Nálevníky – kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky: trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre poter, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.
Alternatívny chov
Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody. Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2 – 3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.
Návod na chov čistej kultúry nálevníka
Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky plyny z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej fľaše do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú baktérie výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže SAVO, ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať chlór a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník “pekný”. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..
Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí ľudia nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len “špinu”. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé svetlo, pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).
Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.
Use Facebook to Comment on this Post
- Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach (59.5%)
- Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby (57.9%)
- Výživa rýb (57.2%)
- Artemia salina – žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo (56.8%)
- Mikry – výživné krmivo pre naše ryby (56.2%)
- Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov (55.7%)
- Grindal – skvelé krmivo pre ryby (53.3%)
- Rupice (52.1%)
- Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou (47.4%)
- Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu (28.3%)