Vzduchovanie a kyslík vo vode

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O₂ niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O₂ v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­ka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi “nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post