Turbatrix aceti – háďatko octové biologicky patrí medzi hlístice a medzi Nematoda. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí (Petr Novák). Rozmnožuje sa v pomerne veľkých množstvách, aj keď ich veľkosť ich predurčuje ku kŕmeniu poteru a menších rýb, napr. bojovníc, neóniek. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Použiť môžeme aj jablčný ocot, prípadne kvasný ocot. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, broskyne alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto ovocie rozmixujeme na kašu v mixéri. Takého substrátu nesmie byť veľa, inak začne fľaša kvasiť. Mikry nesmú byť zatvorené, do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory.
Časom sa tekutý obsah vyčíri a my môžeme pozorovať oblaky mikier vznášajúcich sa vo fľaši. Mikry sú dobre viditeľné, keď do fľaše pozeráme proti svetlu. Prípadne ak na ne svietime bodovým svetlom baterky. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako “obyčajné” mikry. Nie sú vhodné ani najjemnejšie sitá dostupné pre vírniky, cyklopy apod. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm.
Skrmovanie octových mikier je problém. Robím to tak, že mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnouhmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Obsah kultúry vydrží veľmi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vymením PET flašu. Podobný, ale rýchlejší postup je, ak máme tzv. U‑skúmavku.
Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú – afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, D. muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerálnych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.
Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže “naučiť” lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť, môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky v lete takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť, zabezpečiť prísun potravy. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Keď totiž otvoríme uzáver, mušky za normálnych okolností vyletia. Riešenie existuje – stačí ich omráčiť chladom, napr. z chladničky.
Návod na chov drozofíl
Do hrnca nasypeme strúhanku, cukor, ovsené vločky (najlepšie mleté), krupicu, prípadne múku alebo trochu zlatého klasu. Odporúčam viac ovsených vločiek, múčnych surovín naopak menej. Múka môže byť aj hladká, polohrubá, hrubá aj krupicová. Túto zmes na sucho poriadne premiešame. Potom pridáme vodu, asi 4 násobne v objeme viac ako sme mali tuhých zložiek a dôkladne zmes premiešame. Zmes zohrievame sa častého miešania. Nie je nutné, aby zmes zovrela, ide len o to, aby stuhla. Keď je zmes dostatočne tuhá (doslova sa neleje), hrniec môžeme odstaviť. Počas varenia si môžeme pripraviť kvasnice. Používam mrazené droždie, z ktorého odrežem kúsok a vymiešam ho v studenej, alebo vlažnej vode. Zmes pripravujem v mikrovlnke. Všetko premiešam, dám do mikrovlnky na dvadsať minút. Po skončení premiešam. Výhody sú zjavné. Nič sa nepripáli a dvadsať minút sa môžem venovať niečomu inému. Varenú zmes nechám vychladnúť, minimálne dovtedy, kým neviem na ňom udržať bez ťažkostí ruku. Urýchliť chladenie môžeme postavením hrnca do studenej vody.. Keď je už kaša dostatočne vychladnutá, vlejem do nej pripravené kvasnice z vodou a poriadne premiešam. Ideálne je nechať kvasnice 12 hodín v pokoji pôsobiť. Môžeme použiť aj ocot, ktorý som pridával spolu s kvasnicami v malom množstve. Ocot je lákadlo pre mušky a kvasnice sú účinná zbraň voči plesniam.
Túto pripravenú zmes potom nakladám to plastových pohárov, napr. do odrezaných PET fliaš. Stačí dvojcentimetrová vrstva. Potom odtrhnem kúsok toaletného papiera, zožmolím a hodím na kašu. Toaletný papier slúži na to, aby mušky mali na ňom oddychový priestor, nie je však nutný. Nesmie celkom prekryť kašu. Potom už zo zabehnutej kultúry preočkujem mušky – vysypem minimálne 30 jedincov do novej násady. Zakryjem servítkou, alebo látkou, uzavriem dvoma gumičkami. Mušky sa rýchlo rozmnožujú, jedna samička má 50 – 70 potomkov, a reprodukčný cyklus za normálnych podmienok, pri izbovej teplote, trvá 12 – 16 dní. Tak je to u D. melanogaster. D. hydei ma cyklus zhruba 24 dní. Mušky vydržia priemerne tri mesiace, potom napriek kvasniciam predsa len splesnivejú. Substrát niekedy vyschne, inokedy sa premočí. Ak je suchý, stačí doňho naliať vodu. Stáva sa niekedy, že kaša je niekedy príliš tekutá, vtedy pomôže viac toaletného papiera, ktorý vsiakne vlhkosť. To, či je kaša príliš mokrá je vidno aj podľa toho, že larvy viac vyliezajú hore. V extrémnych prípadoch sa larvy prehryzú cez servítku. Ak sú mušky hladné, tak sú menšie – často sa to stáva vtedy, ak je málo substrátu, alebo ak je vysušený. Vtedy treba buď kultúru pokropiť, alebo mušky presypať do novej, resp. správnej násady. Niektorí teraristi mušky prikrmujú, pretože sú pre ne príliš malé.
Ak vidíme známky plesne v muškách do dvoch týždňov od založenia, tak hľadajme najprv chybu. Takáto pleseň nie je v poriadku, radšej mušky vyhoďme, alebo opatrne presypme do inej kultúry. Existuje možnosť, že by sa do mušiek dostal roztoč, mne sa to však za celé roky nikdy nestalo. Ak by sa vám to stalo, mušky skŕmte a kultúru vyhoďte. Na chov použite zdravú kultúru. Chov mušiek každopádne vyžaduje skúsenosti a starostlivosť. Je zaujímavé, že každé leto, keď sa veľmi oteplí na dlhšiu dobu, to znamená nad 32 °C, tak dva týždne potom sa mi spontánne objavia jedince vo viacerých násadách, ktoré majú veľké krídla. Zhruba u štvrtiny populácie. Keď sa ochladí, mušky získajú naspäť svoju podobu. Opakuje sa mi to každý rok, obyčajne okolo 20. júla, kedy stúpajú teploty ku štyridsiatke. Predpokladám, že ide o adaptačný proces, kedy sú mušky pod veľkým biologickým tlakom vplyvom abiotického faktora.
Kŕmenie muškami
Skrmovanie mušiek je pomerne jednoduché. Stačí mať prístup na hladinu. Násadu odgumičkujeme, servítok zahodíme, otočíme ju a buchnutím dlane vysypeme na hladinu. Aby sme zabránili prípadnému padnutiu servítka s kašou do nádrže, robíme to opatrne, a pomôcť si môžeme vsunutím jedného prstu cez otvor. Pri skrmovaní mušiek si treba všímať, či ryby mušky chytajú. Ak je to pre ryby nový druh potravy, nejaký čas môže trvať, kým ju budú akceptovať. Je samozrejme, že ak by sme chovali napr. pancierniky, tak mušky nie sú pre ne správna voľba. Ale napr. tetry vám za mušky aj “ruky vybozkávajú” :-). Isteže aj stres môže spôsobiť, že si ryby potravu adekvátne nevšímajú.
V prípade, že mušky dostanú čas, “nájdu” si kraj nádrže a snažia sa dostať von z vody. Je zaujímavé, že väčšina z nich, po vyslobodení z vody, neustále “pochoduje” po hranách bočných skiel. Pravdepodobne im voňajú ich “kamarátky” a preto ich snaha ujsť preč nie je veľká. V prípade, že mušky ktoré sme vysypali rybám, chceme ešte použiť, opäť ich zakryjeme čistým servítkom. Rozhodnutie je na nás, podľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.
Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 – 5 rokov, kaprozúbky 1 – 4 roky, prísavníky Ancistrus - 8 – 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.
Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – patria medzi poikilotermné živočíchy – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.
Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.
Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.
Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického – Xiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.
Rastliny
Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). Vodné rastliny nemajú prieduchy – suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.
Systematicky ide o kôrovce podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a o kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Za prach akvaristi označujú všetko, čo je menšie ako vírnik. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie “prach” – hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. pre kolizy. Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda – lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Dafnia dosahuje veľkosť 0.2 až 5 mm. Rod Daphnia zahŕňa asi 150 druhov, je rozdelený na tri podrody: Daphnia, Hyalodaphnia a Ctenodaphnia. Ich vek v prírode silne závisí od teploty. V studenej vode dosiahnu trojnásobný vek ako v teplej vode. Sú vhodné aj na toxikologické štúdie ekosystému. Niektoré druhy patria medzi ohrozené podľa IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi. [1].
Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako “obyčajná” dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.
Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.
Cyklop, vírniky a prach dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Najideálnejšie je prinesenú potravu hneď skŕmiť, ale ak to nejde a nechcem zvyšok zamraziť, dá sa pri silnom vzduchovaní čiastočne udržať aj dlhšiu dobu. Všetko závisí od množstva. Pomôže aj keď vieme planktón prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče – je to obdobné ako pri dafniách s tým rozdielom, že dafnie sú o dosť citlivejšie na pokles množstva kyslíku.
Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, dravé Asplanchna (Petr Novák). Rozmnožujú sa vajíčkami, niekedy aj partenogeneticky. Doživajú sa 84 – 108 hodín, pohlavne sú dospelé po 12-tich až 36 hodinách, samička znáša vajíčka každé 4 hodiny. Životný cyklus závisí od teploty, pri vyššej teplote je rýchlejší. Výhodou vírnikov niekedy je, že sa v nádrži pohybujú pomerne pokojne, čo je výhodné pre menej obratný poter rýb. Tráviaci cyklus vírnika je len 10 – 20 minút. Ako násada sa ponúka Brachionus plicatilis, ktorý potrebuje slanú vodu, resp. sladkovodný Brachionus calyciflorus. Dosahujú 25 – 50 % veľkosť s čerstvo vyliahnutou artémiouv(Petr Novák).
Lov blšiek
Na chytanie bĺch treba sito z dámskych pančúch, dederónu, mlynárskeho hodvábu alebo ideálne z monofilu. Avšak cez pančuchu, dederón a mlynársky hodváb prach prejde. Sito je dobré, keď je na dostatočne dlhej palici, pokojne aj na palici dlhšej ako tri metre. Akvaristické firmy predávajú skladateľné sitá na lov takejto potravy, aj keď samozrejme dá sa aj podomácky na tento účel podobný nástroj vyrobiť. Mlynársky hodváb sa veľmi ťažko zháňa, monofil sa predáva v obchodom s textilom (látkami). Jeho cena je nízka, občas si inak monofil kupujú aj fotografi, môže plniť funkciu difuzéra. Sitom sa vo vode nachytá potrava najlepšie, keď robíme vo vode osmičky. Popri blchách – kôrovcoch sa vode nachytajú aj koretry (hojne aj v zime pod ľadom) a niekedy aj malé množstvo patentiek. Pamätať treba na to, že ak chytáte v rybárskom revíre, tak vám na chytanie planktónu treba povolenku z rybárskeho zväzu. Nachytaná potrava sa dá triediť rozličnými sitkami s rôzne veľkými očkami. Takto sa dá selektovať potrava nachytaná spolu pre rôzne veľké ryby, od dospelých až po poter.
Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.
Návod pre chov blšiek
Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou silne sajúceho filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Blšky je možné chovať aj vlastnými silami. Ideálne sú veľké jamy, do ktorých nasypeme organický odpad, napr. fekál, kefír, srvátku, zalejeme vodou a cyklop sa dozaista objaví. Organický materiál je nutné časom doplňovať. Môže ním byť napr.: trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka, konský trus. Takýto substrát, ktorý sa rozkladá, tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento “odpad”. Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc. Sú známe prípady, kedy chovateľ využil obdobne časť kanálu. Z hľadiska kvantity je ideálne ak v podobnom “zariadení” máme drobnú dafniu – moinu, ta nám poskytne 4 krát vyššiu výdatnosť oproti bežnej dafnii. Čistý cyklop je takisto perfektný zdroj živej potravy. Bežná je prax chovateľov, ktorí si chovajú dafnie pri prísavníkoch. Stačí, keď raz za čas hodia do akvária napr. šalátový list, kapustu, apod. Za dosť sa dostane aj prísavníkom, aj dafniám, keďže podobný materiál sa vo vode rýchlo rozkladá. Týmto si chovatelia zabezpečujú neustály prísun dafnií, samozrejme nejde o intenzívnu kultúru, je to na spestrenie, prípadne vzácny zdroj živej potravy, často jedinej, ktorá sa nachádza v chovni a nezaberá žiadne miesto navyše. Podmienkou samozrejme je, že v takomto akváriu sa iné ryby ako prísavníky nenachádzajú – prísavníky živé dafnie nezožerú. Keď postavíte fľašu vody na okno na slnko, počkáte kým sa zariasi a pridáte do nej násadu cyklopu a raz za dva týždne do nej kvapnete niekoľko kvapiek mlieka, je možné, že sa vám v nej cyklop udrží. Samozrejme, nie masovo. Po krátkom čase môžete fľašu premiestniť z dosahu priamych slnečných lúčov.
Skrmovanie blšiek
Odporúčam neliať do akvária vodu z lokality, odkiaľ sme si potravu zadovážili. To platí samozrejme, ak sme nechytali “na husto” – bez vody, napr. do rámikov. Ideálne je preliať blšky cez sito a obsah sita premiestniť do čistej vody. Ak sa ešte v našej živej potrave nachádza nejaká špina, počkajme, kým sadne na dno a blchy zlejme bez nej, pomôcť si vieme aj hadičkou. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme naše ryby nakŕmili, snáď len to, aby sme nenaliali priveľa vody do nádrže, treba na to myslieť dopredu a radšej odliať vodu z nádrže ešte pred kŕmením. Kto sa bojí, prípadne nepozná lokalitu, môže kvapnúť napr. Multimedikal do takéhoto vedra. Ja som zástanca názoru, že zdravé ryby nemôže živá potrava ohroziť, ak nie je vyslovene nakazená, ale naopak – ich posilní.
