Mikry – výživné krmivo pre naše ryby

Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok – Angu­il­la acu­ta - háďat­ko, A. redi­vi­va, A. siu­sa a iné A. sp. Panag­ril­lus silu­siae, P. redi­vi­vus, P. pyc­nus, P. ludwi­gi, P. nepent­hi­co­la, P. silu­si­odes, P. redi­vi­vus, P. redi­vi­vo­ides, P. ven­tro­den­ta­tus, P. dor­si­bi­den­ta­tus, P. dubius, P. fili­for­mis, P. cey­lo­nen­sis, P. lepe­ri­si­ni. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10 °C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la, ale videl som už pou­ží­vať aj ved­ro. Z prak­tic­kých dôvo­dov sú vhod­né hlad­ké ste­ny. Väč­šia nádo­ba zna­me­ná viac mikier, ale aj vyš­šiu mož­nosť záhu­by. Ide­ál­ne sú vyš­šie nádob­ky. Obsah tukov je aj pod­ľa via­ce­rých auto­rov, ako aj Tap­pi­na, vyš­ši. Tap­pin uvá­dza 48 % biel­ko­vín, 21 % tukov (cca. 15 % mast­né kyse­li­ny, 6 % fos­fo­li­pi­dy), 7 % gly­ko­gé­nu – sacha­ri­dov, 1 % orga­nic­kých kyse­lín, 1 % nuk­le­ových kyse­lín. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té ovse­né vloč­ky. Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množstve.

Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né vloč­ky odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá tep­lo­ta 20 – 25 °C. Je vhod­né cho­váť mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Do najob­jem­nej­šej – zber­nej nádo­by mož­no dať sub­strát v prí­pa­de, že mik­ry už nech­cú vylie­zať. V takej­to zber­nej nádo­be mik­ry masív­ne vychá­dza­jú na ste­ny. Ten­to stav však trvá len pár dní – prie­mer­ne týž­deň. Časom sa celý sub­strát poka­zí a tre­ba ho vyho­diť. Mik­ry tre­ba pre­niesť do zber­nej nádo­by ak, kaša v kto­rej žijú, je ove­ľa tmav­šia, ako na začiat­ku, ale­bo vylie­za­jú­ce mik­ry idú sme­rom nahor ako­by v žil­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 4 – 6 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter. Hrúb­ku mikier by so pri­rov­nal k ľud­ské­mu vla­su. Je nut­né mať na pamä­ti, že obsa­hu­je veľa tukov. Čiže je s ním tre­ba kŕmiť s rozvahou.

Odka­zy

• Tap­pin Adrian R. – Microworm

Use Facebook to Comment on this Post