2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy
Významné vtáčie územie Adamovské jazerá
Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk). Adamovské jazerá sú ojedinelým príkladom spolužitia príroda a človeka. Je len málo mieste, kde môžete nahliadnuť do sveta vtáctva z takej bezprostrednej blízkosti. Desaťročia tu človek a vtáky žijú vedľa seba (Informačná tabuľa).
Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa).
V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2009, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá
Devínska Nová Ves – mestská časť Bratislavy
Devínska Nová Ves leží v nadmorskej výške 172 metrov nad morom. Na ploche 24.22 km2 žije asi 16 000 obyvateľov. Leží na okraji Záhorskej nížiny a na úpätí Devínskej Kobyly. Člení sa na tieto miestne časti: Devínske Jazero, Kostolné, Podhorské, Paulinské, Sídlisko Stred, Vápenka. Devínska Nová Ves je významných železničným uzlom. Nachádza sa tu automobilka Volkswagen Slovakia a.s.. V minulosti tu existovala úzkorozchodná trať, ktorá spájala dnešnú stanicu s Devínom. Bola využívaná pred 2. svetovou vojnou na transport rudy zo západného úpätia Devínskych Karpát. Nachádzala sa tu vápenka. V 18. storočí tu bola vybudovaná piesková baňa s lanovkou na Sandbergu, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieku Morava. V roku 1870 vznikol kameňolom a teheľňa. Pôvodný asfaltový pohraničný chodník, tzv. “signálka” z čias železnej opony, dnes slúži ako cyklotrasa (Wikipedia).
Pôvodný názov obce je Nová Ves (devinskanovaves.sk). Ďalšie historické pomenovania: Nova Wass, Divin-Új-Falu, Wyfalu, Theben-Neudorf, Dévényújfalu, Neudorf an der March (Wikipedia). Prvý krát je Devínska Nová Ves písomne spomínaná až v roku 1451 (devinskanovaves.sk). Unikátne sú nálezy dokumentujúce slovansko – avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk zo 7 až 9 storočia. Na dvoch návršiach nad moravskou nivou stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storočí dve veľkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca dolného kopca bolo opevnené hradisko s označením “Na skale”. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, násyp sa dá aj dnes rozpoznať v teréne. Horné hradisko s označením “Na pieskoch” stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Z hradísk sa dalo kontrolovať široké okolie, najmä šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúčené, že práve tieto hradiská boli pevnosťou Dowina kniežaťa Rastislava, na ktorú podľa Fuldských análov v roku 869 neúspešne útočil Karol, syn východofranského kráľa Ľudovíta Nemca (Wikipedia). Devínska Nová Ves bola pôvodne osadou panstva Devín (Informačná tabuľa).
V 30-tych tokoch 16. storočia osadu vydrancovali cudzí žoldnieri pozvaní chrániť Bratislavu pred Turkami (Informačná tabuľa). V 30-tych rokoch 16. storočia sa sem prisťahovali Chorváti, ktorí dokonca počtom prevýšili pôvodné obyvateľstvo. To viedlo v roku 1552 ku názvu Chorvátska Nová Ves. Názov Devínska Nová Ves je doložený až z 18. storočia. Od roku 1972 je mestskou časti Bratislavy (devinskanovaves.sk). Aj dnes tu žije najväčšia chorvátska menšina na území Slovenska, každoročne sa tu koná Festival chorvátskej kultúry. Rodáci Devínskej Novej Vsi: spisovatelia Peter Pišťanek, Rudolf Sloboda (Wikipedia). Po roku 1972 sa Devínska Nová Ves podstatne rozšírila o nové sídliská a podniky najmä automobilového priemyslu (Informačná tabuľa).
Odkazy