Hits: 17173

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. E. buch­holt­zi bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. Svo­je pome­no­va­nie dostal pod­ľa švéd­skej akva­ris­ti­ky Nan­cy Grin­dal, kto­ré ho prvý krát v roku 1950 pou­ži­la ako krmi­vo pre ryby. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch (Toma­nec). Ide­ál­ne na chov sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna, napr. obe­do­vé mis­ky. Dostať ich v papier­nic­tve. Na dno polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Ak chce­me pou­žiť nový moli­tan, tre­ba ho najprv umyť. Môže­me ho umyť aj vo vode z akvá­ria, kto­rú si pred­tým pre­le­je­me napr. do ved­ra. Prí­pad­ne pred pou­ži­tím moli­ta­nu ho nechá­me v takej­to vode viac dní. Tým urých­li­me pri­ja­tie grin­da­lu do moli­ta­nu. Dokon­ca môže­me tro­chu “zašpi­niť” nový moli­tan vo vode, v kto­rej sme pred­tým čis­ti­li moli­tan z akvá­ria. Občas pou­ži­jem aj akva­ris­tic­ký moli­tan, čo má aj výho­dy, aj nevý­ho­dy. Skôr ho prij­me grin­dal, ale časom stvrd­ne na povr­chu a piš­kó­ty sa na ňom rých­lej­šie kazia. Navy­še pomer­ne dosť pre­púš­ťa vodu a tá potom sa dostá­va na spo­dok nádo­by. Ak pou­ži­jem pou­ži­tý moli­tan, tak neus­tá­le pro­du­ku­je orga­nic­ké zvyš­ky z doby, keď bol v akvá­riu – zrej­me dôsle­dok neus­tá­lej prí­tom­nos­ti malých čias­to­čiek orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a denit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií. Akva­ris­tic­ký moli­tan je veľ­mi dob­rý, ale vyža­du­je si viac pozor­nos­ti. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, ak zakla­dá­me novú kul­tú­ru grin­da­lu, vyhra­té máme až potom, čo sa v ňom usa­dí. A to neja­ký čas trvá. Zále­ží to na skú­se­nos­ti a množ­stve už zabe­hnu­tých kul­túr. Týž­deň, dva, nie­ke­dy aj mesiac. Do mis­ky vlo­ží­me moli­tan a naň dáme zo začiat­ku mier­ne namo­če­nú polo­vič­ku det­skej piš­kó­ty. Ide­ál­ne je, ak naň polo­ží­me sklo z už star­šej kul­tú­ry, kde sú chuch­val­ce grin­da­lu. Keď časom zba­dá­me, že grin­dal zo skla zmi­zol a nie je ho stá­le dosta­tok v moli­ta­ne, opäť vez­mem tabuľ­ku skla z inej kul­tú­ry a pou­ži­jem ju na roz­bie­ha­jú­cu sa kul­tú­ru. Piš­kó­tu, zo začiat­ku odpo­rú­čam rad­šej v men­šom množ­stve. Až časom roz­de­ľu­jem jed­nu piš­kó­tu na jed­nu kra­bi­cu grin­da­lu, výni­moč­ne viac. Nie­ke­dy, ak je kul­tú­ra veľ­mi mok­rá, pri­kr­mu­jem suchou piš­kó­tu. Avšak vte­dy je vyš­šie nebez­pe­čen­stvo ples­ne­nia, pre­to k tomu pri­stúp­te až časom. Na moli­tan polož­te skle­ne­nú tabuľ­ku. Môže byť hrub­šia, aj ten­šie, na tom nezá­le­ží. Prá­ve sklo nám poslú­ži ako prak­tic­ký mate­riál pre skŕ­me­nie grin­da­lu. Celú nádo­bu zakry­je­me Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Ten­ší strá­ca zmy­sel – veľ­mi ľah­ko sa pre­má­ča a hru­bý pod­lie­ha ste­če­niu, teku­té zlož­ky kle­sa­jú na spo­dok, čo nie je vhod­né. Keď nie je piš­kó­ta včas spot­re­bo­va­ná, pod­lie­ha ples­niam. Naj­mä v lete, keď je tep­lej­šie. Nič hroz­né sa však nede­je, ple­seň, prí­pad­ne celú piš­kó­tu odstrá­niť. Za deň nor­mál­na kul­tú­ra v “obe­dá­ri” skon­zu­mu­je prie­mer­ne 34 det­skej piš­kó­ty. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v molitane.

Ak sa grin­dal zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký grin­dal vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Prí­pad­ne môže­me nechať mis­ku, na deň, dva, otvo­re­nú. To je vhod­né uro­biť aj vte­dy, keď vidí­me že je moli­tan cel­kom tma­výčo zna­me­ná buď, že je prí­liš mok­rý, ale­bo prí­liš zašpi­ne­ný. Ak pre­pla­chu­je­te moli­tan, umy­te aj mis­ku a sklo. Zle je, ak je moli­tan veľ­mi pre­sý­te­ný vodou, resp. “piš­kó­to­vým odpa­dom” a prí­pad­ne dochá­dza ku zvý­še­nej tep­lo­te, vte­dy ľah­ko nasta­ne masív­ny útek grin­da­lu preč z moli­ta­nu – na ste­ny mis­ky až na vrch­nák. Ak neza­siah­ne­me vte­dy včas, tak sa grin­dal udu­sí. Ak sa tak sta­ne, je po grin­da­le, a má to aj nále­ži­tú vôňu ;-). Opti­mál­na tep­lo­ta cho­vu je 25 – 30°C, pod 20°C sa pre­stá­va­jú mno­žiť. Grin­da­lu vyho­vu­je vyš­šia tep­lo­ta, 30 °C je však už rizi­ko. Časom sa sta­ne, že moli­tan radi­kál­ne mení kon­zis­ten­ciu, je sta­rý. Je to nor­mál­ne, časom sa moli­tan doslo­va rozt­rú­si. Vte­dy ho tre­ba vyho­diť a pou­žiť nový. Ide­ál­na je sta­rá posteľ. Grin­dal si vyža­du­je sta­rost­li­vosť. Väč­šiu ako ryby.

Údrž­ba” je nut­ná aspoň raz za tri dni. Zhru­ba desať dní je doba, po kto­rej neprikr­mo­va­ný grin­dal hynie. V prí­pa­de, že sa v nie­kto­rej mis­ke grin­da­lu neda­rí, postu­pu­jem tak, že tabuľ­ku skla vyme­ním za takú, kde sú chuch­val­ce zdra­vé­ho grin­da­lu. Čiže postu­pu­jem tak, ako v prí­pa­de zabe­hnu­tia. Grin­dal je vhod­ný aj na zamra­ze­nie, nevi­del som ho však v takej­to for­me ponú­kať. Sám som si však grin­dal občas zamra­zil, keď som ho nemal ryby na skŕ­me­nie. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že grin­dal nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že grin­dal je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z Frontline‑u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Ak pred­sa odpad­ne, ťaž­kú hla­vu si oby­čaj­ne z toho robiť nemu­sí­me, ryby ju schmat­nú zväč­ša s chu­ťou. Ak nám to vadí, napr. máme malé ryby a kus piš­kó­ty je veľ­ký, potom ju musí­me vytiahnuť.

Grin­dal sa dá zotie­rať štet­com, prí­pad­ne prs­tom a tak­to kŕmiť. Grin­dal sa roz­mno­žu­je pomer­ne dob­re. To, čo je na skle – na piš­kó­te na roz­be­hnu­tej kul­tú­re, je len časť popu­lá­cie, kto­rá sa šla nažrať. Väč­ši­na čer­ví­kov je v moli­ta­ne, v sub­strá­te. Netre­ba sa obá­vať, že vše­tok odplá­va pono­re­ním do vody. Grin­dal je vyni­ka­jú­ce krmi­vo. Jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väč­šie. Výho­dou je, že grin­dal je schop­ný v akvá­riu pre­žiť dva dni (Toma­nec). Zapo­die­vam sa ním asi od roku 2004 a nikdy som oňho nepri­šiel. Mám ho prie­mer­ne asi v 30 kra­bi­ciach. Asi šty­ri krát za celú dobu som grin­da­lo­vý moli­tan vyho­dil, z toho mys­lím že dva krát kvô­li tomu, že sa mi tam nanies­li neja­ké muš­ky, kto­ré síce boli pek­ne veľ­ké, ryby ich žra­li, ale už to zača­lo vypa­dať na masív­ne roz­mno­že­nie. Asi dva krát sa mi roz­pa­dol moli­tan. Občas sa dolá­me kra­bi­ca, vrch­nák. Nikdy mi roz­to­če grin­dal nezni­či­li, ani jedi­nú kul­tú­ru. V čase, keď som ešte cho­val dro­zo­fi­ly, občas mali sna­hu usíd­liť sa mi na grin­da­le. Pri množ­stvách, v akom som cho­val grin­dal, dro­zo­fi­ly a mik­ry sa niet čomu ani čudo­vať. Metód cho­vu grin­da­lu je samoz­rej­me viac. Nie­kto napr. do moli­ta­nu vystrih­ne v stre­de malú časť, aby zefek­tív­nil chov a jeho odo­bra­tie. Nie­kto cho­vá grin­dal na hli­ne a kŕmi ho rož­kom ale­bo ovse­ný­mi vloč­ka­mi. Prí­pad­ne na koko­so­vých, sili­no­vých vlák­nach, na fil­trač­nej vate (Toma­nec). Ovse­né vloč­ky posky­tu­jú vyš­šiu mož­nosť roz­to­čom. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov odpo­rú­ča cho­vať v pre­va­re­nej raše­li­ne, v kto­rej sú kŕme­né ovse­ný­mi vločkami.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post