibchen sind in der Lage, Spermien über mehrere Monate zu speichern, sodass nach einer einzigen Befruchtung 3–5 Würfe entstehen können; zudem kann Superfetation auftreten, also die gleichzeitige Entwicklung mehrerer Würfe (grokipedia.com).
Rein genetische Linien von Xiphophorus maculatus sind in der heutigen Aquaristik selten geworden. Die meisten im Handel erhältlichen Tiere sind das Ergebnis langjähriger Hybridisierung und Selektion mit anderen Arten der Gattung Xiphophorus, insbesondere Xiphophorus variatus und Xiphophorus hellerii. Insgesamt wurden über 130 Farbformen gezüchtet (aquariumbreeder.com).
Xiphophorus maculatus dient als Modellorganismus in der genetischen und evolutionären Forschung. Wissenschaftliche Studien nutzen diese Art zur Untersuchung genetischer Variation, evolutionärer Trade-offs bei der Geschlechtsreife sowie der Genetik der Pigmentierung (nih.gov). Das vollständige Genom des Platyfisches wurde sequenziert und eröffnet neue Möglichkeiten zur Erforschung der molekularen Grundlagen komplexer Merkmale wie Lebendgeburt und Pigmentierung (nature.com).
Innerhalb der Gattung Xiphophorus ist Xiphophorus maculatus eng mit Arten wie dem Grünen Schwertträger (Xiphophorus hellerii) verwandt. Der gemeinsame Ursprung ermöglicht Kreuzungen und Hybridisierungen sowohl in der Natur als auch in Gefangenschaft. Wildpopulationen zeigen eine eher gedämpfte, an die Umwelt angepasste Färbung. Weibchen sind typischerweise olivgrün mit verstreuten schwarzen Flecken, was die Tarnung in Vegetation und auf dem Untergrund verbessert. Männchen ähneln ihnen, können jedoch leicht gelbliche Farbtöne an den Flanken mit schwarzer Punktierung oder Flecken aufweisen.
Bei Zuchtformen ist der sexuelle Dimorphismus in der Färbung deutlich ausgeprägter: Männchen sind meist farbintensiver und auffälliger, was Balz und Paarung begünstigt. Dies steht im Zusammenhang mit geschlechtsgebundenen genetischen Faktoren, die die Pigmentierung bei Männchen verstärken, während Weibchen zur Verringerung des Prädationsrisikos eine zurückhaltendere Färbung behalten. Die gezielte Zucht begann bereits zu Beginn des 20. Jahrhunderts. Heute wurde Xiphophorus maculatus in mehr als 18 Länder und Territorien weltweit eingeführt (grokipedia.com).
Die Gattung Xiphophorus, insbesondere Xiphophorus maculatus, wurde dank der Arbeiten von Myron Gordon im 20. Jahrhundert zu einem klassischen Modell in der Melanomforschung. Die Hybridisierung von Platyfischen mit Schwertträgern zeigte, dass die Expression von Makromelanophoren-Genen zur spontanen Entstehung melanotischer Tumoren führen kann. Die histologische und molekulare Ähnlichkeit zwischen Fischmelanomen und Melanomen von Säugetieren sicherte diesem System eine dauerhafte Bedeutung in der onkologischen Forschung (txst.edu).
Los platys son peces originarios de México, Guatemala y el norte de Belice. Toleran niveles relativamente altos de salinidad, aproximadamente una cucharada de sal por cada 20 litros de agua. Los platys son similares a los peces espada, aunque son ligeramente más pequeños y, en conjunto, tienen una apariencia más delicada. Las especies Xiphophorus maculatus y Xiphophorus hellerii pueden cruzarse entre sí, aunque esto ocurre con poca frecuencia. En comparación con los peces espada, los platys son más pacíficos. Las hembras generalmente no muestran canibalismo hacia su propia descendencia; aun así, el uso de una paridera resulta más eficaz. Incluso para este hermoso pez vivíparo se organizan exposiciones y concursos conforme a estándares establecidos. Existe una gran variedad de formas y coloraciones, como tuxedo, calico, rojo sangre y comet, entre muchas otras.
Xiphophorus maculatus es una especie de pez dulceacuícola de pequeño tamaño perteneciente a la familia Poeciliidae. Se caracteriza por un cuerpo lateralmente comprimido y de perfil relativamente alto. Los ejemplares adultos alcanzan aproximadamente 4–6 cm de longitud total, siendo las hembras por lo general algo más grandes que los machos. El macho posee la aleta anal transformada en un gonopodio, un órgano reproductor típico de los peces vivíparos que sirve para la fecundación interna.
En la naturaleza, esta especie habita aguas cálidas y de corriente lenta, como arroyos, canales, manantiales, pantanos y zonas densamente cubiertas de vegetación acuática, generalmente con fondos de sedimento fino (Wikipedia). Xiphophorus maculatus es omnívoro y se alimenta de materia vegetal, así como de pequeños invertebrados, entre ellos gusanos, crustáceos, moluscos y larvas de insectos (FishBase). Es una especie vivípara; tras la fecundación, las hembras pueden almacenar y utilizar el esperma de varios machos para gestaciones posteriores (Wikipedia).
Tanto en estado silvestre como en el acuario, los platys son peces sociales que suelen vivir en pequeños grupos. Se consideran pacíficos, con escasa territorialidad y generalmente tolerantes hacia otras especies de peces no agresivas (aqua-fish.net).
Los platys son peces fáciles de mantener y se adaptan bien a los acuarios comunitarios. Prefieren agua con un pH de 7.0–8.0, una dureza de 9.0–19.0 °dGH y una temperatura entre 18 y 25 °C. Las hembras dan a luz aproximadamente entre 20 y 40 crías por camada. Las crías suelen ser depredadas por los adultos u otros habitantes del acuario comunitario. Los alevines recién nacidos miden alrededor de 7 mm de longitud (Wikipedia).
La gestación suele durar entre 24 y 30 días, aunque puede prolongarse hasta 90 días dependiendo de la temperatura y la alimentación. En condiciones óptimas, las hembras pueden reproducirse aproximadamente cada 30 días, llegando a producir hasta ocho camadas al año. Las hembras son capaces de almacenar esperma durante varios meses, lo que les permite producir de 3 a 5 camadas tras una sola fecundación; también puede presentarse la superfetación, es decir, el desarrollo simultáneo de varias camadas (grokipedia.com).
Las líneas genéticamente puras de Xiphophorus maculatus son hoy en día poco comunes en la acuariofilia. La mayoría de los ejemplares disponibles en el comercio son el resultado de una prolongada hibridación y selección con otras especies del género Xiphophorus, especialmente Xiphophorus variatus y Xiphophorus hellerii. Se han desarrollado más de 130 formas de color mediante cría selectiva (aquariumbreeder.com).
Xiphophorus maculatus se utiliza como organismo modelo en investigaciones genéticas y evolutivas. Los estudios científicos emplean esta especie para analizar la variación genética, los compromisos evolutivos relacionados con la maduración y la genética de la pigmentación (nih.gov). El genoma completo del platy ha sido secuenciado, lo que abre nuevas posibilidades para el estudio de las bases moleculares de rasgos complejos como la viviparidad y la pigmentación (nature.com).
Dentro del género Xiphophorus, Xiphophorus maculatus está estrechamente emparentado con especies como el pez espada verde (Xiphophorus hellerii). Este origen común permite la hibridación tanto en la naturaleza como en cautiverio. Las poblaciones silvestres presentan una coloración más apagada, adaptada a su entorno. Las hembras suelen ser de color verde oliva con manchas negras dispersas, lo que mejora el camuflaje entre la vegetación y el sustrato. Los machos son similares, pero pueden presentar tonos ligeramente amarillentos en los flancos con moteado o manchas negras.
En las variedades de cría, el dimorfismo sexual en la coloración es más pronunciado: los machos suelen ser más vistosos y de colores más intensos, lo que favorece el cortejo y la reproducción. Esto está relacionado con factores genéticos ligados al sexo que incrementan la pigmentación en los machos, mientras que las hembras conservan tonalidades más discretas para reducir el riesgo de depredación. La cría selectiva comenzó a inicios del siglo XX. En la actualidad, Xiphophorus maculatus ha sido introducido en más de 18 países y territorios del mundo (grokipedia.com).
El género Xiphophorus, y en particular Xiphophorus maculatus, se convirtió en un modelo clásico para la investigación del melanoma gracias a los trabajos de Myron Gordon en el siglo XX. La hibridación entre platys y peces espada demostró que la expresión de genes de macromelanóforos puede conducir al desarrollo espontáneo de tumores melanóticos. La similitud histológica y molecular entre el melanoma de los peces y el melanoma de los mamíferos ha asegurado la relevancia permanente de este sistema en la investigación oncológica (txst.edu).
14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….
9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, tetra neónová, rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.
12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.
14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety. Krevety sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na chov je druh Neocaridina davidi –predtým N. heteropoda, N. denticulata.
15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.
11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako vyššie rastliny. Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.
V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia výstava bojovnícBetta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami (Macropodus spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na chov, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou.
On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …
On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.
On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.
On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.
On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.
On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.
On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.
V Bratislavskej Petržalke sa v DK Zrkadlový háj, konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei, gupka dúhová – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.
In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.
Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.
Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.
Poecilia wingei – malí indiáni(podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v Laguna de Patos pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý chov, je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.
Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from Mexico. It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.
Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.
Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.
Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová(podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na telefarebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes gupky nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene mäkká voda nie je vhodná. Gupky v nocioddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.
Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Czech Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.
Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013
The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.
Je mi veľkým potešením predstaviť vám úspešného chovateľa a zároveň si dovolím tvrdiť aj šampióna medzi chovateľmi živorodých rýb. Ivan kedysi choval poštové holuby, kde mimochodom rovnako mal úspechy, neskôr bol nútený presedlať na niečo „bytovejšie“. Páčili sa mu „červené rybičky“, zaumienil si teda chov predovšetkým plát a mečoviek. Roky sa zaoberal intenzívne prísavníkmi. Rukami mu prešli a prechádzajú pancierníky, dánia, karasy, občas aj africké cichlidy. Krevety, raky a mnohé iné akváriové živočíchy. Množstvo rastlín, predovšetkým echinodory, kryptokoryny, aponogetony sú jeho doménou. Známy je aj pestovaním Echinodorus horizontalis, resp. alternatér, barklaje, lekien, Aponogetonu ulvaceus. V prípade, že ste mali to šťastie a vošli ste k nemu vtedy, keď mu kvitlo Crinum calamistratum, pokojne ste mohli vďaka vôni zaváhať, či ste nevošli do kvetinárstva :-). Ivan je však šampión v živorodých rybách. Často si ho doberám, že kovyktoré zbiera sú ťažké a zaberajú mu veľa miesta. Pravidelne sa vysoko umiestňuje v rámci ME Poecilia reticulata. A v rámci ME pre kategóriu Xipho-Molly je pravidelne na pomyselných stupňoch víťazov. Ivanove platy a lýrové mečovky sú špičkové. V rámci Slovenska je z dlhodobého hľadiska pre živorodky najúspešnejší súťažiaci – ozajstný šampión.
It is my great pleasure to introduce to you a successful breeder and also dare I say a champion among livebearer fish breeders. Ivan once bred carrier pigeons, where incidentally he also had successes, but later he was forced to switch to something „more residential“. He was fond of „little red fish“, so he decided to focus primarily on platies and swordtails. For years, he intensely dealt with suckerfish. His hands have handled and continue to handle armored catfish, danios, barbs, occasionally even African cichlids. Shrimps, crayfish, and many other aquarium organisms. A multitude of plants, especially echinodorus, crypts, and aponogetons, are his domain. He is also known for cultivating Echinodorus horizontalis, alternatively, swords, Vallisneria, and Aponogeton ulvaceus. In case you were lucky enough to visit him when his Crinum calamistratum was blooming, you could easily mistake it for a flower shop because of the fragrance :-). However, Ivan is a champion in livebearer fish. I often tease him that the trophies he collects are heavy and take up a lot of space. He regularly achieves high rankings in the European Championships for Poecilia reticulata. And within the European Championships for the Xipho-Molly category, he is regularly among the top winners. Ivan’s platies and lyre-tailed swordtails are top-notch. In the context of Slovakia, he is the most successful contestant in the long run – a true champion.
Es ist mir eine große Freude, Ihnen einen erfolgreichen Züchter vorzustellen und zugleich wage ich zu behaupten, einen Champion unter den Züchtern von lebendgebärenden Fischen. Ivan züchtete einst Brieftauben, bei denen er übrigens auch Erfolge erzielte, wurde jedoch später gezwungen, auf etwas „wohnlicheres“ umzusteigen. Er mochte „kleine rote Fische“, also entschied er sich, sich hauptsächlich auf Platys und Schwertträger zu konzentrieren. Über Jahre hinweg beschäftigte er sich intensiv mit Saugwelsen. Seine Hände haben und werden weiterhin gepanzerte Welse, Danios, Bärblinge und gelegentlich sogar afrikanische Buntbarsche behandelt. Garnelen, Flusskrebse und viele andere Aquariumsorganismen. Eine Vielzahl von Pflanzen, insbesondere Echinodorus, Cryptocorynen und Aponogetonen, sind sein Fachgebiet. Er ist auch für den Anbau von Echinodorus horizontalis, alternativ Schwertpflanzen, Vallisneria und Aponogeton ulvaceus bekannt. Falls Sie das Glück hatten, ihn zu besuchen, als sein Crinum calamistratum blühte, könnten Sie aufgrund des Duftes leicht denken, dass Sie in einem Blumengeschäft sind :-). Ivan ist jedoch ein Champion bei lebendgebärenden Fischen. Ich necke ihn oft damit, dass die Trophäen, die er sammelt, schwer sind und viel Platz einnehmen. Er erreicht regelmäßig hohe Platzierungen bei den Europameisterschaften für Poecilia reticulata. Und innerhalb der Europameisterschaften für die Kategorie Xipho-Molly gehört er regelmäßig zu den Top-Gewinnern. Ivan’s Platys und Lyra-Schwertträger sind erstklassig. Im Kontext der Slowakei ist er langfristig der erfolgreichste Teilnehmer – ein wahrer Champion.
Pre niektoré druhy rýb sa u nás aj vo svete konajú súťažné výstavy. Rozšírené sú súťaže terčovcov, skalárov, bojovníc, živorodiek. Postupujú podľa rôznej metodiky – pravidiel. Hodnotí sa zvyčajne tvar, farba, prípadne správanie. Asi najväčšiu a najprepracovanejšiu tradíciu v Európe majú výstavy gupiek, pre ktoré sa konajú Majstrovstvá Európy, dokonca aj Majstrovstvá sveta a iné medzinárodné a národné súťažné výstavy. V porovnaní so športom je to ako lyžiarsky svetový pohár a trošku ako krasokorčuľovanie. V priebehu roka sa koná zvyčajne 7 podujatí a zratúvajú sa 4 najlepšie umiestnenia. V Európe sa postupuje predovšetkým podľa štandardu medzinárodnej organizácia IKGH – Internationale Kuratorium Guppy–Hochzucht, ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce sa chovomP. reticulata (čítaj Pecilia retikulata) združuje a koordinuje. Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu. Zväčša súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry. Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy a podľa farby.
Na podobnom princípe sú založené aj súťažné výstavy iných druhov živorodiek združené pod názov Xipho-Molly (čítaj Xifo-Moly). Konkrétne pre mečovky: Xiphophorus helleri, platyX. maculatus a X. variatus, molinézie: Poecilia sphenops, P. latipinna a P. velifera. Často sa tieto súťaže konajú spolu, niekedy aj spolu s výstavami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí roky Klub chovateľov živorodých rýb v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH), ktorý možno menil svoj názov, ale nie svoje záujmy a činnosť. Jeho „základňa“ je v Banskej Bystrici. Dá sa dnes povedať, že je už desiatky rokov motorom, ktorý sa snaží šíriť krásnu záľubu a pozdvihnúť ju na svetovú úroveň. Ako jeden z mála podobných záujmových skupín vo svete organizuje každoročne školenia posudzovateľov, ktoré sú prístupné aj nečlenom.
Súťažné výstavy rýb sú populárnym a rozšíreným javom nielen u nás, ale aj vo svete. Existujú rôzne kategórie súťaží, ktoré sa líšia podľa druhu rýb a ich charakteristík. Napríklad výstavy pre terčovce, skaláre, bojovnice, či živorodky sú bežné a majú svoje vlastné pravidlá a kritériá hodnotenia. Jednou z najprestížnejších a najprepracovanejších súťaží v Európe sú výstavy gupiek, kde sa konajú Majstrovstvá Európy, Majstrovstvá sveta a ďalšie medzinárodné a národné podujatia. Tieto súťaže sa riadia štandardmi medzinárodnej organizácie IKGH (Internationale Kuratorium Guppy-Hochzucht), ktorá zoskupuje a koordinuje organizácie zaoberajúce sa chovom gupiek.
Podobné princípy sú uplatňované aj pri súťažných výstavách iných druhov živorodiek, ako sú mečovky, molinézie a platy. Tieto výstavy sú často združené pod názvom Xipho-Molly a často sa konajú spolu so súťažami bojovníc Betta splendens. Na Slovensku pôsobí Klub chovateľov živorodých rýb, ktorý je súčasťou Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a má svoju „základňu“ v Banskej Bystrici. Tento klub je už desiatky rokov aktívnym motorom, ktorý sa snaží šíriť túto záľubu a zdokonaľovať ju na svetovú úroveň. Organizuje aj školenia posudzovateľov, ktoré sú otvorené aj pre nečlenov.
For some species of fish, competitive exhibitions are held both here and around the world. Competitions for various types such as guppies, angelfish, bettas, and livebearers are widespread. They follow different methodologies or rules. Typically, judging criteria include shape, color, and sometimes behavior. Guppy exhibitions have perhaps the largest and most elaborate tradition in Europe, with events such as the European Championships and even World Championships, alongside other international and national competitive exhibitions. Compared to sports, it‚s akin to the Ski World Cup and somewhat like figure skating. Usually, there are seven events throughout the year, with the best four placements counted. In Europe, progression primarily follows the standard of the International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), which unites and coordinates various organizations involved in breeding P. reticulata (commonly known as Poecilia reticulata). Competitions adhere to the developed standards. Typically, competitions feature trios of males, but pairs are increasingly common. Categories are determined by the shape of the caudal fin and by color.
Similar principles apply to competitive exhibitions of other livebearer species grouped under the name Xipho-Molly. Specifically, for swordtails: Xiphophorus helleri, platies X. maculatus and X. variatus, and mollies: Poecilia sphenops, P. latipinna, and P. velifera. Often, these competitions are held together, sometimes even with exhibitions of bettas (Betta splendens). In Slovakia, the Livebearer Fish Breeders Club operates within the Slovak Breeders‘ Association (SZCH), which may have changed its name but not its interests and activities. Its „base“ is in Banska Bystrica. It can be said today that for decades it has been a driving force striving to spread this beautiful hobby and elevate it to a global level. As one of the few similar interest groups worldwide, it organizes annual judge training sessions open to non-members.
Fish exhibition competitions are a popular and widespread phenomenon not only here but also worldwide. There are various competition categories that differ according to the type of fish and their characteristics. For example, exhibitions for angelfish, guppies, bettas, or livebearers are common and have their own rules and judging criteria. One of the most prestigious and elaborate competitions in Europe is the guppy exhibitions, where the European Championships, World Championships, and other international and national events are held. These competitions are governed by the standards of the International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), which brings together and coordinates organizations involved in guppy breeding.
Similar principles are applied to competitive exhibitions of other livebearer species, such as swordtails, mollies, and platies. These exhibitions are often grouped under the name Xipho-Molly and are frequently held together with betta competitions. In Slovakia, there is the Livebearer Fish Breeders Club, which is part of the Slovak Breeders‘ Association (SZCH) and is based in Banska Bystrica. This club has been an active force for decades, striving to promote this hobby and improve it to a global standard. It also organizes judge training sessions, which are open to non-members.
Für einige Fischarten werden bei uns und weltweit auch Wettbewerbsausstellungen abgehalten. Wettbewerbe für verschiedene Arten wie Guppys, Skalare, Kampffische und Lebendgebärende sind weit verbreitet. Sie folgen unterschiedlichen Methoden oder Regeln. Typischerweise umfassen die Bewertungskriterien Form, Farbe und manchmal auch Verhalten. Guppyschauen haben vielleicht die größte und ausgereifteste Tradition in Europa, mit Veranstaltungen wie den Europameisterschaften und sogar Weltmeisterschaften, neben anderen internationalen und nationalen Wettbewerbsausstellungen. Im Vergleich zum Sport ähnelt es dem Ski-Weltcup und ein wenig dem Eiskunstlauf. Normalerweise gibt es im Laufe des Jahres sieben Veranstaltungen, wobei die besten vier Platzierungen gezählt werden. In Europa erfolgt die Weiterentwicklung in erster Linie nach dem Standard des Internationalen Guppy-Hochzucht-Komitees (IKGH), das verschiedene Organisationen vereint und koordiniert, die sich mit der Zucht von P. reticulata (gemeinhin bekannt als Poecilia reticulata) befassen. Die Wettbewerbe richten sich nach den entwickelten Standards. In der Regel treten Dreiergruppen von Männchen an, aber Paare sind immer häufiger anzutreffen. Die Kategorien werden durch die Form der Schwanzflosse und die Farbe bestimmt.
Ähnliche Prinzipien gelten für Wettbewerbsausstellungen anderer Lebendgebärender-Arten, die unter dem Namen Xipho-Molly zusammengefasst sind. Speziell für Schwertträger: Xiphophorus helleri, Platys X. maculatus und X. variatus sowie Mollys: Poecilia sphenops, P. latipinna und P. velifera. Oftmals werden diese Wettbewerbe zusammen abgehalten, manchmal auch gemeinsam mit Ausstellungen von Kampffischen (Betta splendens). In der Slowakei betreibt der Verein der Lebendgebärende-Fischzüchter im Rahmen des Slowakischen Züchterverbands (SZCH) seine Aktivitäten, der seinen Namen möglicherweise geändert hat, jedoch nicht seine Interessen und Aktivitäten. Seine „Basis“ ist in Banská Bystrica. Heute kann gesagt werden, dass er seit Jahrzehnten ein treibender Motor ist, der bemüht ist, dieses schöne Hobby zu verbreiten und es auf ein globales Niveau zu heben. Als eine der wenigen ähnlichen Interessengruppen weltweit organisiert er jährlich Schulungen für Richter, die auch für Nichtmitglieder offen sind.
Fischausstellungswettbewerbe sind ein beliebtes und weit verbreitetes Phänomen nicht nur hier, sondern auch weltweit. Es gibt verschiedene Wettbewerbskategorien, die sich je nach Fischart und ihren Merkmalen unterscheiden. Zum Beispiel sind Ausstellungen für Skalare, Guppys, Kampffische oder Lebendgebärende üblich und haben ihre eigenen Regeln und Bewertungskriterien. Eine der angesehensten und ausgereiftesten Veranstaltungen in Europa sind die Guppyschauen, bei denen die Europameisterschaften, Weltmeisterschaften und andere internationale und nationale Veranstaltungen stattfinden. Diese Wettbewerbe werden nach den Standards des Internationalen Guppy-Hochzucht-Komitees (IKGH) durchgeführt, das Organisationen, die sich mit der Guppyzucht befassen, vereint und koordiniert.
Ähnliche Prinzipien gelten für Wettbewerbsausstellungen anderer Lebendgebärender-Arten, wie Schwertträger, Mollys und Platys. Diese Ausstellungen sind oft unter dem Namen Xipho-Molly zusammengefasst und werden häufig gemeinsam mit Betta-Kämpfen durchgeführt. In der Slowakei gibt es den Verein der Lebendgebärende-Fischzüchter, der Teil des Slowakischen Züchterverbands (SZCH) ist und seinen „Hauptquartier“ in Banská Bystrica hat. Dieser Verein ist seit Jahrzehnten eine aktive Kraft, die bemüht ist, dieses Hobby zu fördern und es auf ein globales Niveau zu bringen. Er organisiert auch Schulungen für Richter, die auch für Nichtmitglieder offen sind.
Pour certains types de poissons, des expositions compétitives ont lieu chez nous et dans le monde entier. Les concours pour différentes espèces telles que les guppys, les scalaires, les combattants et les vivipares sont largement répandus. Ils suivent différentes méthodologies ou règles. Les critères de jugement incluent généralement la forme, la couleur et parfois le comportement. Les expositions de guppys ont peut-être la plus grande et la plus élaborée tradition en Europe, avec des événements tels que les Championnats d’Europe et même les Championnats du monde, aux côtés d’autres expositions compétitives internationales et nationales. Comparé au sport, c’est comme la Coupe du monde de ski et un peu comme le patinage artistique. En général, il y a sept événements tout au long de l’année, dont les quatre meilleures places sont prises en compte. En Europe, la progression suit principalement le standard de l’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), qui réunit et coordonne les différentes organisations impliquées dans l’élevage de P. reticulata (communément appelé Poecilia reticulata). Les compétitions se déroulent selon les normes établies. Généralement, les compétitions mettent en vedette des trios de mâles, mais les couples sont de plus en plus courants. Les catégories sont déterminées par la forme de la nageoire caudale et par la couleur.
Sur un principe similaire sont basées les expositions compétitives d’autres espèces de vivipares regroupées sous le nom de Xipho-Molly. Spécifiquement pour les épées: Xiphophorus helleri, les platys X. maculatus et X. variatus, et les mollys Poecilia sphenops, P. latipinna et P. velifera. Souvent, ces compétitions sont organisées ensemble, parfois même avec des expositions de combattants Betta splendens. En Slovaquie, le Club des éleveurs de poissons vivipares opère au sein de l’Association slovaque des éleveurs (SZCH), qui a peut-être changé de nom mais pas ses intérêts et activités. Sa „base“ est à Banska Bystrica. On peut dire aujourd’hui que depuis des décennies, il est un moteur actif qui s’efforce de promouvoir cette belle passion et de l’élever à un niveau mondial. Comme l’un des rares groupes d’intérêt similaires dans le monde, il organise chaque année des sessions de formation pour les juges, ouvertes aux non-membres.
Les expositions compétitives de poissons sont un phénomène populaire et répandu non seulement chez nous, mais aussi dans le monde entier. Il existe différentes catégories de compétitions, qui varient selon le type de poissons et leurs caractéristiques. Par exemple, les expositions pour les guppys, les scalaires, les combattants ou les vivipares sont courantes et ont leurs propres règles et critères de jugement. L’une des compétitions les plus prestigieuses et les plus élaborées en Europe est celle des guppys, où se déroulent les Championnats d’Europe, les Championnats du monde et d’autres événements internationaux et nationaux. Ces compétitions sont régies par les normes de l’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), qui rassemble et coordonne les organisations impliquées dans l’élevage de guppys.
Des principes similaires sont appliqués aux expositions compétitives d’autres espèces de vivipares, telles que les épées, les mollys et les platys. Ces expositions sont souvent regroupées sous le nom de Xipho-Molly et se déroulent souvent en même temps que les compétitions de combattants Betta splendens. En Slovaquie, il y a le Club des éleveurs de poissons vivipares, qui fait partie de l’Association slovaque des éleveurs (SZCH) et est basé à Banska Bystrica. Ce club est depuis des décennies un moteur actif qui s’efforce de promouvoir cette passion et de l’amener à un niveau mondial. Il organise également des sessions de formation pour les juges, ouvertes aux non-membres.
Per alcune specie di pesci vengono organizzate mostre competitive sia qui che in tutto il mondo. Le competizioni per varie specie come guppy, scalari, betta e vivipari sono diffuse. Seguono diverse metodologie o regole. Di solito i criteri di giudizio includono forma, colore e talvolta comportamento. Le mostre di guppy hanno forse la tradizione più grande e più elaborata in Europa, con eventi come i Campionati Europei e persino i Campionati del Mondo, accanto ad altre mostre competitive internazionali e nazionali. Rispetto allo sport, è simile alla Coppa del Mondo di sci e un po‘ al pattinaggio artistico. In genere ci sono sette eventi durante l’anno, con le migliori quattro posizioni conteggiate. In Europa, la progressione segue principalmente lo standard dell’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), che riunisce e coordina le varie organizzazioni coinvolte nell’allevamento di P. reticulata (comunemente noto come Poecilia reticulata). Le competizioni seguono gli standard stabiliti. Di solito le competizioni presentano trio di maschi, ma le coppie sono sempre più comuni. Le categorie sono determinate dalla forma della pinna caudale e dal colore.
Su un principio simile si basano le mostre competitive di altre specie di vivipari raggruppate sotto il nome di Xipho-Molly. Specificamente per le spade: Xiphophorus helleri, platy X. maculatus e X. variatus, e molly Poecilia sphenops, P. latipinna e P. velifera. Spesso queste competizioni vengono organizzate insieme, talvolta anche con mostre di betta Betta splendens. In Slovacchia, il Club degli allevatori di pesci vivipari opera all’interno dell’Associazione degli allevatori slovacchi (SZCH), che potrebbe aver cambiato nome ma non interessi e attività. La sua „base“ è a Banska Bystrica. Si può dire oggi che da decenni è un motore attivo che si impegna a diffondere questa bella passione e ad elevarla a livello mondiale. Come uno dei pochi gruppi di interesse simili al mondo, organizza ogni anno sessioni di formazione per i giudici, aperte ai non membri.
Le mostre competitive di pesci sono un fenomeno popolare e diffuso non solo qui, ma anche in tutto il mondo. Esistono diverse categorie di competizioni, che variano in base al tipo di pesci e alle loro caratteristiche. Ad esempio, le mostre per guppy, scalari, betta o vivipari sono comuni e hanno regole e criteri di giudizio propri. Una delle competizioni più prestigiose e elaborate in Europa è quella dei guppy, dove si svolgono i Campionati Europei, i Campionati del Mondo e altri eventi internazionali e nazionali. Queste competizioni sono regolate dagli standard dell’International Guppy-Hochzucht Committee (IKGH), che riunisce e coordina le organizzazioni coinvolte nell’allevamento di guppy.
Principi simili vengono applicati alle mostre competitive di altre specie di vivipari, come le spade, i molly e i platy. Queste mostre sono spesso raggruppate sotto il nome di Xipho-Molly e si tengono spesso insieme alle competizioni di betta Betta splendens. In Slovacchia c’è il Club degli allevatori di pesci vivipari, che fa parte dell’Associazione degli allevatori slovacchi (SZCH) e ha la sua „base“ a Banska Bystrica. Questo club è da decenni un motore attivo che si impegna a promuovere questa passione e a portarla a livello mondiale. Organizza anche sessioni di formazione per i giudici, aperte ai non membri.
