Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

Hits: 13702

Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé bio­lo­gic­ky pat­rí medzi hlís­ti­ce a medzi Nema­to­da. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 8 – 10 dní zdvad­sať­ná­so­bí (Petr Novák). Roz­mno­žu­je sa v pomer­ne veľ­kých množ­stvách, aj keď ich veľ­kosť ich pre­dur­ču­je ku kŕme­niu pote­ru a men­ších rýb, napr. bojov­níc, neóniek. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Pou­žiť môže­me aj jablč­ný ocot, prí­pad­ne kvas­ný ocot. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka, bros­ky­ne ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto ovo­cie roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Také­ho sub­strá­tu nesmie byť veľa, inak začne fľa­ša kva­siť. Mik­ry nesmú byť zatvo­re­né, do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvory.

Časom sa teku­tý obsah vyčí­ri a my môže­me pozo­ro­vať obla­ky mikier vzná­ša­jú­cich sa vo fľa­ši. Mik­ry sú dob­re vidi­teľ­né, keď do fľa­še poze­rá­me pro­ti svet­lu. Prí­pad­ne ak na ne svie­ti­me bodo­vým svet­lom bater­ky. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako “oby­čaj­né” mik­ry. Nie sú vhod­né ani naj­jem­nej­šie sitá dostup­né pre vír­ni­ky, cyk­lo­py apod. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm.

Skr­mo­va­nie octo­vých mikier je prob­lém. Robím to tak, že mik­ry zle­jem do fľa­še, kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé fľa­še, kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to fľa­še mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET fľa­še s kul­tú­rou. Obsah kul­tú­ry vydr­ží veľ­mi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vyme­ním PET fla­šu. Podob­ný, ale rých­lej­ší postup je, ak máme tzv. U‑skúmavku.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 15315

Dro­zo­fi­ly sú malé muš­ky, s kto­rý­mi sa podob­ne ako s komá­rom pisk­ľa­vým stre­tol urči­te kaž­dý z vás. Kto by nepoz­nal drob­né muš­ky, kto­ré sa obja­via pri ovo­cí, pri hroz­ne, kde zele­ni­na kva­sí, kys­ne, roz­kla­dá sa. Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, octo­vá muš­ka, ovoc­ná muš­ka je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li, a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik. Okrem toho je Dro­sop­hi­la funeb­ris a Dro­sop­hi­la hydei. Novák uvá­dza zla­tú for­mu s bie­ly­mi oča­mi, turec­kú – afgán­sku for­mu, druh Dro­sop­hi­la buz­za­tii, D. muel­le­ri. Obsa­hu­jú v suši­ne 51 % biel­ko­vín, 36 % tukov, veľ­mi malé množ­stvo sacha­ri­dov, 5 % mine­rál­nych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Dro­zo­fi­ly sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre vtá­ky a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly.

Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Ak cho­vá­me nása­du, dbaj­me na to, aby sa nám do nej nezap­liet­la divo­ká for­ma, pre­to­že gene­tic­ká infor­má­cia prí­ro­dy vyka­zu­je sil­nú domi­nan­ciu, a jedi­ný orga­niz­mus doká­že “naučiť” lie­tať celú popu­lá­ciu. Ak nemá­me inú mož­nosť, môže­me cho­vať aj divo­ké dro­zo­fi­ly. Sta­čí nechať na istý čas neja­ké ovo­cie napos­pas osu­du, ide­ál­ne je ho mecha­nic­ky naru­šiť, a muš­ky v lete tak­po­ve­diac pri­le­tia samé. Potom ich sta­čí pochy­tať a uzav­rieť, zabez­pe­čiť prí­sun potra­vy. Prob­lém však nasta­ne, ak ich chce­me skŕ­miť. Keď totiž otvo­rí­me uzá­ver, muš­ky za nor­mál­nych okol­nos­tí vyle­tia. Rie­še­nie exis­tu­je – sta­čí ich omrá­čiť chla­dom, napr. z chladničky.

Návod na chov drozofíl

Do hrn­ca nasy­pe­me strú­han­ku, cukor, ovse­né vloč­ky (naj­lep­šie mle­té), kru­pi­cu, prí­pad­ne múku ale­bo tro­chu zla­té­ho kla­su. Odpo­rú­čam viac ovse­ných vlo­čiek, múč­nych suro­vín naopak menej. Múka môže byť aj hlad­ká, polo­hru­bá, hru­bá aj kru­pi­co­vá. Túto zmes na sucho poriad­ne pre­mie­ša­me. Potom pri­dá­me vodu, asi 4 násob­ne v obje­me viac ako sme mali tuhých zlo­žiek a dôklad­ne zmes pre­mie­ša­me. Zmes zohrie­va­me sa čas­té­ho mie­ša­nia. Nie je nut­né, aby zmes zovre­la, ide len o to, aby stuh­la. Keď je zmes dosta­toč­ne tuhá (doslo­va sa nele­je), hrniec môže­me odsta­viť. Počas vare­nia si môže­me pri­pra­viť kvas­ni­ce. Pou­ží­vam mra­ze­né drož­die, z kto­ré­ho odre­žem kúsok a vymie­šam ho v stu­de­nej, ale­bo vlaž­nej vode. Zmes pri­pra­vu­jem v mik­ro­vln­ke. Všet­ko pre­mie­šam, dám do mik­ro­vln­ky na dvad­sať minút. Po skon­če­ní pre­mie­šam. Výho­dy sú zjav­né. Nič sa nepri­pá­li a dvad­sať minút sa môžem veno­vať nie­čo­mu iné­mu. Vare­nú zmes nechám vyc­hlad­núť, mini­mál­ne dovte­dy, kým neviem na ňom udr­žať bez ťaž­kos­tí ruku. Urých­liť chla­de­nie môže­me posta­ve­ním hrn­ca do stu­de­nej vody.. Keď je už kaša dosta­toč­ne vyc­hlad­nu­tá, vle­jem do nej pri­pra­ve­né kvas­ni­ce z vodou a poriad­ne pre­mie­šam. Ide­ál­ne je nechať kvas­ni­ce 12 hodín v poko­ji pôso­biť. Môže­me pou­žiť aj ocot, kto­rý som pri­dá­val spo­lu s kvas­ni­ca­mi v malom množ­stve. Ocot je lákad­lo pre muš­ky a kvas­ni­ce sú účin­ná zbraň voči plesniam. 

Túto pri­pra­ve­nú zmes potom nakla­dám to plas­to­vých pohá­rov, napr. do odre­za­ných PET fliaš. Sta­čí dvoj­cen­ti­met­ro­vá vrstva. Potom odtrh­nem kúsok toalet­né­ho papie­ra, zožmo­lím a hodím na kašu. Toalet­ný papier slú­ži na to, aby muš­ky mali na ňom oddy­cho­vý pries­tor, nie je však nut­ný. Nesmie cel­kom pre­kryť kašu. Potom už zo zabe­hnu­tej kul­tú­ry pre­oč­ku­jem muš­ky – vysy­pem mini­mál­ne 30 jedin­cov do novej nása­dy. Zakry­jem ser­vít­kou, ale­bo lát­kou, uzav­riem dvo­ma gumič­ka­mi. Muš­ky sa rých­lo roz­mno­žu­jú, jed­na samič­ka má 50 – 70 potom­kov, a repro­dukč­ný cyk­lus za nor­mál­nych pod­mie­nok, pri izbo­vej tep­lo­te, trvá 12 – 16 dní. Tak je to u D. mela­no­gas­ter. D. hydei ma cyk­lus zhru­ba 24 dní. Muš­ky vydr­žia prie­mer­ne tri mesia­ce, potom napriek kvas­ni­ciam pred­sa len sples­ni­ve­jú. Sub­strát nie­ke­dy vyschne, ino­ke­dy sa pre­mo­čí. Ak je suchý, sta­čí doň­ho naliať vodu. Stá­va sa nie­ke­dy, že kaša je nie­ke­dy prí­liš teku­tá, vte­dy pomô­že viac toalet­né­ho papie­ra, kto­rý vsiak­ne vlh­kosť. To, či je kaša prí­liš mok­rá je vid­no aj pod­ľa toho, že lar­vy viac vylie­za­jú hore. V extrém­nych prí­pa­doch sa lar­vy pre­hry­zú cez ser­vít­ku. Ak sú muš­ky hlad­né, tak sú men­šie – čas­to sa to stá­va vte­dy, ak je málo sub­strá­tu, ale­bo ak je vysu­še­ný. Vte­dy tre­ba buď kul­tú­ru pokro­piť, ale­bo muš­ky pre­sy­pať do novej, resp. správ­nej nása­dy. Nie­kto­rí tera­ris­ti muš­ky pri­kr­mu­jú, pre­to­že sú pre ne prí­liš malé.

Ak vidí­me znám­ky ples­ne v muš­kách do dvoch týž­dňov od zalo­že­nia, tak hľa­daj­me najprv chy­bu. Taká­to ple­seň nie je v poriad­ku, rad­šej muš­ky vyhoď­me, ale­bo opatr­ne pre­syp­me do inej kul­tú­ry. Exis­tu­je mož­nosť, že by sa do mušiek dostal roz­toč, mne sa to však za celé roky nikdy nesta­lo. Ak by sa vám to sta­lo, muš­ky skŕ­m­te a kul­tú­ru vyhoď­te. Na chov pou­ži­te zdra­vú kul­tú­ru. Chov mušiek kaž­do­pád­ne vyža­du­je skú­se­nos­ti a sta­rost­li­vosť. Je zau­jí­ma­vé, že kaž­dé leto, keď sa veľ­mi otep­lí na dlh­šiu dobu, to zna­me­ná nad 32 °C, tak dva týžd­ne potom sa mi spon­tán­ne obja­via jedin­ce vo via­ce­rých nása­dách, kto­ré majú veľ­ké kríd­la. Zhru­ba u štvr­ti­ny popu­lá­cie. Keď sa ochla­dí, muš­ky zís­ka­jú nas­päť svo­ju podo­bu. Opa­ku­je sa mi to kaž­dý rok, oby­čaj­ne oko­lo 20. júla, kedy stú­pa­jú tep­lo­ty ku šty­rid­siat­ke. Pred­po­kla­dám, že ide o adap­tač­ný pro­ces, kedy sú muš­ky pod veľ­kým bio­lo­gic­kým tla­kom vply­vom abi­otic­ké­ho faktora.

Kŕme­nie muškami

Skr­mo­va­nie mušiek je pomer­ne jed­no­du­ché. Sta­čí mať prí­stup na hla­di­nu. Nása­du odgu­mič­ku­je­me, ser­ví­tok zaho­dí­me, oto­čí­me ju a buc­hnu­tím dla­ne vysy­pe­me na hla­di­nu. Aby sme zabrá­ni­li prí­pad­né­mu pad­nu­tiu ser­vít­ka s kašou do nádr­že, robí­me to opatr­ne, a pomôcť si môže­me vsu­nu­tím jed­né­ho prs­tu cez otvor. Pri skr­mo­va­ní mušiek si tre­ba vší­mať, či ryby muš­ky chy­ta­jú. Ak je to pre ryby nový druh potra­vy, neja­ký čas môže trvať, kým ju budú akcep­to­vať. Je samoz­rej­me, že ak by sme cho­va­li napr. pan­cier­ni­ky, tak muš­ky nie sú pre ne správ­na voľ­ba. Ale napr. tet­ry vám za muš­ky aj “ruky vyboz­ká­va­jú” :-). Iste­že aj stres môže spô­so­biť, že si ryby potra­vu adek­vát­ne nevšímajú.

V prí­pa­de, že muš­ky dosta­nú čas, “náj­du” si kraj nádr­že a sna­žia sa dostať von z vody. Je zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na z nich, po vyslo­bo­de­ní z vody, neus­tá­le “pocho­du­je” po hra­nách boč­ných skiel. Prav­de­po­dob­ne im voňa­jú ich “kama­rát­ky” a pre­to ich sna­ha ujsť preč nie je veľ­ká. V prí­pa­de, že muš­ky kto­ré sme vysy­pa­li rybám, chce­me ešte pou­žiť, opäť ich zakry­je­me čis­tým ser­vít­kom. Roz­hod­nu­tie je na nás, pod­ľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.

Odka­zy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14846

Ryby

Krv­ný obeh rýb je jed­no­du­chý, ner­vo­vá sústa­va obdob­ne – tvo­rí ju jed­no­du­chý mozog mie­cha. Ryby dýcha­jú žiab­ra­mi, no nie­kto­rým dru­hom sa vyvi­nu­lo aj iný prí­jem vzdu­chu. Napr. pan­cier­ni­ky dýcha­jú črev­nou sliz­ni­cou atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Laby­rint­kám na rov­na­ký účel slú­ži tzv. laby­rint. Laby­rint je pomer­ne zlo­ži­tý ústroj, kto­rý sa vyví­ja napr. bojov­ni­ciam, gura­mám po 50 dni ich živo­ta. Akva­rij­né ryby sa doží­va­jú 0.5 až 20 rokov. Pre veľ­mi hru­bé porov­na­nie sa dá uva­žo­vať, že men­šie dru­hy sa doží­va­jú niž­šie­ho veku a väč­šie dru­hy vyš­šie­ho. Napr. neón­ky sa doží­va­jú 2 – 3 roky, dánia, tet­ry, gup­ky 4 – 5 rokov, kap­ro­zúb­ky 1 – 4 roky, prí­sav­ní­ky Ancis­trus - 8 – 10 rokov, no väč­šie cich­li­dy aj 10 až 20 rokov. Sum­če­ky Cory­do­ras sa neraz doži­jú 18 rokov. Akva­ri­ové ryby ras­tú postup­ne. Dá sa pove­dať, že ras­tú celý svoj život. Vše­obec­ne mož­no pri porov­na­ní s prí­ro­dou kon­šta­to­vať, že ned­ra­vé dru­hy oby­čaj­ne nedo­sa­hu­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de, naopak dru­hy dra­vé čas­to pre­kra­ču­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de. Je to spô­so­be­né kon­ku­ren­ci­ou a našou sta­rost­li­vos­ťoukŕme­ním. Ak však nepos­ky­tu­je­me našim rybám dosta­tok pries­to­ru, ryby jed­no­du­cho tak veľ­mi naras­tú – ak bude­me cho­vať napr. aka­ru mod­rú v akvá­riu o obje­me 20 lit­rov, nepo­ras­tie ani zďa­le­ka do plnej veľ­kos­ti. Ak jej ale­bo v podob­nej situ­ácii poskyt­ne­me rybám časom väč­šiu nádrž, vedia náh­le narásť. Prí­pad­ne ryby nám ras­tú, ale vo väč­šej nádr­ži ras­tú ove­ľa rých­lej­šie. Nie­kto­ré ryby napr. nedos­ta­nú správ­nu stra­vu a akva­ris­ti vra­via, že sú tzv. sek­nu­té. Môže to byť spô­so­be­né napr. tým, že sú kŕme­né inak ako boli u iné­ho akva­ris­tu. Dôvo­dov na poma­lý rast, resp. jeho zasta­ve­nie je však neúre­kom. Sú nie­kto­ré taxó­ny, kto­ré ras­tú rých­lej­šie gene­tic­ky. Ide napr. o kap­ro­zúb­ky, kto­ré sa musia za jedi­nú sezó­nu – pol­ro­ka, naro­diť, dospieť, roz­mno­žo­vať sa a čosko­ro aj zomrieť.

Ryby sa vyzna­ču­jú pre­men­li­vou tep­lo­tou tela – pat­ria medzi poiki­lo­term­né živo­čí­chy – to zna­me­ná, že si nedo­ká­žu zabez­pe­čiť vlast­né tep­lo, sú v tom­to sme­re závis­lé od tep­lo­ty oko­li­té­ho pro­stre­dia. V pra­xi – ryba nachá­dza­jú­ca sa vo vode s tep­lo­tou 25°C má tep­lo­tu tela rov­na­ko 25°C. Je dob­re si uve­do­miť, že voda ma inú tepel­né vlast­nos­ti ako napr. vzduch, prí­pad­ne kov. Na jej zahria­tie je tre­ba väč­šie množ­stvo ener­gie ako pri vzdu­chu. To zna­me­ná, že aj na ochla­de­nie je tre­ba vyvi­núť viac úsi­lia. Pod­rob­nej­šie sa tými­to ener­ge­tic­ký­mi náklad­mi zaobe­rá iný člá­nok.

Mož­no ste si všim­li, že veľ­ká vod­ná nádrž doká­že ovplyv­niť oko­li­tú klí­mu. Voda drží tep­lo, kto­ré v lete ochla­dzu­je a v zime otep­ľu­je. Podob­ne sa sprá­va aj more. Vo vode sa ove­ľa rých­lej­šie strá­ca aj tep­lo náš­ho tela – vte­dy keď vstú­pi­me vo vody, asi 200 krát rých­lej­šie pri rov­na­kej tep­lo­te ako na vzdu­chu. Tepel­né vlast­nos­ti vody je vhod­né poznať. Vo vyš­šej tep­lo­te vody sa ryby čas­to cítia lep­šie, no táto tep­lo­ta zni­žu­je ich vek – keď­že pat­ria medzi orga­niz­my, kto­ré si neve­dia udr­žať stá­lu tep­lo­tu tela, ich meta­bo­liz­mus je pri vyš­šej tep­lo­te na akú sú gene­tic­ky adap­to­va­né, una­vo­va­ný viac. Vyš­šia tep­lo­ta doká­že život­ný cyk­lus rýb zní­žiť aj na polo­vi­cu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je časom kon­dí­ciu, obra­ny­schop­nosť. Krát­ko­do­bo ryby vydr­žia aj vyso­ké a veľ­mi níz­ke tep­lo­ty. Tep­lo­ta kto­rú sú schop­né zniesť je 43°C. Po pre­kro­če­ní tej­to hra­ni­ce sa ryby dusia, strá­ca­jú koor­di­ná­ciu a kapú. Podob­ne sa sprá­va­jú aj po zní­že­ní tep­lo­ty pod 5°C. Je samoz­rej­mé, že nie­kto­ré dru­hy sú odol­nej­šie viac, iné menej. Samoz­rej­me mám na mys­li bež­né dru­hy tro­pic­ké­ho a subt­ro­pic­ké­ho pásma.

Svet­lo ryby vní­ma­jú pomer­ne sla­bo. V porov­na­ní tre­bárs z cicav­ca­mi, hmy­zom, hla­vo­nož­ca­mi je to pomer­ne sla­bé. Ich krát­ko­zra­ké oči nepat­ria medzi ich dob­re vyvi­nu­té zmys­ly. Ryby nema­jú vieč­ka, ani slz­né žľa­zy. Ryby poču­jú infra­zvuk. O ich príj­me a spra­co­va­ní zvu­ku toho veľa nevie­me. V kaž­dom prí­pa­de, naše bež­né zvu­ky nepo­ču­jú – ak sa vám to zdá – tak potom rea­gu­jú na vlne­nie, ale náš roz­ho­vor urči­te nepo­ču­jú. Ich slu­cho­vé ústro­je sú skôr orgá­nom rov­no­vá­hy. Boč­ná čia­ra je orgán, kto­rý doká­že veľ­mi veľa. Pomo­cou neho sa vedia napr. osle­pe­né jedin­ce orien­to­vať. Dokon­ca veľ­mi bez­peč­ne. Prav­de­po­dob­ne ním veľ­mi pres­ne vní­ma­jú vlne­nie, tlak, smer, prú­de­nie, elek­tro­mag­ne­tic­ké vzru­chy, potra­vu, pre­káž­ky, kto­ré doká­žu naj­lep­šie spra­co­vať a násled­ne sa pod­ľa nich riadiť.

Ryby majú aj hma­to­vé a čucho­vé bun­ky. Chu­ťo­vé bun­ky sa nachá­dza­jú aj v ústach ako by sme moh­li pred­po­kla­dať, no veľ­ká časť sa nachá­dza na plut­vách. Je to zau­jí­ma­vé, ale ryba sa dot­kne potra­vy plut­vou a vie, či je sústo môže chu­tiť, ale­bo nie. Ryby sa vyzna­ču­jú pohlav­ným dimor­fiz­mom. Zau­jí­ma­vý je však fakt, že nie­kto­ré dru­hy živo­ro­diek doká­žu za urči­tých okol­nos­tí zme­niť pohla­vie. Ten­to jav sa vysky­tu­je naj­mä u mečú­ňa mexic­ké­hoXip­hop­ho­rus hel­le­ri. V prí­pa­de, že sa v akvá­riu nachá­dza vyso­ká pre­va­ha sami­čiek – je teda nedos­ta­tok sam­cov, môžu sa nie­kto­ré samič­ky zme­niť na sam­ca – naras­tie im mečík, gono­pó­dium atď. Mno­ho však z takých­to sam­cov je neplod­ných. Mne samé­mu sa to v mojej pra­xi sta­lo, keď som cho­val dlh­ší čas mečú­ne. Zme­na pohla­via sa vysky­tu­je aj u iných dru­hov živo­ro­diek, nie však tak čas­to ako u X. hel­le­ri. Z hľa­dis­ka plod­nos­ti Xip­hop­ho­rus hel­le­ri je zau­jí­ma­vé, že čím neskôr dôj­de ku začiat­ku ras­tu mečí­ka sam­cov – vlast­ne ku dospie­va­niu, tým je sam­ček spra­vid­la plod­nej­ší. Ako však naz­na­ču­jem v pred­chá­dza­jú­com odstav­ci, ak k tomu dôj­de zme­nou pohla­via, čas­to sú sam­ci úpl­ne neplod­ní. Takz­va­ný sko­rí sam­ci, kto­rým sa mečík a gono­pó­dium tvo­rí v sko­rom veku majú vyš­šiu dis­po­zí­ciu k neplodnosti.


Rast­li­ny

Rast­li­ny žijú­ce pod vodou, resp. vod­né rast­li­ny vysky­tu­jú­ce sa v akva­ris­ti­ke sú veľ­mi blíz­ke prí­buz­né svo­jim sucho­zem­ským ekvi­va­len­tom. Rov­na­ko obsa­hu­jú ciev­ne zväz­ky, kto­ré sa nazý­va­jú žil­na­ti­na. Tie­to cie­vy a cie­vi­ce sú oby­čaj­ne dob­re vidi­teľ­né. Rast­li­ny dýcha­jú počas celé­ho 24 hodi­no­vé­ho cyk­lu, cez deň – resp. za dostat­ku svet­la pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý a vodu a tvo­ria z tej­to neús­troj­nej hmo­ty sacha­ri­dy (sta­veb­né lát­ky) naj­mä pre kon­zu­men­tov a živo­to­dar­ný kys­lík. Na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín sú vod­né­mu pro­stre­diu pris­pô­so­be­né tak, že prí­jem živín, dýcha­nie pre­bie­ha celým povr­chom rast­li­ny (čas­to aj kore­ňom). Vod­né rast­li­ny nema­jú prie­du­chy – sucho­zem­ské rast­li­ny majú prie­du­chy na spod­nej stra­ne lis­tov. Rast­li­ny pro­du­ku­jú pro­stred­níc­tvom foto­syn­té­zy kys­lík. V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – bub­lin­ky, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Avšak vzhľa­dom na dosť roz­diel­ne fyzi­kál­ne a che­mic­ké pod­mien­ky a cel­ko­vý cha­rak­ter vod­ných rast­lín, foto­syn­té­za vod­ných rast­lín pre­bie­ha ove­ľa pomal­šie ako u rast­lín sucho­zem­ských – teda aj ras­to­vé prí­ras­t­ky sú pre­to menšie.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 38284

Sys­te­ma­tic­ky ide o kôrov­ce pod­trie­dy Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da a o kmeň Roti­fe­ra. Tie­to drob­né živo­čí­chy žijú v sto­ja­tej vode, ide­ál­ne pod­mien­ky im posky­tu­je orga­nic­ké zne­čis­te­nie. Za prach akva­ris­ti ozna­ču­jú všet­ko, čo je men­šie ako vír­nik. Akva­ris­ti ich oby­čaj­ne neroz­li­šu­jú, tak­že sa veľ­mi rých­lo uja­lo ozna­če­nie “prach” – hodia sa napr. pre čerstvo vylia­hnu­té ska­lá­re, ale­bo napr. pre koli­zy. Rad per­lo­očiek pat­rí do pod­trie­dy Phyl­lo­po­da – lupe­ňo­nôž­ky. trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea. Nie­kto­ré z nich: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. pulex, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daf­nia dosa­hu­je veľ­kosť 0.2 až 5 mm. Rod Daph­nia zahŕňa asi 150 dru­hov, je roz­de­le­ný na tri pod­ro­dy: Daph­nia, Hyalo­daph­nia a Cte­no­daph­nia. Ich vek v prí­ro­de sil­ne závi­sí od tep­lo­ty. V stu­de­nej vode dosiah­nu troj­ná­sob­ný vek ako v tep­lej vode. Sú vhod­né aj na toxi­ko­lo­gic­ké štú­die eko­sys­té­mu. Nie­kto­ré dru­hy pat­ria medzi ohro­ze­né pod­ľa IUCN: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jol­lyi. [1].

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a vír­ni­ky, len sito môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru. Moina dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu výdat­nosť pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako “oby­čaj­ná” daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – člán­ko­nož­ce. Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš chov. Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchan­ka.

Cyk­lop, vír­ni­kyprach doká­žu aj vo väč­šom množ­stve vydr­žať vo ved­re, pri vzdu­cho­va­ní aj týž­deň. Naji­de­ál­nej­šie je pri­ne­se­nú potra­vu hneď skŕ­miť, ale ak to nej­de a nech­cem zvy­šok zamra­ziť, dá sa pri sil­nom vzdu­cho­va­ní čias­toč­ne udr­žať aj dlh­šiu dobu. Všet­ko závi­sí od množ­stva. Pomô­že aj keď vie­me plank­tón pre­cho­vá­vať von­ku, v piv­ni­ci, na bal­kó­ne kde nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče – je to obdob­né ako pri daf­niách s tým roz­die­lom, že daf­nie sú o dosť cit­li­vej­šie na pokles množ­stva kyslíku.

Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré vír­ni­ky: Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, dra­vé Asp­lanch­na (Petr Novák). Roz­mno­žu­jú sa vajíč­ka­mi, nie­ke­dy aj par­te­no­ge­ne­tic­ky. Doži­va­jú sa 84 – 108 hodín, pohlav­ne sú dospe­lé po 12-​tich až 36 hodi­nách, samič­ka zná­ša vajíč­ka kaž­dé 4 hodi­ny. Život­ný cyk­lus závi­sí od tep­lo­ty, pri vyš­šej tep­lo­te je rých­lej­ší. Výho­dou vír­ni­kov nie­ke­dy je, že sa v nádr­ži pohy­bu­jú pomer­ne pokoj­ne, čo je výhod­né pre menej obrat­ný poter rýb. Trá­via­ci cyk­lus vír­ni­ka je len 10 – 20 minút. Ako nása­da sa ponú­ka Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis, kto­rý potre­bu­je sla­nú vodu, resp. slad­ko­vod­ný Bra­chi­onus caly­cif­lo­rus. Dosa­hu­jú 25 – 50 % veľ­kosť s čerstvo vylia­hnu­tou arté­mi­ouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chy­ta­nie bĺch tre­ba sito z dám­skych pan­čúch, dede­ró­nu, mly­nár­ske­ho hod­vá­bu ale­bo ide­ál­ne z mono­fi­lu. Avšak cez pan­ču­chu, dede­rón a mly­nár­sky hod­váb prach prej­de. Sito je dob­ré, keď je na dosta­toč­ne dlhej pali­ci, pokoj­ne aj na pali­ci dlh­šej ako tri met­re. Akva­ris­tic­ké fir­my pre­dá­va­jú skla­da­teľ­né sitá na lov takej­to potra­vy, aj keď samoz­rej­me dá sa aj podo­mác­ky na ten­to účel podob­ný nástroj vyro­biť. Mly­nár­sky hod­váb sa veľ­mi ťaž­ko zhá­ňa, mono­fil sa pre­dá­va v obcho­dom s tex­ti­lom (lát­ka­mi). Jeho cena je níz­ka, občas si inak mono­fil kupu­jú aj foto­gra­fi, môže plniť fun­kciu difu­zé­ra. Sitom sa vo vode nachy­tá potra­va naj­lep­šie, keď robí­me vo vode osmič­ky. Pop­ri blchách – kôrov­coch sa vode nachy­ta­jú aj koret­ry (hoj­ne aj v zime pod ľadom) a nie­ke­dy aj malé množ­stvo paten­tiek. Pamä­tať tre­ba na to, že ak chy­tá­te v rybár­skom reví­re, tak vám na chy­ta­nie plank­tó­nu tre­ba povo­len­ku z rybár­ske­ho zvä­zu. Nachy­ta­ná potra­va sa dá trie­diť roz­lič­ný­mi sit­ka­mi s rôz­ne veľ­ký­mi očka­mi. Tak­to sa dá selek­to­vať potra­va nachy­ta­ná spo­lu pre rôz­ne veľ­ké ryby, od dospe­lých až po poter.

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Návod pre chov blšiek

Ten­to typ potra­vy sa vysky­tu­je od roz­to­pe­nia ľadu, až po nesko­rú jeseň. Popu­lač­ná hus­to­ta cyk­lo­pov a vír­ni­kov je naj­vyš­šia sko­ro na jar a na jeseň. Naopak daf­nie kul­mi­nu­jú cez leto. Dá sa pove­dať, že sú bio­lo­gic­ký­mi fil­trá­tor­mi. Živia sa ria­sa­mi, prvok­mi, bak­té­ria­mi. Doká­žu zlik­vi­do­vať aj zákal v akvá­riu za pred­po­kla­du, že sa nesta­nú člán­kom potrav­né­ho reťaz­ca rýb, prí­pad­ne súčas­ťou sil­ne sajú­ce­ho fil­tra. Táto schop­nosť je vlast­ne aj pred­po­kla­dom pri ich ume­lom odcho­ve. Blš­ky je mož­né cho­vať aj vlast­ný­mi sila­mi. Ide­ál­ne sú veľ­ké jamy, do kto­rých nasy­pe­me orga­nic­ký odpad, napr. fekál, kefír, srvát­ku, zale­je­me vodou a cyk­lop sa dozais­ta obja­ví. Orga­nic­ký mate­riál je nut­né časom dopl­ňo­vať. Môže ním byť napr.: trus, hni­jú­ce zbyt­ky, krv, kefír, poka­ze­né mlie­ko, srvát­ka, kon­ský trus. Taký­to sub­strát, kto­rý sa roz­kla­dá, tvo­rí živ­nú pôdu pre bak­té­rie, prvo­ky, kto­ré roz­kla­da­jú ten­to “odpad”. Tie­to dekom­po­zi­to­ry sú potra­vou pre daf­nie, cyk­lo­py, vír­ni­ky drob­né kôrov­ce. Pre správ­ny chov je vhod­né roz­ví­jať roz­klad pomo­cou kvas­níc. Sú zná­me prí­pa­dy, kedy cho­va­teľ využil obdob­ne časť kaná­lu. Z hľa­dis­ka kvan­ti­ty je ide­ál­ne ak v podob­nom “zaria­de­ní” máme drob­nú daf­niu – moinu, ta nám poskyt­ne 4 krát vyš­šiu výdat­nosť opro­ti bež­nej daf­nii. Čis­tý cyk­lop je takis­to per­fekt­ný zdroj živej potra­vy. Bež­ná je prax cho­va­te­ľov, kto­rí si cho­va­jú daf­nie pri prí­sav­ní­koch. Sta­čí, keď raz za čas hodia do akvá­ria napr. šalá­to­vý list, kapus­tu, apod. Za dosť sa dosta­ne aj prí­sav­ní­kom, aj daf­niám, keď­že podob­ný mate­riál sa vo vode rých­lo roz­kla­dá. Tým­to si cho­va­te­lia zabez­pe­ču­jú neus­tá­ly prí­sun daf­nií, samoz­rej­me nej­de o inten­zív­nu kul­tú­ru, je to na spes­tre­nie, prí­pad­ne vzác­ny zdroj živej potra­vy, čas­to jedi­nej, kto­rá sa nachá­dza v chov­ni a neza­be­rá žiad­ne mies­to navy­še. Pod­mien­kou samoz­rej­me je, že v takom­to akvá­riu sa iné ryby ako prí­sav­ní­ky nena­chá­dza­jú – prí­sav­ní­ky živé daf­nie nezo­že­rú. Keď posta­ví­te fľa­šu vody na okno na sln­ko, počká­te kým sa zaria­si a pri­dá­te do nej nása­du cyk­lo­pu a raz za dva týžd­ne do nej kvap­ne­te nie­koľ­ko kva­piek mlie­ka, je mož­né, že sa vám v nej cyk­lop udr­ží. Samoz­rej­me, nie maso­vo. Po krát­kom čase môže­te fľa­šu pre­miest­niť z dosa­hu pria­mych slneč­ných lúčov.

Skr­mo­va­nie blšiek

Odpo­rú­čam neliať do akvá­ria vodu z loka­li­ty, odkiaľ sme si potra­vu zado­vá­ži­li. To pla­tí samoz­rej­me, ak sme nechy­ta­li “na hus­to” – bez vody, napr. do rámi­kov. Ide­ál­ne je pre­liať blš­ky cez sito a obsah sita pre­miest­niť do čis­tej vody. Ak sa ešte v našej živej potra­ve nachá­dza neja­ká špi­na, počkaj­me, kým sad­ne na dno a blchy zlej­me bez nej, pomôcť si vie­me aj hadič­kou. Potom nám už nič neb­rá­ni v tom, aby sme naše ryby nakŕ­mi­li, snáď len to, aby sme nena­lia­li pri­ve­ľa vody do nádr­že, tre­ba na to mys­lieť dopre­du a rad­šej odliať vodu z nádr­že ešte pred kŕme­ním. Kto sa bojí, prí­pad­ne nepoz­ná loka­li­tu, môže kvap­núť napr. Mul­ti­me­di­kal do také­ho­to ved­ra. Ja som zás­tan­ca názo­ru, že zdra­vé ryby nemô­že živá potra­va ohro­ziť, ak nie je vyslo­ve­ne naka­ze­ná, ale naopak – ich posilní.

Refe­ren­cie: [1] Wiki­pe­dia

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post