2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2013, 2014, 2015, 2016, Akvaristická prax, Akvaristické výstavy, Akvaristika, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

Hits: 48

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa farby.

Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho „základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Use Facebook to Comment on this Post

2016, Česko, Krajina, Moravské obce, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

Hits: 100

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 1711 – 1716. Je nazý­va­ný “valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 1904 až 1906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta “štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. “klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 10 až 14 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej “raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie

Chřibská – starodávna, kľukatá

Hits: 1367

Mes­to Chřib­ská leží v naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Lužic­kých hôr, v juž­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku. Je obklo­pe­né Kyt­lic­kou pahor­ka­ti­nou, Lužic­kých chr­bá­tom a Jetři­chov­ský­mi ste­na­mi. Na úze­mí Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Lužic­ké hory a CHKO Lab­ské pies­kov­ce a Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Miest­ne čas­ti mes­ta: Chřib­ská, Dol­ní Chřib­ská, Hor­ní Chřib­ská, Krás­ne Pole. Žije tu 1399 oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1352, avšak mes­to exis­to­va­lo pod­ľa nápi­su na kame­ni, už pre rokom 1144. Nemec­ký názov je Kre­i­bitz, je slo­van­ské­ho pôvo­du zo slo­va Krzy­wyc­za, vyjad­ru­je mean­dru­jú­ci potok. Súčas­ný názov je sta­ro­čes­ký od slo­va chřib – paho­rok (mes​to​-chrib​ska​.cz). Bola tu naj­star­šia sklár­ska huta v Stred­nej Euró­pe, exis­to­va­la už v roku 1414 (Ale­xan­dr Van­žu­ra). Po roku 1946 tu dra­ma­tic­ky pokle­sol počet oby­va­te­ľov po odsu­ne Nemcov. Zno­vu­osíd­le­nie nebo­lo úspeš­né. Opus­te­né domy chát­ra­li, boli niče­né, aj mno­ho z nich bolo zbú­ra­ných. Naj­viac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbú­ra­né súvis­lé línie poscho­do­vých domov a prak­tic­ky bolo zlik­vi­do­va­né aj námes­tie. Mno­ho cen­ných ľudo­vých domov. Mno­ho tých­to sta­vieb zachrá­ni­li cha­lu­pá­ri, kto­rých počet tak­mer dosa­hu­je počet trva­lo žijú­cich oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). V mla­dos­ti tu žil Chris­toph Wil­li­bald Gluck (1714 – 1787), kto­ré­ho otec bol v rokoch 1722 – 1727 les­maj­strom na kame­nic­kom pan­stve Kin­ských (Jiří Kühn).

V oko­lí a pria­mo v Chřib­ské ras­tú tisí­ce orchi­deí na pod­má­ča­ných lúkach, napr. na lúke u Brod­ských a v prí­rod­nej rezer­vá­cii Mar­schne­ro­va lúka (Infor­mač­né letáky).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie

Varnsdorf – malý Manchester

Hits: 133

Varns­dorf je mes­to v Sever­ných Čechách. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že je z 3 strán obklo­pe­né Nemec­kom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 332 met­rov nad morom. Na 26 km2 tu žije 15 664 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sú Lužic­ké hory a Žitav­ská kot­li­na. Mes­to má 3 čas­ti: Stu­dán­ka, Svět­li­ny, Varns­dorf (varns​dorf​.cz). Do roku 1868 bol Varns­dorf naj­väč­šou dedi­nou Rakúsko-​Uhorska. Od 18. sto­ro­čia je tex­til­ným cen­trom, stá­va sa malým Man­che­strom. Nachá­dza sa tu vyhliad­ko­vá veža z reštau­rá­ci­ou na vrchu Hrá­dek. Je vyso­ká 29 met­rov a posky­tu­je pano­ra­ma­tic­ký výhľad na mes­to, na Seif­hen­ner­dorf, Šluk­nov­skú pahor­ka­ti­nu a na Lužic­ké hory, časť Krko­noš a Jizer­ských hôr. Viet­nam­ská komu­ni­ta si tu v roku 2008 otvo­ri­la prvý bud­his­tic­ký chrám na úze­mí Čes­kej repub­li­ky (Infor­mač­né letáky).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post