2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3108

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

Hits: 1389

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 3630

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­le­ys of Hybi­ca and the Whi­te Váh, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It is home to 1,548 inha­bi­tants (hybe​.sk) over an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral rich­ness. Local athle­tes rece­i­ve awards wit­hin Slo­va­kia, espe­cial­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­ris­ti­cal­ly inte­res­ting Hyb­ská Gor­ge. Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, poet Júl­lius Len­ko, actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, direc­tor Ondrej Raj­niak, and pain­ters Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

As a Slo­vak sett­le­ment, Hybe is men­ti­oned as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on is from the year 1239 (hybe​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons moved here. In the 13th cen­tu­ry, the peop­le of Hybe attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was not pro­fi­tab­le. Some miners went to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). It acqu­ired the pri­vi­le­ges of a roy­al town in 1265. The peop­le of Hybe were enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me the cen­ter of the Refor­ma­ti­on. In the foun­ding years, the vil­la­ge was a foun­der of the Slo­vak Mati­ce, had four lib­ra­ries, a rea­ding club, and ama­te­ur the­a­ter acti­vi­ties flou­ris­hed (hybe​.sk). Hybe­’s masons beca­me famous for buil­ding Buda­pest. The impres­si­ve monu­men­tal struc­tu­re of the vil­la­ge is the arti­cu­la­to­ry evan­ge­li­cal church loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge. Hybe beca­me famous for Mar­tin Ťapá­k’s film Pacho, the Hybe Rob­ber”. The script­wri­ter was the nati­ve of Hybe, Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Popradské pleso

Hits: 3071

Pop­rad­ské ple­so leží v záve­re Men­gu­sov­skej doli­ny. Je to krás­ne ple­so obko­le­se­né nád­her­ný­mi kop­ca­mi. Je pomer­ne dostup­né aj pre menej zdat­ných turis­tov.

Pop­rad­ské ple­so sa nachá­dza v doli­ne pod hre­be­ňom Kri­vá­ňa. Vyzna­ču­je sa jas­ne mod­rou vodou. V lete sú jeho bre­hy pokry­té fareb­ný­mi kvet­mi, v zime je zamrz­nu­té. Oko­lie Pop­rad­ské­ho ple­sa je obľú­be­ným výcho­dis­kom pre mno­hé turis­tic­ké tra­sy. Pop­rad­ské ple­so je súčas­ťou boha­tej tatrans­kej his­tó­rie. V minu­los­ti slú­ži­lo ako zastáv­ka pre pas­tie­rov s ich stá­da­mi. Pop­rad­ské ple­so je prí­stup­né po turis­tic­kej chod­ní­koch. Nachá­dza sa tu neďa­le­ko nie­koľ­ko hor­ských chát. Táto oblasť je obľú­be­ná nie­len pre jed­no­dňo­vé výle­ty, ale aj pre viac­dňo­vé túry a hor­ské expe­dí­cie. Aby sa zacho­va­la krá­sa Pop­rad­ské­ho ple­sa a jeho oko­lia, je dôle­ži­té dodr­žia­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať prí­rod­né pro­stre­die, nene­chá­vať odpad­ky a dodr­žia­vať všet­ky pokyny.

Pop­rad­ské ple­so sa v minu­los­ti nazý­va­lo Rybie ple­so. Je ľadov­co­vé­ho pôvo­du, má roz­lo­hu 6.88 hek­tá­rov, je 17 met­rov hlbo­ké, leží v nad­mor­skej výš­ke 1494 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so is situ­ated at the end of Men­gu­sov­ská Val­ley. It is a beau­ti­ful lake sur­roun­ded by stun­ning peaks and is rela­ti­ve­ly acces­sib­le even for less expe­rien­ced hikers. Loca­ted in the val­ley bene­ath the rid­ge of Kri­váň, Pop­rad­ské ple­so is cha­rac­te­ri­zed by its cle­ar blue water. In the sum­mer, its sho­res are cove­red with color­ful flo­wers, whi­le in the win­ter, it fre­e­zes over, trans­for­ming into a sere­ne icy lands­ca­pe. The sur­roun­dings of Pop­rad­ské ple­so ser­ve as a popu­lar star­ting point for nume­rous hiking trails, making it a hub for out­do­or enthusiasts.

This lake holds a sig­ni­fi­cant pla­ce in the rich his­to­ry of the Tat­ra regi­on. In the past, it ser­ved as a sto­po­ver for shep­herds and the­ir flocks, adding a his­to­ri­cal dimen­si­on to its natu­ral beau­ty. Acces­sib­le via hiking trails, Pop­rad­ské ple­so is con­ve­nien­tly loca­ted near seve­ral moun­tain cha­lets. This area is favo­red not only for day trips but also for multi-​day hikes and moun­tain expe­di­ti­ons. To pre­ser­ve the beau­ty of Pop­rad­ské ple­so and its sur­roun­dings, it is cru­cial to adhe­re to the rules of natu­re con­ser­va­ti­on. Visi­tors should res­pect the natu­ral envi­ron­ment, ref­rain from lit­te­ring, and fol­low all guide­li­nes set in place.

In the past, Pop­rad­ské ple­so was kno­wn as Rybie ple­so. It is of gla­cial ori­gin, cove­ring an area of 6.88 hec­ta­res, with a depth of 17 meters. Situ­ated at an ele­va­ti­on of 1494 meters abo­ve sea level, it stands as a tes­ta­ment to the geolo­gi­cal won­ders of the Tat­ra Moun­tains (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so leży na końcu Doli­ny Men­gu­so­ws­kiej. To pięk­ne jezi­oro otoc­zo­ne jest pięk­ny­mi szc­zy­ta­mi i jest sto­sun­ko­wo dostęp­ne nawet dla mniej doświadc­zo­nych turystów.

Poło­żo­ne w doli­nie pod gra­nią Kri­vá­ňa, Pop­rad­ské ple­so cha­rak­te­ry­zu­je się jas­no­nie­bies­ką wodą. Latem brze­gi jezi­ora pokry­wa­ją się kolo­ro­wy­mi kwia­ta­mi, podc­zas gdy zimą zamar­za, przeksz­ta­łca­jąc się w spo­koj­ny kra­job­raz lodo­wy. Oko­li­ce Pop­rad­ské­ho ple­sa są popu­lar­nym punk­tem wyjścia na licz­ne szla­ki turys­tycz­ne, co czy­ni je cen­tral­nym miejs­cem dla miło­śni­ków akty­wno­ści na świe­żym powietrzu.

To jezi­oro zaj­mu­je istot­ne miejs­ce w boga­tej his­to­rii regi­onu Tatr. W przes­zło­ści pełni­ło rolę przys­tan­ku dla pas­ter­zy i ich stad, doda­jąc his­to­rycz­ny wymiar do swo­je­go natu­ral­ne­go pięk­na. Pop­rad­ské ple­so jest dostęp­ne dzi­ęki szla­kom turys­tycz­nym, dogod­nie poło­żo­nym w pobli­żu kil­ku sch­ro­nisk gór­skich. To miejs­ce cies­zy się popu­lar­no­ścią nie tyl­ko jako cel wyciec­zek jed­nod­ni­owych, ale również jako punkt wyjścia na wie­lod­ni­owe węd­ró­wki i wyp­ra­wy górskie.

Aby zacho­wać pięk­no Pop­rad­ské­ho ple­sa i jego otoc­ze­nia, ważne jest przes­tr­ze­ga­nie zasad ochro­ny przy­ro­dy. Odwie­dza­jący powin­ni sza­no­wać śro­do­wis­ko natu­ral­ne, uni­kać pozos­ta­wia­nia śmie­ci i przes­tr­ze­gać wszys­tkich wytycznych.

W przes­zło­ści Pop­rad­ské ple­so zna­ne było jako Rybie ple­so. Jest jezi­orem polo­do­wco­wym o powierzch­ni 6,88 hek­ta­ra, o głębo­ko­ści 17 met­rów, poło­żo­nym na wyso­ko­ści 1494 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Doliny, Doliny, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Spálená dolina

Hits: 2532

Spá­le­ná je vrch v Rohá­čoch, ležia­ci na hlav­nom hre­be­ni Západ­ných Tatier. Po str­mých sva­hoch vedú dva laví­no­vé žľa­by vedú­ce do Spá­le­nej a Hlbo­kej doli­ny (mapy​.cz). Spá­le­ná doli­na je ľadov­co­vé údo­lie dlhé pri­bliž­ne 3 km. Dnes hor­nú časť doli­ny tvo­ria suti­ny, ale­bo nesú­vis­lé tráv­na­té spo­lo­čen­stvá. V zime tu čas­to pada­jú laví­ny, kto­ré nie­ke­dy kon­čia až v dol­ných čas­tiach údo­lia. Stred­ná časť doli­ny má mier­nej­ší cha­rak­ter so zbyt­ka­mi ľadov­co­vých morén a žulo­vý­mi suti­na­mi. Nie­kto­ré bal­va­ny sú obro­vi­té. Doli­na je turis­tic­ky obľú­be­ná, je divo­ká, maleb­ná a pri­tom cel­kom ľah­ko dosia­hnu­teľ­ná. Vedie cez ňu tra­sa na Adam­cu­ľu, do Baní­kov­ské­ho sed­la a ku Roháčs­kym ple­sám (ege​on​.cz). Doli­na kon­čí skal­na­tým pra­hom nad Roháčs­kou doli­nou, cez kto­rý padá Roháčs­ky vodo­pád (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná doli­na odbo­ču­je z Roháčs­kej doli­ny sme­rom na juho­zá­pad. Pre­te­ká ňou Spá­le­ný potok, kto­rý v dol­nej čas­ti doli­ny vytvá­ra Roháčs­ky vodo­pád (Wiki­pe­dia).


Spá­le­ná is a peak in the Rohá­če ran­ge, loca­ted on the main rid­ge of the Wes­tern Tatras. Two ava­lan­che gul­lies des­cend the ste­ep slo­pes, lea­ding into the Spá­le­ná and Hlbo­ká val­le­ys (mapy​.cz). Spá­le­ná Val­ley is a gla­cial val­ley app­ro­xi­ma­te­ly 3 km long. Today, the upper part of the val­ley is com­po­sed of scree or scat­te­red grass com­mu­ni­ties. In win­ter, ava­lan­ches often occur, some­ti­mes rea­ching the lower parts of the val­ley. The midd­le sec­ti­on of the val­ley has a gen­tler cha­rac­ter with rem­nants of gla­cial morai­nes and gra­ni­te scree. Some boul­ders are enor­mous. The val­ley is popu­lar with tou­rists; it is wild, pic­tu­re­sque, and rela­ti­ve­ly easy to reach. A trail runs through it to Adam­cu­ľa, Baní­kov­ské Sadd­le, and Rohá­če Lakes (ege​on​.cz). The val­ley ends with a roc­ky thres­hold abo­ve Rohá­če Val­ley, over which Rohá­če Water­fall cas­ca­des (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná Val­ley bran­ches off from Rohá­če Val­ley to the sout­hwest. Spá­le­ný Cre­ek flo­ws through it, cre­a­ting the Rohá­če Water­fall in the lower part of the val­ley (Wiki­pe­dia).


Spá­le­ná to szc­zyt w paśmie Rohá­če, poło­żo­ny na głó­wnym grz­bie­cie Tatr Zachod­nich. Po stro­mych sto­kach opa­da­ją dwa lawi­no­we żle­by, pro­wa­dzące do Doli­ny Spá­le­ná i Doli­ny Hlbo­ká (mapy​.cz). Doli­na Spá­le­ná to lodo­wco­wa doli­na o dłu­go­ści oko­ło 3 km. Obe­cnie gór­na część doli­ny skła­da się z rumo­wisk lub rozp­ros­zo­nych tra­wias­tych zbi­oro­wisk. Zimą częs­to scho­dzą tu lawi­ny, któ­re cza­sa­mi docie­ra­ją do dol­nych par­tii doli­ny. Środ­ko­wa część doli­ny ma łagod­niejs­zy cha­rak­ter z pozos­ta­ło­ścia­mi moren lodo­wco­wych i gra­ni­to­wy­mi rumo­wis­ka­mi. Nie­któ­re gła­zy są ogrom­ne. Doli­na jest popu­lar­na wśród turys­tów; jest dzi­ka, malo­wnic­za i sto­sun­ko­wo łat­wo dostęp­na. Przez nią prze­bie­ga szlak na Adam­cu­lę, do Prze­łęc­zy Baní­kov­ské i nad Sta­wy Rohá­če (ege​on​.cz). Doli­na końc­zy się skal­nym pro­giem nad Doli­ną Rohá­če, przez któ­ry opa­da Wodos­pad Rohá­če (turis​ti​ka​.cz). Doli­na Spá­le­ná odga­łęzia się od Doli­ny Rohá­če w kie­run­ku południowo-​zachodnim. Prze­pły­wa przez nią potok Spá­le­ný, któ­ry w dol­nej części doli­ny twor­zy Wodos­pad Rohá­če (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post