Filtrácia

Fil­tro­va­nie akvá­ria je prak­tic­ky nevy­hnut­né. Zabez­pe­ču­je rov­no­mer­né roz­miest­ne­nie pozi­tív­nych aj nega­tív­nych zlo­žiek vody v nádr­ži a fil­trá­ciu vody cez fil­trač­né hmo­ty – zadr­žia­va­nie nečis­tôt, prí­pad­ne ich trans­for­má­cia. Uva­žo­vať o pros­pe­ru­jú­com akvá­riu bez fil­tra sa dá iba v nádr­žiach úzko zame­ra­ných na rast­li­ny. Ako fil­trač­ná hmo­ta sa pou­ží­va naj­mä tzv. bio­mo­li­tan – ide o lát­ku blíz­ku moli­ta­nu, kto­ré však neob­sa­hu­je feno­ly. Zväč­ša je vyro­be­ný na báze poly­ure­tá­nu. Fil­tro­vať sa dá aj cez kom­pre­sor a malý oby­čaj­ný mecha­nic­ký moli­ta­no­vý fil­ter. Hlav­ne do ele­men­tiek a malých nádr­ží sa pou­ží­va­jú fil­tre, kto­ré sú čas­to ozna­čo­va­né ako ele­ment­ko­vé fil­tre. Ak je taký­to fil­ter veľ­mi zaškr­te­ný ven­ti­lom, v akva­ris­tic­kej pra­xi je zau­ží­va­ný názov prek­vap­ká­va­cí fil­ter. Taký­to fil­ter, len mini­mál­ne ženie vodu, čo však pre čerstvo vylia­hnu­tý poter, prí­pad­ne vyví­ja­jú­ce sa ikry úpl­ne posta­ču­je. Fil­tre sú buď von­kaj­šie ale­bo vnú­tor­né. Roz­diel je v tom, že hlav­ná časť von­kaj­šie­ho fil­tra je umiest­ne­ná mimo akvá­ria, čo nesie zo sebou množ­stvo výhod. Je však drah­ší ako vnú­tor­ný fil­ter.

Pre jazier­ka sa pou­ží­va­jú špe­ciál­ne fil­tre, pod­ľa toho ako sil­né majú byť, či budú ponor­né, či budú vodu tla­čiť doho­ra, ale­bo dodo­la. Čas­to sa naj­mä v prí­pa­de cho­va­te­ľov, prí­pad­ne v obcho­doch – akva­ris­ti­kách stret­núť s rie­še­ním, kedy je na obje­mo­vo malé čer­pad­lo nasa­de­ný jed­no­du­cho moli­tan bez aké­ho­koľ­vek oba­lu. Tre­ba si uve­do­miť, že dôle­ži­tej­šia úlo­ha fil­trá­cie sa deje vnút­ri moli­ta­nu – úlo­ha mecha­nic­ké­ho fil­tro­va­nia je dru­ho­ra­dá. Je samoz­rej­me mož­ná aj ich kom­bi­ná­cia, prí­pad­ne pris­pô­so­be­nia von­kaj­šie­ho a vnú­tor­né­ho fil­tra. Za bež­ných okol­nos­tí vnú­tor­ný fil­ter fun­gu­je ako oxi­do­vad­lo. Na fil­trač­ných hmo­tách sa zachy­tá­va­jú okrem iné­ho všet­ky živi­ny, a per­fekt­ným požie­ra­čom žele­za – Fe je prá­ve vnú­tor­ných fil­ter. Tomu­to zabra­ňu­je pou­ži­tie orga­nic­kých kom­ple­xov, kto­ré sú schop­né Fe via­zať a tak­to posky­to­vať rast­li­nám – a to napr. roz­kla­dom lís­tia (naj­lep­šie sta­ré­ho), roz­kla­dom dre­va. Vnú­tor­ný fil­ter tre­ba čis­tiť nie­len z este­tic­ké­ho, ale naj­mä z fyzi­olo­gic­ké­ho dôvo­du. Ak by sme tak neuči­ni­li, roz­klad­né pro­ce­sy by v ňom do takej mie­ry spot­re­bú­va­li kys­lík, že by to ohro­zo­va­lo exis­ten­ciu rýb v akvá­riu. Ako čas­to, to však už závi­sí od cha­rak­te­ru našej osád­ky, či ryby vylu­ču­jú veľ­ké množ­stvo exkre­men­tov, ako tie­to doká­žu spra­co­vať rast­li­ny, koľ­ko kŕmi­me, ale dá sa pove­dať, že rad­šej skôr ako neskoro.

Výkon fil­tra je váž­na otáz­ka pre akva­ris­tu. Asi neexis­tu­je neja­ký vše­moc­ný recept, pod­ľa kto­ré­ho by sme sa moh­li ria­diť. Fil­tre v ponu­kách špe­cia­li­zo­va­ných obcho­dov majú oby­čaj­ne na sebe uve­de­ný odpo­rú­ča­ný objem nádr­že, pre kto­rý sú urče­né. Pre osád­ku nároč­nú na objem fil­tra odpo­rú­čam si zaob­sta­rať fil­ter s prie­to­kom viac ako dva krát pre­vy­šu­jú­cim objem nádr­že, naopak pre akvá­ri­um s rast­li­na­mi odpo­rú­čam fil­ter s prie­to­kom men­ším ako objem nádr­že. Pre bež­né spo­lo­čen­ské akvá­ri­um bude zrej­me opti­mum fil­ter schop­ný pre­čer­pať zhru­ba 1.5 náso­bok nádr­že. Pre rast­lin­né nádr­že pri dodr­ža­ní správ­ne­ho kŕme­nia odpo­rú­čam výkon niž­ší ako 0.5 náso­bok nádr­že – poma­ly tečú­ci fil­ter. Pokiaľ sa roz­hod­ne­te pre von­kaj­ší fil­ter, musí­te rátať s väč­šou inves­tí­ci­ou. Také­to rie­še­nie je však vše­obec­ne lep­šie. Aj pre ryby, aj pre rast­li­ny, aj pre jeho údrž­bu. Za urči­tých okol­nos­tí sa dá uva­žo­vať o jeho bio­lo­gic­kej pova­he, pre­to sa nie­ke­dy v tej­to súvis­los­ti môže­me stret­núť s poj­mom bio­lo­gic­ký fil­ter. Všet­ko závi­sí od rie­še­nia a pohľa­du na vec. Väč­šia časť von­kaj­šie­ho fil­tra je pri jeho pou­ži­tí mimo nádr­že, na to nemož­no zabud­núť – je potreb­ný preň pries­tor. Che­mic­kú a fyzi­kál­nu fil­trá­ciu akých­koľ­vek fil­trov doká­že zabez­pe­čiť raše­li­na, hne­dé uhlie, drve­ný vápe­nec, mra­mor, jel­šo­vé šiš­ky, aktív­ne uhlie, ión­to­me­ni­če, pie­sok obo­ha­te­ný o soľ, prí­pad­ne jed­lú sóda, zeolit. Bio­lo­gic­kú fil­trá­ciu zabez­pe­čí napr. už spo­mí­na­ný moli­tan, kera­mic­ký mate­riál, láva, tuf, neja­ký mate­riál s veľ­kým povr­chom. Ja pou­ží­vam naj­rad­šej Power­he­a­do­vé hla­vi­ce, ale­bo nie­čo podob­né a bio­mo­li­tan, kto­rý si nare­žem sám. V nie­kto­rých nádr­žiach pou­ží­vam poma­ly tečú­ci fil­ter. Stá­va sa občas, že do nádr­že potre­bu­je­te dostať viac vzdu­chu. Odpo­rú­čam do čas­ti na to urče­nej na vrchu fil­tra pri­po­jiť hadič­ku tak, že na kon­ci hadič­ky ju zaškr­tí­te pod­ľa potre­by. Vzduch totiž potom ide účel­nej­šie – sil­nej­ším tla­kom a vhá­ňa­jú­ci plyn je zlo­že­ný z men­ších čas­tí. Prí­liš sil­né vzdu­cho­va­nie nie je vhod­né.

Use Facebook to Comment on this Post