2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 3228

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

Hits: 1517

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devínska Nová Ves – mestská časť Bratislavy

Hits: 2302

Devín­ska Nová Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 172 met­rov nad morom. Na plo­che 24.22 km2 žije asi 16 000 oby­va­te­ľov. Leží na okra­ji Záhor­skej níži­ny a na úpä­tí Devín­skej Koby­ly. Čle­ní sa na tie­to miest­ne čas­ti: Devín­ske Jaze­ro, Kos­tol­né, Pod­hor­ské, Pau­lin­ské, Síd­lis­ko Stred, Vápen­ka. Devín­ska Nová Ves je význam­ných želez­nič­ným uzlom. Nachá­dza sa tu auto­mo­bil­ka Volk­swa­gen Slo­va­kia a.s.. V minu­los­ti tu exis­to­va­la úzko­roz­chod­ná trať, kto­rá spá­ja­la dneš­nú sta­ni­cu s Deví­nom. Bola využí­va­ná pred 2. sve­to­vou voj­nou na tran­s­port rudy zo západ­né­ho úpä­tia Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza­la sa tu vápen­ka. V 18. sto­ro­čí tu bola vybu­do­va­ná pies­ko­vá baňa s lanov­kou na Sand­ber­gu, pomo­cou kto­rej sa pre­vá­žal pie­sok na lode na rie­ku Mora­va. V roku 1870 vzni­kol kame­ňo­lom a teheľ­ňa. Pôvod­ný asfal­to­vý pohra­nič­ný chod­ník, tzv. “sig­nál­ka” z čias želez­nej opo­ny, dnes slú­ži ako cyk­lo­tra­sa (Wiki­pe­dia). 

Pôvod­ný názov obce je Nová Ves (devin​ska​no​va​ves​.sk). Ďal­šie his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Nova Wass, Divin-​Új-​Falu, Wyfa­lu, Theben-​Neudorf, Dévé­ny­új­fa­lu, Neudorf an der March (Wiki­pe­dia). Prvý krát je Devín­ska Nová Ves písom­ne spo­mí­na­ná až v roku 1451 (devin​ska​no​va​ves​.sk). Uni­kát­ne sú nále­zy doku­men­tu­jú­ce slo­van­sko – avar­ské osíd­le­nie. Nachá­dza sa tu jed­no z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších poh­re­bísk zo 7 až 9 sto­ro­čia. Na dvoch návršiach nad morav­skou nivou stá­li pri štvr­ti nazý­va­nej Slo­vi­nec v 9.storočí dve veľ­ko­mo­rav­ské pev­nos­ti. Na men­šej plo­ši­ne dol­né­ho kop­ca dol­né­ho kop­ca bolo opev­ne­né hra­dis­ko s ozna­če­ním “Na ska­le”. Hra­dis­ko chrá­nil 2 met­re vyso­ký ochran­ný val, násyp sa dá aj dnes roz­poz­nať v teré­ne. Hor­né hra­dis­ko s ozna­če­ním “Na pies­koch” stá­lo na vyš­šej plo­ši­ne ležia­ce nad žltou ste­nou Sand­ber­gu. Opev­ne­nie hra­dis­ka tvo­ril mohut­ný násyp z juhu posil­ne­ný prie­ko­pou. Z hra­dísk sa dalo kon­tro­lo­vať širo­ké oko­lie, naj­mä šíre Morav­ské pole na dru­hom bre­hu Mora­vy. Nie je vylú­če­né, že prá­ve tie­to hra­dis­ká boli pev­nos­ťou Dowi­na knie­ža­ťa Ras­ti­sla­va, na kto­rú pod­ľa Fuld­ských aná­lov v roku 869 neús­peš­ne úto­čil Karol, syn výcho­dof­ran­ské­ho krá­ľa Ľudo­ví­ta Nemca (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves bola pôvod­ne osa­dou pan­stva Devín (Infor­mač­ná tabuľa).

V 30-​tych tokoch 16. sto­ro­čia osa­du vydran­co­va­li cudzí žold­nie­ri pozva­ní chrá­niť Bra­ti­sla­vu pred Tur­ka­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). V 30-​tych rokoch 16. sto­ro­čia sa sem pri­sťa­ho­va­li Chor­vá­ti, kto­rí dokon­ca počtom pre­vý­ši­li pôvod­né oby­va­teľ­stvo. To vied­lo v roku 1552 ku náz­vu Chor­vát­ska Nová Ves. Názov Devín­ska Nová Ves je dolo­že­ný až z 18. sto­ro­čia. Od roku 1972 je mest­skou čas­ti Bra­ti­sla­vy (devin​ska​no​va​ves​.sk). Aj dnes tu žije naj­väč­šia chor­vát­ska men­ši­na na úze­mí Slo­ven­ska, kaž­do­roč­ne sa tu koná Fes­ti­val chor­vát­skej kul­tú­ry. Rodá­ci Devín­skej Novej Vsi: spi­so­va­te­lia Peter Piš­ťa­nek, Rudolf Slo­bo­da (Wiki­pe­dia). Po roku 1972 sa Devín­ska Nová Ves pod­stat­ne roz­ší­ri­la o nové síd­lis­ká a pod­ni­ky naj­mä auto­mo­bi­lo­vé­ho prie­mys­lu (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

Hits: 2847

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post